Funeral song for me 3

10. března 2008 v 17:22 | Charlotte71 |  Funeral song for me
No takže tu je pokráčko....XD chcela som ho sem hodiť trochu neskôr ale to by som vám nemohla spraviť že áno? Lol....takže vám to sem dám teraz a teším sa na reakcie....ale skoro som skapala pred chvíľou, lebo som ten zošit kde mám ten príbeh napísaný som nevedela nikde nájsť....som myslela že dostanem infarkt!!! Našťastie som ho našla pod posteľou...ani neviem ako sa tam vlastne dostal, ale to je jedno, hlavne že sa našiel....no nebudem zdržovať zbytočnými kecami.....tento diel je trošku kratší, ale sľubujem že na budúce vám to vynahradím....♥
"Niečo sa stalo?" spýtala sa ma pri raňajkách mama a ustarostene na mňa pozrela. Ani som sa jej nedivil, musel som vyzerať strašne. Strapatý, v šatách od včera a s čiernym rozmazaným ksichtom.
"Všetko je v pohode." Zamrmlal som a stále sa rýpal vo vločkách. Chcelo sa mi zomrieť, vlastne by si to aj tak nikto nevšimol. Tak veľmi by som chcel aby bolo všetko ako pred tým.
"Idem do školy." Misku som nechal nedotknutú na stole a chmatol som tašku, len sa tak za mnou zaprášilo.
"Frank!" začul som za sebou povedomý hlas. Oh nie, len toto nie. Pomyslel som si otrávene. Bola to Stacy, posledný týždeň sa na mňa v kuse lepí a myslí si, že spolu chodíme.
"Tak aký bol víkend?" spýtala sa, keď ma konečne dobehla. Mal som chuť povedať jej, že vyzerá ako štetka. Znechutene som pozrel na jej sukňu, ktorá bola len o čosi širšia ako môj opasok. Nechutné. Stacy si môj pohľad všimla. "Páči sa ti?" usmiala sa laškovne a trochu si ju nadvihla. Bolo mi z jej správania nanič.
"Musím ísť." Zavrčal som na ňu a zrýchlil som krok. Našťastie sme už boli takmer pri škole. Rýchlo som vbehol dnu a stratil sa jej niekde na chodbe. "Uf." Vydýchol som si a posadil sa do svojej lavice. Bola fakt originálna. Pekne som si ju upravil svojimi kresbami. Bol som tu dosť skoro, tak som čumel na drobné postavičky ktoré zdobili drevenú dosku a rozmýšľal som. Do tej búdy, ktorú ľudia volajú kostol už nikdy nevkročím, nikdy! Aj keby som chcel. Najradšej by som sa tam rozbehol hneď teraz, za Gerardom. Opäť som mal slzy na krajíčku keď som si pomyslel, že ho vďaka svojej blbosti už asi neuvidím.
Našťastie som ho však nasledujúcu nedeľu videl zase. Alebo nanešťastie? Neviem, mal som z toho všetkého dosť zmiešané pocity. Nechcel som sem ísť, no otec sa mi zase vyhrážal že mi nedá žiadne prachy a ja tie prachy potrebujem. Šetrím, aby som mohol čo najskôr vypadnúť z tohto mesta, štátu a asi aj zemegule. Myslím, že tí by ma vypátrali asi všade. Teraz sa tu krčím v poslednej lavici ako bezdomovec a snažím sa byť neviditeľný pred celým svetom. Oči má pália ako sústredene pozerám do zeme, no jeho hlas prenikol až k mojim ušiam. Akokoľvek si ich budem zapchávať, stále ho budem počuť. Ten zvuk vychádzajúci z jeho pier ktorý tak milujem a postupne začínam nenávidieť. Aj napriek mojej snahe som na sebe pocítil pohľad. Bol to on, vedel som to. S veľkým sebazaprením som zodvihol zrak, bolo to silnejšie ako ja. Naozaj to bol on, pozeral na mňa. Rozprával a pritom zo mňa nespúšťal zrak. Odvrátil som sa, so zaslzenými očami. Rýchlo som zažmurkal, aby si nikto nevšimol že tu rumázgam ako malé decko.
Keď bolo po všetkom, rýchlo som sa ponáhľal von, aby som bol čo najskôr preč. Bože, prečo musia byť všetci tak pomalí? Zúril som a snažil som sa nejak obísť dvojicu ktorá zaberala celú uličku a slimačím tempom sa šuchtali smerom k hlavnej bráne, podpierajúc sa palicami.
"Frank!" začul som za sebou Gerardov hlas. Och nie, kurva! Predieral sa pomedzi ľudí a mieril rovno ku mne. Babke predo mnou práve spadla palica na zem, takže som mal smolu.
"Frankie," Povedal mi Frankie? Tak mi už dávni nikto nepovedal. Naposledy mama keď som bol malý. "môžeme sa porozprávať?" zastal predo mnou zadýchane a tváril sa vážne.
"Uhm..." súhlasil som, stále pozerajúc do zeme. Ak by som naňho totiž pozrel, zase by som sa naňho musel vrhnúť a to by nebolo asi najrozumnejšie, nehľadiac na to, že je tu stále dosť ľudí. Chytil ma za ruku a ťahal niekam preč. Iba som za ním zakopával. Otvoril malé drevené dvere za oltárom a vtiahol ma dnu. Bola to asi jeho pracovňa alebo čo. Na stole sa povaľovalo plno papierov a v kúte stála malá sedačka a stolík. Stáli sme tak ako dvaja cvoci a čumeli na seba.
"O čom si chcel hovoriť?" precedil som pomedzi zuby a konečne naňho pozrel. Behal očami po miestnosti a bolo na ňom vidno, že je nervózny.
"Ne-nechceš si sadnúť?" vykoktal a ukázal červenú sedačku.
"Nie, vďaka." Zamrmlal som a pri myšlienke ako by som ho tam zvalil som sa jemne začervenal.
"Ehm...tak fajn." Zatváril sa sklamane, alebo sa mi to len zdalo?
"Počuj," nabral som odvahu: "ak chceš hovoriť o tom čo sa stalo, skrátim to. Bola to blbosť. Proste mi preplo, zabudni na to OK?" sám som bol prekvapený tým čo som povedal a on asi ešte viac. Užasnuto na mňa pozeral a nebol schopný slova.
"O tom si chcel hovoriť, nie?" znervóznel som keď stále nič nehovoril. Z jeho pohľadu mi naskočila husia koža.
"Vyjadrím sa stručne." Začal a zjavne úporne premýšľal čo mi povie. Trochu sa zarazil a nervózne na mňa pozrel. V očiach mal niečo zvláštne, nevedel som to presne pomenovať. V tom ma celkom nečakane prirazil k stene a strčil mu jazyk až do krku. Bol som doslova šokovaný a nevedel som čo mám robiť.
To be Continuited CH71♥
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Laura Laura | Web | 11. května 2008 v 17:59 | Reagovat

Ah...! Tak to je maso!! Rodina je na procházce, tak můu ještě chvilku číst. Normálně na Comp v neděli nemůžu. XD

2 ChemicalVampire ChemicalVampire | Web | 6. srpna 2008 v 15:18 | Reagovat

To Laura:musíš taky do kostela???x)

autorce:fakt nádhernej příběh,a Gee je teda pěkný kvítko...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama