Funeral song for me 6

10. března 2008 v 17:47 | Charlotte71 |  Funeral song for me
Po troch hodinách nezmysleného blúdenia som konečne dorazil domov. Bolo tu ticho, zjavne tu nikto nebol. Posadil som sa na gauč a zapol telku. Hneď po rozsvietení obrazovky sa tam objavila objímajúca sa dvojica. Rýchlo som prepol inam. Dvaja zaľúbenci. Opäť som šťukol ovládačom. Nejaká stupídna show kde práve udobrovali rozhádanú dvojicu. Ten zasraný program mi na nálade nijak nepridal. Naštvane som to vypol a ovládač vzápätí letel cez pol izby kde sa zastavil na sklenej výplni, ktorá sa s rachotom rozletela na drobné črepy.
"Kurva!" kusol som si do pery a kopol do stolíka pred sebou. Do nedele to nevydržím! Zodvihol som sa a vybehol z domu akoby mi horelo za pätami. Musím ho vidieť, nemohol sa len tak prepadnúť pod zem, niekde musí byť, mrmlal som naštvane a mieril k už dobre známemu miestu. Vlastne som bežal. Lapajúc po dychu som vbehol dnu kde sa ozývala hlasná ozvena mojich krokov. To ticho ma desilo. Bolo to ako ticho pred búrkou. Zmätene som sa rozhliadal okolo a snažil sa spomenúť si, načo som sa sem tak hnal. Gerard tu predsa nie je. Prišiel som až k prednej lavici kde som naposledy sedel a klesol som na ňu ako kôpka nešťastia. Bolo to iné ako keď okolo vás sedí plno ľudí a každý na vás pobúrene a znechutene pozerá. Bol som tu sám, iba s mojimi myšlienkami. Neviem čo sa to so mnou stalo, hľadel som hore na oltár a v tom sa rozplakal. Nebolo to fňukanie malého decka ktoré si oškrie koleno pri hre na schovávačku. Boli to vzlyky skoro dospelého chalana, sklamaného životom. Nedokázal som prestať. Slzy mi stekali po tvári a kvapkali na chladnú kamennú dlažbu, kde postupne sa zlievajúc jedna do druhej, vytvárali slanú mláčku. Ozývalo sa to po celom kostole, len ja som to nevnímal. Vyrušili ma až blížiace sa kroky. Vystrašene som sa obrátil a zbadal drobnú postavu oblečenú v mníšskom habite. Súcitne na mňa pozerala a pomalým šuchtavým krokom podišla až k lavici v ktorej som sedel.
"Trápi ťa niečo synu?" spýtala sa milo a súcitne sa usmiala.
"Do toho vás nič." Odvrkol som a zotieral si zvyšky sĺz. Nebudem jej predsa vešať na nos svoje problémy, ešte to by mi chýbalo. Nepotrebujem jej súcitný pohľad a prázdne reči, vystačím si aj sám. Moja prudká reakcia ju trochu zarazila, no úsmev jej z tváre aj tak nezmizol. Ešte viac sa prehĺbil, akoby ma chápala aj bez slov. Akoby vedela všetko.
"Čokoľvek ťa trápi, vždy sa dá nájsť riešenie." Prehovorila znovu a prisadla si ku mne. Odtiahol som sa od nej, akoby mala nejakú nákazlivú chorobu.
"Čo vy o tom viete? Vo vašom nudnom živote o mojich problémoch viete veľké guľové." Smrkol som pozerajúc do zeme. Bol som zbabelý povedať jej to priamo do oči, lebo som vedel že mi chce iba pomôcť a ja sa spávam ako totálny kretén.
"Prepáčte, tak som to nemyslel." Zamrmlal som a ospravedlňujúco som na ňu pozrel. Jej výraz prezrádzal, že je na podobné výbuchy zlosti zvyknutá.
"Trápia ťa problémy s láskou?" pokračovala vo svojich otázkach. Ako to dočerta vie, dokáže čítať myšlienky alebo čo?! Pomaly som prikývol a uprel som pohľad na starú vyrezávanú lavicu. Bola celá doškriabaná a nutne potrebovala prelakovať.
"Je to zložitejšie ako si myslíte." Jemne som sa začervenal pri myšlienke že by som jej tu začal vykladať o Gerardovi. Nielen že by mi nepomohla, ale hnala by ma odtiaľto vidlami ako zločinca.
"Ako myslíš," pousmiala sa a potľapkala ma po ruke ktorú som mal položenú na lavici. "ak sa nechceš zveriť starej žene, tak to skús u pána farára, možno ti lepšie porozumie." Zveriť sa Gerardovi?! To iste.
"A ako keď tu nie je?" dúfam že si v mojom hlase nevšimla ten smutný tón.
"Je chorý, ale ak je to súrne a potrebuješ sa vyrozprávať, zájdi za ním domov. Nie je to odtiaľto ďaleko a myslím, že spoločnosť mu dobre padne." V tom momente ani len netušila ako mi tými pár vetami zdvihla náladu. Najradšej by som ju objal. Vysvetlila mi cestu a popriala veľa šťastia v živote. Bol som jej vďačný.
.....
Bolo to skoro za rohom, našiel som to na prvý raz. Keď som zastal pred dverami jeho bytu s číslom 30, došlo mi, čo to vlastne robím. Bol to dobrý nápad len tak mu sem vtrhnúť? Prešiel mi mráz po chrbte pri predstave že ma odtiaľto vyhodí. Ale veď som sa sem vlastne prišiel vyspovedať. Keď nejde hora k Mohamedovi, musí ísť Mohamed k hore, uškrnul som sa a stisol zvonček s menovkou Way. Nič. Skúsil som to znova a po chvíli som spoza dverí začul šuchtavé kroky a hneď na to sa vystrčila von Gerardova strapatá hlava. Keď ma zbadal, spadla mu sánka a šokovane na mňa zízal.
"Ahoj." Pozdravil som nesmelo. Z jeho výrazu nebolo vôbec poznať či je rád alebo nie. "Teba by som tu čakal najmenej." Ozval sa po chvíli konečne a premeral si ma pohľadom od hlavy až po päty.
"Dosť mi chýba náš pán farár a tak som prišiel na takú malú spoveď." Usmial som sa a hanblivo sklopil zrak. Ani som sa nedočkal odpovede, lebo ma trhnutím ruky vtiahol dnu. Až teraz som zbadal dôvod, prečo neotvoril úplne. Bol iba v boxerkách a ja som nasucho prehltol.
To be Continuited CH71♥ Dúfam že sa vám to páčilo hehe....a ja to vždy tak rada useknem aby som vás držala v napätí...nemôžem si pomôcť hehe prepáčte XD lol ♥
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Laura Laura | Web | 31. května 2008 v 14:47 | Reagovat

Ojojojoj

*nemůže se dočkat až si bude číst další část, ale snaží se napsat přijatelný komentář*

2 ChemicalVampire ChemicalVampire | Web | 6. srpna 2008 v 15:27 | Reagovat

omg tak že by byl Gee taková děvka???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama