Funeral song for me 7

10. března 2008 v 17:48 | Charlotte71 |  Funeral song for me
Lačne som premeral pohľadom jeho dolné partie tela. S úškrnom podišiel bližšie a rozopol mi mikinu. "Môžeš začať so spoveďou." Zašepkal a vyzliekol mi ju. Potom sa obrátil a zavesil ju na vešiak pri dverách. Bez toho aby na mňa pozrel prešiel okolo mňa a šiel do malej kuchynky vedľa. Toto mi robí naschvál? Pomyslel som si naštvane, no musel som priznať že to zaberalo dokonale. Bol som nadržaný ako králik. Stál som tam ako svätý za dedinou a cez dvere hľadel ako si nalieva kávu. Chceš sa hrať? Tak fajn! Uškrnul som sa a snažil som sa upokojiť. Zhlboka som sa nadýchol a vošiel za ním. Stále si ma nevšímal, teraz sedel za stolom a čumel niekam do zeme zvierajúc pohár tak tuho, až mu obeleli hánky na rukách.
"Mám taký menší problém otče." Začal som a sadol som si oproti nemu. Konečne mi venoval pozornosť. Uprel na mňa svoje jedovato-zelené oči na tvári mu hral jemný úškrn. Stále som mal na tvári vážny výraz. "Ten problém je čoraz väčší a väčší a začína od pása smerom nadol." Snažil som sa aby som pri tom nevybuchol do smiechu.
"A čo-čo by som s tým mal akože spraviť ja?" spýtal sa a jasne som videl ako sa mu od údivu rozšírili zreničky.
"Noooo...myslím že niečo by ste otče predsa len spraviť mohol." Odpovedal som chrapľavo a nahol sa ponad stôl, takže ma od jeho tváre delili len milimetre. Sťažka preglgol. Pomaly som bruškami prstov prechádzal po jeho hrudi a jemne sa perami dotkol tých jeho. Na chvíľu som prestal a pozrel naňho. Jeho výraz tváre ostal pokojný, no cítil som ako sa chveje. Nahol som sa a pobozkal ho znova. Tentoraz pootvoril ústa a nechal môj jazyk vkĺznuť dnu. Naše jazyky sa stretli a Gee ma chytiac za ruku pritiahol ešte bližšie k sebe, takže som prakticky ležal na stole objímajúc ho okolo nahých ramien. Bolo to ešte lepšie ako prvý krát. Tu nás nemal kto prichytiť a Gerard to vedel, lebo bol ešte vášnivejší ako vtedy. Rýchlo zo mňa stiahol oblečenie a ťahal ma do izby na konci chodby. Ako som správne predpokladal, bola to spálňa. Všetko bolo prevažne v tmavých farbách a dominovala tu obrovská posteľ s čiernymi saténovými vankúšmi. Ani som nestihol nič poznamenať, už som letel vzduchom a zvalil sa presne do jej stredu. Bozkával akoby to malo byť naposledy. Vlastne to tak kedykoľvek mohlo byť, vedel som že to môže kedykoľvek skončiť. No stále som dúfal v zázrak. Nemôže to tak skončiť, veď ho milujem, z celého srdca. Zomrel by som preňho. Ovinul som okolo neho svoje nohy a vychutnával si bozky ktorými zasypával moje telo. V tom prestal a pozrel mi do očí. Boli ako zrkadlo, videl som v nich presne to, čo som sám cítil. Opakom ruky ma jemne pohladil po tvári, vedel som čo bude nasledovať.
"Naozaj to chceš?" spýtal sa upierajúc na mňa pohľad a jemne sa začervenal. Usmial som sa a rozhodne prikývol.
"Vieš, ja som ešte nikdy..." začal, no priložil som mu k perám svoj ukazovák a tým som ho umlčal. Vtisol som mu na ústa vášnivý bozk.
"Neboj sa." Zašepkal som mu do ucha a pomaly ho od seba odtisol. Povzbudzujúco som sa naňho usmial keď som si všimol jeho vystrašený výraz a obrátil som sa na brucho. Čakal som čo urobí. Najprv sa nič nedialo, no potom sa pomaly priblížil a začal ma bozkávať na krku. Jemne mi prstami prechádzal po línií chrbtice nadol a potom zasa nahor. Musel cítiť ako sa pod jeho dotykmi chvejem na celom tele. Ovinul ruky okolo mojich bokov a vzápätí som pocítil bodavú bolesť. Zaryl som nechty do plachty a snažil sa potlačiť výkrik, no nešlo to.
"Ja-ja prepáč, nechcel som..."
"To je dobré, pokračuj." Vydýchol som a snažil sa upokojiť. Gerardovi nebolo všetko jedno, no počúvol ma. Bolesť sa pomaly menila na niečo čo sa nedá opísať ani slovami. Zarývajúc nechty do útrob postele som sa pomaly pohyboval v Gerardovom rytme a pred očami mi lietalo tisíce hviezd. Nakoniec sa vedľa mňa Gerard zvalil ako vrece zemiakov fučiac ako ja keď v škole behám na telesnej tisícku. Nemohol som si na jeho tvári nevšimnúť ten blažený úsmev."
"To bolo..." vydýchol a pozrel na mňa.
"Ja viem." Usmial som sa a pritúlil sa k nemu. Objal ma tak tuho, až sa mi na pár sekúnd zastavil dych. Vo vlasoch som cítil jeho pravidelný dych a tlkot jeho srdca. Privrel som oči a nechal sa unášať tým slastným pocitom.
Sníval sa mi strašne čudný sen. Videl som v ňom Gerarda ako so slzami v očiach káže v kostole. Všade naokolo je ticho. Chcem k nemu natiahnuť ruku, no nejde to. Vzďaľuje sa čím ďalej tým viac, až sa mi nakoniec úplne stratil z dohľadu a vzduchom sa niesli iba jeho tiché vzlyky. Strhol som sa z toho hnusného sna a rýchlo som sa posadil, aby som lapil dych. Gerard vedľa mňa nebol a to ma vystrašilo. Nikdy som svoje sny nebral vážne, no tento bol iný, ako skutočný. Rýchlo som vybehol z izby a zakričal jeho meno. Prekvapene vyšiel z kuchyne a pozeral na mňa akoby som sa pomiatol. S úľavou som sa mu hodil okolo krku a viditeľne mi odľahlo.
"Čo sa deje, zlato?" odtiahol sa s úsmevom na tvári.
"ale nič, len som myslel že to čo sa stalo...že to bol iba ďalší z mojich snov." Zahovoril som to. Musel som pred ním vyzerať ako blbec a karhal som sa za to, že som veril blbému snu."
To Be Continuited CH71♥
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Laura Laura | Web | 31. května 2008 v 14:56 | Reagovat

*Neví co se stane dál........ale bojí se špatného konce. Uvědomuje si, že od tebe nikdy nic nedočetla a proto neví, jak by tohle mohlo dopadnout.*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama