Funeral song for me 8

10. března 2008 v 17:49 | Charlotte71 |  Funeral song for me
"Spravil som sandwiche, nedáš si?" pomaly sa odtiahol a pozrel mi do očí. Jeho nádhernú tvár zdobil nezameniteľný úsmev. V tom momente som si uvedomil že oňho nechcem prísť, nikdy. Pre mňa za mňa sa budeme pred svetom skrývať hoci aj do konca života, ale túto milú tvár nechcem stratiť. Už len deň bez jeho úsmevu a nežných dotykov mi spôsoboval muky a ak by som ho nemal už nikdy vidieť, asi by som zomrel. Toto je tá pravá láska o ktorej sa toľko toho popísalo v knihách? Áno, milujem ho a to už nikto nezmení. Ani sám Pápež keby sa postavil na hlavu a odrážal sa ušami.
"Milujem sandwiche, hlavne keď sú od teba." Usmial som sa od ucha k uchu a nasledoval jeho polonahú postavu miznúcu niekde v kuchyni. Pohľad mi padol na stôl, kde stále ležali kúsky môjho oblečenia. Myslím že na tento deň len tak ľahko nezabudnem, uškrnul som sa pri spomienke na to čo sa tu dialo a zhrnul šaty na kôpku a aby som tu nebehal len tak, tak som na seba natiahol nohavice a tričko. Posadil som sa a ticho čakal na tie Geeho slávne sandwiche.
"Vo alá." Položil predo mňa tanier a s úsmevom sa posadil oproti, sledujúc môj výraz.
"Niečo sa ti nezdá?" spýtal sa začudovane, keď zbadal že jeho špecialitu pozorujem akoby mala každú chvíľu vyskočiť z taniera a zakusnúť sa mi do zadku.
"Ehm...ja som vegetarián." Začervenal som sa a odtisol od seba tanier s tuniakovým sandwichom. Gerard sa najprv tváril akoby mi nerozumel, no potom nahodil jednu zo svojich typických grimás, až som sa musel zasmiať.
"Pochopil som to jasne, ty si ohrdol moje skvelé jedlo." Zaškeril sa, vzal mi z taniera jeden sandwich a šmaril ho po mne. Rýchlo som sa uhol, no pri ďalšej paľbe som už taký rýchly nebol. Celý jeho obsah mi pristál na tvári a Gerard sa tomu začal strašne smiať.
"Čo ti je tu smiešne?" zakričal som a hodil som po ňom tie zvyšky čo zostali na zemi.
"To si po sebe upraceš." Hral som sa na nahnevaného a chcel som sa utrieť.
"Nechaj, ja ti to utriem." Vzal mi utierku z rúk a šmaril ju do kúta. Iba som ho nechápavo pozoroval. Nahol sa bližšie a začal mi zlizovať kúsky tuniaka, čo mi ešte zostali na tvári.
"Je to lepšie pán Iero?" zašepkal a pokračoval.
"No aby som pravdu povedal, tak ani..." nestihol som dopovedať, lebo sa mi v ústach z ničoho nič ocitol Geeho jazyk.
"Fuj, chutíš ako tuniak." Odstrčil som ho so smiechom a dal som si pred ústa ruku aby ma nemohol ďalej bozkávať.
"To sú teda maniere." Krútil hlavou a odpratal zo stola zvyšky našej tuniakovej vojny.
"Dáš si teda syrový sandwich?" spýtal sa a nadvihol pri tom jedno obočie. Vyzeral fakt komicky. Škoda že som nemal so sebou foťák.
"Ak má pán Way v zásobe dosť syra pre takého jedáka ako som ja, tak áno." Zaškeril som sa a potľapkal sa po bruchu, ktoré vyzeralo akoby mi doma ani nedávali jesť. Mama tomu hovorila prevrátený lavór.
"Nie som si istý." Šmaril po mne utierku a otvoril chladničku. Po chvíli sme si každý pochutnávali na svojom sandwichi. On na tuniakovom a ja na syrovom. Ani jeden z nás za ten čas neprehovoril, iba sme mlčky pozerali jeden na druhého. Popravde som mal chuť vrhnúť sa naňho aj po druhý krát a z jeho výrazu som mal pocit, že mu hlavou behajú rovnaké myšlienky. A vlastne prečo nie? Usmiali sme sa na seba a odložili sandwiche bokom.
To Be Continuited CH71♥
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Laura Laura | Web | 7. června 2008 v 16:55 | Reagovat

*s odhodláním číst dál jdeme na další díl.*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama