Funeral song for me 5

10. března 2008 v 17:45 | Charlotte71 |  Funeral song for me
Doma som si po dlhom čase opäť začal pospevovať a dokonca aj otec, ktorému som obyčajne ukradnutý, to postrehol. Stále na mňa tak čudne civel. Mal som z neho divný pocit. V jeho očiach som nepostrehol nič konkrétne, no stále som mal dojem akoby mi videl do hlavy a čítal každú moju myšlienku. To ma celkom desilo, keďže každá akosi súvisela s Gerardom a s tým čo sa dnes stalo. Nemohol som sa dočkať až ho opäť uvidím.
.....
Na poslednej hodine matiky som hypnotizoval ručičku nástenných hodín a rátal sekundy do posledného zvonenia. Keď konečne zazvonilo, vystrelil som z lavice ako raketa, schmatol tašku a ponáhľal sa von.
"Počuj Frankie, mám teraz voľno, nezájdeme niekam?" zastúpila mi cestu Stacy. Nestihol som zabrzdiť a vrazil do nej.
"Pre-prepáč." Vykoktal som nesústredene a pomohol jej pozbierať veci, čo sa jej vysypali z tašky.
"No, moja ponuka aj napriek tomu stále platí." Usmiala sa milo a zastrčila si svoje blond vlasy za ucho.
"Prepáč...ponáhľam sa."
"Aha." Pri pohľade na jej smutný pohľad mi jej prišlo tak trochu ľúto. Ona sa ma chúďa snaží zbaliť a ja si zatiaľ užívam s chalanmi. Teda iba s jedným, uškrnul som sa v duchu.
"Čo tak zajtra?" vypadlo zo mňa, ledva som si to stihol uvedomiť. Tvár sa jej opäť rozžiarila ako slniečku na hnoji.
"Tak fajn." Povedala iba a vtisla mi na líce letmý bozk. Rýchlo som sa rozbehol po chodbe, aby som bol čím skôr s Geem.
.....
Chvíľu mi trvalo kým som sa odhodlal do kostola vojsť. Pravdupovediac som si vychutnával tú chvíľu a myslel na Gerarda a to čo všetko sa za posledný týždeň zomlelo. Nikdy som ani len nesníval že sa niečo také stane práve mne, Frankovi, obyčajnému chalanovi s ešte obyčajnejším životom. Ten hore asi nie je až taký zlý ako som si myslel. Zhlboka som sa nadýchol a vybehol tých pár schodov nahor. Dnu bolo prítmie. Vedel som kam mám presne ísť, tak som zamieril rovno dopredu, k oltáru. Ani som sa neunúval zaklopať, chcel som ho prekvapiť. Ledva som položil ruku na kľučku: "Potrebuješ niečo mladý muž?" začul som za sebou škrekľavý hlas. Myslel som že na mieste skapem ako som sa zľakol. Bol to asi kostolník ktorého Gee spomínal. Opieral sa o metlu a pozeral na mňa nevraživým pohľadom spoza hustého a prešediveného obočia.
"Nie. Šiel som sa Ge- totiž, hľadám pána farára." Rýchlo som sa opravil. Ešte to by mi chýbalo aby som sa prezradil. Pozeral na mňa prižmúrenými očami a podišiel o krok bližšie.
"Ten tu dnes nie je." Odvrkol mrzuto a začal zametať uličku medzi lavicami.
"A neviete kedy sa vráti?" spýtal som sa váhavo a snažil som sa, aby to vyznelo čo najľahostajnejšie.
"Netuším, nie som jeho matka!"
"Vďaka Bohu za to." Zamrmlal som znechutene. Iba na mňa zazrel a pokračoval v práci. Nebol mi ani trochu sympatický a po tom krátkom rozhovore som ho dokonca začal neznášať.
"Nenechal si si tu minule niečo?" zakričal za mnou, keď už som bol skoro pri dverách. V tej chvíli by sa vo mne krvi nedorezal. Pomaly som sa obrátil a pozrel do jeho vyškerenej tváre. Myslím že aj slepý by si všimol ako som zbledol.
"Nemyslím." Povedal som roztraseným hlasom, rýchlo som sa obrátil a utekal odtiaľ preč. Čo najďalej od toho starého psychopata.
.....
Gerarda som tam nenašiel ani nesledujúci deň a ani na ten ďalší. Začal som byť z toho trochu nervózny. Čo ak sa niečo stalo? Čo ak ten starý blázon o nás vie a bonzol Gerarda a ten má teraz problémy? Pri tej predstave mi po celom tele prešiel neznesiteľný chlad. Alebo čo ak sa na mňa Gee vykašľal? Bolo by to celkom pochopiteľné, to čo je teraz medzi nami nie je správne. Ale čo medzi nami vlastne je? Čo pre Gerarda vlastne znamenám ja? Miluje ma tak ako ja jeho, alebo som pre neho iba spestrenie nudného života v celibáte? Vložil som hlavu do dlaní a snažil sa nemyslieť na to najhoršie. No čím viac som sa snažil, tým viac sa mi v hlave rojili hororové predstavy. Asi bude najlepšie počkať na nasledujúcu nedeľu. Vstal som zo schodíkov pred kostolom a ticho prechádzal ulicami New Jersey. Hluk okolo akoby sa odrážal od neviditeľnej steny ktorá ma obklopovala. Nebol som schopný vnímať nič. Narážal som do ľudí a hľadiac do zeme som kráčal, nevediac kam.
To be Continuited CH71♥
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Laura Laura | Web | 31. května 2008 v 14:39 | Reagovat

...........*přemýšlím co se bude dít dál......*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama