Corpse Groom

11. března 2008 v 12:10 | Charlotte71 |  Corpse Groom
Tak na novom blogu, pribudne konečne nová poviedka....budem rada ak si ju prečítate a prihodíte nejaký ten koment a ak sa vám bude páčiť, o to lepšie....XD prajem príjemne čítanie...ako som už spomenula na mojom druhom blogu, je to trošku odlišné a nebude to mať "až taký zlý koniec" ako Funeral Song.....XD A inšpiráciu som zobrala z mojej najobľúbenejšej rozprávky, len som vymenila postavy a trochu zmenila dej. Takže isté podobnosti nie su náhoda heh...
"Nechcem červené ruže, chcem gladioly! Už som ti to Gerard hovoril minimálne tisíc krát!" zúril Bert a jeho hlas znel podráždenejšie ako inokedy. Ani sa mu nečudujem, zariaďovať svatbu dá človeku pekne zabrať, aj po psychyckej stránke. Áno, ja a Bert sa o dva dni budeme brať. Tak ako som to vždy chcel. Vziať si niekoho, koho budem milovať z celého srdca a tým Bert určite bol. Šťastie zo mňa priam kypelo a nevedel som sa dočkať dňa, keď budeme spolu kráčať kostolnou uličkou, aby sme potvrdili našu lásku pred celým svetom. Lásku, ktorú k sebe cítime už poriadne dlho. Matka sa v prípravách vyžíva odo dňa, ako sme jej tú sťastnú novinu oznámili. Som nesmierne rád, že rodičia zdieľajú naše šťastie spolu s nami.
"Fajn, tak budú gladioly, neviem prečo tak vyšiluješ." Nemal som chuť sa s ním hádať, tak či tak mi je to v podstate jedno. Či už to budú ruže alebo iné kvety, aj tak zvädnú a nakoniec skončia na smetisku.
"Prepáč, nechcel som po tebe tak vybehnúť, len som z toho všetkého strašne nervózny." začal sa ospravedlňovať a venoval mi jeden zo svojich nádherných úsmevov, ktorý som mu opätoval. Zachvel som sa keď mi položil ruku ne stehno. Jeho dotyky ma aj po tých štyroch rokoch čo sme spolu stále rozpaľovali.
"Kroť sa ak nechceš skončiť v najbližšom strome." zasmial som sa a zabočil na vedľajšiu cestu. Zložil som nohu z plynu a zaparkoval pred kostolom. Dnes je svadobná skúška.
"Ale v noci po svatbe sa krotiť nebudem." oprel sa o strechu auta a lačne si ma premeral pohľadom. Mal som chuť vrhnúť sa naňho, no mieril k nám farár.
"Tak ste konečne tu. Môžme isť na to?" Obaja sme prikývli, no za farárovým chrbtom si Bert neodpustil dvojzmyselnú narážku (heh pri tom dvojzmysle som si spomenula na Nathalie...heh ona snáď vie o čo ideXD) "Nebyť toho tu, tak na to idem hneď." zašepkal a stisol mi zadok. S úškrnom som ho odstrčil a nasledoval starého muža dnu.
..........
"Beriem si teba Bert McCracken za svojho zákonitého manžela, budem ťa mstiť...teda vlastne citiť až...ehm...teda..." koktal som a nervózne žmolil okraje môjho trička. Kurva, ani na vlastnú svatbu sa nedokážem naučiť pár stupídnych viet. Už vidím ako to v deň D všetko pohnojím. Farár nervózne prešľapoval na mieste, keď som sa to snažil povedať správne. Vážne som sa snažil, ale nešlo to. Všetko mi to vypadlo z hlavy a mal som totálne okno.
"Čo je s tebou?" zašepkal podráždene Bert a po očku pozoroval farára, ktorý už zrejme strácal trpezlivosť.
"Ja...necítim sa vo svojej koži, prepáčte." zatriasol som hlavou a na oboch ospravedlňujúco pozrel.
"Asi teda nemá zmysel pokračovať. Prepáčte, ale mám po vás ešte jeden pár takže ak dovolíte..." prerušil niť mojich myšlienok a šuchtavým krokom odkrivkal do sakristie. Cítil som sa tak strašne hlúpo. Zachytil som Bertov prenikavý pohľad. Doslova ma prepaľoval očami. Čakal som že začne kričať a dupať nohami, no iba sa otočil a bez jediného slova odkráčal až von a mňa tam nechal stáť ako totálneho idiota. Ale zaslúžil som si to, uznávam.
"Hneváš sa?" spýtal som sa nesmelo, keď som vyšiel za ním von. Práve si zapaľoval cigaretu, ani na mňa nepozrel. Bol tak nádherný, ešte aj keď sa hneval, miloval som na ňom každý centimeter. Bol by som radšej keby po mne začal kričať, to jeho mlčanie ma privádzalo do šialenstva.
"Takže sa hneváš." uzavrel som teatrálne a kopol špičkou topánky do malého kamienka. Skotúľal sa dole schodmi a skončil v najbližšej kaluži. Tak ako ja. Topil som sa vo vlastných chybách a jedine Bert ma držal nad vodou. No svojim momentálnym správaním, akoby mi iba hlbšie zatlačil hlavu pod hladinu.
"Neviem čo si mám myslieť," začal odrazu, až som sa strhol. "niekedy mám pocit, že sa ani ženiť nechceš." posledný raz si potiahol a potom zadusil cigaretu na kamennom zábradlí. Úplne mi z jeho rečí vyschlo v krku. Ja že sa nechcem ženiť?! Teraz som ja ten čo by sa mal naštvať, no zostal som ticho a iba neveriacky hľadel do jeho pokojnej tváre. Prešiel som tých pár krokov čo nás delilo a tuho ho objal.
"To je tá najväčšia kravina akú som doteraz počul. Milujem ťa, Bert a to mi nikto nevezme." zašepkal som mu do ucha a na krk som mu vtisol jemný bozk. Chytil mi tvár do dlaní a pozrel mi do očí. V tých jeho som videl niečo zvláštne, žeby neistotu?
"Prisahaj že ma nikdy neopustíš." vydýchol polohlasne a do očí sa mu tlačili slzy. Namiesto odpovede som sa nahol a môj jazyk vkĺzol do jeho chvejúcich sa úst. Tuho ma objal okolo krku a bozk mi s vášňou opätoval. Vedel že to znamenalo moju kladnú odpoveď. Keby som len vtedy tušil aký som odporný pokrytec a klamár.
..........
Bert mi večer zaspal v náručí, no na mňa spánok akosi nedoliehal. Hladil som ho po vlasoch a premýšľal. Z neďalekého lesa som začul húkať sovu. Naozaj má Bert také pochybnosti o mojich citoch? Dal som mu niekedy dôvod na to aby si to myslel? To on sa práveže niekedy správal dosť čudne. Opatrne som vytiahol ruku zpod jeho hlavy a vstal som. Dnu presvital svit mesiaca a vytváral drobnú svätožiaru okolo Bertovej hlavy. Bol práve spln. Naozaj vyzerá ako anjel, možno je pre mňa fakt pridobrý. Ani neviem čo na mne vtedy videl keď sme sa prvý krát zrazili na chodbe univerzity. Bol som obyčajný looser, ktorý rád hľadel na dno pohárika. Až do dňa keď sa naše oči stretli. Takmer som ťa prizabil keď som do teba ešte v mierne podnapitom stave nabúral. Pri tej spomienke sa mi na tvári objavil úsmev. Tak veľa sa odvtedy v mojom živote zmenilo. Vďaka tebe som sa tešil na každý jeden nasledujúci deň. Na stole ležala škatuľka s obrúčkami. Vybral som tú čo bude onedlho patriť tebe a bruškami prstov som jemne hladil studený kov. Z lesa sa ozvalo tiché kvílenie a odniekiaľ vzlietol splašený kŕdeľ vrán.
O chvíľu som už ticho kráčal lesnou cestou, stále zvierajúc malý krúžok v dlani. Potreboval som si prečistiť hlavu a toto miesto bolo na to ideálne. S privretými viečkami som omamne vdychoval vôňu okolitej zelene a myslel na to, čo bude o dva dni. Konečne budeme svoji, nielen pred ľuďmi, ale aj pred Bohom. No ak to pokašlem tak ako dnes, tak z toho asi nič nebude. Všetky naše plány sa rozplynú ako jemný opar nad mestom a ja zostanem opäť sám. Nemilovaný a zatracovaný. Veď to predsa nie je až také ťažké. Odkašľal som si a vstal z kúska dreva na ktorom som sedel.
"Beriem si teba za svojho zákonitého manžela. Budem ťa ctiť, v chorobe i zdraví, bohatstve a chudobe, šťastí i nešťastí a budem ťa milovať až dokonca môjho života." Bol som nadšený ako ľahko som to všetko odrapkal a aby bolo všetko dokonalé, navliekol som prsteň na pokrútenú haluz vyzerajúcu ako ruka, predstavujúc si že je to Bert. Usmial som sa nad svojim hereckým výkonom a chcel som si ho vložiť späť do vrecka. To čo som zbadal, ma prinútilo ustúpiť o krok dozadu. Tá divná vec na ktorej vysel presteň sa pohla! Pretrel som si oči či sa mi to len nezdá, no bohužiaľ tomu tak nebolo. To nebol len kus polámanej vetvy, to bola živá ruka! Zdvihol sa poriadny vietor a ja som sa začal šialene báť. Srdce mi bilo až kdesi v krku, no aj keď som mal nutkanie ujsť, stále som tam stál ako prikovaný a pozoroval tú hororovú scénu pred sebou. Z hromady lístia sa začala dvíhať postava a môj výkrik museli počuť až v Transylvánií. Mal som dosť. Aj napriek ohromnej zvedavosti som sa ozlomkrky rozbehol preč, narážajúc pri tom do stromov. Vetvy ma škriabali po tvári a trhali mi oblečenie na kusy, no mne to v tej chvíli bolo šum a fuk. Lapal som po dychu, no neodvážil som sa zastať. Stále som za sebou počul šuchot a neznesiteľné kvílenie. Toto nemôže byť naozaj, preber sa Gerard!!! Hovoril som si v duchu. Bol som už takmer na konci lesa, ke´d som zakopol a udrel si hlavu o kameň. Posledná vec ktorú som zbadal pred tým ako som upadol do bezvedomia, bola strašne znetvorená tvár.
To Be Continuited.....CH71 ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Miša Miša | Web | 12. března 2008 v 16:15 | Reagovat

TIM BURTON´S CORPSE BRIDEEEEEEEEEEEE AAAAAAAAAA

už teraz to milujem XD

2 sany sany | Web | 15. března 2008 v 8:06 | Reagovat

jej holka super pokracko dostanem?:Dani neviem mcr az tak nemusim ale tvoje story stoja zato=)

3 ChemicalVampire ChemicalVampire | Web | 25. září 2008 v 6:55 | Reagovat

áá mrtvá nevěsta...zatim krásný..xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama