Funeral song for me 4

10. března 2008 v 17:27 | Charlotte71 |  Funeral song for me
Ale veď toto si chcel, nie? Ozval sa hlas vo mne. Pevne som ho objal okolo krku a začal mu bozky oplácať. Bozkával úžasne, akoby to každý deň trénoval. Jednou rukou mi zašiel do vlasov a druhou mi jazdil po chrbte.
"Neviem čo sa to so mnou deje, jediné čo viem je, že na vine si ty." Zašepkal mi zadýchane do ucha a jemne sa mi zakusol do krku. Hlasno som zavzdychal a stisol mu zadok, po tom som túžil už dlho. Bol presne taký ako som si ho predstavoval, malý a pevný. Pomaly sme sa presunuli doprava, kde sme zakopli o malý stolík a zvalili sa na gauč, ktorý mi Gerard chvíľu pred tým tak horlivo ponúkal. Od bozkov a hladenia sme rýchlo prešli ďalej. Gee mi dal dole tričko a užasnuto hľadel na moje početné tetovania. Jazykom obkresľoval každú jednu líniu a obrazec a ja som myslel že explodujem. Toto som ešte so žiadnym dievčaťom nezažil, bolo to ako sen. Sen, ktorý som dúfal že nikdy neskončí. Rýchlo som mu rozopol košeľu.
"Ako môžeš niečo také dokonalé schovávať za kňazským rúchom?" vydýchol som pri pohľade na jeho dokonalé biele telo. Iba sa usmial a pokračoval v skúmaní mojich tetovaní, ktoré pokračovali až do mojich dosiaľ zakrytých partií tela, čo sa onedlho zmenilo. Strácal som pri ňom dych a celý som horel. Nedokázal som triezvo rozmýšľať, všetko čo som robil išlo akoby samo od seba. Všade naokolo lietali kusy nášho oblečenia a po miestnosti sa ozývali naše tlmené vzdychy. Dúfal som, že ak niekto v kostole predsa len zostal, tak nás nepočuje. To by bol poriadny prúser. Stále mi tá myšlienka vŕtala v hlave, no ani ma len nenapadlo prestať. Gerard bol napriek všetkému neuveriteľne zručný, čo ma prekvapovalo, keďže ako kňaz určite žije v celibáte. Teda aspoň doteraz žil, uškrnul som sa. Jemne ma bozkával na krku a postupoval stále nižšie a nižšie. Pri leme mojich boxerok sa zastavil a pomaly mi jazykom prechádzal hore dole po podbrušku. Z hrdla sa mi vydral ďalší hlasný ston.
"Gee, neprestávaj!" Zubami ma zbavil aj posledného kúska oblečenia a aby ma dlho netrápil, vzal ma rovno do úst. Musel som sa nechtami zakvačiť o poťah na sedačke. Bolo to niečo neskutočné. Posteľou mi prešlo také množstvo dievčat a predsa som sa cítil akoby to bolo prvý raz. Nedokázal som viac zadržať potlačované vzdychy. Taký orgazmus som ešte nezažil. Gerard sa s úsmevom vytiahol až hore ku mne a dal mi na ústa letmý bozk.
"Teda, toto bolo lepšie ako tá hodina a pol tvojich kecov." Zaškeril som sa a jemne ho pohladil po nahom ramene.
"Tak to ti teda pekne ďakujem." Zatváril sa naoko urazene a nadvihol sa na lakťoch.
"Nie som bohvieaký rečník," uškrnul som sa: " ale teraz ti predvediem zase moju kázeň." Ani sa nestačil nadýchnuť aby niečo povedal, už som bol navrchu ja a mal som namierené rovno k jeho malému kamarátovi. Jamne som špičkou jazyka prešiel po jeho malom, teda vlastne veľkom Gerardovi. Nikdy som ti síce nerobil, ale keď to zvládol farár, tak to nemôže byť zase také ťažké.
"Toto ste na teológií nepreberali, čo?" uškrnul som sa naňho, keď zavzdychal a prehol sa dozadu. Chvíľku som ho takto trápil, no keď som mal pocit, že by sa dokázal urobiť aj bez môjho pričinenia, dal som sa do práce. Po pár minútach sme vedľa seba hlasno oddychovali, vyčerpaní, zato šťastní.
"Mal by som vypadnúť." Rozhodol som sa po chvíli, keď som za dverami započul ozvenu krokov. Rýchlo som vstal a hádzal na seba oblečenie rozhádzané po podlahe.
"To bude asi kostolník." Zašepkal ticho Gee a vstal tiež. Pozrel som naňho. Bol nádherný, škoda že je tým, čím je. Viem že to čo sme spravili mi je správne a asi skončím v pekle, no aspoň raz som sa cítil šťastne. Gerard si všimol môj pohľad a tvár mu zalial rumenec. Rýchlo sa obliekol a dal mi posledný bozk na rozlúčku. Nazrel som spoza dverí a keď bol čistý vzduch, rýchlo som sa vyparil.
......
Bolo to naozaj, alebo to bol len jeden z mojich snov? Stále mi pery brneli od Gerardových bozkov a triasli sa mi kolená. Až tu, vonku, som si uvedomil aké sme mali šťastie že nás nikto nenačapal. Myslím, že v tom momente by bol s Gerardovým poslaním koniec. Podvihol som si nohavice, ktoré mi skĺzli trochu nižšie ako zvyčajne. Vždy preto nosím opasok. Počkať. Do čerta, opasok!!! Nechal som ho tam. Nevadí, nebudem sa tam vracať iba kvôli tomu. Zajtra, alebo niekedy inokedy si preňho zájdem. Aspoň budem mať dobrú zámienku aby som ho mohol opäť vidieť.
To be Continuited CH71♥
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama