Funeral song for me 11 Koniec...

10. března 2008 v 17:54 | Charlotte71 |  Funeral song for me
Tak predsa ma Boh nenávidí. Nikdy som na neho príliš neveril, no nikdy som nespravil nič zlé, aby som si zaslúžil tak mizerný život. Matka ma bez výčitiek opustila. Nikdy jej na mne nezáležalo, teda ak z toho nemala úžitok. A otec? Ten ma nenávidí, je to obojstranné. A Gerard....Zachvátila ma ďalšia vlna vzlykov. Asi ma nikdy skutočne nemiloval, pohral sa so mnou a odkopol ma, keď sa mu to hodilo. Vymyslel si rozprávku o tom ako ho niekto udal a zahral predo mnou scénku hodnú Oskara.
Je odo mňa hnusné takto premýšľať, ja to viem, ale bolí to menej ak môžem zvaliť vinu na niekoho iného. Zvaliť to všetko na Gerardovu sebeckosť. Predstavil som si jeho tvár. Tú belasú pokožku orámovanú záplavou čiernych vlasov a prenikavé zelené oči, do ktorých som sa tak rád pozeral. Oči, ktoré sa v zlomku sekundy dokázali zmeniť na oči zúrivej beštie. Natiahol som ruku akoby som chcel pohladiť jeho vymyslený obraz, no ruka iba prešla vzduchom a dopadla späť na primrznutú zem. Deň bez jeho úsmevu a nežných dotykov mi spôsoboval muky a ak by som ho nemal už nikdy vidieť, asi by som zomrel. Na svoje slová som si pamätal akoby to bolo len včera keď som s láskou prechádzal prstami po jeho nahej pokožke a vychutnával si chuť jeho bozkov. Jediné čo mi z toho zostalo je slaná chuť sĺz a krvi, ktorú teraz s horkosťou prehĺtam. Preglgol som ďalšie slzy valiace dolu tvárou a siahol do vrecka. Vytiahol som drobný pliešok, na ktorom bolo vyryté slovo Milujem ťa. Vyryl som ich tam nedávno, keď som myslel že som najšťastnejší chalan na svete."Milujem ťa." Vzlykol som a privrel oči. Nechcem ťa milovať, prečo som ťa len musel stretnúť? Ublížil si mi, tak potom prečo to tak strašne bolí? Nikto nevidí moje utrpenie, ani ty. Nikto necíti tú bolesť ktorá trhá moje telo na kusy. Nikto ťa nikdy nebude tak milovať, ako som ťa miloval ja. Spod privretých viečok vytiekla ďalšia slza. Posledná ktorú kvôli tebe vypustím. Lapal som po dychu a potláčal vzlyky ktoré prichádzali aj napriek tomu že už som plakať nechcel. Zúrivo som dôkaz svojej lásky zovrel v dlani, z ktorej vzápätí prudko vytryskla krv. Nevidím zlo, nepočujem zlo. Pousmial som sa pri spomienke na tvoj krásny úsmev. Bol nádherný presne ako ty. Nie! Stisol som ešte raz. Ruka mi horela bolesťou z nešťastnej lásky. Budeš mi chýbať. Uchopil som ju do trasúcej ruky a obzeral si ju z každej strany. Tak jednoduchá vec a spôsobuje toľko bolesti. Je to ako naša láska, tak prostá a krásna vec, ktorá ma nakoniec dohnala až sem. Priložil som si ju k odhalenému zápästiu a spravil dlhý, hlboký zárez."Milujem ťa..." vydýchol som posledný krát a aj napriek strašnej bolesti mi na tvári pohrával jemný úsmev. Miloval si keď som sa usmieval. Tento patrí len a len tebe. Žiletka mi vypadla z ruky a mäkko dopadla do snehu. Hlava mi pomaly začínala klesať a zrak sa mi zahmlieval, nielen od sĺz. Nakoniec klesla do tak čistého snehu, čistého ako moja láska k tebe, ktorý sa vzápätí zafarbil na karmínovo-červeno. Posledný nádych. Milujem ťa. Okolo sa rozprestiera tma pripravená odniesť ma tam, kde už na mňa nedosiahneš. Milujem ťa. Slzy ktoré som kvôli tebe vyplakal zamrznú presne tak ako moje telo, ktoré bolo tvoje. Nezabudni, nikdy. Zbohom, milujem ťa Gerard Way.
Je nedeľa. Zase som zmeškal omšu. Rýchlo som rozrazil bránu kostola a ponáhľal sa dnu. Nikto môj príchod nezaregistroval. Snáď nejdem neskoro. Všetko naokolo akosi potemnelo. Všetci sú v čiernom. Tú farbu mám rád, usmial som sa a pokračoval v chôdzi. Zastal som uprostred a poobzeral sa okolo. Kde tu, si niekto pretrel oči vreckovkou, vlhké od sĺz a vydal tichý vzlyk, no inak tu bolo ticho ako v hrobe. Aká irónia. Dokonca prišiel aj otec, pozeral som ako sedí prikrčený v prednej lavici. Zostarol, uvedomil som si trpko a upriamil pohľad na jemnú blondínku sediacu za ním. Jej drobné plecia sa otriasali vzlykmi. "Neplač." Zašepkal som a nežne sa jej dotkol. Nevšímala si ma. Nikto si ma nevšímal. Bol som pre nich len vzduch, bolo to tak pred tým a je tomu tak aj teraz. Môj zrak padol na tvoju tmavú postavu, ktorá sa pomalým krokom postavila pred oltár. Môj doteraz veselý výraz vystriedal smútok. Gerard. Obrátil si sa tvárou ku mne a všetci vstali. Nemohol so mi nevšimnúť tvoje mŕtve oči hľadiace niekam do neznáma. Podišiel som bližšie a zbadal tvoje krásne zelené oči podliate krvou. Plakal si, dokonca aj teraz vidím ako sa snažíš skryť slzy derúce sa na povrch. Prečo plačeš? Prečo dovolíš, aby tvoj krásna pohľad zohyzdil smútok za niečim čo si sám odvrhol? Hmm? Neodpovieš...ja viem. Nemôžeš ma počuť akokoľvek budem blízko a akokoľvek milo ti budem šepkať do ucha, nepocítiš jemný dotyk mojej ruky ktorá ťa hľadí po vlasoch. Pre teba je to iba slabý zimný vánok ktorý ti postrapatí tú krásnu šticu vlasov, do ktorej som tak rád zabáral prsty. Pri pohľade dole na truhlu v ktorej nehybne leží telo mladého chlapca, ma prepadnú spomienky. Patril som ti celým telom a dušou, no moje srdce už nemalo pre koho tĺcť. Muselo to tak byť, je mi ľúto ak som ti svojim skutkom ublížil. Nebol si tu keď som do tmy šepkal tvoje meno, nedržal si ma v náručí keď sa môj dych pomaly skracoval. Zradil si ma a aj napriek tomu moja posledná myšlienka patrila tebe. Posledný dych som minul na tie dve celkom obyčajné slová o ktoré si ty, pravdepodobne vôbec nestál, neviem. Tak prečo potom plačeš a tvoje telo sa otriasa potlačovanými vzlykmi? Prečo sa toto všetko muselo stať aby si si uvedomil ako veľmi ti budem chýbať? No už je neskoro, čas nejde vrátiť späť, aj keby som tak rád vrátil chvíle strávené v tvojej blízkosti. Vyzerám dobre, pomyslel som si pri pohľade do svojej kamenne pokojnej tváre. Zotrel si mi z tváre aj posledné zvyšky sĺz, ktoré som vyronil kvôli tebe. Odpúšťam ti. "Odpusť mi to." Vyslovil si potichu počas modlitby, no ja som to počul. Usmial som sa, tak ako toľko krát pred tým a vtisol ti na ústa bozk v podobe jemného vánku. Chutíš stále tak úžasne. Aj napriek slzám si sa pokúsil o úsmev, akoby si tušil. Aj ty si mi odpustil tie hnusné slová, viem to. Moja duša môže odpočívať v pokoji. Zbohom. MILUJEM ŤA! Vyslovili sme jednohlasne a ja som v tej chvíli vedel že to myslíš úprimne.
THE END....CH71

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 iwet iwet | Web | 10. března 2008 v 17:58 | Reagovat

máš moc hezký bloček....koukni se na my

2 FraGee FraGee | Web | 15. března 2008 v 21:33 | Reagovat

Ježiši to je tak smutný a zárověň krásný. K tomuhle se hrozně hodí song od Aiden, Hurt me. Teda mě to tak přijde ale fakt je to nádhera

3 Pája Pája | 20. března 2008 v 0:51 | Reagovat

No páni! Přečetla jsem to jedním dechem..souhlas s FraGee.......smutný, ale přesto krásný......

4 Xx-EmO_NiNuSh-xX Xx-EmO_NiNuSh-xX | 31. března 2008 v 22:24 | Reagovat

nadherne :´(......nemam slov, fakt moc krasne!

5 Xx-EmO_NiNuSh-xX Xx-EmO_NiNuSh-xX | 31. března 2008 v 22:57 | Reagovat

a este pre FraGee:: s tym Aiden - Hurt Me mas pravdu, aj mne to k tomu strasne pasuje :))

6 Jessie Jessie | Web | 27. května 2008 v 6:23 | Reagovat

hovorila osm si ze nebudem plakat...nebudem plakat...asi 10 krat som to opakovala...nevyslo...co uz...je to...nadherne..a.le...jow

7 Niwy Niwy | Web | 31. května 2008 v 20:53 | Reagovat

och bože ani si nevieš predstaviť jak som ja pri tomto revala keď som to čítala na chate akože fakt.-..joooj krása...ten koniec bol proste úplne maximálne dokonalý...a stala som sa plne závislou na tvojich stories :P mňau

8 FIS FIS | Web | 7. června 2008 v 17:42 | Reagovat

To je tak krásnej konec. Opravdu nádhernej. Krááása!!!! Já prostě nemam slov.

*utírá slzu a v myšlenkách se stále vrací k dočtenému příběhu*

Your Dear FIS

9 kačka kačka | 8. června 2008 v 20:39 | Reagovat

źaky sem to přečetla jedním dechem a je to překrásný i když tolik smutný

10 Dannie Dannie | Web | 27. června 2008 v 17:20 | Reagovat

bože!!! a ja som si to prečítala až teraz... hanbím sa :) ... bolo to krásne... ani neviem prečo, na konci som sa usmievala... nádherný koniec... síce som ten koniec tušila už vtedy, kedy sa Frankovi sníval ten sen, ael napísané to bolo krásne.... awww :)

11 ChemicalVampire ChemicalVampire | Web | 6. srpna 2008 v 15:55 | Reagovat

ten konec je smutnej,ale krásnej...takový konce mám ráda...ale rozbrečelo mě to...

12 Lady Ann Lady Ann | Web | 21. září 2008 v 23:34 | Reagovat

krásný příběh... určitě si ho někdy znova přečtu i přes to, že jsem konec oplakala, to nic nemění na tom, že byl dokonalý...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama