Březen 2008

Punched by a Kiss

28. března 2008 v 17:50 | Charlotte71 |  Punched by a Kiss
Tááák, toto je tá spomínaná Frerardovská poviedka...zverejnila som ju skôr ako som chcela a píšem ju takpovediac za pochodu. Mám iba dve časti a toto je prvá, trochu kratšia. Story je písaná v tretej osobe, takže žiadne Gerard´s POV a pod....a myslím že sa v tom dá potom aj lepšie vyznať...ok čítajte a komentujte...som zvedavá...XD ♥
"Áno!" ozval sa slastný výkrik rozkoše, vychádzajúci z chlapčenských spŕch. Vysoký tmavovlasý chalan konečne odlepil svoje spotené telo od drobnej postavy, ktorá s vypätím všetkých síl ešte stála na nohách.
"Vďaka, Frankie." Ústa roztiahnuté do škodoradostného úsmevu sa zľahka dotkli jeho nahého ramena. Chcel bojovať, chcel konečne skoncovať s týmto utrpením, no už na to nemal silu. Ak to nedokázal zastaviť na začiatku, nepodarí sa mu to ani teraz. Po odchode toho monštra sa jeho telo otriasané vzlykmi zviezlo na vlhkú podlahu sprchy. Cítil že už viac nevládze znášať toto ponižovanie a bolesť. Nie fyzickú, ta časom prejde, ale tú čo mu vnútro rozožiera na drobné časti a spôsobuje také utrpenie. Keď zvonku začul nejaký hluk, rýchlo sa načiahol za svojim oblečením, porozhadzovaným všade naokolo. Gerard sa opäť činil. Bolo mu úplne jedno že má tričko naopak, jediné po čom túžil, bolo čo najrýchlejšie sa vypariť. Lomcoval ním strach, že by sa to zviera mohlo vrátiť. Aj keď teraz pravdepodobne oslavuje víťazstvo so svojim futbalovým tímom a leje do seba jednu vodku za druhou. Prečo on?! Gerard bol kapitánom školského futbalového týmu a hviezda, mohol mať kohokoľvek, tak prečo práve on?! Nebol jeho život už aj tak dobabraný dostatočne? Predtým ako opustil svoj úkryt, sa pre istotu poriadne porozhliadal okolo, či je čistý vzduch. Po chvíli váhania sa pomalým krokom vybral k hlavnej budove školy, ktorá sa hemžila študentmi trúsiacimi sa z futbalového štadióna. Zápas sa skončil asi pred pol hodinou, no stále sa chodbami niesli bojové pokriky skalných fanúšikov. Frank nad tým iba nechápavo pokrútil hlavou a nahádzal do skrinky knihy, ktoré už nepotreboval. Pri zvuku hlasného pískania a uznanlivých výkrikov sa strhol. Len o vlások sa mu podarilo skryť na záchodoch, keď okolo prechádzala banda futbalistov, s Gerardom Wayom na čele. Vedel že pred toľkými zrakmi mu nič nehrozí, nikto ani len netušil čo musí znášať, no pre istotu neriskoval. Čert nikdy nespí. Všetci vedeli že si z neho Gerard robí boxerské vrece, no nemali ani potuchy čo sa odohráva keď je s ním osamote. Keď ten randál vonku utíchol naznačujúc, že svalovci presunuli svoje zadky inde, vzdychol a vyšiel zo svojho úkrytu. Dnes ešte vyviazol dobre, len si asi najbližšie dva dni poriadne nesadne.
To Be Continuited....CH71♥

Strašne mi chýbaš 9

27. března 2008 v 18:48 | Charlotte71 |  Strašne mi chýbaš
Frank´s POV
Spokojne som si vzdychol. Bol som sťastný že som s mužom ktorého milujem, o čom on samozrejme nevie. Necíti to isté čo ja, iba ma ľutoval. No, ale čo mal potom znamenať jeho návrh? To je jednoduché, dobré ovládam jazyk.
Alebo je to viac ako toto.
Nie, nie je. Som nanič a on ma iba ľutuje. Keď sa Mikey vráti späť, Gerard utečie k svojim drogám a ostanem tu sám a môžem o ňom iba z diaľky snívať. Už to tak bolo posledné dva zasrané roky.
Si blbec.
"Frankie?"
"Áno, Gee?"
"Si v poriadku? Pár minút si vyzeral že nad niečim dosť premýšľaš."
"Som v pohode, iba som myslel na pár vecí."
"Napríklad?"
Na Teba.
"Na nič, väčšinou na školu."
"Oh." Jeho hlas znel trochu sklamane, nevedel som prečo.
"Niečo ťa trápi?" spýtal som sa a pozrel naňho.
"Nie, som ok." Iba som prikývol a položil hlavu znova na jeho hruď.
Cítil som ako sa jeho prsty jemne pohrávajú s mojimi vlasmi, zvláštne, v jeho náručí som sa cítil tak spokojne. Predstavoval som si že sme spolu a že patríme jeden druhému. Vzdychol som a snažil sa potlačiť slzy čo sa mi draly do očí.
O chvíľu som zadriemal, cítiac sa úplne pohodlne a v bezpečí.
Gerard´s POV
Iba som počul jeho dych. Môj prekrásny chlapec, ani len netušíš čo so mnou robíš. S tvojou perfektnou tvárou, telom, celý si perfektný. Nikdy pre teba nebudem dostatočne dobrý, nikto nebude. Spoznáš niekoho a budeš s ním sťastný...na svete už neexistuje perfektnejší človek ako ty. Tvoj život bude krásny, lepší v aký môžem dúfať ja.
Si perfektný a priatelíš sa so mnou. Zo všetkých si si vybral práve mňa, závisláka na drogách a alkohole.
Chcem byť niečo viac, chcem byť tvoj najlepší priateľ, tvoj milenec, tvoj život, tvoja láska. Závidím človeku ktorého budeš ľúbiť, viem že ja to nebudem.
Si perfektný, len o tom ešte nevieš.
Vzdychol som si nad vlastnými myšlienkami. Pozrel som dole na Frankieho, na tvári mu žiarila spokojnosť a dokonca sa trochu usmieval. Ovinul ruky okolo môjho drieku a ešte viac zaboril hlavu do mojej hrude.
Prial som si zaspať tiež, ale drogy volali...prosili ma aby som si ich vzal, aby mi bolo lepšie. Vzdychol som, pozrúc naňho dole. Začal som ho pomaly odtláčať dúfajúc, že ho nezobudím. Iba sa ma pevnejšie chytil, znova som vzdychol, tentoraz zo zúfalstva. Potrebujem drogy! Odtlačil som ho tak jemne ako som vedel a vyšiel z miestnosti.
Frank´s POV
Pred tým ako ma niekto odltalčil, som počul zúfalé vzdychy. Bol to Gerard. Počul som ako opustil izbu. Otvoril som oči a nechal slzy stekať dole tvárou. Čo som ti hovoril ty zadebnenec. Nechce ma, dokonca aj moje dotyky mu nepríjemne.
.....
To je presne to čo som si myslel. Vstal som a šiel do kúpelne, pozrúc sa na svoj odraz v zrkadle. Celý som sa cítil ako úplný odpad. Linky som mal rozmazané, moja tvár bola otrasná, nikdy by na nechcel.
Vzdychol som. Zodvihol som svoje šaty ktoré som mal predtým na sebe a zase si ich obliekol. Čierne tesné nohavice, tričko Iron Maiden, conversky a mikinu Misfits. Natiahol som si čierne rukavice bez prstov a zhrabol svoju peňaženku, balíček cigariet a svoj čierny zapaľovač.
"Kam ideš Frankie?" spýtal sa ma Don. Dona spala opierajúc sa o jeho rameno.
"Idem do Starbucks, budem mať mobil zapnutý keby ste ma potrebovali."
"Ok. A kde je Mikey?"
"Má rande a povedal, že má vybitý mobil."
"Okay, ale do jedenástej buď doma dobre? Sľúbil som tvojej mame že ťa nenechám vonku príliš dlho."
"Jasná vec, Don." Odpovedal som a vyšiel von. Pozrel som na displej svojho mobilu, bolo iba osem, do Starbucks je to iba kúsok a potom dúfam dokopem Mikeyho späť domov.
To Be Continuited...♥

Corpse Groom 3

25. března 2008 v 11:48 | Charlotte71 |  Corpse Groom
Táák mám trošku času, tak som sa dala na prepisovanie ďalšej časti...podľa komentov, aj keď ich veľa teda nebolo heh, som usúdila že sa vám tá story aj celkom páči. Čo ma samozrejme teší a dáva mi motiváciu v písaní stále nových...už mám v hlave new príbeh, ale nebudem prezrádzať dopredu, len vám poviem že to bude Frerard...heh zase ja viem...XD ale keď Frerardy tak milujem...keď ich milujem, nie j čo riešiť...♥ ok vy len pekne čítajte a komentujte...XD to je hlavné...♥
Stále Frank:
Sedel som a čakal až sa mladému pánovi uráči prebrať sa. Po chvíli ma to čakanie prestalo baviť, vždy som len čakal. Aj v tú osudnú noc to tak bolo. Potriasol som hlavou aby som sa zbavil nepríjemných spomienok a nahol som sa k nemu.
"Hej!" skríkol som po chvíli skúmania jeho dokonalých čŕt a pekne ho šľahol rukou po líci. Hneď nabral lepšiu farbu. Pomyslel som si s úškrnom, keď mu po mojej rane pekne zružovelo.
"Hmm..." zavrčal a otvoril oči. Prudko sa vyšvihol hore a pozoroval ma.
"Kto si?" spýtal sa a zvedavo si ma premeriaval.

Strašne mi chýbaš 8

24. března 2008 v 13:16 | Charlotte71 |  Strašne mi chýbaš
Oh, vážne?
Frank´s POV
Vzdychol som si keď som to dopovedal. Viem že sa ho to možno trochu dotklo, ale nie som pre nikoho žiadna hračka.
"Je mi to ľúto Frankie."
"To je v pohode."
"Nie vážne. Nemal som ti to povedať, bol som mimo."
"Je to v poriadku."
"Nie, nie je! Pokazil som to!"
"Čo si pokazil?"
"Naše kamarátstvo!"
"Gee..." uvedomil som si, že som ho tak nazval po prvý krát.
"Gee?"
"Áno, voláš ma Frankie, tak ja ťa volám Gee."
Jeho tvár sa pretiahla do vyškereného úsmevu. Opätoval som mu úsmev. Zabočili sme na príjazdovú cestu a keď sme zaparkovali, namierili sme si to do obývačky. Don a Donna sedeli na gauči s misou popcornu a pozerali nejaký film.
"Gerard, zastavil sa tu nejaký muž, Liam myslím a nechal ti pri dverách balík. Vraj mu zaplatíš neskôr." povedala Donna, nevediaca o jeho závislosťi od drog a alkoholu, ako mi povedal Mikey.
Vzdychol som a pohodil hlavou, dúfajúc, že si to Gerard nevšimol.
Pozrel som naňho, jeho oči boli veselé a lačne si oblizoval pery. Utekal k dverám svojej izby, vzal balík a zmizol. Smutne som vzdychol a šiel na poschodie, zhodil zo seba šaty ktoré som mal na sebe a navliekol na seba čierne pyžamové nohavice The Nightmare Before Christmas. Tričkom som sa nezaoberal. Ľahol som si na Mikeyho posteľ a privrel oči, aj keď som vedel že nebudem schopný zaspať, ale aspoň som mohol premýšľať.
Gerard´s POV
Zhrabol som svoje drogy a zmizol vo svojej izbe, prehrabávajúc sa v nich. Kokaín, tabak, marihuana a vodka. Usmial som sa a vytiahol svoje zrkadielko aby som si urobil čiaru. Zrazu ma niečo napadlo...veď som sa vykašľal na Franka. Vedel som že vie o mojej závislosti a to mi nebolo celkom po chuti. Chcel som aby bol môj, ale ako môže byť môj keď som tak nestály? Odložil som svoje drogy bokom, dal ich pod posteľ a vrátil sa späť do obývačky. Mama a otec stále sedeli na gauči, ale Franka som nikde nevidel.
Šiel som do Mikeyho izby a našiel ho ležať na posteli iba v pyžamových nohaviciach. Usmial som sa, spal. Počul som jeho jemný a tichý dych. Sadol som si na koniec postele, rozmýšľajúc o mojom ďalšom kroku.
Vyzeral tak úžasne. Iba v nohaviciach a jeho pery boli trochu pootvorené. Usmial som sa, vyzeral tak nevinne. Prešuchol som sa okolo a ľahol si vedľa neho. Podvedome sa ku mne pritúlil. Položil si hlavu na miesto medzi mojim krkom a ramenom. Trochu zamľaskal a ešte viac sa ku mne pritúlil.
"Gee?" počul som jeho hlas. Pozrel som dole a zbadal ho, bol hore.
"Áno?"
"Si pohodlný." povedal a ľahol si späť na moje plece.
Proste ako v nebi.
To be Continuited...♥

Strašne mi chýbaš 7

21. března 2008 v 20:57 | Charlotte71 |  Strašne mi chýbaš
Nooo....prosili ste o pokračovanie, tak nebudem hnusná a keď sú už tie sviatky, tak vám ho sem dám...užite si to..XD
Stále Gerard´s POV
"Frankie," zatriasol som ním. "Vstávaj, sme na mieste." trhol hlavou a prebral sa.
"Oki." povedal a rýchlo vystúpil za auta. Vošiel som s ním do reštaurácie a sadli sme si. Sústredene pozeral do jedálneho lístka a listoval v ňom.
"Čo si dáš?" spýtal som sa, nadvihnúc obočie.
"Um...záhradný šalát a citrónovu šťavu." Takže kvôli tomuto máš také dokonalé telo.
"A čo si dáš ty, Gerard?" spýtal sa.
"Um...myslím že si dám vyprážané kurča a sódu." Frank sklonil hlavu a až príliš sa pozeral na svoje ruky.
"Čo budeš robiť na svoje narodky?" spýtal som sa.
"Um...Chystám sa dať si na chrbát vytetovať bludičku." (týmto som si neni istá čo je to správny preklad, ale nič iné som v slovníku nenašla mno...XD)
"Vážne?"
"Áno, už sa neviem dočkať."
"To je cool."
"Hej."
Zase nastalo nepríjemne ticho. Keď sme dostali jedlo, obaja sme sa doňho pustili. Aso po pol hodine úplného ticha sme mali dojedené. Vrátili sme sa späť k autu a on si znova sadol na miesto spolujazdca.
"Chceš niečo robiť?" spýtal som sa keď sme zastali na červenej.
"Nie."
"Si si istý?"
"Určite."
"Prečo si taký nekomunikatívny?" musel som sa ho na to spýtať.
"Jasne si mi včera naznačil že chceš aby som ťa vyfajčil. Preto."
To Be Continuited...♥

Strašne mi chýbaš 6

21. března 2008 v 16:25 | Charlotte71 |  Strašne mi chýbaš
Frank´s POV
Položil som hlavu na lavicu a trochu zastonal, držiac sa za bok. Našťastie v tirede ešte nebol učiteľ, tak som nechal bolesti voľný priebeh.
"Frankie, mal by si ísť k doktorovi."
"Som v poho Mikes, o pár dni to prejde."
"Frankie..."
"Nechaj to tak."
"Mal by som dnes ostať doma."
"Mikey, dnes ideš von s Aliciou, pojdem za Anthonym alebo tak."
"Anthony je preč z mesta."
"Kurva." to bolo jediné slovo ktoré zo mňa vypadlo pred tým, ako do triedy vošla učiteľka.
---------
Konečne! Je pol štvrtej! Koniec školy! Vybehol som z triedy, snažiac sa vyhnúť všetkým svalovcom aby som sa domov dostal celý. Kľučkoval som pomedzi študentov a keďže sme nemali úlohy, vrazil som všetky svoje veci do skrinky. Vybehol som zo školy a napálil to rovno do Gerarda.
"Debil." zastonal som, vstal a pozrel do Gerardovej pobavenej tváre.
"Kam sa tak ponáhľaš?" pozrel som sa cez plece a zbadal Billyho a jeho poskokov ako ma hľadajú pohľadmi. Skryl som sa za Gerarda a snažil sa byť čo najmenší.
"Iero!" zakričal Billy, obzerajúc sa okolo.
"Chceš im dať príučku?" spýtal sa Gerard, pozerajúc na mňa cez plece.
"Pozri akí sú veľkí a aký malý som ja!" zasyčal som, nazerajúc mu ponad plece uisťujúc sa, že ma nezbadali.
"Mám rád drobných ľudí." počul som jeho hlas. Rozhodol som sa nechať to tak a neurobiť nejakú hlúposť.
"Prečo si tu?" spýtal som sa ho, keď som s ním šiel po parkovisku.
"Volal mi Mikey a povedal aby som ťa vzal k nám a uistil sa, že nedostaneš na držku a že nezdrhneš domov."
"Prečo?"
"To ti nemôžem povedať."
"Fajn. Tak teda poďme k vám, chcem si ľahnúť."
"Najprv sa pôjdeme niekam najesť."
Mykol som plecom a nechal ho vybrať, o viac som sa nestaral. Sadol som si na miesto spolujazdca a oprel hlavu o sedadlo, bol som rád že som sa vyhol bitke.
Gerard´s POV
Pozrel som na Franka, opieral sa hlavou o sedadlo, oči mal privreté a na tvári pokojný výraz. Pousmial som sa a pokračoval v jazde do prvej reštaurácie, ktorá mi napadla.
To be Continited...♥

Strašne mi chýbaš 5

19. března 2008 v 22:01 | Charlotte71 |  Strašne mi chýbaš
Frank´s POV
"Frank, ty hajzeľ! Vypadni z tej kúpeľne, potrebujem sa vyšťať!" kričal Mikey, nemohol som si pomôcť tak som sa len zasmial, kým som si robil očné linky.
"Použi druhú kúpelňu!"
"Tá je Gerardova!" stále mi nemilosrdne búšil na dvere.
"VYDRŽ ASPOŇ PÁR SKURVENÝCH MINÚT MIKES!!! TO MA CHCEŠ VÁŽNE VIDIEŤ NAHÉHO?!" vedel som že toto naňho zaberie a keď som počul ako začal koktať, rozosmial som sa ešte viac. Pred tým ako som ho vpustil dnu som ešte pár minút počkal. Zazrel na mňa a začal si rozopínať nohavice. Usmial som sa popod fúzy a dokončil si linky. Potom som vytiahol gél na vlasy.
"Dovolíš Frankie?" spýtal sa Mikey. Otočil som sa, zapchal si uši a nechal ho dokončiť svoju potrebu. Otočil som sa keď Mikey do mňa strčil bokom aby som uhol od umýadla. Po tom čo vypadol som pobalil svoje veci a zišiel dole aby som si nalial šálku kávy. Sadol som si k Mikeymu a zobral mu časopis ktorý práve čítal.
"Frankie." napomenul ma.
"Pohoda Mikes, chcem si iba pozrieť obálku." odpovedal som a vrátil mu ho.
"Čo chceš dnes večer robiť?" spýtal sa ma, mal som jasno, vyhnúť sa Gerardovi. Odpil som si z kávy a premýšľal.
"Na čo tým narážaš?" spýtal som sa, a povytiahol obočie.
"Neviem, pôjdeme na nejakú párty?"
"Vieš čo som povedal Donne! Po tom čo ma minulý mesiac dostala z cely prebežného zadržania som jej sľúbil, že už žiadne párty!" zasyčal som.
"Upokoj sa Frank, ale dnes večer idem na večierok s Aliciou." povedal a pozrel na mňa.
"Ty ma tu necháš?" spýtal som sa a vytreštil oči.
"Frankie...budeš sa tu mať dobre!"
"Ale..."
"Niečo sa deje? Je to kvôli Gerardovi? Niečo ti urobil? Lebo ak áno, tak nech mu Boh pomáha!"
"Som v pohode Mikes, ale čo poviem ostatným keď pôjdeš preč?"
"Že som šiel na rande a že mám vybitý mobil."
"Fajn." zastonal som.
"Si si istý že si v poriadku?" spýtal sa znova.
"Je mi dobre, ale myslím že si dnes asi blicnem."
"Môžeš zostať aspoň do obeda? Myslím že mám prvé tri hodiny s tebou."
"Čo by som pre teba nespravil." zavrčal som a nasledoval ho k dverám.
"Oh, mimochodom, Gerard nás odvezie do školy." dodal keď som vzal svoj batoh a šiel za ním von k Gerardovmu autu. Mikey si sadol na miesto a ja vedľa neho.
Gerard´s POV
Nasadol som do auta a naštartoval, pozorujúc v zrkadle Mikeyho tvár spolu s Frankovou nahnevanou. Na oboch som sa usmial, cítiac sa nesmierne šťastne, a zaviezol ich do školy.
"Chcete aby som vás vyzdvihol aj po škole?" spýtal som sa a pozrel pri tom na Franka.
"Nie." zamrmlali obaja súčasne.
"Ste si istí?"
"Určite." odpovedal Frank za oboch. Iba som vzdychol a zapol rádio. Toto bude tažšie ako som si doteraz myslel.
To be continuited...♥

I Miss You

19. března 2008 v 12:49 | Charlotte71
Tak aj keď je to one-shot, písala som to poriadne dlho a skončila som len včera. Myslím že som to dokopy tvorila nejaký ten mesiac mno...XD tak snáď moju snahu niekto ocení a okomentuje to...XD thanx....♥
Môj život nebol ľahký. V ceste za šťastím mi vždy stálo milión prekážok, ktoré ma vždy zatláčali iba hlbšie do diery klamstiev a beznádeje s takmer mizivou šancou na únik. Každý večer som zaspával s pocitom menejcennosti a absolútnej nepotrebnosti. Cítil som, že mi niečo chýba. Niečo, po čom v mojom vnútri ostávala prázdna diera, ako keď zabudnete zazátkovať fľašu šampanského. Bublinky z neho pomaly unikajú, až nakoniec zostane vo fľaši len tekutina neurčitej farby a chuti, ktorá sa s tou predošlou nedala ani len porovnať. Presne takto som to cítil, unikal zo mňa život a každým momentom som sa cítil horšie a horšie. Všetko mi unikalo pomedzi prsty, akoby som vlastne ani nežil. Dýchal som, jedol, pil a rozprával, no akoby to bolo len z nutnosti. Aj tak to nikoho nezajímalo, vštkým som bol ukradnutý. Starší brat si na mňa spmenul jedine vtedy, keď sa mu minuli peniaze na chlast a drogy. A ja ako vzorný brat som mu ich samozrejme dal. Tak či tak by si ich vzal, či už po dobrom, alebo po zlom. Nachádzal sa v úplne inej dimenzíí ako všetci ostatní, v jeho svete platili úplne iné pravidlá ako v tom našom, pre neho "nudnom". Pravdupovediac, ja sám som sa niekedy cítil ako z inej planéty. Neželaný návštevník, ktorý iba zavadzal a kazil ovzdušie "normálnym" ľuďom. Ibaže už ani ja sám som nevedel poriadne rozoznať čo je normálne a čo nie. Ja už som vlastne nevedel vôbec nič. A rodičia? Tí nestoja ani za zmienku. Otec na nás kašľal od narodenia a matke boli prednejšie kamarátky a chľast ako to čo sa deje s jej deťmi. Asi by som preháňal keby som tvrdil, že som ju vídaval tak dva krát do týždňa. Aj to bolo veľa. Ani od brata by som sa ničoho nedočkal, sám bola ako malé decko. Musel som všetko zvládať sám. Taký život by som neprial ani najväčšiemu nepriateľovi. Dokonca ani deckám zo školy čo ma denno-denne tyranizovali. Bol som najväčšia nula na škole, teda oprava, bol až druhý v poradí. Korunku víťazstva nosil môj večne sfetovaný brat. Bolo to strašné, vážne by som to nikomu neželal zažíť, nebol som zlomyseľný. Aj napriek ranám ktoré som dostával od života, mi v tele spolu s krvou kolovalo spoň trochu citov. Nikomu som však neveril. No ako by toho na mňa už nebolo dosť, prišla ďalšia rana. Môj všetkými zatracovaný brat zomrel na predávkovanie heroínom. Myslel som že zomriem aj ja. Aj napriek tomu čim bol, som si matne pamätal na pár svetlých momentov z nášho detstva. Ako sme sa naháňali po vonku a ako sme si pred mamou v posteli schovávali sladkosti a potom ich po nociach jedli. Gerardovi z toho začalo mierne trčať brucho a istý čas ho to trápilo, no mne to bolo jedno, mal som ho rád takého aký býval, nie to čo z neho vyrástlo. Tajomstvá ktoré sme si kedysi po nociach šepkali sa zmenili na hádky, keď po izbe zlostne lietali tie najrôznejšie veci. V jeho apatickom živote bolo len pár svetlých chvíľ, keď sa mi schúlil do náručia a rozprával o všetkých problémoch ktoré ho trápili. Prekvapilo ma, že som ho poznal aj z inej stránky, z tej zraniteľnej. Vždy som myslel, že má všetko na háku (no jasné moja naj cola zero...kam by som ju nestrčila že ano? XD) a je mu jedno čo si o ňom ľudia myslia. Mal som ho rád, nesmierne rád a preto si budem do konca života vyčítať čo som mu deň pred tým ako sme ho našli, vykričal do tváre. Pamätám sa akoby to bolo včera.
FLASHBACK:
.....
"Mikey?" vošiel do miestnosti celý spotený a triasol sa na celom tele. Drogy asi pomaly prestávali účinkovať, potreboval ďalšie. Vedel som prečo prišiel.
"Žiadne prachy ti už nedám." zavrčal som a ani sa neobťažoval naňho pozrieť.
"Mikey..." začal tým svojim prosebným hlasom ktorý som už tak dobre poznal. Vždy ma obmkčil, no teraz nie. Nenechal som ho dokončiť.
"Nie, Gerard! Povedal som nie!" zreval som a časopis ktorý som čítal letel bokom. Zarazene na mňa pozeral kalnými očami, zjavne mu nedochádzal význam mojich slov.
"Som unavený! Zo všetkého, z teba, z tohto skurveného života! Pozri sa na seba!" kričal som a dotlačil ho pred zrkadlo. "Veď to už ani nie si ty! Čo zostalo z toho starého Gerarda, môjho najlepšieho kamoša?! Nič! Obyčajná troska!" Chcel niečo povedať, no ja som ho nenechal. Možno som mal, neviem. Možno by sa tým niečo zmenilo a ešte by žil. Samé možno.
.....
Spomienky na to ako som ho v amoku vykopol z izby sa nedajú len tak vymazať. Prenasledujú ma doteraz a hovoria krutú pravdu o tom, že všetko mohlo byť inak ak by som ho vtedy vypočul a snažil sa mu pomôcť.
"Snáď mi to budeš niekedy schopný odpustiť." zašepkal som do ticha izby a vzdychol. Chýbal si mi každú jednu skurvenú sekundu môjho života. Myslel som že už nikdy nenájdem spriaznenú dušu akou si bol ty. Aj keď to dosť často škrípalo, cítil som že druhá časť môjho ja patrila tebe a spolu s tebou aj odišla. Nevedel som ako ďalej....a potom prišiel on. Pri škrípavom zvuku z kúpeľne som sa usmial.
Vyplnil v mojom srdci prázdne miesto a dokázal ma podržať aj vtedy, keď som to už sám nezvládal. Miloval ma takého aký som a kašlal na všetky tie reči okolo. Viem že nikto nemôže nahradiť miesto po mojom, veľkom bratčekovi, no miesto v srdci ktoré bolo až doteraz prázdne patrí jemu.
Dvere sa pomaly otvorili a spolu s parou z kúpeľne vstúpil do izby drobný potetovaný chalan s uterákom okolo pása. Keď ma zbadal ako len tak vylihujem na posteli, zvalil sa vedľa mňa.
"Tak čo budeme robiť dnes?" usmial sa a letmo ma pobozkal na krku.
"Hmm...neviem čo by si chcel?" prebral som sa z myšlienok minulosti a pozrel do jeho nádhernej tváre.
"Nooo...o niečom by som vedel." uškrnul sa a jeho ruka už šmátrala pod mojim tričkom. Usmial som sa a pritiahol ho k sebe. "Milujem ťa, Frankie." zašepkal som mu do ucha. Z celého srdca a nikdy neprestanem, rovnako ako nikdy nezabudnem na svojho veľkého brata.
Život je niekedy krutý, no už len vďaka tým pár štastným chvíľam sa ho oplatí žiť. Vďaka Frankiemu som to konečne pochopil.
THE END...Charlotte71 ♥

Frikey

19. března 2008 v 12:49 | Charlotte71 |  [ One-shot
--> Awake

Strašne mi chýbaš 4

18. března 2008 v 13:37 | Charlotte71 |  Strašne mi chýbaš
Čaute lasky moje...prave sedím v škole na hodine strojopisu a nudim sa jak pes, tak vám sem hodím pokračovanie story....už mám dopredu pár častí preložených, pre stotu že by som sa sem dlho nedosala. Doma sa už dnes na komp asi nedostanem lebo oco má zase pindy že tam trávim príliš veľa času, takže vám sem dám iba toto pokračovanie....paaa majte sa ♥ ♥ ♥
Stále Frank´s POV
V tú noc som zaspal okolo jednástej, je to skoro ja viem, ale musel som spraviť niečo pre to aby som utiekol pred nepríjemnými pocitmi. Ležal som tam a úplne som vypol. Počul som Mikeyho chrápať, tak som sa rozhodol ísť dole aby som si spravil šalku kávy, čaju, alebo čohokoľvek iného.
Inštinktívne som privrel oči pred ostrým svetlom a zapol som kávovar. Z pivnice som začul kroky. Ignoroval som ich, lebo som vedel že je to Gerard.
"Frankie?" počul som jeho hlas a potom zvuk odsúvajúcej sa stoličky.
"Chceš kávu?" spýtal som sa a ani som sa neobťažoval pozrieť naňho cez plece.
"Jasné." Hneď ako som nalial sebe, nalial som aj jemu. Do svojej som si dal kocku cukru, Gerardovu som nechal tak. Tak ju pil aj Mikey, tak som myslel, že Gerard je na tom podobne. Sadol som si oproti nemu a napil som sa, vzdychnúc nad dobrým pocitom že ma ta káva aspoň trochu prebrala.
"Čo?" spýtal som sa ho, lebo na mňa pozeral s pobaveným výrazom.
"Vyzeráš sexy keď to robíš." povedal prosto. Vrátil sa späť k svojej káve, akoby pred chvíľou nič nepovedal. Strašne som sa začervenal a snažil som sa to nejak skryť.
"Takže...dobre sa bozkávaš." povedal. Pozrel som naňho a moje líca opäť nabrali červenkastý nádych.
"A to ma privádza k otázke, čo takého ešte so svojim jazykom dokážeš."pokračoval. Prisahám že sánka mi padla až po zem a začervenal som sa tak, že sa to už viac ani nedá. Nebol som schopný zrozumiteľnej vety.
"Č-čože?" vyhŕkol som a vedel som že to vyznelo úplne blbo.
"Počul si." odpovedal a vyzeral že na mne v duchu pekne zabáva. Zízal som na neho ako debil. To chce odo mňa aby som...mu ho vyfajčil alebo čo?
"Takže si tým mal na mysli že odomňa chceš...fajku?"
"Presne." odpovedal.
Iba som naňho čumel. Nechal som kávu kávou, trhol som hlavou a šiel späť na poschodie. Ľahol som si na posteľ, moje líca horeli a srdce bilo tak prudko, že mi išlo roztrhnúť hruď. Krátko na to som zaspal.
Gerard´s POV
Haha, fáza jeden splnená. Viem že som vyznel ako nejaký úchyl, ale nemohol som si pomôcť. Dokonca by som povedal že som to naňho vybafol. Vzdychol som a ešte si dolial kávu. Pozrel som na hodinky, bolo pol šiestej, už zostáva len hodina kým sa Mikey a Frank zobudia.
Gerard's POV
To Be Continuited...♥

Strašne mi chýbaš 3

17. března 2008 v 16:58 | Charlotte71 |  Strašne mi chýbaš
Gerard´s POV
Chcel som aby ma pobozkal? Cítil som ako vo mne stúpa horúčava a dych sa mi skracuje.
"Gerard?" spýtal sa Frank s pobaveným úškrnom na tvári.
"Prečo nie." povedal som. "Vybaľ to na mňa." Frank sa usmial a pozrel na Mikeyho, ktorý sa uškŕňal.
"Ale mal by som ťa varovať..." začal Mikey. "Frankove bozky sú tak trochu divoké."
"Hlúposť." vysmial som sa mu.
"Tak veľa šťastia." povedal.
Frank mi naznačil aby som vstal a ja som ho poslúchol. Postavil sa tiež, zvodne si oblízal pery a natlačil sa na mňa.
"Daj mi ruky do vlasov." zamrmlal a pozrel na mňa svojimi hnedo-zelenými očami. Poslúchol som a pritisol pery na tie moje. Spôsob akým sa jeho pery prisali na moje ma prekvapil. Cítil som ako sa trochu uškrnul. Jeho jazyk sa dobýjal medzi moje pery, jednu ruku mi položil na chrbát a druhou mi prechádzal po zátylku. Potvoril som ústa a nechal jeho jazyk vkĺznuť dnu, začal mi ním drsne prechádzať po ostrých očných zuboch. Trochu som zastonal, na čo sa znova letmo uškrnul. Zrazu si ma pritiahol ešte bližšie a zacítil som v ústach chuť krvi. Frank sa odtiahol a divoko sa na mňa usmial ukazujúc na môj menší problém v nohaviciach. Zastonal som a zvalil sa na posteľ v snahe upokojiť sa. Počul som ako sa obaja smejú. Pozrel som hore na Franka, ktorý si oblizol pery čo ma priviedlo do rozpakov.
"Sorry, Gerard." povedal Mikey, keď Frank zmizol niekde v kúpelni.
"Naozaj bozkáva dobre." zamrmlal som a dotkol som sa pier.
Frank´s POV
V kúpelni som sa opierajúc o stenu zviezol na zem. Bolo tu celkom chladno, čo mi pomohlo trochu si schladiť hlavu. Vzdychol som a dotkol sa svojich pier. Bez pochyby som niečo cítil. Šplechol som si do tváre studenú vodu a začal sa utierať. Vrátil som sa späť do izby...vládlo tu nepríjemne ticho.
To Be Continuited...

Strašne mi chýbaš 2

16. března 2008 v 11:40 | Charlotte71 |  Strašne mi chýbaš
Frank´s POV
Ležal som na Mikeyho posteli a vyhadzoval som si do vzduchu loptičku, stále dokola. Mikey sedel opretý chrbtom o posteľ a čítal nejaký komix. Keď som loptu znova vyhodil, zastonal som, lebo ma tie modriny na mojom tele začali pekne bolieť.
"Si v pohode Frankie?"
"Budem v pohode." vydýchol som a silno som zatváral oči aby mi nevyhŕkli slzy.
"Frankie, nemal by som skočiť pre mamu?" otočil sa ku mne.
"Nie." vydýchol som si keď bolesť konečne trochu ustúpila.
"Frankie, mal by si ísť asi vážne doktorovi."
"A čo by som mu asi povedal? Že som dostal nakladačku kvôli mojej sexuálnej orientácií?"
"Frankie..." nedokončil, lebo niekto zaklopal na dvere. Bol to Gerard.
"Čo je Gee?" spýtal sa Mikey, skrývajúc prekvapenie.
"Len som si myslel, že by sme sa mohli lepšie spoznať."povedal a žmurkol na mňa. Prisahal by som že moje srdce začalo biť rýchlejšie.
"Si chorý, alebo čo? spýtal sa ho Mikey a vstal zo zeme.
"Nie. Iba som sa posledný rok správal ako totálny debil, do čerta, veď som ani len nemal potuchy kto sú tvoji kamoši."
"Tak fajn, poď dnu." povedal a ja som sa pretočil späť na chrbát. Pokrčil som nohy a uvoľnil tak Gerardovi miesto na konci postele.
"Takže...chodíš s niekym Mikey?" spýtal sa Gerard, zjavne sa cítil trochu nepríjemne. Náhle som vyprskol a zízal naňho ako debil.
"Nie, a ani ty Frankie! Tak sa prestaň láskavo rehotať!" zakričal na mňa Mikey a udrel ma do ruky.
"Sorry Mikes." zamrmlal som.
"Od koho si dostal najkrajší bozk?" spýtal sa Gerard znova a nadvihol obočie. Obaja sme sa s Mikeym začervenali.
"Tak s kým?" nedal sa odbiť.
"Frankie." zamrmlal Mikey a celý červený pozeral do zeme.
"Bozkával si sa s Frankiem?" spýtal sa a ja som sa zatváril rozhorčene.
"Áno...vie dobre ovládať jazyk a trochu hryzie." začervenal sa znovu, teraz som sa začal smiať spolu s Gerardom.
"Vážne?" spýtal sa Gerard a obrátil sa ku mne.
"Áno." povedal Mikey.
"Prečo? Chceš aby som ti to predviedol?" spýtal som sa.
To be Continuited...♥

Corpse Groom 2

15. března 2008 v 11:33 | Charlotte71 |  Corpse Groom
Tak dnes som sama doma a mám more času, tak som sa dala na prepisovanie pokračovania mojej poviedky...dúfam že budete spokojní heh....a komenty samozrejme potešia...
Neviem ako dlho som bol v bezvedomí, no keď som sa prebral bola ešte tma. Ležal som opretý o nejaký strom a strašne ma bolela hlava. Tá bolesť bola neznesiteľná, zišiel by sa mi aspirín a prípadne aj nejaké lieky na upokojenie. Keby som nebol momentálne abstinent, stačilo by mi aj poriadne sa ožrať. To bola ale nočná mora. Zase mi preskočilo a v tej tme som videl veci, ktoré vôbec nejestvujú. Musel som sa sám na sebe zasmiať. Mal by som sa vrátiť skôr ako sa Bert preberie a zistí že som zmizol. Opatrne som sa nadvihol a snažil sa zaostriť. Až mi stuhla krv v žilách keď ma strom o ktorý som bol opretý, pohladil po vlasoch. Teda aspoň som si doteraz myslel že to bol strom.
"Už som myslel že sa nepreberieš." Vyskočil som na rovné nohy akoby som sedel v mravenisku. Na zemi sedela drobná postava nejakého muža. Bol celý od krvi a na tvári a hrdle sa mu skveli škaredé tržné rany. Už som nemal silu kričať, iba som s hrôzou pozeral na tú živú mŕtvolu a pomaly ustupoval dozadu.
"Kam ideš láska?" zrazu stál pri mne a chladnou, krvavou rukou sa dotkol tej mojej. Rýchlo som sa mu vytrhol a utrel si ruku do mikiny.
"Neviem čo si zač, a ani to nechcem radšej vedieť, ale nechaj ma prosím na pokoji." Prehovoril som trasľavo a nemal som ďaleko od toho aby som sa rozplakal. Bert, kde si? Pomyslel som si v duchu, snažiac sa upokojiť.
"Nechať ťa na pokoji? Ale veď si mi sám sľúbil večnú lásku." začudovalo sa to divné stvorenie a naklonilo hlavu na bok, pristúpiac o krok bližšie.
"Čože?!" vykríkol som hystericky a nervózne si začal hrýzť spodnú peru. Ako dôkaz ku mne natiahol svoju mŕtvolne bledú ruku na ktorej svietila Bertova obrúčka. Mám taký pocit že som po druhý krát odpadol, lebo na viac sa nepamätám.
.....
"Hej!" niekto mi silno pleskol po líci.
"Hmmm..." zavrčal som a rozospato otvoril oči. Kedy už táto nočná mora konečne skončí? Pomyslel som si otrávene, keď som nad sebou zbadal opäť jeho tvár. Prudko som si sadol a pošúchal si boľavú hlavu. Možno mi naozaj preskočilo. Postava sa vzdialila a stále ma pozorujúc si sadla na najbližší peň.
"Kto si?" prerušil som ticho a zvedavo si ho premeral. Už som nemal taký veľký strach ako pred chvíľou, veď keby ma chcel zabiť. Spravil by to už dávno.
"Som Frank. Teda vlastne, bol som." zarazil sa a tváril sa zmätene.
"Bol si?" teraz som bol zmätený aj ja.
"Som, som...mŕtvy." posledné slovo zašepkal a potom sa rozplakal. Hneď som pochopil prečo vyzerá tak strašne. Sedel tam s hlavou v dlaniach a vzlykal. Netušil som že aj mŕtvi plačú. Nevedel som prísť na žiadne slová útechy, čo by mu pomohli. Veta typu: ´Neboj, aj napriek tomu vyzeráš v pohode´, mi pripadala trochu nevhodná. Pomaly som sa k nemu priblížil a dotkol sa jeho ruky. Bola ako kus ľadu. Jemne ma striaslo, no ruku som nezložil. Prestal plakať a zdvihol hlavu. Bol celý dorezaný, no jeho oči, teraz plné sĺz, boli nádherné. Musel byť strašne pekný keď ešte žil.
"Čo sa ti stalo?" spýtal som sa. Nebolo to len zo súcitu, vážne som to chcel vedieť. Bolo na ňom čosi zvláštne, čo ma desilo a zároveň priťahovalo. No to iste, pomyslel som si. Už len to mi chýba aby bol zo mňa nekrofil. Radšej mám živých.
"Ja...ja..." habkal a vyzeral, že sa snaží spomenúť si. V tom sa jeho tvár vyjasnila poznaním a on sa rozplakal ešte viac. Nevedel som čo robiť, to kvílenie mi trhalo ušné bubienky. Toto som nechcel, asi som ho urazil alebo čo.
"Frank, no tak..." snažil som sa mu prihovoriť, no nezaberalo to. Reval ako keby mu privreli vtáka medzi dvere, ani by si nevšimol keby som odtiaľto zmizol...počkať. Uškrnul som sa a pomaly začal cúvať do najbližšieho krovia, odkiaľ som sa potom ozlomkrky rozbehol preč. Snáď si moju neprítomnosť všimne, až keď budem v bezpečnej vzdialenosti. Stromy začínali pomaly rednúť a aj Frankov plač pomaly zanikol. Spomalil som sa konečne si vydýchol. Vrátim sa domov, späť k svojmu Bertovi a túto moru vymažem zo spomienok, ako keby sa ani nebola stala. A možno teraz v skutočnosti ležím v posteli a všetko toto sa mi len sníva. Určite to tak bude.
"Kam si mi zmizol?" striaslo ma. Nie, prosím! Pane Bože, prečo ma tak trestáš?
"Mám ťa!" zasmial sa svojim zvonivým smiechom a pritlačil ma k stromu. Moje nervy, ten malý trpaslík je horší ako dotieravá fanynka.
"Chceš sa hrať na schovávačku čo?" zachichotal sa a natlačil sa na mňa ešte tesnejšie. Po slzách nebolo ani stopy. V tom trochu zvážnel.
"Inak na niečo si pri manželskom sľube zabudol." Nadvihol jedno obočie a zadíval sa mi do očí. Najprv som nechápal na čo naráža, no keď svoje studené pery pritisol na tie moje, vyvalil som oči. Bol som zdesený, ale nie z toho čo práve spravil. Bol som zdesený zo seba, lebo som obyčajný zvrhlík a páčilo sa mi to. Nie, to nemôžem...
"Čo to do čerta stváraš?" odstrčil som ho a utrel si opakom ruky ústa.
"Zabudol si pobozkať ženícha, tak som to spravil za teba." Povedal a tváril sa pri tom, akoby bolo úplne bežné, že sa ľudia ocucávajú s kúskami hnijúceho mäsa a kostí. Aj keď musím uznať, že s veľmi peknými kúskami mäsa....nie Gerard, ty prasa!!!
"Sprav to ešte raz a zabijem ťa!" zavrčal som. Mal som na jazyku slovo znásilním ťa, ale zvolil som radšej iný postup. "Prepáč, zabudol som že..."
"Že už som dávno mŕtvy?!" vykríkol a tváril sa dotknuto.
"Hej." Pripustil som trochu miernejším hlasom.
"Všetci sú tak krutí kým ešte žijú." Vzdychol a zahľadel sa kamsi do diaľky. Čakal som že mi vysvetlí čo tým myslel, no stále mlčal a nevšímal si ma.
FRANKIE:
Bolo to ako oslobodenie, ako dostať druhú šancu. Nikdy so nedúfal že sa mi aj napriek všetkému splnia moje sny. Bol to nádherný pocit cítiť chlad toho kovu na mojom prste. Takže konečne budem niekomu patriť celým telom a dušou. Dúfam že si to ten niekto aj zaslúži, nie ako... nie nebudem naňho myslieť, nechcem. Je to preč, presne ako spomienky naňho. Pomaly som vstal a oprášil zo seba lístie a zeminu. Konečne si môžem poriadne ponaťahovať kosti. Zodvihol som zrak aby som si konečne prezrel človeka, ktorému sa podarilo prebrať moje roky hnijúce telo. Cúval predo mnou a v očiach mal strach. Keď ho ožiaril svit mesiaca, poriadne som si ho prezrel. Tmavé vlasy padajúce do tváre, skrývajúce jas nádherných zelených očí. Ak by som mal ešte schopnosť dýchať, zastavil by sa mi od vzrušenia dych. Bol nádherný a mesiac ešte zdôrazňoval jeho bledú pokožku, ktorá v tejto tme dokonale svietila. Bol úplne iný ako on...V tom hlasno vykríkol, až ma myklo, a rozbehol sa preč. Chvíľu som len omámene postával, no keď sa zvuky jeho krokov čoraz viac vzďaľovali, vydal som sa za ním. Na konci lesa zakopol a zrútil sa do trávy. Rýchlo som k nemu pribehol, no omdlel. Nevadí, raz sa predsa preberie. Pomyslel som si, vzal ho do náručia a preniesol k najbližšiemu stromu. Z rany na hlave mu tiekol tenký prameň krvi. Posledná vec čo som videl pred tým ako som sa stal tým čím som, bola práve táto červená tekutina. Cítil som ako sa mi rozlieva po tvári a potom len tma. Ako si mi to mohol urobiť? Tak som ťa miloval. V tom sa muž na mojom ramene nepatrne pohol. Po chvíli otvoril oči a rozhliadol sa okolo. Ticho sa zachichotal a pokúsil sa vstať. Vlasy sa mu tak nádherne leskli, musel som sa ich dotknúť. Ledva som to urobil, vyskočil na rovné nohy a vypleštil na ma oči.
"Kam ideš láska?" bol som zvedavý keď som videl ako cúva. Vstal som a dotkol sa jeho ruky, bola príjemná a na dotyk teplá.
"Neviem čo si zač, a ani to nechcem radšej vedieť, ale nechaj ma prosím na pokoji." Vytrhol sa mi a čumel na mňa ako na ducha. Aha, áno, zasmial som sa v duchu. Zabudol som, že ja duch som.
"Nechať ťa na pokoji? Ale veď si mi sám sľúbil večnú lásku."
"Čože?" vykríkol. Začínal sa mi páčiť čoraz viac, ale mal trochu dlhé vedenie. Strčil som mu pod nos ruku, na ktorej žiaril prsteň. Zízal raz na prsteň, potom na mňa a potom šiel opäť k zemi. Vzdychol som si a prevrátil očami.
To be Continuited...Charlotte71♥

Frerardy

14. března 2008 v 17:22 | Charlotte71 |  [ Translated
--> Tell me I´m a bad Man (one shot)
--> Strašne mi chýbaš (unfinished)

Strašne mi chýbaš

14. března 2008 v 17:19 | Charlotte71 |  Strašne mi chýbaš
Frank´s POV
"Choď do čerta Billy." zachrčal som počas toho ako do mňa silno kopali.
"Čože? Už má náš krpec dosť?" Zastonal som keď ma zdrapil za tričko a vytiahol k sebe hore. Napľul som mu do tváre. Zlé rozhodnutie Iero, pomyslel som si keď som sa zrazil so skrinkou.
"Chceš to skúsiť znova Iero?" spýtal sa Billy a jeho kamoši sa len rehotali.
Ostal som ticho a želal si aby som mal schopnosť zabíjať jediným pohľadom. Verte mi, ak by som mal takú schopnosť, bol by mŕtvy už poriadne dlho. Znova som zastonal keď som schytal ďalšie údery do žalúdka, znova, znova a znova. Keď ma konečne nechali na pokoji, nemohol som sa ani postaviť, nieto ešte sám chodiť. Asi po miliontý krát za tento deň som zase zastonal.
"Kurva, Frankie!" Začul som známy hlas môjho najlepšieho kamoša Mikeyho. Pomohol mi na nohy, podopierajúc ma rukou, ktorú mi ovinul okolo pása.
"Ahoj, Mikey." Zamrmlal som zťažka, s ústami plnými krvi sa mi rozprávalo dosť ťažko. Dovliekol ma k fontáne na pitie a nechal ma vypláchnuť si ústa.
"Poď Frankie. Pôjdeme ku mne domov a mama ťa ošetrí." Pokrútil som hlavou, no nevšímal si ma. Posadil ma na miesto spolujazdca, naštartoval a vyrazil z parkoviska pred školou.
Gerard´s POV
Konečne som po dlhom čase sedel v obývačke a čakal na Liama, ktorý mi mal priniesť moje drogy. Bol to jeden z mála momentov keď som bol úplne triezvy. Musel som byť, aby ma Liam neoklamal pri platení. Zdvihol som zrak a zbadal Mikeyho ktorý práve otvoril dvere a niekoho so sebou vliekol. Tomu druhému chalanovi sa dvíhalo tričko, odhaľujúc tak mnoho rán a modrín na bruchu. Z fialovej prechádzali do žltých farieb. Ticho som vzdychol.
"Ahoj Gerard." povedal Mikey a posadil svojho kamoša na druhý koniec pohovky.
"Čau, Mikey." odpovedal som, prezerajúc si zblízka jeho kamoša. Mal oblečené tesné tričko Misfits s pokrčeným golierom, akoby ho zaňho niekto ťahal. Čierne džínsy mu boli úzke, tesne obopínajúce každú jednu krivku jeho nôh a bokov, mohol som si iba predstavovať ako asi vyzerá zozadu. Conversky mal roztrhané, stavil by som sa, že iné ani nemá, lebo tieto boli pekne zničené. Vlasy mal v strede hlavy dlhšie, po bokoch kratšie a nafarbené na červeno. Jeho tiene, tiež červené, boli rozmazané a tvár mal zahanbene sklonenú dole.
"Som Gerard." Predstavil som sa a bol som zvedavý kto je tento úžasný chalan.
"Som Frank." Predstavil sa po chvíli a nakoniec na mňa konečne pozrel. Začul som kroky mojej matky a Mikeyho.
"Čo sa stalo Frankie?" Spýtala sa a pomohla mu vstať. Trochu mu nadvihla tričko a vzdychla.
"Nič Donna, moja mama si mi na to neskôr pozrie." odpovedal.
"Viem veľmi dobre že tvoja mama je na celý týždeň preč z mesta, Frank Anthony Iero." hrešila ho. Frank iba pozrel do zeme a zamrmlal ospravedlnenie.
"Mami!" vykríkol Mikey.
"Prepáč Michael." povedala, trochu znudene.
"Donna, vážne, som v poriadku. Tvár mám stále peknú!" Áno, to máš. Pomyslel som si stále z neho nespúšťajúc zrak.
"Frank, tento týždeň ostaneš u nás."
"Donna!" zafňukal. "Nemôžem tu ostať, veď o tom ešte nevie ani Don!" Bol som prekvapený ako sa tu dobre vyzná, že volá mojich rodičov menami.
"Donovi to vadiť nebude. Je rád keď si tu, aspoň si vtedy odpočinie od Mikeyho ktorý ho neustále rozčuľuje." Mikey sa zamračil.
"Donna. Vážne budem v poriadku, sľubujem. žiadne párty sa u mňa konať nebudú."
"Zostaneš tu a basta. alebo mám zavolať tvojej matke?" rezignovane sklonil hlavu a moja matka sa zatvárila víťazoslavne.
"A čo ak si nájdem niekoho kto na mňa dohliadne? Mikeyho napríklad?" naozaj sa chcel zúfalo dostať domov.
"Nenechám sedemnásť ročných chlapcov samých v dome celý jeden týždeň!"
"O mesiac budem mať osemnásť!"
"Frank." začala moja matka opäť.
"Fajn, môžem si aspoň skočiť domov pre nejaké veci?"
"Ale Mikey pôjde s tebou."
"Fajn." Usmial som sa. Takže táto dokonalá osoba bude celý jeden týždeň v našom dome. Bude sranda.
To Be Continuited....♥

Waycesty

12. března 2008 v 17:39 | Charlotte71 |  [ Translated
--> Waycest (one shot)

Waycest

12. března 2008 v 17:36 | Charlotte71
Tááák no tak aby ste sa tu nenudili...mno...tak som vám preložila jeden waycest...aby ste nepovedali že sú tu samé Frerardy....aj keď zatiaľ to tak je mno...XD príjemne čítanie prajem....XD
Show sa skončila a ako vždy bola vo vzduchu cítiť akási ťažoba. Bob niekde zmizol a Ray s Frankom boli zaneprázdnení podpisovaním sa fanúšikom...takže som s Gerardom ostal v šatni sám. Obaja sme sedeli na purpurovej sedačke a z diaľky počuli neutíchajúci rev fanúšikov. Jemne som si posunul okuliare vyššie na nos a Gerard v rukách lenivo obracal fľašu piva.
"Počúvaj to..." prehodil Gerard, "Ďalšia skvelá show bratov MCR!" priložil si fľašu k perám a vylial si väčšinu fľaše na tvár. Hlasno sa zasmial a ja som sa prinútil aspoň trochu zachichotať, aj keď som vôbec nemal náladu.
"Aww...balý bráško!" zakričal, špúliac na mňa svoje plné pery. Bol stále bližšie, cítil som v jeho dychu alkohol. Nechcel som sa mu pozrieť do očí, bol tak blízko až ma to frustrovalo a neuveriteľne opitý.
"Mikey?" povedal vysokým dievčenským hláskom, keď som stále mlčal. Fňukal ešte viac, prechádzajúc pritom svojim dlhým prstom po mojej brade. Keď sa začal približovať ešte viac, už som prudko dýchal. V tom do miestnosti vtrhli Frank s Rayom, smejúc sa na niečom čo im povedal jeden z fanúšikov. Frankove oči zastali na mne a potom sa sústredili na Gerarda, ktorý sa nado mnou skláňal.
"Prerušili sme niečo?" spýtal sa pomaly s podozrievavým výrazom v tvári a Ray sa spoza jeho chrbta chichúňal.
"Oh, sklapni." povedal som, rýchlo som vstal a začal si uhládzať tričko. Gerard sa pri mojom prudkom pohybe nebezpečne zatackal, no neurobil som ani jediný krok aby som mu pomohol.
"Bože!" mrmlal Ray, pomáhajúc Gerardovi späť na nohy. "Si ožratý ako sviňa, chlapče!" Gerard sa sladko zasmial a ja som len netrpezlivo prevrátil očami.
"Mali by sme ťa odtiaľto dostať." povedal Frank, podopierajúc Gerarda a ukázal hlavou na zadný východ. "Na konci ulice je hotel...dáš naňho pozor Mikey?" Pozrel som na Franka. Dúfal že budem strážiť tohto ožrana, zatiaľ čo on sa bude do rána zabávať na nejakej párty? Potom som pozrel na brata, ktorý bol ledva pri vedomí...vysiaci na pleciach chalanov z kapely. Hlava sa mu pomaly pohupovala a do očí mu padali vlasy. Na krátky moment som medzi nimi zazrel záblesk jeho očí, ktoré na mňa zmätene zízali. "Jasné, aj tak nemám nič lepšie na práci."
**
Frank ho s Rayom zvalil na posteľ a dal mi kľúč, takže som ostal úplne sám s mojim sexi bratom...Gerardom Arthurom Wayom. Vedel som že moje city k bratovi sú neprimerané...dokonca aj keď, a to mi musíte veriť, som sa ich pred tým snažil potlačiť...čo myslíte že som robil posledných desať rokov svojho života? Ležal na chrbte krížom cez celú posteľ. Frank za sebou ledva zavrel dvere, už som sa otočil k Gerardovi. Jeho make-up z dnešnej show už pomaly zmizol a jeho havranie vlasy boli mokré a padali mu do tváre. Nikdy som nevidel nikoho krajšieho. Opatrne som si sadol na posteľ vedľa neho, želajúc si aby som ho nezobudil...aj keď som vedel že je to nemožné. Keď sa toto decko ožralo tak ako teraz, nevedel o sebe až do rána. Najprv som sa naňho nepozeral. Neodvážil som sa zízať na jeho dokonalosť bez toho, aby som sa nebál že ma pri tom prichytí...a že by sa nejakým spôsobom dovtípil na čo pri tom myslím. Trochu zastonal a pretočil sa smerom ku mne, očí a ústa mal jemne privreté. Zachvel som sa keď sa jeho telo dotklo toho môjho a rýchlo som vyskočil z postele. Sťažka som dýchal keď som hľadel ako spí. Srdce mi bilo až kdesi v krku a tvár mi úplne horela. Frustrovane som sa prefackal a snažil sa upokojiť svoj splašený dych. Láska k Gerardovi bola ako droga a moja túžba bola túto noc strašná. Ešte som naňho asi päť minút zízal pred tým, ako som sa naňho vrhol. Chytil som jeho tvár do dlaní a vášnivo ho pobozkal. Moje srdce sa teraz až nadobro zastavilo, cítil som sa ako mŕtvy. Nenávidel som sa za to...ale nemohol som prestať. Jeho jemné pery ma celé tie roky provokovali a nikdy som si neželal viac aby mi ich opätoval ako práve v tejto chvíli. Hlavu mal opretú o moje ruky ale jeho pery sa vôbec nehýbali. V očiach som zacítil slzy, musel som sa odvrátiť. Vrazil som päsťou do steny. "ČO SA TO DO ČERTA SO MNOU DEJE?!" zakričal som pomedzi slzy, viac menej pre seba. Klesol som na kolená, hánky ma pálili ako by som mlátil do chladnej betónovej steny. Po prstoch mi stekala horúca krv a pomaly kvapkala na dlážku. Kľačiac pri stene ako najväčší úbožiak, som sám seba preklínal. Stále som zničene fňukal, keď sa okolo mňa zrazu ovinul pár niečich rúk. Vadýchol som a odstrčil ho. Rýchlosťou blesku som stál opäť na nohách a zbadal Gerarda ako kľačí na zemi, presne vedľa miesta kde som bol pred chvíľou aj ja. Takže asi nebol až taký opitý ako som si myslel. Pretrel som si oči a znovu sa naňho celý zmätený zahľadel. Pomaly vstal a prešiel až ku mne.
"Mikey..." zašepkal pomaly, zotierajúc mi z tváre slzy. Odstrčil som ho od seba a ustúpil pár krokov dozadu. Znovu podišiel až ku mne a dotkol sa rukou mojej tváre.
"NIE!" zakričal som na neho a narazil pri tom zozadu o stenu. Uslzenými očami som zízal na dlážku. Na moment zaváhal, no potom som na tvári opäť zacítil jeho ruku, sprevádzanú aj niečim iným. Prudko ma pobozkal, asi tak ako ja predtým jeho. Zašiel som mu rukami do vlasov a pritisol sa k nemu ešte viac. Toto bolo to o čom som sníval už ako štrnásťročné decko. Chytil ma za boky a cúval so mnou smerom k posteli. Bezstarostne ma na ňu zvalil, až som zacítil jemný náraz. Iba na moment sme sa od seba odtiahli a ja som mu pozrel do očí. Jeho medové kukadlá na mňa láskyplne pozerali.
"Gee..." zašepkal som.
"Mikey." povedal zároveň so mnou. "Milujem ťa odkedy sa pamätám." Cítil som jeho studené ruky ako sa kĺžu smerom k mojim džínsom, ktoré mi boli čoraz tesnejšie.
"Kurva." To bolo všetko na čo som sa zmohol a znova ho pobozkal. Máme čo robiť aby sme dohnali všetky tie roky keď sme žili jeden bez druhého. Dvere sa s buchotom otvorili a dnu vstúpil Frank. Všetci sme na seba zízali.
"Uh...Zabudol som si peňaženku...nevyrušujem?" spýtal sa podozrievavo.
"ÁNO!" zreval som tak, že vybehol na chodbu a rýchlo za sebou zavrel dvere. Gerard sa usmial a znova ma začal bozkávať. Bude to dlhá noc....

Corpse Groom

11. března 2008 v 12:10 | Charlotte71 |  Corpse Groom
Tak na novom blogu, pribudne konečne nová poviedka....budem rada ak si ju prečítate a prihodíte nejaký ten koment a ak sa vám bude páčiť, o to lepšie....XD prajem príjemne čítanie...ako som už spomenula na mojom druhom blogu, je to trošku odlišné a nebude to mať "až taký zlý koniec" ako Funeral Song.....XD A inšpiráciu som zobrala z mojej najobľúbenejšej rozprávky, len som vymenila postavy a trochu zmenila dej. Takže isté podobnosti nie su náhoda heh...
"Nechcem červené ruže, chcem gladioly! Už som ti to Gerard hovoril minimálne tisíc krát!" zúril Bert a jeho hlas znel podráždenejšie ako inokedy. Ani sa mu nečudujem, zariaďovať svatbu dá človeku pekne zabrať, aj po psychyckej stránke. Áno, ja a Bert sa o dva dni budeme brať. Tak ako som to vždy chcel. Vziať si niekoho, koho budem milovať z celého srdca a tým Bert určite bol. Šťastie zo mňa priam kypelo a nevedel som sa dočkať dňa, keď budeme spolu kráčať kostolnou uličkou, aby sme potvrdili našu lásku pred celým svetom. Lásku, ktorú k sebe cítime už poriadne dlho. Matka sa v prípravách vyžíva odo dňa, ako sme jej tú sťastnú novinu oznámili. Som nesmierne rád, že rodičia zdieľajú naše šťastie spolu s nami.
"Fajn, tak budú gladioly, neviem prečo tak vyšiluješ." Nemal som chuť sa s ním hádať, tak či tak mi je to v podstate jedno. Či už to budú ruže alebo iné kvety, aj tak zvädnú a nakoniec skončia na smetisku.
"Prepáč, nechcel som po tebe tak vybehnúť, len som z toho všetkého strašne nervózny." začal sa ospravedlňovať a venoval mi jeden zo svojich nádherných úsmevov, ktorý som mu opätoval. Zachvel som sa keď mi položil ruku ne stehno. Jeho dotyky ma aj po tých štyroch rokoch čo sme spolu stále rozpaľovali.
"Kroť sa ak nechceš skončiť v najbližšom strome." zasmial som sa a zabočil na vedľajšiu cestu. Zložil som nohu z plynu a zaparkoval pred kostolom. Dnes je svadobná skúška.
"Ale v noci po svatbe sa krotiť nebudem." oprel sa o strechu auta a lačne si ma premeral pohľadom. Mal som chuť vrhnúť sa naňho, no mieril k nám farár.
"Tak ste konečne tu. Môžme isť na to?" Obaja sme prikývli, no za farárovým chrbtom si Bert neodpustil dvojzmyselnú narážku (heh pri tom dvojzmysle som si spomenula na Nathalie...heh ona snáď vie o čo ideXD) "Nebyť toho tu, tak na to idem hneď." zašepkal a stisol mi zadok. S úškrnom som ho odstrčil a nasledoval starého muža dnu.
..........
"Beriem si teba Bert McCracken za svojho zákonitého manžela, budem ťa mstiť...teda vlastne citiť až...ehm...teda..." koktal som a nervózne žmolil okraje môjho trička. Kurva, ani na vlastnú svatbu sa nedokážem naučiť pár stupídnych viet. Už vidím ako to v deň D všetko pohnojím. Farár nervózne prešľapoval na mieste, keď som sa to snažil povedať správne. Vážne som sa snažil, ale nešlo to. Všetko mi to vypadlo z hlavy a mal som totálne okno.
"Čo je s tebou?" zašepkal podráždene Bert a po očku pozoroval farára, ktorý už zrejme strácal trpezlivosť.
"Ja...necítim sa vo svojej koži, prepáčte." zatriasol som hlavou a na oboch ospravedlňujúco pozrel.
"Asi teda nemá zmysel pokračovať. Prepáčte, ale mám po vás ešte jeden pár takže ak dovolíte..." prerušil niť mojich myšlienok a šuchtavým krokom odkrivkal do sakristie. Cítil som sa tak strašne hlúpo. Zachytil som Bertov prenikavý pohľad. Doslova ma prepaľoval očami. Čakal som že začne kričať a dupať nohami, no iba sa otočil a bez jediného slova odkráčal až von a mňa tam nechal stáť ako totálneho idiota. Ale zaslúžil som si to, uznávam.
"Hneváš sa?" spýtal som sa nesmelo, keď som vyšiel za ním von. Práve si zapaľoval cigaretu, ani na mňa nepozrel. Bol tak nádherný, ešte aj keď sa hneval, miloval som na ňom každý centimeter. Bol by som radšej keby po mne začal kričať, to jeho mlčanie ma privádzalo do šialenstva.
"Takže sa hneváš." uzavrel som teatrálne a kopol špičkou topánky do malého kamienka. Skotúľal sa dole schodmi a skončil v najbližšej kaluži. Tak ako ja. Topil som sa vo vlastných chybách a jedine Bert ma držal nad vodou. No svojim momentálnym správaním, akoby mi iba hlbšie zatlačil hlavu pod hladinu.
"Neviem čo si mám myslieť," začal odrazu, až som sa strhol. "niekedy mám pocit, že sa ani ženiť nechceš." posledný raz si potiahol a potom zadusil cigaretu na kamennom zábradlí. Úplne mi z jeho rečí vyschlo v krku. Ja že sa nechcem ženiť?! Teraz som ja ten čo by sa mal naštvať, no zostal som ticho a iba neveriacky hľadel do jeho pokojnej tváre. Prešiel som tých pár krokov čo nás delilo a tuho ho objal.
"To je tá najväčšia kravina akú som doteraz počul. Milujem ťa, Bert a to mi nikto nevezme." zašepkal som mu do ucha a na krk som mu vtisol jemný bozk. Chytil mi tvár do dlaní a pozrel mi do očí. V tých jeho som videl niečo zvláštne, žeby neistotu?
"Prisahaj že ma nikdy neopustíš." vydýchol polohlasne a do očí sa mu tlačili slzy. Namiesto odpovede som sa nahol a môj jazyk vkĺzol do jeho chvejúcich sa úst. Tuho ma objal okolo krku a bozk mi s vášňou opätoval. Vedel že to znamenalo moju kladnú odpoveď. Keby som len vtedy tušil aký som odporný pokrytec a klamár.
..........
Bert mi večer zaspal v náručí, no na mňa spánok akosi nedoliehal. Hladil som ho po vlasoch a premýšľal. Z neďalekého lesa som začul húkať sovu. Naozaj má Bert také pochybnosti o mojich citoch? Dal som mu niekedy dôvod na to aby si to myslel? To on sa práveže niekedy správal dosť čudne. Opatrne som vytiahol ruku zpod jeho hlavy a vstal som. Dnu presvital svit mesiaca a vytváral drobnú svätožiaru okolo Bertovej hlavy. Bol práve spln. Naozaj vyzerá ako anjel, možno je pre mňa fakt pridobrý. Ani neviem čo na mne vtedy videl keď sme sa prvý krát zrazili na chodbe univerzity. Bol som obyčajný looser, ktorý rád hľadel na dno pohárika. Až do dňa keď sa naše oči stretli. Takmer som ťa prizabil keď som do teba ešte v mierne podnapitom stave nabúral. Pri tej spomienke sa mi na tvári objavil úsmev. Tak veľa sa odvtedy v mojom živote zmenilo. Vďaka tebe som sa tešil na každý jeden nasledujúci deň. Na stole ležala škatuľka s obrúčkami. Vybral som tú čo bude onedlho patriť tebe a bruškami prstov som jemne hladil studený kov. Z lesa sa ozvalo tiché kvílenie a odniekiaľ vzlietol splašený kŕdeľ vrán.
O chvíľu som už ticho kráčal lesnou cestou, stále zvierajúc malý krúžok v dlani. Potreboval som si prečistiť hlavu a toto miesto bolo na to ideálne. S privretými viečkami som omamne vdychoval vôňu okolitej zelene a myslel na to, čo bude o dva dni. Konečne budeme svoji, nielen pred ľuďmi, ale aj pred Bohom. No ak to pokašlem tak ako dnes, tak z toho asi nič nebude. Všetky naše plány sa rozplynú ako jemný opar nad mestom a ja zostanem opäť sám. Nemilovaný a zatracovaný. Veď to predsa nie je až také ťažké. Odkašľal som si a vstal z kúska dreva na ktorom som sedel.
"Beriem si teba za svojho zákonitého manžela. Budem ťa ctiť, v chorobe i zdraví, bohatstve a chudobe, šťastí i nešťastí a budem ťa milovať až dokonca môjho života." Bol som nadšený ako ľahko som to všetko odrapkal a aby bolo všetko dokonalé, navliekol som prsteň na pokrútenú haluz vyzerajúcu ako ruka, predstavujúc si že je to Bert. Usmial som sa nad svojim hereckým výkonom a chcel som si ho vložiť späť do vrecka. To čo som zbadal, ma prinútilo ustúpiť o krok dozadu. Tá divná vec na ktorej vysel presteň sa pohla! Pretrel som si oči či sa mi to len nezdá, no bohužiaľ tomu tak nebolo. To nebol len kus polámanej vetvy, to bola živá ruka! Zdvihol sa poriadny vietor a ja som sa začal šialene báť. Srdce mi bilo až kdesi v krku, no aj keď som mal nutkanie ujsť, stále som tam stál ako prikovaný a pozoroval tú hororovú scénu pred sebou. Z hromady lístia sa začala dvíhať postava a môj výkrik museli počuť až v Transylvánií. Mal som dosť. Aj napriek ohromnej zvedavosti som sa ozlomkrky rozbehol preč, narážajúc pri tom do stromov. Vetvy ma škriabali po tvári a trhali mi oblečenie na kusy, no mne to v tej chvíli bolo šum a fuk. Lapal som po dychu, no neodvážil som sa zastať. Stále som za sebou počul šuchot a neznesiteľné kvílenie. Toto nemôže byť naozaj, preber sa Gerard!!! Hovoril som si v duchu. Bol som už takmer na konci lesa, ke´d som zakopol a udrel si hlavu o kameň. Posledná vec ktorú som zbadal pred tým ako som upadol do bezvedomia, bola strašne znetvorená tvár.
To Be Continuited.....CH71 ♥

Frerard

10. března 2008 v 18:21 | Charlotte71 |  [ Team-Work
--> Snehurko a sedem Trpajszlíkov (unfinished) - Klaudiqa and Nathalie

Snehurko a sedem Trpajszlíkov 4

10. března 2008 v 18:15 | Charlotte71 and Nathalie |  Snehurko a sedem Trpajszlikov
Tak trvalo nám to trochu dlhšie, ale nakoniec sme zosmolili pokračovanie našej novodobej modernej Snehulienky....XD dúfam že sa vám bude páčiť ako predošlé diely a prihodíte aj nejaký ten koment....XD lol
____________________________________
Mikey prezlečený za starca iba s údivom pozoroval ako Snehurko vylogal celú fľašu na jeden šup. Skoro mu vypadli oči z jamiek keď si Snehurko s mľaskotom pretrel ústa zasrané od alkoholu a hlasno si odgrgol. "Chutila?" spýtal sa zarazene keď videl že sa Snehurko s menšími problémami, no predsa ešte stále držal na nohách.
"Tomu kur." zasmial sa Snehurko a pleskol starca po pleci, až mu skoro vypadla zubná náhrada. Kurva, ja som mu dal svoju vodku! pomyslel si naštvane Mikey a až teraz si uvedomil že zamenil fľaše. Fľaša s jedom ostala ešte stále v košíku.
"Nedal by si si ešte?" skúsil šťastie starček a dúfal, že sa jeho alkoholická minulosť nezaprie.
"Jasné." štikútol Snehurko a sám si fľašu vybral z košíka. Tentoraz to bola správna fľaša s jedom. Snehurko si smelo zobral svoju odmenu a s menšími problémami odstránil vrchnák od fľaše s jedom. Starček sa len s napätím a očakávaním obhliadal a prezeral si ako sa hrdlo fľaše približuje k Snehurkovým perám. Starček Mikey zvieral pästičky a modlil sa k Alahovi, aby sa konečne zbavil tohto prekrásneho obyvateľa Black Parade. No ibaže Snehurko si nestačil ani odpiť a fľaša s veľkým rachotom spadla na koberec v tourbuse. Všetko sa to tam vylialo a Snehurko s rýchlosťou Simíra Gerchána z Kobry 11 sa rútil na WC vyvracať.
"Kurva Bože, nemal som to tak prehnať s tou vodkou! Vodku už nechcem nikdy v živote ani vidieť!" prehlásil Snehurko počas dávivých zvukov. Našťastie ho táto nevoľnosť zachránila zo zlého plánu starčeka Mikeyho, lenže to ešte nik nevedel, že Mikey skrýva ďalšiu zbraň. Starček vysypal celý obsah košíka na dlážku a so zápalom bojovníka hľadal vecičku, ktorú si odložil pre prípad, že by jeho pôvodný plán nevyšiel. Víťazoslávne sa usmial a presvedčil sa že je k nemu Snehurko otočený chrbtom. Z hŕby plesnivých jonatániek vytiahol fľaštičku tekutiny, ktorej farba sa nedala presne identifikovať. Vyzeralo to ako práve vyblvané lečo, no voňalo to nádherne. Bola to nová Schauma, ktorá sa ešte ledva dostala na pulty obchodov LIDL a BILLA. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby doňho nepridal esenciu z kyanidu a arzénu. Veľmi silná dávka, ledva sa mu podarilo prekryť ten smrad nejakou voňavkou. Podišiel k nič netušiacemu Snehurkovi a nalial mu celý obsah na hlavu. No so Snehurkovými krásnymi vlasmi to ani nehlo. Nechápal prečo a tak na jeho vlasy čumel ako žaba na bociana. Vytrieštil oči a s otvorenou pusou si popod nos hrešil. Tak toto ešte nezažil!!! Nahnevaní sledoval ako sa tá "ničivá" látka dostáva až na jeho tričko, ktoré mu vyžiera.
"Prečo tričko vyžrala a vlasy nie?" pošepkal si popod nos a snažil sa prísť na príčinu.
"Do pekla veď on má na vlasoch bravčovú masť! Cez mastné sa tekutina nedostane!" hrešil sa nadával stále na vracajúceho a dáviaceho sa Snehurka. Naštvane zdrapil Snehurka za vlasy a strčil mu hlavu čo najhlbšie do hajzlovej misy. Keď sa mi toho smrada nepodarilo otráviť, tak ho utopím ako mačku. Mikey sa uškrnul nad Snehurkovymi rukami, ktoré sa divoko metali okolo záchoda a snažili sa odstrčiť ho. Voda bola odjakživa Snehurkovou slabou stánkou. Raz sa s otcom vybral na dovolenku na Balaton, kde sa skoro utopil. Ešte že tam vtedy bol aj Mitch Bjukenen a zachránil ho z pazúrov zradných vôd, inak by sa teraz Mikey nemusel namáhať s máčaním jeho hlavy v záchode. Odvtedy sa Snehurko panicky bál vody a držal sa na míle ďaleko od všetkých vodných tokov a bačorín. Keď Snehurkove ruky klesli povedľa misy, pre Mikeyho to bol signál, že už je po všetkom. Vytiahol nevládneho Snehurka späť na svetlo božie a s diabolským úškľabkom sledoval ako sa zvalil na zem. Zlý starček Mikey sa v tom momente zmenil na ešte ohyzdnejšiu vec (promiň Mikey :-D), ako bol starček a to tak, že naspäť nabral svoju ozajstnú podobu. Ako sa tak pozeral na mŕtvo-omráčeno-utopené a fekáliami napité telo Snehurka, začal vyskakovať od radosti a šiel okamžite nájsť TourBusový hriankovač, aby mohol od radosti zapichnúť doňho vidličku. Tak sa aj stalo. Mikey vyutekal z WC a s radosťou a slávnostným pokrikom "Sláva, Sláva, Sláva!" zapichol do hriankovača striebornú , zle umytú vidličku. Bol spokojný ako nikdy pred tým. Cítil sa lepšie, ako keď prišiel z bahenných kúpeľov. Hriankovač si vzal so sebou ako suvenír, strčil si ho pod pazuchu a rezkým krokom, ani raz sa neobzrúc, vykročil späť na zámok. Snehurka tam nechal ležať v neprirodzenej polohe, ani za sebou dvere Busu nezavrel.
A tak tam Snehurko ležal, ani sám Svätý Peter nevedel do toľko narátať, aký dlhý čas ubehol kým sa spoza skaly ozval cupot nožičiek siedmych Trpajszlíkov. Slniečko sa už pomaly skrývalo a zima (niečo okolo 15 stupňov Helenzia) sa snažila dostať do TourBusu. Všetko potemnelo. Po okolí bolo počuť len vŕzganie konárov stromov, ktoré sa kolísali, akoby teraz do seba naliali pol litra čistej vodky. Vŕzganie dopĺňal taktiež splašený piskot slepých krtkov, pravdepodobne si chcel Jaretrtko opäť užiť. No dôvod tohto nepokoja nepochádzal z nadržanej spodnej časti Jaretrtkových nohavíc, ale z úplne niečoho iného. Všetky tvory a rastliny naokolo cítili vo vzduchu niečo nebezpečné a hrozivé, čo sa v tej tme len prehlbovalo a naskakovali im z toho zimomriavky. Pribináčik musel opäť zasahovať do zbesilého hrania Jaretrtka s maznáčikom, a tak mu teda opäť uštedril malý-veľký pohlavok. (Alebo skorej podzadok?:-D) Bertík len s miernym úšklebkom sledoval pomalú chôdzu ostatných šiestich nadržancov a v tom si všimol .... dvere boli otvorené. Mal takú zlosť na Snehurka, pretože mal prísny zákaz nechávať otvorené vstupné dvere do TourBusu. Jeho tvár nabrala purpurovú farbu a všetci naokolo by prisahali že videli, ako mu z uší stúpa para. Rozhodným krokom sa vybral smerom k TourBusu a ruky zaťaté v päsť mal pripravené, aby Snehurka pekne naučil poslušnosti. Ostatní ho nasledovali a cupotali za ním, až kým ich neovanul príšerný zápach zvratkov, zhnitých jabĺk a alkoholu.
"Čo tu ten debil dočerta stváral?" spýtal sa Bobek a len s veľkým samoprekonávaním vstúpil dovnútra. Schaumáčik ho taktiež nasledoval, ale radšej si priložil ruku na vlasy, aby nemuseli vdychovať ten hrozný puch. Bertík, zvyknutý na zápach zvratkov, sa predral pomedzi znechutených a silno pohoršených ostatných účastníkov výpravy za zistením, z čoho ide ten zápach.
'Snehurko opäť poriadne nevypral Frantíkove ponožky!' v duchu sa rozčuľoval Benjamínko. Akoby mu Frantík čítal myšlienky, skríkol: "Na mňa nepozerajte, ja som bol včera na pedikúre." Keďže to Frantíkove ponožky zjavne neboli, neostávalo im nič iné, len nájsť zdroj smradu. V tej tme nebolo poriadne rozoznať čo kde je, takže keď Benjamínko stúpil na niečo mäkké a podlhovasté, skoro ho klepla pepka. Zajačal ako baba a po rozsvietení svetla zistil, že to nebolo to čo si myslel že to bolo a že je to len ruka. Počkať...ruka? Frantík zbledol, až skoro splýval so stenou, keď podľa ruky našiel aj zvyšok bezvládne ležiaceho tela. "Snehurko!!!" vykríkol Bertík zdesene a vrhol sa ovracanému Snehurkovi. Nedýchal a tak sa aj napriek neznesiteľnému óderu z jeho papule, odhodlal podať umelé dýchanie. Vlastne mu to ani nevadilo, konečne sa mu naskytla príležitosť, dotknúť sa tých zamatovo hebkých pier. Dokonca úplne zabudol na svoj hnev. Silno fúkol, no nič sa nestalo, iba čo sa Snehurkovi o pár centimetrov vydulo brucho. A ešte raz ... raz-dva-tri aaaa fúúúúúúúúúúú! Fúkol znova, no Snehurka sa oživiť nedalo. Jaretrtkovi v okamihu spľasol ... úsmev a Frantíkovi sa kutálalo pár hrachových sĺz dolu okom.
"Čo sa vlastne stalo?" spýtal sa Benjamínko, nehybne stál a sledoval mrtvé telo svojho otroka. No odrazu niekto zakričal. Bol to Bobek, ktorý s neskutočnou zúrivosťou vyletel z kuchyne až sa mu vlasy porozhadzovali na všetky možné strany v Black Parade.
"Do boha, niekto nám šlohol hriankovač!"
To be Continuited CH71 a Nathalie ♥