Corpse Groom 3

25. března 2008 v 11:48 | Charlotte71 |  Corpse Groom
Táák mám trošku času, tak som sa dala na prepisovanie ďalšej časti...podľa komentov, aj keď ich veľa teda nebolo heh, som usúdila že sa vám tá story aj celkom páči. Čo ma samozrejme teší a dáva mi motiváciu v písaní stále nových...už mám v hlave new príbeh, ale nebudem prezrádzať dopredu, len vám poviem že to bude Frerard...heh zase ja viem...XD ale keď Frerardy tak milujem...keď ich milujem, nie j čo riešiť...♥ ok vy len pekne čítajte a komentujte...XD to je hlavné...♥
Stále Frank:
Sedel som a čakal až sa mladému pánovi uráči prebrať sa. Po chvíli ma to čakanie prestalo baviť, vždy som len čakal. Aj v tú osudnú noc to tak bolo. Potriasol som hlavou aby som sa zbavil nepríjemných spomienok a nahol som sa k nemu.
"Hej!" skríkol som po chvíli skúmania jeho dokonalých čŕt a pekne ho šľahol rukou po líci. Hneď nabral lepšiu farbu. Pomyslel som si s úškrnom, keď mu po mojej rane pekne zružovelo.
"Hmm..." zavrčal a otvoril oči. Prudko sa vyšvihol hore a pozoroval ma.
"Kto si?" spýtal sa a zvedavo si ma premeriaval.

"Som Frank, teda vlastne bol som." Pripadá mi to tak dávno čo som netrpezlivo zachádzal hlbšie do lesa, plný nádeje a vzrušenia z toho že ma tam budeš čakať. Čakal si, ale inak ako som chcel.
"Bol si?" prerušil moje spomienky a rozpačito zaklipkal očami. Ako by mi to až teraz pomaly došlo.
"Som...som, mŕtvy." Slzy valiace sa dole mojou tvárou sa nedali zastaviť. Zradil si ma, kvôli tebe som teraz toto. Dotkol sa mojej ruky, bola tak teplá. Zdvihol som zrak a pozrel do jeho nádhernej tváre. Odrážala sa v nej ľútosť a súcit.
"Čo sa ti stalo?" prehovoril konečne.
"Ja....ja..." Nie, nemohol som. Nie teraz. Zase tie prekliate slzy, musí si o mne myslieť že som pekná citlivka.
"Frank, no tak..." musel som pri tom vydávať strašné zvuky, no nemohol som prestať. Vlastne, keď som nad tým tak premýšľal, asi to tak malo byť. Nebyť jeho, nikdy by som nestretol tohto muža, ktorý mi venoval to najcennejšie. Svoju lásku, teda aspoň myslím. Trochu som sa zarazil keď som zodvihol hlavu a on tu nebol. Nesmie zmiznúť tak ako si to urobil ty, to nedovolím. Neviem ako, no vedel som kade šiel. Žeby mi so smrťou pribudol aj šiesty zmysel? Po chvíli chôdze som medzi stromami zazrel jeho tmavú siluetu.
"Kam si mi zmizol?" bafol som naňho zozadu a sotil ho k stromu.
"Mám ťa!" v tom ma niečo napadlo. "Inak, na niečo si pri manželskom sľube zabudol." Zašepkal som. Nemohol som sip pomôcť, bol tak nádherný a jeho pery ma priťahovali ako magnet. Jemne som svoje pery spojil s tými jeho a kdesi v žalúdku som zacítil tak krásne čudný pocit. V tom momente ten pocit ale vystriedalo niečo iné. Gerard ma od seba surovo odstrčil a pri tom som mal pocit, že mu to nie je až také nepríjemne.
"Čo to do čerta stváraš?" utrel si ústa a zazeral po mne. Niečo vo mne hrklo, no nedal som sa vyviesť z miery.
"Zabudol si pobozkať ženícha, tak som to spravil za teba."
"Sprav to ešte raz a zabijem ťa." Zasyčal a potom sa zarazil. "Prepáč, zabudol som že..."
"Že už som dávno mŕtvy?!" vykríkol som pohoršene. Teraz ma vážne naštval.
"Hej." Pípol a zatváril sa previnilo. Môj hnev sa razom rozplynul ako obláčik dymu, no smútok zostal.
"Všetci sú tak krutí kým ešte žijú." Nie, to som nemal povedať. Prezradil som mu viac ako som chcel. Hľadel na mňa so záujmom, asi čakal že mu poviem viac, no nemôžem.
"Kto ti to spravil?" priblížil sa bližšie a jemne prstom prešiel po mojej jazve na krku. Zachvel som sa a privrel oči. Nechcel som sa naňho pozerať, do tej dokonalej tváre ktorá bola teraz tak blízko mojej a čakala na odpoveď.
"Nie som si istý či to chceš vedieť."
"Ako tvoj manžel mám na to predsa právo, nie?" prudko som otvoril oči, snažiac si vryť do pamäti tých pár slov, ktoré pre mňa toľko znamenali. Vzdychol som a posadil sa do trávy. Sadol si vedľa mňa a čakal.
"Mimochodom som Gerard." Musel som sa usmiať, bol roztomilý. Kývol hlavou aby som začal rozprávať. Nebude to ľahké, znova si vybavovať všetky tie momenty ktoré som sa snažil zamknúť do najtmavších zákutí mojej duše. No pre Gerarda to spravím. Gerard, ako krásne to znie. Zhlboka som sa nadýchol.
"Bolo to asi pred piatimi rokmi, no pre mňa je to už ako večnosť. Po smrti prestaneš vnímať čas." Urobil som malú pauzu, pozrel som do jeho napätej tváre a potom privrel oči, v ktorých sa mi začali mihať obrazy minulosti.
"Bol som mladý a hlúpy. A ešte k tomu šialene zamilovaný, zlá kombinácia. Mal som všetko čo som chcel, na čo som ukázal prstom bolo razom moje. No sú veci ktoré za peniaze nekúpiš, lásku. Stretol som ho úplne náhodou. Vrazili sme do seba a odvtedy som naňho nemohol prestať myslieť. No rodičia o tom nechceli ani počuť. Nemohli prekusnúť že je z inej spoločenskej vrstvy a ešte horšie bolo pre nich to, že to bol tiež chalan. Zakázali nám stretávať sa. Bolo to strašné, cítil som sa ako v stredoveku. Princezná uväznená vo veži, čakajúca na svojho princa ktorý ju príde vyslobodiť." Smutne som sa usmial. "Raz sa nám podarilo na chvíľu stretnúť mimo dosahu rodičov. Povedal že ma miluje a že bezo mňa nemôže žiť. Cítil som to rovnako, tak sme sa rozhodli, že spolu ujdeme niekam ďaleko kde našej láske nebude nikto brániť. Dohodli sme sa, že pri najbližšom splne vezmem otcovi z trezoru peniaze a ujdem. Chceli sme začať odznova. Mal som ho čakať presne na tomto mieste." Hlas sa mi zadrel kdesi v hrdle a poobzeral som sa okolo. Nič sa tu odvtedy nezmenilo.
"A-a čo sa stalo potom?" spýtal sa Gerard a nespúšťal zo mňa svoje vyplašené oči. "Neprišiel?"
"Prišiel. Jeho postavu som videl už z diaľky. Tešil som sa, konečne sme mali byť spolu, navždy. Usmieval sa a ja som sa mu vrhol okolo krku s nádejou na nový začiatok. No radosť z jeho blízkosti vystriedala ostrá bolesť keď do mňa zabodol nôž. Bránil som sa a myslel som, dúfal som, že je to iba nočná mora. Zmohol sa iba na chladné prepáč a na jeho chladný úsmev nezabudnem nikdy. Vzal všetky peniaze ktoré mali byť pre nás a zakopal moje telo hlboko v lese. Tak strašne to bolí!!!" vykríkol som cez slzy a prudko sa nahol dopredu, kde ma zachytila Gerardova ruka. Pritiahol si ma k sebe a tuho ma objal.
"Neplač, je to preč, bude to dobré." Hladil ma po vlasoch a hojdal sa so mnou zo strany na stranu.
To be Continuited...Charlotte71♥
Tak dúfam že sa vám čítalo dobre a že sa vám to páčilo....pokračovanie bude čoskoro...XD
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LL LL | 25. března 2008 v 11:56 | Reagovat

Awooj :) ... pekny blog mas :) ... taky zaujimawy :) ... ked chces tak click na moj - www.fashion-trendy.blog.cz ... a keby sa ti zapacilo tak zanechaj aj comment :) ... paapaaa ♥

2 Pansy Pansy | 25. března 2008 v 12:50 | Reagovat

houuu haaaaa.... kraaasne ..... plssssssssss daleej :)

3 RaVen RaVen | Web | 25. března 2008 v 13:12 | Reagovat

ahoj! chcela by som ta pozvat na MCR fan zraz z BRATISLAVY !!! :D bola by som velmi rada keby si prisla :) viac na mojom blogu :)

4 bubushqoooo bubushqoooo | Web | 25. března 2008 v 19:25 | Reagovat

to sa citalo naaaaaaaaaadherne... sviniar ten debil, co kvoli prachom zabil chudaka frankieho.....

5 ksss ksss | 1. dubna 2008 v 20:21 | Reagovat

Ehm .....zdá se mi to neb Vám to taky připominá film Mrtvá nevěsta ??

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama