Duben 2008

Punched by a Kiss 4

30. dubna 2008 v 11:21 | Charlotte71 |  Punched by a Kiss
Je tu pokráčko....čítať povinné...XD
"Tak o tretej u mňa, krpec." Začul za sebou Frank povedomý hlas. Do čerta, myslel že mu zdrhne skôr ako si ho po hodine odchytí. Hodina dejepisu nedopadla práve ideálne a aj keď chcel Millerovej ten šialený nápad vyhovoriť, neuspel. Iba mu pohrozila zhoršením známky a viac sa tým nechcela zaoberať. A toto má byť nejaká spravodlivosť?! Keby tak tušila že namiesto križiackych výprav a vojen bude u Gerarda na výučbovom pláne trochu iný predmet.
Mal chuť niečo odvrknúť a povedať mu že takého idiota doučovať nebude, no iba nemo prikývol a preglgol slzy, ktoré sa mu drali do očí. Gerard mu uštedril ranu do ramena a so smiechom sa rozbehol za svojimi kamošmi, ktorí práve prechádzali okolo.
"Trčia ti z gatí ružové tanga Iero-buzna!" zakričal jeden z nich a všetci naokolo sa rozosmiali. Frank zabuchol skrinku a ponáhľal sa preč. Tieto blbé poznámky počúvať nemusí. Že vraj buzna...no a?! Nie je prvý ani posledný gay na tejto planéte, tak nechápal prečo z toho robia takú vedu. Keby len tušili že ich podarený kamarát nie je o nič lepší ako on. Nikto okrem ich dvoch netušil, že ani Gerard nemá priveľký záujem o opačné pohlavie, až na to, že ten to vedel veľmi dobre skryť za svoj drsný výraz. Frank vzdychol a pozrel na hodinky, bola jedna. Musí si ešte domov skočiť odložiť veci a o dve hodiny ho čaká mučenie v podobe návštevy domu Wayovcov. Po ceste domov premýšľal ako by sa tomu dalo vyhnúť, no nič ho nenapadlo. Všetko čo ho napadlo vzápätí zavrhol, lebo mu to pripadalo ako totálna blbosť. Či chce alebo nie, nevyhne sa tomu.
..........
Ledva položil prst na zvonček, dvere sa švihom otvorili a v nich stál sám Gerard. Frankovi ušiel prekvapený ston. Vyzeral úplne inak ako v škole. Vyžehlenú, voňavú uniformu vystriedali roztrhané džínsy a tričko nejakej kapely, vlasy mal strapaté a v prameňoch mu padali do čela. Prekvapilo ho to, no nedal na sebe nič poznať, aj napriek tomu sa jeho pohľad na neho nezmenil. Stále bol preňho stupídny tyran, aj keby mal oblečený ružový župan starej mamy.
"Tak som tu." Sklopil zrak a pozoroval špičky Gerardovych číňanov.
"Meškáš." Uškrnul sa a poodstúpil aby mohol Frank vojsť. "Potrebuješ písomné pozvanie?" nadvihol obočie, keď sa Frank stále nehýbal z miesta. Mal totiž pocit, že ak vstúpi dnu, živý odtiaľ už nevyjde.
Ten malý je vážne nejaký divný. Pomyslel si Gerard, keď okolo neho prebehol ako vystrašený školáčik. Obzeral sa akoby naňho mali spoza rohu vyskočiť mátohy. V podstate, jedna stála teraz pred ním v podobe Gerarda.
"Kto je to?" vošla do haly menšia blondýnka a Frank sa strhol. S úsmevom pozrela na Gerarda, čakajúc odpoveď.
"Ehm...jeden kamoš zo školy, doučuje ma dejepis." Zamrmlal a nervózne prešľapoval z nohy na nohu.
"Som Frank." Pípol.
"Teší ma Frank, cíť sa tu ako doma." To ťažko. Usmiala sa a potľapkala Franka po pleci. Neverím že sú s Gerardom príbuzní. Pomyslel si zarazene a nesmelo jej úsmev opätoval. Boli s Gerardom tak odlišní, zjavne po nej nič dobré nezdedil.
"Fajn, tak sa tu teda majte, musím odbehnúť do práce. Dúfam že to tu bezo mňa zvládnete." Usmiala sa znova a spiklenecky na Franka žmurkla. Táto milá pani asi vôbec netušila čo je jej syn zač. Ešte sa s nimi rozlúčila a keď jej zazvonil mobil, schmatla kabelku a vybehla von k autu. Práve vo Frankovi vyhasla posledná nádej na záchranu. Dúfal, že keď bude doma Gerardova mama, o nič sa nepokúsi. Smola.
"Švihni si, do čerta!" začul hlas niekde nad sebou. Ani si nevšimol kedy stihol Gerard vybehnúť hore schodmi a teraz na neho zazeral, nakláňajúc sa ponad zábradlie. Frankove nohy boli ako z olova, no aj tak sa mu nejakým spôsobom podarilo vyšliapať na poschodie. Cítil sa ako zločinec, ktorého vedú na popravu. Nasledoval ho do priestrannej miestnosti s obrovskou knižnicou a pracovným stolom, na ktorom ležal najnovší model počítača. Na druhej strane stála rohová sedačka, potiahnutá čiernou kožou a malý konferenčný stolík. Frank akoby úplne zabudol kde je, zastal uprostred miestnosti a fascinovane sa obzeral okolo. Táto izba bola pravdepodobne taká veľká ako celý jeho dom. Prechádzal pozdĺž políc a čítal názvy kníh, ktoré boli väčšinou odborného žánru. Obrátil sa až keď za sebou začul ako nieto zavrel dvere. Bol to Gerard. Opieral sa o dvere a pri tom Franka mlčky pozoroval. Ten bol čoraz nervóznejší. Niečo v jeho pohľade ho poriadne miatlo. Snažil sa správať akoby nič.
"To je tvoja izba?" spýtal sa a snažil sa aby sa mu hlas priveľmi netriasol. Neprichádzala žiadna odpoveď, iba ho stále prepaľoval Gerardov prenikavý pohľad. Vytiahol z batoha učebnicu dejepisu a nalistoval stranu 12.
"Začneme od tej 2. svetovej vojny, ok?" strhol sa keď mu Gerard knihu vytrhol z trasúcich sa rúk a hodil ju o stenu. Naprázdno preglgol a pozrel mu do očí. Mal pravdu, Gerard nemal ani najmenšiu chuť učiť sa.
To Be Continuited....CH71♥

Až do poslednej kvapky krvi 3

29. dubna 2008 v 16:10 | Charlotte71 - Translated |  Až do poslednej kvapky krvi
"Haló!" zakričal Frank, jeho hlas bol zachrípnutý a bolo v ňom cítiť náznak beznádeje. "Môže mi niekto povedať kde to som?" Keď nikto neodpovedal, vstal a pohol sa smerom k dverám otáčajúc roztrasenými rukami kľučkou. No iba prišiel na to, že je zamknuté. "Ko**t..." zamrmlal a pustil kľučku, prezerajúc si miestnosť. Jeho ruky ktoré mal zviazané za chrbtom ho začínali bolieť.
Zrazu sa zámok odomkol. Frank nadskočil a obrátil sa smerom k dverám. Pozoroval ako sa dvere otvorili a dnu vstúpil muž ktorý ho uniesol. Pred tým ako sa k Frankovi otočil, starostlivo za sebou zamkol dvere. Ten sa zatiaľ snažil upokojiť a nedať najavo svoj strach z únoscu. "Dobrý večer, Frank." Prehovoril milo, s tým istým falošným tónom. "Volám sa Gerard, ale ak ma tak budeš volať, potrestám ťa. Budeš ma volať Môj Pane, alebo Majstre."
Usmial sa a pred tým ako pokračoval, pozoroval Frankovu vydesenú tvár. "Tu nemáš žiadnu identitu. Si otrok. Budeš mi slúžiť a každá chyba bude potrestaná. Tvojou úlohou bude potešiť ma, inak budeš stále zavretý tu. Budeš dobre kŕmený, ale iba toľko, koľko je potrebné. Nechcem aby sa z teba stal tučko alebo odporná žaba. Na varenie a upratovanie mám iných otrokov, tvojou jedinou starosťou bude starať sa o seba a zostať atraktívny." Usmial sa a Frank pristúpil bližšie, jeho oči od zlosti stmavli keď muž pokračoval v rozprávaní. "Pravidlá môjho domu..."
"Teraz chvíľu počkaj. Nemôžeš niekoho len tak uniesť a-" Frank zrazu zastonal a po tom ako ho "Lord Gerard" udrel do rozkroku, sa zrútil na kolená. Frank sa cítil ako keby sa ho dotkla horúca žehlička.
"Pravidlo číslo jeden: nikdy neodvrávaj."
..........
Nasledujúcu noc sa Frank stonajúc prebral, celý deň prespal, narozdiel od noci pred tým, keď schytal ranu do rozkroku.
Vstal a presunul sa k oknu, so smutným povzdychom odhrnul záves. Okno bolo iba jeden veľký panel skla zasadený do steny, no bol príliš hrubý aby sa dal preraziť päsťami. Frank zažmurkal, lebo sa mu do kútikov očí nahrnuli slzy. Ponad jazero pozoroval svetlá nočného mesta. Tak ľahko mu vzali slobodu, myšlienka na to že toto všetko stratil ho privádzala do zúfalstva.
Šťuknutie kľučky a zavŕzganie otvárajúcich sa dverí Franka vyrušili z jeho rozhádzaných myšlienok. Pozrel na dvere, vediac presne kto to je. To Franka prinútilo stiahnuť sa pomaly späť do najodľahlejšieho rohu. Bol úplne potichu a potom sa k nemu niekto priblížil, strčiac mu do rúk hnedý papierový balíček. "Jedz." Povedal chladne, Frank si sadol na zem a otvoril balík. Jeho hlad bol väčší ako strach ktorý pred chvíľou cítil po celom tele. Vybral dtiaľ sandwich, IceTea a jablko. Cítil sa ako by sa opäť vrátil do piatej triedy. Ale toto sa s tým nedalo ani porovnať, vyhladovaný si odhryzol z jablka, počúvajúc pti tom"Lorda Gerarda".
"Tak ako som ti munulú noc povedal, platia tu isté pravidlá. V žiadnom prípade neopustíš túto miestnosť, až kým nebudeš mať povolenie. A ak budeš hovoriť viac ako treba, budeš potrestaný.
V porovnaní s ostatnými majiteľmi otrokov, mojimi dobrými priateľmi, som o dosť miernejší a nie som ani taký prísny. Ale to neznamená že sa s tebou budem maznať. Si otrok a ja som tvoj pán." Potom stíchol, pozorujúc ako Frankie prežúva. Od jablka sa dostal až sandwichu, z ktorého najprv vybral salámu. Keď skončil, zabalil nedojedené mäso a zvyšky späť do balíčka a pokrčil ho.
"Som hotový." zašepkal Frank, pozerajúc pri tom do zeme. Gerard si opatrne kľakol, prechádzajúc perami po Frankieho vlasoch, na čo sa nepatrne zachvel.
"Dobrý chlapec." Vzal Frankovi balík z rúk a vstal. Kráčajúc k dverám znova prehovoril. "Čoskoro sa vrátim. Keď sa vrátim späť, chcem aby si mal tie nohavice vyzelčené." Potom bez jediného slova opustil miestnosť a zamkol za sebou.
Frank s vytreštenými očami hľadel na miesto, kde pre chvíľou stál. Mal len nejasnú predstavu o tom čo sa bude diať, ale pamätal si Gerardov horúci úder, nechcel si to už zopakovať. Pomaly a neochotne si rozopol nohavice a vyzliekol si ich. Potom ich hodil na matrac kde pred tým spal.
Ťažko pregĺgajúc čakal. Keď sa začal trochu triasť, prikryl sa rukami.
Nemusel čakať dlho, cvaknutie zámku ho prinútilo vyskočiť. Gerard vstúpil dnu a zamkol sa sebou. Keď zbadal Franka, usmial sa. "Ah, fajn. Učíš sa rýchlo. Teraz, poď sem." Frank preglgol a vstal. Kráčal smerom k Gerardovi, stále si zakrývajúc intímne partie tela. Keď prišiel bližšie zastal, pozerajúc na Gerarda s pohľadom plným sĺz, bál sa čo bude nasledovať.
Gerard sa usmial, priložil ruku na Frankove líce a nežne ho pohladil, na čo sa mladý chlapec zachvel. "Koľko máš rokov, Frankie?"
"D-devätnásť." Odpovedala jeho hlas sa nepatrne zatriasol.
"Si panic?" spýtal sa Gerard chladne a ruku presúval z jeho líca, dole po krku a hrudi. Na pupku zastal a vrátil sa späť hore k jeho hrudi. Frank slabo prikývol a jeho telo bolo napnuté od strachu. Iba sa na to usmial, znovu sa rukou vrátil na Frankove líce, pritiahol si ho a opatrne ho pobozkal.
Frank mu bozk neoplatil, po lícach mu začali stekať slzy, čo si Gerard buď nevšimol, alebo mu to bolo jedno. Odtiahol sa, potiahnuc ústami Frankovu spodnú peru. "Daj sa na štyri. Nebude to trvať dlho."
Frank neodporoval otázkami, vedel že by to mohlo bolieť, niečo čo si už nechcel zopakovať, tak iba sa iba obrátil a klesol na všetky štyri, jeho telo sa viditeľne triaslo od strachu.
Pozorne Gerarda počúval a snažil sa potlačiť fňukanie keď začul zvuk rozopínajúceho sa rázsporku Upírových nohavíc. Pomaly sa nadýchol a stuhol keď na svojom chrbte zacítil studenú ruku. "Si príliš meravý. Uvoľni sa." Frank sa skoro rozosmial. Uvoľniť sa? Ako sa môže uvoľniť keď ho práve idú znásilniť? Už len to mu pripadalo smiešne.
Aj tak mu Gerard nedal šancu uvoľniť sa a všetky súvislé myšlienky sa zmenili na strašnú bolesť, ktorú Frank ešte nikdy v živote nezažil. Frankove ruky stratili silu a dopadol lícom na drevenú podlahu pod ním.
Kričal krvavý vrah, po lícach mu stekali horúce slzy a želali si aby Gerard konečne prestal. Žiadne z jeho prianí sa nesplnilo a Gerard pokračoval v nechutnom mučení Frankovho tela, ktoré teraz krvácalo. Gerard vykríkol a Frank ešte viac.
Netrvalo dlho a Gerard konečne našiel svoje uspokojenie. Prestal a Frankovo telo sa zviezlo na podlahu. Ticho ležal, pregĺgajúc slzy, zatiaľ čo si Gerard naťahoval nohavice. "Daj sa do poriadku, ak si si nevšimol, máš prístup do kúpeľne." zamrmlal Gerard pred tým ako Franka opustil. Plačúceho na chladnej, tvrdej podlahe.
To Be Continuited

Waycest

29. dubna 2008 v 15:49 | Charlotte71 |  [ Team-Work
--> Star Wars (unfinished) - Charlotte71 and Red_of_Rose

Star Wars

29. dubna 2008 v 15:24 | Charlotte71 and Red_of_Rose |  Star Wars
Musím vám oznámiť ďalšiu skvelú spoluprácu...tentoraz sme dali dokopy story spolu s Red_of_Rose. Nemusíte sa báť nie je to žiadne sci-fi aj keď tomu názov tak trochu napovedá. Tak len pekne čítajte a komentujte...tešíme sa na vaše reakcie...oh a ešte niečo je to konečne WAYCEST!!! XD
Gerards POV
Izbou sa rozoznel zvuk budíka. Niečo som rozospato zamrmlal, odkopol som zo seba prikrývky a zaklapol som budík. Pohľad mi skĺzol na hodiny, bolo šesť. Čiže mám presne dve hodiny na to, aby som sa prichystal do školy. vstal som, pozrel som na druhý koniec izby, kde odfukoval Mikey a zasmial som sa sám pre seba. Sám si budík nenaťahoval a ja ho budiť nebudem. Tak mu treba.
V pohode som zašiel do kúpeľne, uštedril som si sprchu, obliekol som si niečo, o čom som vedel, že mi pristane a tesne predtým, než som o trištvrte na osem chcel odísť z domu, zastavil som sa ešte u nás v izbe. Mikey stále spal.
Zatriasol som ním a strhol som z neho prikrývky. Ospalo sa zamrvil a z úst mu vyšlo čosi ako "Bože, Alicia, dnes nie, hrozne ma bolí hlava..." S tým sa otočil na druhý bok a vyzeral, že sa chystá znovu pokračovať v spaní. Znova som sa zasmial sám pre seba, táto veta mu môže prísť ešte veľmi draho.
Znova som ním surovo zatriasol. "Asi ťa bude zaujímať, že je trištvrte na osem, spiaca kráska." Prehodil som pohŕdavo a odstúpil som od jeho postele. Vedel som, čo bude nasledovať. Vyskočil z postele ako namydlený blesk a keď si uvedomil aj druhú časť toho, čo som povedal, vrhol sa na mňa, hoci sa ešte trochu rozospato tackal.
Inštinktívne som skočil do strany, kde boli dvere, schmatol som zo zeme svoju školskú tašku a vyplazil som jazyk na Mikeyho, ktorý očividne čakal, že sa mu neuhnem, tak sa teraz váľal po zemi. "Smrdíš, choď sa umyť," vyhlásil som tesne predtým, než som radšej rýchlo vybehol z izby a vyletel z domu. Dnes budem v škole prvý, presne tak som si to predstavoval.
Predstavte si hviezdu školy. Máte to? Fajn, to sme my dvaja s Mikeym. Problém je len v tom, že hviezda školy môže byť vždy len jedna. Ale obľúbení sme obaja. A presne to najviac žerie mňa aj jeho. Jednoducho sme sa už v prvom ročníku akosi rozhodli, že spolu budeme bojovať o popularitu a neprešlo nás to doteraz. Sme v treťom ročníku, najhoršie je, že sme spolu ešte aj v triede. Ja žiarlim na jeho kamošov, lebo si myslím, že sú lepší ako tí moji a on zase žiarli na mojich. Hádky sú na dennom poriadku.
Ani jeden z nás sa nechce vzdať boja o titul najväčšej hviezdy školy a.. Tak sa stále pre niečo hádame, párkrát sa stalo aj to, že sme sa pobili, ale inak sa máme celkom radi. To bola, samozrejme, irónia. Ja som svojho brata v živote nemal rád.
"Nazdar, kamoš," pobúchal ma po ramene Bert, len čo som dorazil na školský dvor. Prečo nemôže byť aspoň raz chorý? Z celej mojej partie ho mám najneradšej. Vlasy má ako keby boli mastné, niekedy sa správa ako štetka a navyše... bože, nie, nebudem ho ohovárať, vraj by sa to nemalo robiť. Pozrel som na neho a bez oplatenia pozdravu som z ramena striasol jeho ruku.
"Kde más bráchu?" spýtal sa akoby si nevšimol môj znechutený výraz, oprel sa o nízky kamenný múr oproti a zapálil si cigaretu. Keď si všimol ako naňho zízam, ponúkol mi tiež. "Ešte si z očí zmýva karpiny." Uchechtol som sa, až mi skoro dym z cigarety vbehol do krku. Predstava ako teraz Mikey behá splašene po dome s tužidlom a žehličkou na vlasy, mi prišla strašne komická. Tak mu treba, idiotovi. Posledný raz som si potiahol a potom som cigaretu zadusil, všimol som si ako sa k nám blíži zvyšok partie.
Mikeys POV
Toto si ten idiot odskáče! Mrmlal som si pre seba, keď som si zúrivo prečesával vlasy, až okolo lietali drobné chumáče. "Kurva." Zanadával som a hodil kefu do umývadla, premýšľajúc o odplate.
Toto mu len tak neprejde. Ok kašlem na to, aj tak z toho dnes už nič nevykúzlim. Pomyslel som si hľadiac na niečo čo sa malo podobať vlasom, teraz mi to niečo odstávalo na všetky strany a nechutne sa to lepilo od gélu čo som si tam napatlal, v snahe zachrániť čo sa len dá. Narval som svoj zadok do tesných džínsov a natiahol si svoje obľúbené tričko.
No aspoň niečo dnes nevyzerá zle. Usmial som sa na seba do zrkadla a podrobne pohľadom skúmal svoje pevné pozadie. Pozrel som na hodinky, bolo pár minút pred ôsmou. Vzal som batoh a ponáhľal sa dole do haly, kde som opäť skontroloval svoj zovňajšok na sklenenej výplni dverí. Rozhodol som sa, že mi dnešok už nikto nepokazí, ani ten čiernovlasý idiot s ktorým musím žiť v jednej domácnosti.
Po ceste sa ku mne pridal aj Bob a Rayom. "Vybuchol ti v ruke fén?" spýtal sa ma Bob pobavene, keď ma zbadal. Hodil som po ňom taký pohľad, že bol zvyšok cesty do školy radšej ticho. Nech ma neštve aj ten. Na školskom dvore sme si razili cestu pomedzi študentov. Vlastne to ani nebolo také ťažké, ako náhle nás zbadali, rozostúpili sa aby sme mohli prejsť, nadšene nás zdraviac. Iba som prevrátil očami keď mi nejaká prihlúpla pipka strčila pod nos nejaký papierik. Zase pozvanie na rande? Za najbližším rohom som ten zdrap odhodil do smetného koša. Jediné čo ma teraz zaujímalo bolo naplánovať pomstu pre toho imbecila. Strápnim ho tak, že už v živote nevylezie z tej svojej jaskyne.
Vošiel som do svojej triedy, už bez Boba a Raya, nemali sme spoločnú hodinu. Hneď ako som vkročil, do očí mi udrela čierna hriva. Znechutene som pokrútil hlavou a sadol som si do prednej lavice pred katedrou. Okamžite si ku mne prisadla Alicia, priateľka číslo jeden.
"Mikey?" otočil som sa na ňu. "Nechceš požičať žehličku na vlasy? Vyzeráš trochu... divne," zašepkala a slabo zčervenala, ako keby ma nechcela uraziť. Lenže sa jej to napriek tomu veľmi podarilo. Nenávistne som na ňu pozrel, bez odpovede som sa začal prehrabávať v taške a nevenoval som jej ani kúsok pozornosti. Keď zazvonilo, vydýchol som si. Síce si neodsadla, ale aspoň už bude ticho.
Do triedy vkráčala profesorka literatúry. Bože, Bob s Rayom sa majú, že práve teraz sa drtia francúzštinu. Tá mi šla vždy lepšie, než literatúra. Navyše, profesorka teraz v rukách držala naše testy, ktoré sme písali minulý týždeň. Až do tohto okamihu som sa nádejal, že by ich mohla spáliť alebo stratiť a nemuselo by to prísť. Vôbec som si nebol istý svojou známkou a navyše, Gerard bol v literatúre dvakrát lepší než ja. Dvojité potupenie za deň, super.
"Takže, váš test dopadol mizerne, až na zopár chabých výnimiek. Tými sú. Way Gerard - jedna mínus..." Gerard s divným výrazom v tvári vstal a prešiel k učiteľke. On, rovnako ako ja, tiež nemohol uveriť tomu, že by nemal najlepší test z triedy.
"McCracken Bert - jedna, chýbal vám jeden bod do dosiahnutia plného počtu." Pokračovala, zatiaľ čo si Bert s prekvapením bral od profesorky papier. Videl som, ako ho Gerard prebodáva vražedným pohľadom. Fakt super kamarátstvo, ja keby som sa bavil s Bertom... no, určite by mi nešiel na nervy, veď to bol celkom zaujímavý týpek.
"No a plný počet dosiahol - aj na moje prekvapenie - Way Michael. Nech sa páči." Takmer som otvoril ústa. Naozaj som počul svoje meno? Nemotorne som vstal, pričom sa Alicia pokúsila dať mi bozk na líce, akože je na mňa hrdá. Učiteľka mi s úsmevom strčila test a ja som sa naň neveriacky díval. Ani jedna červená čiaročka opravujúca chybu.
Otočil som sa na svojho brata a pyšne som na neho pozrel. Pomsta sa začína


Feeho lizák

29. dubna 2008 v 13:43 | Charlotte71
No to ma teda podržte....XD yummy♥

Strašne mi chýbaš 16

29. dubna 2008 v 11:53 | Charlotte71 - Translated |  Strašne mi chýbaš
Frank´s POV
Pozrel som na Gerarda, po ďalšom jeho výbuchu, nakoniec zaspal. Vzdychol som a poškriabal sa na zátylku. Vzal som mobil, peňaženku a kľúč od domu ktorý mi dala Dona. Vyšiel som von na čerstvý New Jerseyský vzduch.
Bol asi týždeň a pol pred mojimi narodeninami. Zastavil som sa u Jepha. Otvoril dvere a keď zbadal moje červené a napuchnuté oči, pozval ma dnu, kde boli aj Quinn s Bertom.
Gerard´s POV
Prebral som sa a poobzeral sa okolo po Frankiem, ale nikde som ho nevidel. Nebol ani v obývačke, potom som sa pozrel do kuchyne,nebol ani tam. Nakoniec som sa rozhodol nazrieť aj do Mikeyho izby, počul som ako sa s niekym dohaduje po telefóne. Pravdepodobne s Aliciou. Ale kde bol Frankie? Potreboval som sa mu kurva ospravedlniť! Šiel som späť do svojej izby a kopol do steny. Frankie si nezaslúžil to všetko.
Tentoraz som ho udrel. Zase som prosíkal o moje drogy a on mi ich odmietal dať. Tak som ho udrel rovno do brady. Bol som si takmer istý, že ma za to nenávidí. Rozhodol som sa s tým priznať Mikeymu.
Vrátil som sa späť na poschodie do Mikeyho izby. Venoval mi jediný pohľad na môj zničený výraz.
"Čo sa deje Gee?"
"Frankie a ja spolu chodíme." iba prikývol, nevyzeral nijak prekvapene. "Prestal som s drogami a bol som k nemu hnusný Mikey! Udrel som ho!"
"Udrel si ho? Prečo?"
"Nechcel mi dať moje drogy." zahanbene som sklopil hlavu.
"To preto odtiaľto asi pred hodinou a pol tak vybehol?"
Prikývol som. "Máš tušenie kde by mohol byť? Potrebujem s ním hovoriť!"
"Pravdepodobne je u Jepha, spolu s Bertom a Quinnom."
"Mali spolu niekedy niečo?" zaujímal som sa.
"Nie, sú iba veľmi dobrí priatelia. Vždy tu bol pre Frankieho keď to potreboval."
"A Quinn?"
"Jeho vzdialený bratranec."
"Bert?"
"Vždy boli s Frankom priatelia, už od škôlky. To práve Bert prišiel s myšlienkou že by sa mal Frankie priznať k svojej orientácií, ako to naďalej tajiť. Dokonca mu kúpil jeho prvú gitaru."
Prikývol som. Frank má naozaj super kamošov.
"Ako dlho mu bude asi trvať kým sa vráti?"
"Pravdepodobne sa tam trochu zdrží. Jeph, Quinn a Bert sú pre Franka ako radcovia v láske."
"Aha."
"A čo si mu vlastne povedal v ten deň keď s plačom utiekol?"
"Nazval som ho kurvou a obvinil ho z toho že ma podvádza."
"Wow. A to ti odpustil?"
Prikývol som, znovu sklopiac hlavu.
"Kam si ho udrel?"
"Dal som mu päsťou do brady."
"Kvôli tomu že ti nechcel dať drogy."
Opäť som pokýval hlavou na znak súhlasu.
"Gerard, ty si taký blbec. Budem prekvapený keď ti Frankie po tomto všetkom vôbec odpustí."
"Aj ja." povedal som. "Aj ja."
To Be Continuited...♥

Kvapky Dažďa 12

28. dubna 2008 v 20:48 | Charlotte71 |  Kvapky Dažďa
Konečne som dopísala poslednú časť....cítila som sa pri tom trochu divne, lebo toto bol môj prvý Frerard vôbec. Písala som ho pre iný blog a nakoniec som sa rozhodla dať ho aj na svoj blog. Škoda že sa to už skončilo a premýšľala som ako to všetko skončiť...napádalo ma veľa variant, tragické, nechutné, sci-fi, happy end a nevim čo ešte....nakoniec som sa predsa len rozhodla. Snáď mi moja voľba vyšla...neprezradím dopredu, budete si to musieť prečítať. A plsky....píšte aj komenty, človeka poteší keď to číta aspoň niekto a trošku okomentuje jeho snahu...XD
MIKEY:
Neviem ako dlho som v tom parku sedel a ani sa mi to veľmi nechcelo zisťovať, no ľudí ktorí sa tadeto tak radi prechádzajú, čoraz viac ubudlo. Bol som tu skoro sám a to mi náladu priveľmi nezdvihlo. Myslel som na Gerarda a všetko čo sa za posledných pár hodín udialo, bolo toho fakt málo a zároveň tak veľa. Neviem či by to niekto nezainteresovaný vôbec pochopil, ani ja som sám seba nechápal. Moje pocity sa miešali dokopy a mal som z toho všetkého guláš. Zrazu som cítil čudný pocit, ako keď vás z diaľky niekto pozoruje. Zdvihol som hlavu a zbadal ho, bol tou poslednou osobou ktorú som čakal a chcel vôbec stretnúť. Nie teraz, bolo to priveľmi čerstvé. Zostal stáť a cez ulicu na mňa pozeral ako oparený. Mal som chuť rozbehnúť sa a vrhnúť sa naňho, ublížiť mu, čokoľvek. Ale to boli iba moje myšlienky, v skutočnosti som nebol schopný pohnúť sa a iba sme na seba zízali ako idioti, ani jeden neuhol pohľadom. V tom jeho som vyčítal zmes protichodných pocitov nenávisť, opovrhnutie a zároveň som mal pocit akoby ma ľutoval. A videl som v ňom aj smútok, hej aj ten, jeho oči boli ako mŕtve. Zrazu akoby si uvedomil čo robí, mykol hlavou a krívajúc sa ponáhľal preč, nechcel mať so mnou nič, nenávidel ma od prvej chvíle ako ma zbadal, vedel som to. A ja som to cítil rovnako. Videl som v ňom akúsi skrytú hrozbu, stelesňoval pre mňa niekoho, kto prišiel aby mi vzal Gerarda. No aj napriek tomu som vyskočil z lavičky a rozbehol sa za ním. Vedel som čo musím urobiť a ak by som sa neodhodlal teraz, tak nikdy. A potom by som to dokonca života ľutoval.
GERARD:
Chvíľu potom čo som sa zvalil na posteľ som začul tresknutie vchodových dverí. Mikey zjavne odišiel, ani sa mu nečudujem. A pravdu povediac, bolo to tak lepšie...pre oboch. Nechcel som ho nenávidieť, nechcel som voči nemu cítiť odpor ale všetka tá zmes pocitov ktorá prechádzala mojim telom sa jednoducho nedala ignorovať. Mal som chuť zvracať, trieskať okolo seba vecami a vrieskať na plné hrdlo aby to všetci počuli. Musí sa to dať nejako vyriešiť...a ja už presne viem ako. Pomaly som vstal a vyšiel z izby. V dome bolo ticho, tak som sa rozbehol k dverám Mikeyho izby. Vytiahol som z pod postele starý kufor a začal doňho hádzať jeho veci. Hádzal som tam všetko čo mi prišlo pod ruku. Pripadalo mi to ako dobrý nápad, riešenie ako sa raz a navždy vyhnúť podobným scénam. Aj keď nad tým tak premýšľam, toto mi Franka asi nevráti. Kufor bol plný, a kým som sa trápil s jeho zatváraním, pekne som sa spotil. Posadil som sa na posteľ a pozoroval takmer prázdnu skriňu a police nad Mikeyho stolom. Necítil som sa o nič lepšie, naopak cítil som sa previnilo že sa chcem zbaviť vlastného brata aby som mohol bez výčitiek ďalej žiť. Potriasol som hlavou a aj napriek pocitu viny som kufor vyniesol von do haly a priložil k nemu aj basu na ktorej Mikey tak rád hrával. Bol v tom vážne dobrý, dokonca sme istý čas uvažovali aj nad založením kapely. Teraz momentálne môžem uvažovať jedine tak nad pomocou psychológa. Budem ho po tom všetkom potrebovať. Pomalým krokom som sa vrátil do svojej izby a ľahol si na posteľ. Vzal som do rúk blok a listoval hŕbou popísaných a pokreslených stránok. Keď som natrafil na čistý list, vzal som do rúk pero a pomalými ťahmi ho viedol po bielom papieri. Nevedel som čo z toho vznikne, proste som iba behal po stránke ako sa mi zachcelo. Po chvíli som prekvapením vydýchol, z hárku sa na mňa usmievala Frankova tvár. Jeho oči žiarili a ústa mal roztiahnuté do šťastného úsmevu, ten som na ňom videl naposledy včera, keď ešte nevedel čo sa medzi nami stane ráno. "Vráť sa." Zašepkal som potichu a prešiel prstami po drsnom papieri. Stále sa mňa len usmieval, zdrapol som papier a pokrčil list na malú papierovú guľu. Skončila na zemi ako mnoho ďalších predtým. Lenže s touto som odhodil aj svoje srdce. Nechcem bez Franka byť, nedokážem to. Zase revem, ako malé patetické decko. Odhodil som skicár a vbehol do kúpeľne kde sa povaľovalo plno kozmetiky, sprchových gélov a neviem čoho ešte. Napriahol som sa a šmahom som to všetko pozhadzoval na zem. Kde to môže byť? Kam to ten malý idiot schoval? Behal som po tej malej miestnosti ako šialený a nazeral do každej skrinky. Zakaždým som z nej všetko vyhádzal a keď som v nej nenašiel to čo som hľadal, vykríkol som a poriadne kopol do steny. Ostávala posledná, modlil som sa aby som v nej našiel to čo som hľadal. Trasúcimi prstami som otvoril drevené lakované dvierka a moju tvár skrivil diabolský úsmev.
FRANKIE:
Pozerali sme na seba ako dvaja rivali, chystajúci skočiť si do vlasov, no ani jeden z nás sa nepohol zo svojho miesta. Čakal som že uhne pohľadom, no stále na mňa pozeral akoby si nepamätal nič z toho čo sa udialo. Je mi ho úprimne ľúto, a Gerarda takisto. Mal som slzy na krajíčku, no pred ním som plakať nechcel. Rýchlo som sa obrátil a ponáhľal sa odtiaľ preč. Načo si sypať soľ do rany? Nie je mi to treba. V hlave mi dunelo ako po prehýrenej noci a pred očami sami robili tmavé fľaky. "Frank, počkaj!" začul som za sebou nieči hlas, neobzrel som sa, myslel som že sa mi to iba zdalo. Ďalší následok nedávnych udalostí. Že je to naozaj som zistil až keď sa môjho pleca dotkla niekoho ruka. Obrátil som sa a pozrel mu do tváre. Tušil som to. Bol to Gerardov brat. "Čo odo mňa chceš?" zasyčal som a pokračoval v ceste.
"Porozprávať sa."
"Áno? A o čom?" vyštekol som pobavene. Mal som pocit že čokoľvek mi povie, budem sa na tom iba hystericky smiať.
"Tak už konečne stoj, pre boha!" zdrapil ma za rameno a obrátil k sebe. Zasyčal som od bolesti a prehltol nadávku čo sa mi drala na jazyk.
"Čo chceš?" zreval som prskajúc sliny ako divá šelma.
"Ide o Gerarda...on.."
"Tak o tom už nechcem počuť nič...o vás oboch." Zašepkal som polohlasne a obrátil sa že odídem. Keď jeho ruka opäť spočinula na mojom ramene, myslel som že mu jednu vrazím.
"Ty to nechápeš, to nie je tak ako to vyzeralo." Táto veta mi je taká známa. Neznášam ju...hovoria ju v každom romantickom filme a jej význam je nechutne pokrytecký. No aj napriek tomu som si založil ruky na prsiach a s nedôverčivým výrazom počúval čo mi hovorí. Čím viac sa dostával k jadru veci, tým viac sa mi vyjasnievalo a zároveň som bol úplne v koncoch.
Keď skončil, smutne som sklopil hlavu a nadával si do totálnych hlupákov.
"Frank, neznášam ťa od prvej chvíle ako si prekročil prah nášho domu, priznávam, ale Gerard ťa miluje. Potrebuje ťa. Keď si odišiel úplne sa zosypal a ja som vedel že akokoľvek sa budem snažiť, nemám šancu nahradiť tvoje miesto." Pri zmienke ako ma neznáša som sa rozosmial.
"Tiež ho asi milujem...viem že je to dosť čudné povedať to takto skoro, poznáme sa ledva dva dni, ale od prvej chvíle som vedel že on je ten chalan na ktorého som tak dlho čakal. Vďaka Mikey že si mi konečne otvoril oči." Iba prikývol a pokúsil sa o úsmev.
..........
Trvalo iba pár minúť kým sme sa dostali späť k ich domu. Vbehli sme dnu a ja som sa tešil na Gerardov výraz v tvári, keď ma zbadá. Ticho ma neprekvapilo, Mikey ma vopred upozornil že bude asi zavretý vo svojej izbe a kresliť morbídne obrázky.
"Gerard?" máš návštevu!" zakričal Mikey a prešiel celé prízemie. Nikto sa neozýval. Zrazu sme z poschodia začuli ako niečo ťažké dopadlo na dlážku a potom len ticho. Všetka krv sa mi v momente nahrnula do hlavy a aj napriek vystrelujúcej bolesti do ľavej končatiny som vybehol na poschodie a utekal k dverám Gerardovej izby. Dvere boli dokorán, no bola prázdna.
"Gerard!" vykríkol som hystericky a snažil som sa, zadržať slzy. Mikey bol v tvári bledý ako stena a mlčky ukázal prstom ponad zábradlie až dole do haly. V tej rýchlosti sme si ani nevšimli že tam o stenu stál opretý veľký kufor a gitara. Potom uprel zrak na dvere svojej izby a preglgol. Bola to posledná miestnosť ktorú sme neprezreli. Vrazil som dnu a cez dvere do kúpeľne som zbadal Gerarda, ako leží na zemi.
"Gerard! Nie!" rýchlo som sa rozbehol k nemu a hodil sa na kolená. Je to všetko moja vina, kurva, keby som len nebol taký zaslepený idiot! Po tvári sa mi liali slané slzy a vzlykal som ako malé decko.
"Frankie?" nadvihol hlavu a pozrel na mňa pomedzi čierne vlasy. "Čo-čo tu robíš?" vykoktal pridusene a zotrel si z tváre slzy, čim si ešte viac rozmazal linku na oči. Padol mi zrak na krabičku liekov ležiacu pri Gerardových nohách a balíček žiletiek ktorý držal v ruke.
"Nebral si nič z tých práškov však?" vykríkol som a zatriasol ním. Iba pokrútil hlavou a ja som ho objal. "Nedokázal som to...som slaboch..." vzlykal do môjho ramena a hojdal sa zo strany na stranu.
"Vďaka bohu že si to nespravil, milujem ťa." Zašepkal som mu a chytil mu tvár do dlaní. Prekvapene vydýchol a konečne som spravil to, po čom som túžil najviac. Pobozkal som ho.
"Ale ako to že si tu?" odtiahol sa po chvíli a zmätene na mňa pozrel.
"Poďakuj Mikeymu." Usmial som sa a obrátil hlavu smerom k jeho bratovi, ktorý nerozhodne postával na prahu kúpeľne. Gerard obtočil hlavu tým smerom a ich oči sa stretli. Aj bez slov Mikey vedel že všetko čo doteraz spravil, mu Gee odpustil. Po chvíli ticha sa so spokojným úsmevom pomaly vytratil a nechal nás osamote. Znovu som Geeho pobozkal a potom ho opatrne položil na dlážku.
"Milujem ťa." Zašepkal som ticho a pritisol sa k nemu čo najbližšie to šlo.
"Aj ja teba." usmial sa cez slzy a vrazil mi jazyk až do krku. V tú noc som dúfal že má Mikey po ruke nejaké štuple do uší, lebo potichu sme teda neboli.
THE END CH71

Punched by a Kiss 3

28. dubna 2008 v 13:35 | Charlotte71 |  Punched by a Kiss
Dopísala som ďlašie pokračovanie tejto story a dúfam že si ho prečítate a okomentujete je to trochu kratšie....nestíham XD heh...pokračko bude čo najskôr, teda budem sa snažiť, lebo mám zrazu toľko nápadov, že ich nestíham dať ani na papier. Ok pustťe sa do toho, pekné čítanie....lol♥
----------
Hlasný zvuk zvončeka ho prebral z rozmýšľania a naznačil tak, že je čas pobrať sa na hodinu. Stále tam postával a váhal, či tú hodinu nemá radšej vynechať. To chceš vynechať každý deják? pomyslel si a cítil sa viac frustrovane ako predtým.
"Vy nemáte hodinu Iero?" strhol sa a pozrel na starého matikára Bryara. (sorry Bob XD)
"Á-áno, už idem." schmatol tašku a ponáhľal sa do triedy na konci chodby. Profesorka tu ešte nebola a ako si všimol, našťastie ani Gerard. Zo zvyku zamieril do prázdnej lavice úplne vzadu. Miestnosť sa pomaly zapĺňala poslednými oneskorencami. Boli tu už skoro všetci, keď sa dvere znova otvorili a Frank sa od strachu prikrčil. Bol to Gerard a keď ho zbadal ako naňho vystrašene zíza, uškrnul sa a namieril si to rovno k nemu. Tentoraz mu už len tak nezdrhne.
"Všetci na miesta!" vtrhla zrazu dnu profesorka Millerová a venovala Gerardovi ktorý jediný stál, podráždený pohľad. Máš šťastie, som zvedavý ako dlho ti to vydrží. pomyslel si Gerard naštvane a zvalil sa na najbližšiu stoličku, stále z Franka nespúšťajúc zrak. Frankie sa všemožne snažil ignorovať ho, no jeho lačný pohľad ktorý skúmal celé jeho telo, ho znervózňoval.
"Pán Way, keď už tak rád postávate, môžte prejsť rovno k tabuli a povedať nám niečo o 2. Svetovej vojne." poznamenala profesorka uštipačne a rukou mu naznačila aby vstal. Úsmev mu z tváre v momente zmizol a za výraz jeho ksichtu by sa nemusel hanbiť ani Jack Rozparovač.
..........
"Myslím, že keby som sa vás spýtala na meno nášho aktuálneho prezidenta, tak nebudete vedieť ani to." zavrčala Millerová po pol hodine trápenia pred tabuľou. Gerard nepovedal nič, iba na ňu nenávistne zazeral. Zato Frank sa dobre bavil, konečne niekto potrápil aj toho idiota.
"Chápem že futbal je pre vás na prvom mieste," pokračovala: "ale ak sa konečne nevzchopíte, nechám vás prepadnúť." dodala a hlučne zabuchla knihu s výpisom známok. Gerard dobre vedel ako na takú starú harpiu. Jeho tvár nadobudla smutný výraz, skoro sa tam rozreval.
"Ja...pani profesorka...vážne sa snažím. Je toho na ma v poslednom čase akosi priveľa, asi by som potreboval doučovanie...od niekoho rovnako múdreho ako ste vy." profesorka sa pri jeho slovách začervenala a hanblivo sklopila zrak. Frank čumel s otvorenou hubou a nedokázal pochopiť, ako to tomu hajzlovi všetko zase prejde, iba nechápavo pokrútil hlavou.
"No zase to nepreháňajme." usmiala sa žiarivo a narovnala si poskŕčanú sukňu.
"Tak dobre tentoraz to necháme tak. A čo sa týka toho doučovania, myslím, že mladý pán Iero by bol skvelý kandidát. V dejepise je jeden z najlepších." poznamenala a pozrela do poslednej lavice na Franka, ktoréme sa v tom momente odkrvili všetky končatiny a zbledol ako stena. A kurva. Pomyslel si a zhrozene pozeral raz na profesorku a potom na Gerarda, ktorého tvár skrivil diabolský úsmev.
"Ale-ale ja...to nie..."
"Povedala som! Máte s tým snáď nejaký problém?! Hádam by ste nenchali svojho spolužiaka a kamaráta prepadnúť!" zavrčala podráždene a potom sa s úsmevom obrátila späť k nedmieru spokojnému Gerardovi. Kamarát, to určite. Odfrkol potichu Frankie a zronene klesol na drevenú dosku jeho lavice. Tak toto je ešte horšie ako predtým. Nielenže ho musí znášať v škole, teraz s ním bude tráviť aj popoludnia. Bolo mu úplne jasné že dejepis je to posledné čo bude Gerarda zaujímať.
To Be Continuited...CH71♥

Strašne mi chýbaš 15

24. dubna 2008 v 20:41 | Charlotte71 |  Strašne mi chýbaš
Gerard´s POV
"Milujem ťa, Frankie." zamrmlal som dúfajúc, že ma asi nepočuje. Keď na to nereagoval, uľahčene som vydýchol. Stále som túžil po svojich drogách, ale Frankie mi v tom nesmierne pomáhal, dúfam že to bude lepšie a lepšie.
----------------
O týždeň neskôr
Pomaly som sa z toho dostával. Frankie bol celý ten čas so mnou, aj napriek tomu čo som mu narozprával. Pokiaľ viem, Mikeymu ešte stále nedošlo čo sa medzi nami deje.
Frankie sedel na stole v mojej izbe, snažiac sa pochopiť domácej úlohe. Dnes je ten deň, keď mal odísť, ale jeho mama volala a povedala, že može ešte pár dní zostať. Pozrel som naňho. Obočie mal od sústredenia zvraštené a pohrával sa s piercingom na dolnej pere.
"Potebuješ pomôcť?" spýal som sa, aj keď som vedel že z toho budem rovnako magor ako on.
"Nie." Vyštekol. Asi bol na mňa stále trochu nahnevaný za to, čo som mu naposledy povedal.
FLASHBACK
"Si obyčajný kurevník!" Vykrikoval som. Teraz sme boli v mojej izbe, no ešte predtým som z okna videl ako sa v aute objíma s nejakým chalanom.
"To bol môj kamoš Jeph! Zavolal som mu aby ma odviezol, lebo ty si bol príliš zaneprázdnený sebaľútosťou!" zakričal späť a z očí sa mu liali potoky sĺz.
"Klamár! Podvádzaš ma! Viem to!"
Prúd sĺz len zosilnel a jeho hlas bol ešte stále normálny, no bolo vidno že už je na pokraji zrútenia.
"Ak si toto o mne myslíš Gerard, tak na teba potom seriem." vybuchol a potom som už len počul dupot jeho nôh na schodoch, sprevádzaný vzlykmi. Počul som ako sa vchodové dvere zabuchli. Zastonal som a zvalil sa na posteľ s očami plnými sĺz.
KONIEC FLASHBACKU
"Frankie, koľko krát som ti už povedal že ma to mrzí?" spýtal som sa a moje oči ho prosili aby mi odpustil.
"Nechaj si to Gee." Konečne na mňa pozrel a v jeho očiach sa odrážal smútok a hnev.
"Prepáč Frankie, nemyslel som to tak!"
"Viem že si to tak nemyslel, ale aj tak si to povedal."
"Prepáč! Už neviem ako by som ti povedal že mi je to ľúto!"
"Gee, vážne, nemusel si ma nazvať kurvou a obviňovať ma tu že ťa podvádzam! Nikdy by som to nespravil lebo ťa mil--- lebo ťa mám rád!"
Zdalo sa mi to, alebo chcel povedať že ma miluje?
"Tak potom prečo si mi nezavolal?" spýtal som sa.
"Skúšal som! Volal som ti na mobil, no nebral si to. Potom som volal na pevnú linku, ani tak to nikto nebral! Tak som sa rozhodol zavolať Jephovi, lebo Mikey šiel domov s Aliciou.
"Prepáč." sklonil som hlavu.
"Tiež mi prepáč." Pristúpil som k nemu a ovinul ruky okolo jeho drobnej kostry, tentoraz ma neodstrčil.
"Odpustíš mi to?" spýtal som sa smutne.
Usmial sa a vyhľadal moje pery. "Bude ti odpustené." Pritisol som tvár k jeho krku a on prudko vydýchol.
"Ovoniavaš ma?"
"Mám rád tvoju vôňu." povedal som mrmlúc do jeho krku. Trochu sa zasmial a ešte tuhšie ma zovrel v náručí.
To Be Continuited...♥

Corpse Groom 5

19. dubna 2008 v 15:56 | Charlotte71 |  Corpse Groom
Tááákže jeden koment na mojom druhom blogu ma prinútil nakopnúť svoju lenivú riť a konečne prepísať pokračovanie, ktoré je zároveň aj poslednou časťou. Ani neviete ako mi je ľúto že ten príbeh už končí, lebo Corpse Bride je moja naj naj naj rozprávka a tým pádom mi aj táto poviedka dosť prirástla k srdcu. Som vďačná tým čo to čítali a páčilo sa im to a rovnako aj všetkým čo navštevujú môj blog. Patrí vám veľké ďakujem :-* XD
P.S. - posledná časť je venovaná všetkým fanúšikom MCR a okrem toho ešte konkrétne jednej osôbke ktorej sa poviedka páčila, takže for I´m_not_okay.....XD
Zvyšok dňa prebehol takpovediac normálne. S Bertom sme zariadili ešte zopár maličkostí na svadbu a celé poobedie sme potom strávili pozeraním filmov a bláznením. Všetky obavy mi úplne vyfučali z hlavy.
"Čo povieš na toto? Ešte som to nevidel, pozrime si to." Žobronil Bert a strčil mi pod nos obal DVD-čka. Skoro som sa udusil colou, keď som prečítal názov. MŔTVA NEVESTA.
"Nemáš tam niečo iné?" zvraštil som obočie a chytil DVD do rúk akoby ma malo spáliť. Nakoniec si Bert presadil svoje, presne ako vždy a ja som so zatajeným dychom sledoval dej, ktorý mi bol tak nepríjemne známy. Bert sa pri tom smial ako pominutý, nechápal som čo je také smiešne na utrpení druhých. Možno to bolo tým, že preňho to bola len stupídna rozprávka, zatiaľ čo ja som v tom videl tvrdú realitu. Síce ťažko uveriteľnú, ale predsa.
"Nechceš už ísť spať? Je dosť neskoro a som už unavený." Spýtal som sa ho keď som pozrel na hodinky. Bolo pol jedenástej. Neodpovedal. Pozrel som naňho. Spal, opierajúc sa o moje rameno. Usmial som sa, vypol telku a preniesol ho do spálne. Iba niečo zamrmlal, no spal ďalej. Opäť som pozrel na hodinky. Štvrť na dvanásť! Kurva ten čas ale letí. Natiahol som na seba mikinu a pomaly sa vzdiali k dverám. Skoro som dostal infarkt keď sa Bert začal mrviť ako malé decko. V tomto jednom momente som mal chuť zaškrtiť ho, lebo mi kazil moje plány. Chvíľu som ticho stál kým sa upokojil a potom som rýchlo prekĺzol von.
- - - - - - - - - -
Fúkal studený vietor, tak som si mikinu pritiahol bližšie k telu. Po chrbte mi behal mráz, ale nie z počasia. Stále som mal pocit že ma niekto sleduje, no keď som sa obzrel, všade bolo ticho. Prišiel som až na to miesto kde som bol včera s Frankom...Bert, Bert, Bert...opakoval som si v duchu aby som si konečne uvedomil realitu. Bert bude zajtra môj manžel a na Franka zabudnem. Pri tichom: "Ahoj." som sa strhol. Bol to on. Pri pohľade naňho som zabudol na všetko čo som si tu pred chvíľou dookola omieľal. Hypnotizoval ma pohľadom v ktorom už nebol ani náznak včerajšej veselosti.
"Frankie." Vyslovil som zachrípnuto a pohladil ho po líci. Privrel oči z pod ktorých vytryskli slzy. Priblížil som svoju tvár a bozkami mu ich zotieral.
"Gee, zajtra budeš..."
"Šššš..." priložil som mu prst na pery a tým ho umlčal.
"Na to teraz nemysli." Pomaly prikývol a pobozkal ma. Najprv len letmé bozky, no potom sme do hry zapojili aj jazyky. Bozkával nenásytne, vedel že je to naposledy. Už ho nikdy neuvidím...nikdy. Pomedzi bozky sa ozývali naše tlmené vzdychy a vzlyky zúfalstva. Pri hlasnom puknutí konára sme sa strhli a rýchlo od seba odskočili. Medzi zelenými vetvičkami sa jasne črtala postava. Skoro ma šľahlo o zem. Bol to Bert. Tlak mi v tej chvíli vybehol asi poriadne vysoko. Rýchlo som sa postavil pred Franka, márne dúfajúc, že si ho tak nevšimne.
"Gerard, čo to má do čerta znamenať?!" vyštekol a zazeral na mňa spoza tieňa stromu. Nevidel som mu dobre do tváre, no vedel som si dosť dobre predstaviť jeho výraz.
"To-to nie je..."
"Tak ako si myslím?!" zreval nepríčetne a urobil krok dopredu.
"A kto je tvoj priateľ? Tvoj nový objav s ktorým si si to tu rozdával? Musí byť poriadne výkonný keď si ma zaňho vymenil deň pred svadbou!!!" Frank mi pri jeho slovách zaryl nechty do pleca.
"No tak sa teda ukáž chlapče!" kričal z plných pľúc a priblížil sa ešte bližšie. Frank vyšiel spoza môjho chrbta a Bert stuhol. Frankov bojazlivý pohľad sa razom zmenil.
"Ty?" vzdychol Frank prekvapene.
"Frank?" Bertov hlas sa triasol a stále neveriacky pozeral do Frankovej tváre. Myslím že bol ešte bledší ako zvyčajne.
"Ty!" zreval Frank až som nadskočil.
"Vy-vy sa poznáte?!" nič z toho čo sa tu odohrávalo som nechápal.
"Na-naposledy som ťa videl keď..."
"Keď si ma tu nechal zomrieť!" zakričal Frank ešte hlasnejšie a nebezpečne sa k Bertovi priblížil. Konečne mi pomaly začalo dochádzať o čom to tu tí dvaja vlastne trepú.
"Bert?" vykríkol som priškrtene. Chcel som aby to bolo len nedorozumenia, blbá náhoda.
"Gerard, to nie je pravda, ja neviem o čom to tu ten krpec trepe." Koktal a pozeral raz na mňa a raz na Franka.
"Tak odkiaľ ho poznáš?" podišiel som k nemu a poriadne ním zatriasol.
"Raz - raz sme spolu spali to je všetko!"
"Všetko? A toto som si spravil sám?" vykríkol Frank naštvane a nadvihol si tričko, pod ktorým sa skvelo päť bodných rán. Nebol to pre mňa príliš príjemný pohľad. Vzkypela vo mne zlosť, ako mohol?
"Ty si ho zabil! Si obyčajný vrah...a ja som s tebou spal!" pri pomyslení na to čo všetko som robil s človekom ktorý ublížil môjmu Frankiemu, mi prišlo zle. Áno, môjmu...milujem ho, s Bertom už nechcem mať nič spoločné.
"Gerard..." pozrel na mňa prosebne.
"Skončil by som rovnako ako Frankie, pravda?!" zasyčal som a chytil ho pod krkom. "Vzal by si všetky prachy a zabil ma rovnako ako jeho?" zabudol som sa asi zmieniť že nie som práve najchudobnejší, čo Bert dosť rád využíval."
"Milujem ťa." Povedal pridusene.
"Nie, ty miluješ len prachy a skončíš v base."
"Nie!" vykríkol a surovo ma odstrčil. "To neurobíš!" zasyčal a v tvári mal šialený výraz. Ani som sa nestihol spamätať, vytiahol z bundy nôž.
"To neurobíš, lebo budeš už dávno mŕtvy." Prudko sa zahnal a ja som vykríkol. Čakal som ostrú bolesť, no nič sa nestalo. Otvoril som oči a zbadal Franka stojaceho predo mnou ako ochranný štít. Bertova chvíľka prekvapenia trvala len krátko, no stala sa mu osudnou. Frank rýchlo vytiahol nôž zo svojej hrude a zabodol ho do Berta so slovami: "Sme si kvit." Bert zaskučal od bolesti a zrútil sa na zem. Zostal po ňom len bledý tieň ktorý sa razom rozplynul vo vetre. Bolo toho na mňa priveľa, zosunul som sa na zem aj ja. Frankie bol vzápätí pri mne a objal ma okolo pliec.
"Zachránil si mi život." Zašepkal som cez závoj sĺz, ktorý mi zastieral zrak.
"Ty by si urobil to isté." Vtisol mi na čelo letmý bozk a usmial sa. V tom pozrel hore na nebo a ustarostene zvraštil obočie. Svitalo. Zdvihol som hlavu a pozrel naňho. V očiach mal opäť slzy.
"Budem musieť isť." Zašepkal pobozkal ma.
"Nie!" stisol som mu ruku. "Milujem ťa." Povedal som. Konečne som si tým bol úplne istý. Prekvapene vydýchol a po líci mu stiekla malá slza.
"Tiež ťa milujem, veľmi."
"Nemôžeš len tak odísť!" vykríkol som keď pomaly vstal.
"Musím, inak to nejde. Ako si mi raz povedal...som mŕtvy. A to sa bohužiaľ nezmení." Smutne sklopil hlavu aby skryl slzy. Zdvihol som mu ju tak aby som mu mohol pozrieť do očí. Naklonil som sa a pobozkal ho. Rozhodol som sa, milujem ho a nikdy ho neopustím.
"Poznám spôsob ako to zmeniť." Zašepkal som mu do ucha. Rýchlo sa odtiahol a v očiach mal strach.
"To od teba nemôžem chcieť...a - a čo tvoja rodina? To nemôžeš!" vykríkol a krútil hlavou.
"Už som sa rozhodol a ...moja rodina...pochopia to." Chcel ešte niečo namietnuť, no už som držal v ruke Bertov nôž. Zaleskol sa v lúčoch vychádzajúceho slnka, akoby ma povzbudzoval, nech nemám strach z jeho studenej kovovej čepele. Zdvihol som zrak a zbadal Frankovu drobnú postavu. Krútil hlavou nech to nerobím, ale ja ho nenechám odísť. Už nie. Pritisol som svoje ústa na tie jeho a potom som s bolestným výrazom klesol do jeho náručia. Bolesť o chvíľu prešla a Frankie sa cez slzy šťastne usmial a daroval mi ten najkrajší bozk na svete. Odteraz budeme spolu, navždy.
THE END CH71♥

Strašne mi chýbaš 14

19. dubna 2008 v 14:32 | Charlotte71 |  Strašne mi chýbaš
Stále Frank´s POV
Počul som ako niekto schádza dolu schodmi a to som nebol preč viac ako päť minút. Zdvihol som hlavu k dverám a zbadal Mikeyho, ako na nás zvláštne pozerá. Nadvihol obočie a ukázal na Gerarda. Mykol som ramenami a priložil si prst k perám, naznačujúc mu tak, aby bol potichu. Ukázal na dvere a potom vo vzduchu napísal slovo....škola. Mykol som hlavou a Gerard sa pohol, Mikeymu sa na tvári objavil náznak paniky a rýchlo zmizol. O chvíľu sa vrátil s kúskom papiera a ceruzkou. 'Chceš aby som vzal tvoje domáce úlohy?' Pokrútil som hlavou.
Prikývol a odišiel, o pár minút som počul ako sa zabuchli vchodové dvere. Pozrel som dole na Gerarda, jeho tvár bola pokonjná. Trochu som vzdychol, už sa mi nechcelo spať, no nechcel som ho zobudiť. Toto je možno jeden z mála momentov, keď si poriadne odpočinie. Jednou rukou som mu začal prehrabovať vlasy, na čo iba spokojne vydýchol.
"Frankie?"
"Áno, zlatko?"
"Môžem si dať Xanax?"
A kurva.
"Ten je tiež preč, zlatko."
"Kde?"
"V záchode."
"Prečo?"
"Lebo si mi povedal aby som ho spláchol."
"Vážne?"
Prikývol som a on si iba smutne vzdychol a položil hlavu dole. Cítil som sa kvôli nemu mizerne. O pár minút neskôr som zacítil ako sa začal triasť. Strašne sa začal potiť a potom sa zrazu posadil a utekal do kúpeľne. Počul som ako vracia. Šiel som tam za ním, odhrnul mu vlasy z tváre a nechal ho nech sa vyzvracia.
"Chceš aby som ti napustil vaňu?" spýtal som sa, hladakajúc mu chrbát počas dávenia.
"Áno, prosím ťa." Trochu som sa usmial, prešiel k vani a pustil vodu.
"Chceš aj bublinky?" spýtal som sa s úsmevom. Tiež sa trochu pokúsil o úsmev a prikývol. Zhrabol som fľašku s penou do kúpeľa a dosť veľa jej tam vylial. Keď bola vaňa plná, pozrel som jeho smerom.
"Chceš aby som odišiel?" spýtal som sa.
"Nie. Iba sa otoč, pre prípad že by som spadol, alebo také niečo."
Prikývol som a otočil sa, študujúc špičky svojich topánok.
"Už sa môžeš otočiť späť." počul som ho.
Obrátil som sa a zbadal ho ako leží vo vani. Voda mu siahala až po ramená. Usmieval sa a blažene privrel oči.
"Už si niekedy vyskúšal drogy Frankie?" spýtal sa po pár sekundách ticha.
"Skúsil som marišku."
"Nechutilo ti to?"
"Nie, nebolo mi po nej až tak dobre ako mi všetci hovorili."
"Jasné."
"Ako si sa stal vlastne závislým?"
"Um...raz som chodil s chalanom menom Jason, to on ma do toho dostal."
"Oh."
"Áno, bolo to asi nahlúpejšie rozhodnutie môjho života."
S čudným pocitom som prikývol. Gerard bol v tej istej miestnosti ako ja a...nahý!
"Frankie?" spýtal sa ma Gerard asi o desať minút neskôr, keď si umyl vlasy.
"Áno?"
"Môžeš ísť von ak chceš, pôjdem sa obliecť."
Opäť som prikývol. "Dobre, pôjdem si dať na seba nejaké pyžamo." prikývol.
Vyšiel som z kúpelne zhlboka dýchajúc a vybehol hore po schodoch. Dal som si na seba nejaké čierno-červené pyžamové nohavice, vrch som si nedal, a vrátil sa späť. Gerard ležal na posteli iba v boxerkách a tričku. Otvoril oči a keď ma zbadal, usmial sa. Vyskočil som k nemu na posteľ a on sa ku mne pritisol. Dal som hlavu na jeho hruď dúfajúc, že mu je apoň trošku lepšie. Teraz som začínal byť poriadne unavený, ležiac vedľa Gerarda a deliac sa s ním o teplo môjho tela. Uspávalo ma to.
"Milujem ťa, Frankie." zazdalo sa mi že som počul ako to povedal, bol som si istý že sa mi to len zdalo.
To be Continuited...♥

Strašne mi chýbaš 13

12. dubna 2008 v 12:41 | Charlotte71 |  Strašne mi chýbaš
Frank´s POV
Ostal som hore celú noc, Gerard sa v kŕčoch pravidelne strhával zo sna a vrhal sa na mňa s prosbami.
"F-Frankie p-po-potrebujem s-svoje drogy!" Vzdychol som si, vedel som čo bude nasledovať keď mu poviem čo som s nimi spravil.
"Prepáč Gee, sú preč."
"Kde sú?" vykríkol nahnevane a vyzeral byť úplne mimo.
"Um...spláchol som ich do záchoda ako si mi prikázal."
"ČOŽE SI?!" Vyskočil a zazeral na mňa. Vstal som tiež, pripravený na všetko.
"Spláchol som ich."
"PREČO SI TO KURVA SPRAVIL?!"
"Pretože si mi povedal aby som to spravil." zamrmlal som a sklonil hlavu k zemi.
"KURVA, NEPOVEDAL!"
"Prepáč Gerard." rozhodol som sa vzdať to.
"To by ti teda malo byť ľúto." upokojil sa nakoniec.
"Prepáč." zamrmlal som znova a snažil sa zadržať slzy. Utrel som ich a potom som pozrel na Gerarda, ktorý sa na mňa ospravedlňujúco pozeral, asi premýšľajúc či mi má odpustiť alebo nie. Prišiel som k nemu a ovinul svoje ruky okolo jeho pása. Objal ma tiež.
"Prepáč Gee, iba som spravil o čo si ma žiadal."
"To je v poriadku Frankie, to ja sa ospravedlňujem že som na teba tak vybehol."
"To je dobré Gee. Len si ma trochu vystrašil."
"Prepáč."
"To je v poriadku Gee. Mal by som sa ísť nachystať do školy."
"Ale veď si bol celú noc hore."
"Prežijem to."
"Zavolaj ak budeš chcieť aby som ťa vyzdvihol."
"Dobre. Ale Gee, mal by si mi dať svoj občiansky a telefón."
"Prečo?"
"Nebudeš tak môcť zavolať svojmu dílerovi, alebo si kupovať chľast."
Váhavo vybral obe veci z vrecka a podal mi ich. Usmial som sa naňho a nahol sa aby so ho pobozkal, jemne pritisol svoje pery na tie moje. Pred tým ako som odišiel som ho posledný raz objal.
Šiel som hore a zobudil Mikeyho, schmatol šaty a šiel sa obliecť. Obliekol som si tesné čierne džinsy, vybíjaný opasok, tričko s nápisom HOMOPHOBIA IS GAY, mikinu Misfits a nejaké rukavice bez prstov. Umyl som si zuby, nastajloval vlasy a zišiel dole aby som si dal trochu kávy.
Mikey prišiel dole pár minút po mne. Podal som mu šálku kávy a chvíľu sme sedeli v kuchyni.
"Pred tým ako odídeme, potrebujem hovoriť s Geem." povedal som a vstal, všimol som si ako na mňa Mikey čudne pozrel, no odignoroval som to.
"Gee?" zavolal som. Ležal na posteli, smrteľne bledý a trochu sa triasol.
"Ahoj, Frankie."
"Idem do školy zlatko." Sadol som si a nahol sa, aby som ho pobozkal na čelo.
"Neopúšťaj ma!" vyhŕkol, zdrapnúc ma za mikinu.
"Gee, zlatko, musím ísť do školy."
"A-a-ale ja ch-chce-chcem aby si -z-zo-zostal!" jeho oči plné sĺz mi trhali srdce na kusy.
"Gee, miláčik, musím."
"N-ne-nemôžeš ju dnes v-vy-vynechať? Čo ak ťa budem potrebovať?" Vzdychol som, šúchajúc si líce.
"V poriadku, zostanem." povedal som, vytrhnúc si mikinu z jeho zovretia a vyškriabal som sa k nemu na posteľ. Ovinul okolo mňa ruky a položil si hlavu na moju hruď, presne na miesto kde som mal srdce. Objal som ho a druhou rukou som mu prechádzal po vlasoch.
"Som tu zlatko, som tu." zamrmlal som. Začal som pomaly zapávať, no ešte pred tým som sa presvedčil, či nemám Gerardove veci náhodou vo vreckách. Spomenul som si že som ich dal Mikeymu, aby ich niekde skryl.
Vydýchol som si a zaspal.
To Be Continuited...♥

Strašne mi chýbaš 12

10. dubna 2008 v 18:40 | Charlotte71 |  Strašne mi chýbaš
Gerard´s POV
Okolo jednej v noci som vošiel do obývačky a našiel tam Frankieho, ako do seba láduje popcorn a pozerá nejaký program o Misfits. Usmial som sa a bol úplne potichu, zakrádajúc sa poza jeho chrbát.
"Ahoj, Frankie!" vykríkol som rovno vedľa jeho ucha, až vyskočil, ale akoby zázrakom sa mu nevysypalo ani zrnko popcornu.
"Oh, čau Gee." Pobozkal som ho na líce a šiel do kuchyne, aby som si nalial šálku kávy. Bola ešte teplá, Mikey ju musel urobiť ešte pred tým, ako šiel do postele. Sadol som si na gauč vedľa Franka. Jednu ruku som mu dal okolo ramien a on sa ku mne prisunul ešte bližšie.
"Mikey si myslí že ma máš rád." povedal a s úsmevom na mňa pozrel.
"Vážne?" opätoval som mu ho.
"Áno, hovorí že na mňa pozeráš ako keby si ma chcel, alebo také niečo."
"To je až tak na mne vidieť?" spýtal som sa, pobozkajúc ho na čelo.
"Asi."
"Wow." Chytil som ho za bradu a prložil k nemu pery, dobíjajúc sa jazykom do jeho úst. Letmo ich pootvoril a pohrával sa s mojim jazykom. Dal mi ruky okolo krku a ja som ho objal okolo pása. Zavzdychal mi do úst, odtisol sa odo mňa a pritisol sa k môjmu krku. Prehrabol som mu vlasy a potom som s ním až do štvrtej ráno pozeral show. Keď som pocítil túžbu po drogách, začal som sa trochu triasť.
"Si v poriadku Gee?"
"Potrebujem svoje drogy! Mal by si ich vziať Frankie!"
"A čo mám s nimi robiť?"
"Kokaín spláchni do záchoda a marihuanu tiež. Tak isto aj vodku a vezmi si môj občiansky. Potom si nebudem môcť kúpiť žiaden alkohol!" Utekal som dole s Frankom za chrbtom.
Pozbieral som všetky drogy, alkohol a lieky, dokonca aj môj Xanax, nahádzal ich do tašky a podal mu ju.
"Drž ich odo mňa prosím čo najďalej." prosil som ho a moje telo zápasilo s túžbou.
Frankie prikývol a oči mal vytreštené. Rýchlo utekal urobiť to, o čo som ho požiadal. Padol som na posteľ a zhlboka dýchal. Toto bude ťažšie ako som predpokadal.
Frank´s POV
Vzal som tašku s Gerardovymi drogami a utekal hore schodmi do kúpeľne. Najprv som vybral kokaín, vytreštil som oči koľko toho bolo. Hodil som to do misy a krčiac nos spláchol. Ako dalšia prišla na rad marihuana a hneď za ňou vodka. Keď som sa dostal ku Xanaxu, zaváhal som. Čo keď to bude ešte niekedy potrebovať? Ale veď môže ísť doktorovi. Hodil som do misy aj pilulky a spláchol ich. Gerardove drogy boli preč, nadýchol som sa a rozhodol sa pozrieť ako mu je.
Sadol som si vedľa neho na posteľ a pohladkal ho po chrbte keď som si všimol ako sa trasie.
"Budeš v pohode, zlatko, to prejde." zamrmlal som.
"Ja viem, ale keď to tak strašne bolí!"
"Ja viem." objal som ho snažiac sa pomôcť mu v jeho túžbe po drogách. Čoskoro zaspal, ležiac mi v lone a opatrne som mu hladkal vlasy.
To Be Continuited...♥

Až do poslednej kvapky krvi 2

9. dubna 2008 v 18:08 | Translated - Charlotte71 |  Až do poslednej kvapky krvi
Frank sa rýchlo usmial keď želal zákazníčke pekný deň a pozoroval ako s kávou pevne uchopenou v ruke odchádza preč. Ah, šťastie pracovať v Starbucks. Dlhé šichty, žiadne odmeny plus neustály smrad po káve a pečenom tovare. Frank privítal ďalšieho zákazníka s povzdychom a s umelým úsmevom. Bol to mladý chalan, mohol mať tak trinásť a nedočkavo vyčkával na svoju objednávku.
Po troch hodinách obsluhovania nevrlých zákazníkov sa Frank z tohto kávového väzenia konečne dostal na slobodu. Takmer tú zelenú zásteru zo seba strhol a použil kúpeľnu pre zamestnancov aby vymenil tú fádnu pracovnú uniformu za normálne oblečenie, ktoré dnes pozostávalo z roztrhaných džínsov a červeného trička s nápisom "Homophobia is gay" napísaného čiernou fixou cez celú hruď.
O pár minút vyšiel z umývarne a unformu mal poskladanú vo svojom čiernom batohu, ktorý držali pokope len zicherky a odznaky. "Zbohom Rachel!" zavolal, kývajúc kučeravému dievčaťu v okuliaroch. Usmiala sa a zakývala mu späť. Frank vyšiel von do večerného vzduchu.
Mieriac na zastávku, rýchlo skontroloval hodinky. Digitálne číslice ukazovali 23:31, čo Franka prinútilo hlasno zanadávať a rozbehol sa oproti rozbiehajúcemu sa autobusu. "Nieniene! Vráťte sa späť!" Zakričal s rukami nad hlavou a utekal tak rýchlo ako dokázal, ale nemalo to cenu. Autobus odišiel, nechajúc úbohého Franka za sebou. "Zkurvysyn! Teraz ma čaká 45 minút chôdze." zamrmlal a zahol za roh, idúc pomalým krokom domov.
Pol hodinu chôdze mal Frank za sebou a konečne spoznával okolité budovy a drobné obchodíky. Slabo zamňaučal a na tvári sa mu rozlial úsmev, keď sa oprel o červenú stenu a vytiahol cigaretu aby si zapálil.
Poriadne sa nadýchol cigaretového dymu a potom ho vyfúkol, vychutnávajúc si pocit ktorý sa strácal kdesi v otrávenom vzduchu mesta. Pred tým ako pokračoval v ceste, unudene vzdychol, pozorujúc krátiaci sa koniec cigarety. Vedel že nie je práve najlepší nápad potulovať sa vonku o takomto čase.
Ako tak prechádzal, jeho oči zablúdili k budove kde býval Ray. Keď zbadal že sa dnu nesvieti, predpokladal že je Ray buď ožratý, alebo šiel spať skôr. Aj tak mu to bolo v podstate jedno, takže už tomu nevenoval pozornosť. Vrátil sa k chôdzi a jeho myšlienky lietali z objektu na objekt, chcel si niečim zamestnať myseľ aby sa zbavil toho dotieravého pocitu, že ho niekto pozoruje. Cítil to už dlhšie, odkedy vstúpil do štvrte gayov.
Zrýchlil krok a jeho oči rýchlo pozorovali okolie. Vydýchol si keď vkročil dnu a jeho pocit že ho niekto pozoruje takmer zmizol. Potom rýchlo vybehol na medziposchodie k výťahom, kde s ním nastúpil párik dvoch mužov ktorí vyzerali, že sa nemôžu dočkať až sa dostanú do spálne. Na svojom poschodí vystúpil, blížiac sa ku gaštanovým dverám s číslom 36 a vytiahol z vrecka kľúče. Odomkol dvere a vstúpil do relatívne čistého bytu. Koberce boli šedej farby a steny natreté tmavou farbou.
Zamkol za sebou a zažal svetlo, osvetliac tak celú halu a obývačku. Hodil kľúče na stôl a chystal sa vojsť do obývačky aby si hodinu pred tým ako pôjde spať pozrel telku. Pred tým ako tak urobil a vošiel do miestnosti, zbadal že tam na neho niekto čaká. Hneď čo dotyčného zbadal vedel, že je to presne ten chlap čo ho včera obťažoval. Omráčený a v šoku sa ho Frank snažil z bytu vyhodiť. "Vypadni do pekla z môjho bytu." zavrčal, ukazujúc na dvere. Muž nedbalo dvihol oči od telky a s pobaveným úsmevom pozrel na Franka, zabávajúc sa na jeho prázdnych hrozbách.
"Nie." Povedal, lenivo vstal a mieril rovno k Frankovi, pritlačil ho k stene a vôbec ho nezaujímalo to ako sa snažil brániť. "Vlastne, technicky to už viac nie je tvoj domov, pôjdeš so mnou." Pred tým ako mal Frank šancu reagovať, muž sa k nemu pritisol a zaryl svoje abnormálne dlhé zuby do jeho artérie na krku. Kričal, mykal sa a kopal, robil všetko možné pre to, aby utiekol pred tým čo si myslel že sa bude diať. No muž vyzeral že mu to neprekáža, aj naďalej bol jeho stisk pevný ako oceľ.
Frank bolestivo zaskučal, jeho pohyby ochabovali a ospalo zažmurkal očami. O chvíľu ho obklopila čierna tma.
O pár hodín sa znova prebral, zastonal od bolesti a priložil si ruku na čelo. "Uhngh...Kde som to?" Nervózne sa posadil a behal očami po miesnosti. Bol v malej miestnosti s čiernymi stenami a drevenou podlahou. Okno prikrýval tmavý záves a matrac bol posunutý do najvzdialenejšieho kúta. Ale čo bolo ešte horšie, sedel na zemi oblečený iba v čiernych, veľmi tesných, nohaviciach. Hruď mal holú, čo ho z nejakého neznámeho dôvodu dosť znepokojovalo. Ruku presunul k svojmu krku a oči sa mu rozšírili keď na ňom zacítil čierny kožený obojok.
"Kurva."
To Be Continuited...♥
Ďalšia časť story preložená....snáď vás to dostalo aspoň z polovice ako mňa. XD

Kvapky Dažďa 11

8. dubna 2008 v 17:38 | Charlotte71 |  Kvapky Dažďa
Po dvoch mesiacoch som konečne dopísala pokračovanie...doslova som sa dokopala....ale čo by som pre vás nespravila...ok čitajte a pls aj komentujte...ja viem že sa vám nechce, ale keď ja to po vás tak rada čítam XD
GERARD:
Mal som chuť rozkopať pekne niekomu prdel. Konečne som si myslel že mi niečo v mojom posranom živote vychádza a aj to málo zmizne ako švihnutím čarovnej paličky. To som vážne až tak vadný? Vyzerám snáď ako nejaký masový vrah, keď odo mňa všetci utekajú? Tiché zavŕzganie podlahy mi naznačilo, že už v miestnosti nie som sám. Ani sa mi neuráčilo zodvihnúť hlavu, vedel som že je to Mikey. Zakrádal sa ku mne ako duch.
"Gerard?" počul som jeho bojazlivý hlások. Neodpovedal som....jemu? Veď práve pokazil čo sa dalo. Frankie ma už nikdy v živote nebude chcieť vidieť, musí si myslieť že som zvrhlé prasa ktoré šuká svojho vlastného brata. Trochu som zdvihol zrak, keď kroky zastali pár metrov odo mňa. Kútikom oka som zazrel čierne tenisky, ktoré som mu kúpil minulý rok na Vianoce a ktoré sa teraz triasli spolu nohami svojho majiteľa. Môj mozog pracoval na plné obrátky, čudoval som sa že sa mi ešte neparí z hlavy. Stále mi nešlo do hlavy, čo sa vlastne stalo. Ako keby som tú scénu z pred pár minút videl iba z diaľky a aj to iba rozmazane. Stalo sa to vôbec naozaj? Nemám zase tie svoje paranoidné myšlienky ktoré ma prenasledujú kam sa pohnem? Možno že ak vybehnem tých pár schodov na poschodie, nájdem tam Franka ako sladko odfukuje v mojej posteli. Ale Mikeyho hlas ktorý znova roztrasene zavolal moje meno, ma vrátil späť do reality. Krutej reality. Sklopil som zrak k mojim zakrvaveným rukám a slabo vydýchol.
"G-Gee....si-si zranený." Klesol ku mne na kolená a dotkol sa mojej rozrazenej hánky. Sykol som bolesťou a ruku odtiahol z jeho dosahu. Jeho dotyk ma pálil, rovnako ako slzy v očiach. Zmätene na mňa pozrel a otvoril ústa že niečo povie.
"Vypadni." Zašepkal som aj keď som si nebol celkom istý či ma počul. Asi nie, lebo na mňa stále vyjavene pozeral, ako keby som mal na sebe baletnú sukňu a cvičky.
"Gee....ja.." dotkol sa môjho ramena, čo som už nezvládol. Strčil som doňho, síce nie silno, ale aj tak dopadol tvrdo na zadok.
"Povedal som aby si vypadol!!!" zreval som a zúrivo kopol nohou o vyleštenú dlažbu podo mnou. Pri tom zvuku sa strhol, no nehýbal sa. Začínala mi dochádzať trpezlivosť, čo je hluchý?! Nahol som sa a zúrivo ho kmasol za golier. Ani neviem kde sa vo mne nabralo toľko sily, možno ma vyprovokoval ten jeho pseudo-nevinný pohľad ktorý sa teraz zdal ako nechutná maska.
"Nepribližuj sa ku mne, jasné? A nevolaj ma Gee!" zasyčal som, prskajúc sliny všade naokolo. Iba vystrašene prikývol a dopadol na dlaždičky keď som mu pustil golier. Obišiel som ho a berúc schody po dvoch som za sebou treskol dvermi na izbe.
MIKEY:
Tušil som to. Nenávidí ma, ani na mňa nepozrel. Keby sa tak dal vrátiť čas o pár minút dozadu, keby som tak vedel ako to dopadne, možno by som nebol taký hlupák a ovládol sa. Chcel som povedať ako je mi to ľúto, povedať mu všetko čo k nemu cítim a čo ma celé tie roky zožiera. Ako som sa snažil zabudnúť na jeho tvár vždy keď som sa objímal s nejakým dievčaťom, ako som si vždy so zavretými očami predstavoval že sú to jeho ruky čo ma práve hladia a že som trpel pri pohľade naňho. Bol blízko a predsa tak ďaleko. V tom som si všimol krv na jeho rukách, muselo to sakramentsky bolieť.
"G-Gee...si-si zranený." Moje myšlienky sa začali uberať úplne iným smerom, upriamil som sa iba na jeho zranenie a v momente som bol na kolenách. Keď som sa ho dotkol, uhol predo mnou. Chcel som sa mu ospravedlniť, vysvetliť mu to všetko, no nenechal ma.
"Vypadni." Zasyčal potichu a potom to zopakoval ešte hlasnejšie, čo zavŕšil peknou ranou. Dopadol som tvrdo na zadok, no stále to bolelo menej ako pomyslenie že som mu odporný. Nehýbal som sa čo ho naštvalo a zdrapil ma za tričko.
"Nepribližuj sa ku mne, jasné? A nevolaj ma Gee!" zakričal a utiekol do svojej izby. Slzy tlačiace sa mi do očí sa nedali zastaviť, rozrazil som vchodové dvere a vybehol von na čerstvý vzduch. Bolo mi jedno kade idem, cez slzy som poriadne ani nevidel, chcel som utiecť čo najďalej a úplne zmiznúť. Tak aby ma už nikdy nenašli, nikdy! Sadol som si na lavičku v parku a snažil sa nevšímať skupinky ľudí čo na mňa zízali ako na atrakciu v cirkuse.
FRANK:
Po pár minútach som musel zastať, lebo mi bolesťou trešťalo v hlave. Oprel som sa o múr a pozrel za seba či tam niekto nie je. Neviem či som čakal že za mnou bude Gerard celý čas klusať a potom sa mi so slzami vrhne okolo krku. Aj tak som bol iba malé spríjemnenie rutiny. Asi okrem svojho brata potreboval aj niekoho iného. Z tých nechutných myšlienok sa mi zatmievalo pred očami a nohy sa mi podlamovali ešte viac. Tak ľahko som podľahol Gerardovej nádhernej tvári a telu a teraz keď som zistil čo je zač, to tak zasrane bolí. Myslel som že mi rozhodí hlavu ako ma bolela, pomaly som mieril ďalej po chodníku a premýšľal, keď som ho zbadal. Zdvihol hlavu a upriamil svoj pohľad na moju krívajúcu postavu. Zastal som a zízal naňho ako na prízrak...
To Be Continuited CH71♥

Až do poslednej kvapky krvi

6. dubna 2008 v 19:17 | Translated-Charlotte71 |  Až do poslednej kvapky krvi
"Daj mi pivo!" zaskučal Frank, naťahujúc sa aby dosiahol na alkohol od svojho staršieho kamoša, ktorý sa prosto uškrnul a dvihol pohár až nad hlavu.
"Ee. Až kým to neurobíš." Povedal so smiechom a jeho afro vialo od vánku vetra, ktorý sa predieral dnu pomedzi otvorené okno.
"Ale ja nechcem." Zaskučal znovu a vyskočil aby dosiahol na pivo, no bezvýsledne.
"Urob to Iero!" Zavolal naňho blonďatý chalan sediaci na gauči. Frank na oboch zazrel a potom si porazene vzdychol.
"Nenávidím ťa. A teba tiež Bob." zazrel Frank na Boba a potom na toho druhého, Raya, prešiel k stereu a vyzliekol si svoje čierne tričko a vyšúchané džínsy, nechajúc si na sebe iba boxerky. Dvaja kamoši sa zachichotali, keď pozorovali Franka ako sa načiahol po rádiu, z ktorého vzápätí zaznela španielska hudba.
Frankie vystrel ruky pred seba a pomaly začal pohupovať bokmi, tancujúc makarenu.
Ray a Bob vybuchli do smiechu, zatiaľ čo Frank sa cítil čoraz viac zahanbene a každým momentom naberala jeho tvár červenší odtieň. Pieseň skončila, no Frankovi to pripadalo ako večnosť. Rýchlo sa obliekol a presunul sa k tým dvom. "Ok, teraz mi daj to pivo." Ray sa zaškeril a podal pivo Frankovi, ktorý zaklonil hlavu aby sa poriadne napil.
"Pozrime si nejaký film." povedal zarzu Ray, keď už mal takmer pol pohára Frank v sebe.
"Aký film?" spýtal sa Bob, kým sa Frank presunul k Rayovej obrovskej zbierke filmov a začal ich opatrne prehľadávať.
"Toto!" zakričal Frankie ako malé dieťa, vyťahujúc The Nightmare Before Christmas z hornej poličky.
"Frank, nie." povedal prosto Bob a Frank spravil to čo vždy keď nie je po jeho. Prekrížil si ruky na prsiach, prížmúril oči a odul spodnú peru.
"Awww, no ták Bob, nebuď taký hnusný. Pozri na Frankieho, je smutný lebo si taký surový." povedal sladkým hlasom Ray ako keby mal frank 5 rokov a nechceli mu kúpiť lízatko.
"Ale to je film pre deti!" nevzdával sa Bob a Frankov výraz sa zmenil na šokovaný.
"To nie je film pre deti!" zakričal. "Je to film pre všetky vekové kategórie! Mohol by si mať aj 80 a milovať to!"
"Presne." pritakal Ray. "Takže si to pozrieme."
"Ale, Ray-"
"Žiadne ale Bob." povedal Ray, uškŕňajúc sa nad tým ako Frank celý šťastný strčil DVD do prehrávača. On, Ray a nadutý Bob si všetci sadli, aby si film pozreli.
Asi o hodinu sa Frank s Rayom na seba uškrnuli, lebo Bob bol úplne zažraný do filmu, presne ako predpokladali. Nikto nič nepovedal, lebo Bob by ich pravdepodobne asi zmlátil. A to nechceli, lebo Bobove rany teda boli všetko len nie jemné.
"No, mal by som ísť." povedal Frank, keď nabehli záverečné titulky. "Je 12:30 a zajtra musím ísť do práce."
"Tak zajtra, dávaj si pozor." povedal Ray.
"Vy tiež." Frank zhrabol bundu a presunul sa smerom k dverám. "Tak čaute." vyšiel von a dvere sa za ním hlasno zabuchli. Dal ruky do vreciek a presunul sa dole do haly prechádzajúc s povzdychom okolo výťahov.
Zbehol šesť schodov kým sa dostal do hlavnej haly a potom vyšiel do chladného Októbrového vzduchu. Vybral sa domov, ktorý mal len neďaleko odtiaľto. Bol to dvoj izbový apartmán, len pár ulíc odtiaľto nad štvrťou Gayov a Lezbičiek ktorí tu žili bez strachu z diskriminácie.
Ako tak šiel, začul za sebou kroky. Rozhodol sa neotáčať a hovoril si, že sa mu to len zdalo.
Neubehlo ani pár minút a Frank mal nutkanie obrátiť sa a zbadal za sebou osobu, ktorej bledé usta sa roztiahli do lenivého úsmevu. "Zdravím." Povedal sladkým hlasom a Frank nervózne preglgol. Nemohol nájsť tie správne slová na opísanie toho človeka. Čierne tričko a nohavice, zvýraznujúce to aký bol bledý a čierne vlasy, siahajúce mu takmer po plecia.
"Uhm...ahoj." povedal Frank s miernou dávkou zaváhania, na čo sa muž slabo usmial.
"To je v pohode, nie som žiadny zlodej ani nič podobné. Ale nemohol som si na tebe nevšimnúť..." vyhŕkol, žiarivo sa usmievajúc, zatiaľ čo Frank zmätene nadvihol obočie.
"Všimnúť si na mne čo?" spýtal sa, pomaly od muža ustupujúc dozadu tak, aby si to nevšimol.
"Mnoho vecí. Si zlatý chalan a je na tebe poznať že o sebe nepremýšľaš negatívne. To ťa robí dosť atraktívnym." Úsmev mu z tváre nezmizol a jeho bledá ruka sa načiahla aby sa dotkla jeho líca, na čo sa Frank zachvel. Nie preto že by mu to bolo nepríjemné, ale od chladu. Mužove prsty boli ako kusy ľadu.
"Čo si zač..." vyhŕkol Frank keď sa muž priblížil bližšie, usmievajć sa ako tiger na svoju korisť, a približujúc sa stále bližšie si oblizoval pery. Naklonil hlavu smerom k Frankovu hrdlu, na čo sa Frankie akoby prebral zo sna a silno udrel muža do hrude, zhodiac ho na chladnú zem. "Vypadni odo mňa preč!" zvreskol a ozlomrkrky sa rozbehol smerom k svojmu domu.
Pokračovanie nabudúce....CH71♥

Corpse Groom 4

6. dubna 2008 v 17:52 | Charlotte71 |  Corpse Groom
Konečne som sa dokopala k ďalšiemu pokračovaniu Corpse Groom...niektorí postrehli, že sa poviedka až nápadne podobá na mŕtvu nevestu. Presne tak, veď som to na začiatku aj písala...snáď vám to nevadí a poviedka sa páči aj tak...XD zatiaľ čaute...XD
GERARD:
Nakoniec sa predsa len rozhodol povedať mi to. Pri zmienke ich prvého stretnutia som sa musel pousmiať. Presne tak isto som sa zoznámil ja s Bertom. Len s tým rozdielom, že Bert je stále so mnou a miluje ma. Chudák Frank také šťastie asi nemal. Bolo mi ho ľúto, toľko si pre svoju lásku vytrpel a nakoniec za to zaplatil životom. Keď dokončil svoj príbeh, mrazilo ma na chrbte. Toto všetko bolo ako zo zlého sna.
"Tak strašne to bolí!" vykríkol a keby som ho nezachytil, spadol by na zem. Pri tom dotyku ma striaslo, ale samého ma prekvapilo, že to nebolo jeho chladnou pokožkou. Objal som ho a snažil sa ho utešiť. Jeho telo sa v mojom náručí otriasalo vzlykmi, ktoré vháňali slzy do očí aj mne. Opäť ma striaslo keď som na krku zacítil jeho pery. Pomaly mi nimi prechádzal po krčnej tepne. Bože môj! Páčilo sa mi to! Pritisol som si ho ešte bližšie a vychutnával jeho blízkosť. Bolo až neuveriteľné ako sa môj pohľad na neho za takú krátku dobu zmenil. Jeho ústa smerovali k tým mojim, zanechávajúc na mojej pokožke slanú stopu po slzách. Najprv ich iba jemne položil na tie moje, akoby sa bál že ho zase surovo odstrčím. Nie, tentoraz nie. Nemôžem si pomôcť, možno som zvrátený úchyl, ale tak zasrane ma priťahuje. Pomaly som pootvoril ústa a naše jazyky sa stretli. Mojim telom prešla vlna vzrušenia. Plaché bozky prešli k vášnivejším a nástojčivejším. V podstate som mu práve jazykom vyberal mandle. Bol by som zašiel aj ďalej, keby sa mi v mysli zrazu nezjavila Bertova tvár. Preboha, čo to robím? O dva dni sa žením, milujem predsa Berta! Rozum mi kázal aby som okamžite prestal a odišiel, bol som zmätený. Odtiahol som sa a pozrel naňho, na tvári mu hral nádherný úsmev. Aj napriek tým jazvám vyzeral božsky. Vyrážalo mi to dych.
"Toto nejde." Počul som svoj hlas akoby z veľkej diaľky.
"Je to jedno veľké nedorozumenie." Úsmev z jeho tváre sa začal pomaly vytrácať.
"Čože?"
"Ja, doma na mňa čaká môj priateľ, o dva dni sa máme brať." Mrzelo ma že mu to musím povedať takto po lopate, no musel som.
"Ale veď ja som tvoj manžel, vzal si si mňa!" vyhŕkol a neveriacky krútil hlavou.
"To bola nešťastná náhoda, nikdy by som si ťa nevzal." Jeho tvár skrivil bolestný výraz.
"Nie, tak som to nemyslel. Teda...vlastne...za iných okolností...ale...sme tak rozdielni...ja...každý sme z iného sveta a ty si...mŕtvy." posledné slovo som zašepkal a pozrel do zeme. Nechcel som ho raniť, dokonca to bolelo aj mňa samotného, ale cítil som že je to tak správne. Pozrel som naňho. Neplakal, no aj tak ma pri pohľade na neho pichalo pri srdci. Cítim pri ňom niečo zvláštne, niečo čo mi pri Bertym chýba, ale neviem to presne pomenovať. Je to ľútosť? Neha? Sympatia? Alebo dokonca láska? Sám som sa v sebe nevyznal.
"Musí to byť šťastný muž keď ho tak miluješ." Neodpovedal som, iba som vstal. Vstal tiež a do rúk mi vložil niečo malé. Bol to Bertov prsteň a v očiach ma začali páliť slzy.
"Uvidím ťa ešte niekedy?" zašepkal a zovrel moju dlaň.
"Posledný krát...prosím." Aspoň toto želanie som mu mohol splniť, Bert to predsa vedieť nemusí.
"Zajtra o polnoci na tomto mieste." Šepol som a vtisol mu posledný bozk.
"Nôž ale nechaj doma ok?" snažil sa vtipkovať a obaja sme sa uškrnuli. Obrátil som sa bežal späť. O chvíľu bude svitať.
FRANK:
Cítil som tlkot jeho srdca a jeho teplý dych na mojom krku. Musel som to urobiť, aj napriek tomu že sa mu to nemuselo páčiť. Nepatrne sa zachvel, čo ma donútilo pokračovať. Naše pery sa spojili v dlhom a vášnivom bozku, želal som si aby zastal čas a táto chvíľa trvala večne. Bohužiaľ nie sme v žiadnej rozprávke a preto ma neprekvapilo keď sa po chvíli odtiahol. Musel som sa usmiať.
"Toto nejde, je to jedno veľké nedorozumenie."
"Čože?" Tak prečo som mal pocit že v jeho očiach vidím viac ako je schopný povedať?
"Ja...doma na mňa čaká môj priateľ, o dva dni sa máme brať." Toto je zlý sen.
"Ale veď ja som tvoj manžel, vzal si si mňa!" Nemohol som uveriť tomu čo mi tu vykladá. Prečo mi teda do čerta navliekol ten skurvený prsteň?
"To bola nešťastná náhoda...ja...každý sme z iného sveta a ty si...mŕtvy." Tak a konečne je to vonku. Ale musím uznať, že tentoraz má pravdu, asi to vážne nejde.
"Musí to byť šťastný muž keď ho tak miluješ." Čo šťastný, najšťastnejší. Neodpovedal, nemusel, pochopil som to a obaja sme vstali. Stiahol som si z prsta prsteň, ktorý som myslel že mi bude patriť naveky presne ako jeho srdce. Vložil som mu ho do roztrasených rúk s otázkou či ho ešte niekedy uvidím.
"Zajtra o polnoci na tomto mieste." Hlesol a pobozkal ma.
"Nôž ale nechaj doma ok?" Neviem prečo ma to napadlo, no chcel som mať istotu. Uškrnul sa a vzápätí som už len hľadel na jeho miznúcu postavu.
GERARD:
Pozrel som na hodinky. Boli štyri ráno a Bert ešte spal. Rýchlo som zo seba strhol šaty a ľahol si vedľa neho. Snáď si nič nevšimol.
Keď som sa konečne prebudil, mal som zvláštny pocit. Akoby sa mi to všetko iba snívalo.
"Dobré ráno." Pritúlil sa ku mne Bert s úsmevom. "Čo sa ti stalo?" vyhŕkol zrazu prekvapene. Pozrel som do zrkadla vedľa postele. Takže to nebol len sen. Na tvári sa mi skveli škrabance od môjho včerajšieho dobrodružstva.
"A-asi som sa zo sna poškriabal." Dokonca aj sám seba som chcel presvedčiť že to tak skutočne bolo.
"Ty môj malý chudáčik." Povedal so smiechom, ľahol si na mňa a začal ma bozkávať. Cítil som sa previnilo, no nemohol som zabudnúť na včerajší bozk s Frankom. Tie mäkké pery, jeho oči a to ako sa ma dotýkal.
"Nie!" vykríkol som a Berta zo seba zhodil. Vydesene na mňa zízal. Musel si myslieť že mi šibe alebo čo.
"Potrebujem ísť na záchod." Tresol som prvú somarinu čo ma napadla a vybehol z izby. V kúpeľni som sa popri dverách zviezol na zem a rozplakal som sa. Toto si Bert vážne nezaslúži. Nechcem mu ublížiť veď ho milujem, teda som si to až do včera myslel. Prečo som kurva chodil do toho posraného lesa? Aby si konečne zistil čo je to pravá láska. Kričal hlas vo mne.
"Nie, to je blbosť!" zreval som. Asi tak potichu, že to museli počuť aj mierne nahluchlí susedia.
"Gee, si v poriadku?" začul som spoza dverí Bertov ustarostený hlas.
"A-áno." Vykoktal som a vliezol do sprchy, pustiac na seba poriadne silný prúd vody. Proste tam nepôjdem. Zabudnem na Franka, aj na to čo sa včera v noci stalo. Musel som zmenšiť prúd, lebo mi tá tryska začala vyrážať dych, presne ako Frankova tvár. Nie! Potriasol som hlavou. A čo myslíš, ako sa asi bude cítiť keď neprídeš? Sľúbil si mu to! Bože, moja hlava je horšia ako gebuľa nejakého psychopata.
To Be Continuited....CH71♥

Punched by a Kiss 2

5. dubna 2008 v 21:55 | Charlotte71 |  Punched by a Kiss
Tak máme tu pokráčko novej story....netrpezlivo čakám na vaše reakcie...XD prajem príjemné čítanie...♥
"Ale no nie...koho to tu nevidím." Frank bol práve na odchode na hodinu matiky, keď sa pred ním vynorila tmavá postava. Naprázdno preglgol a ustúpil smerom vzad k toaletám.
"Kde si sa túlal? Chýbal si mi Frankie." Striaslo ho keď mu na plece položil ruku, škodoradostne sa usmievajúc od ucha k uchu.
"Už-už meškám na hodinu, t...takže..." slabo zaskučal, keď stisk Gerardovej ruky ešte zosilnel.
"To by si mi snáď neurobil, veď matika počká." Pristúpil o krok bližšie a Frankiemu prišlo zle od žalúdka, keď na krku zacítil jeho horúci dych. Vedel čo bude nasledovať, vždy sa zaprisahával že je to naposledy čo s ním niekto takto zametá, no potom akoby zabudol na všetky svoje rozhodnutia. Gerardovi sa nedalo odporovať, nesmelo sa to. Inak by ho opäť zmlátil do bezvedomia ako minule. Pozrel mu do očí, v ktorých zbadal posmešný výraz hovoriaci o tom, kto je tu pán. Slabo ucukol, keď Gerard nasmeroval jeho ruky k svojmu opasku a zaváhal, čo Gerarda naštvalo. Zdrapil ho za tričko a surovo prirazil k dverám kabínky. Nepadlo medzi nimi ani slovo, aj bez slov Frankie vedel presne čo musí urobiť. Pomaly mu rozopol sponu na opasku a ruky sa mu pri tom nekontrolovateľne triasli, takže chvíľu trvalo kým pracka povolila a on vkĺzol pod čiernu látku nohavíc. Gerard potichu zastonal a vzrušene zaklonil hlavu dozadu. Pri pohľade naňho vo Frankovi rástla vlna zhnusenia, no neodvážil sa prestať. Stiahol mu nohavice aj s boxerkami až k členkom a pomaly si kľakol. Myslel si že sa povracia keď ho Gerard celý vzrušený zdrapil za vlasy a strčil mu svoj "nástroj" až do krku. Po lícach sa mu kotúľali slzy a ten zkurvysyn vzdychal ako lacná štetka. Keď sa s hlasným výkrikom konečne urobil, Frankie klesol na dlážku a rozplakal sa.
"Hneď sa mi bude lepšie trénovať." Usmieval sa Gerard, zapínajúc si nohavice.
"Bolo to úžasné, však? Aj tebe sa to páčilo tak ako mne?" kľakol si k stále vzlykajúcemu Frankovi a jazykom mu prešiel po krku. Frankie neodpovedal, tak mu vrazil dobre mierenú facku.
"Niečo som sa ťa snáď pýtal, nie?! Tak odpovedaj, kurva!!!"
"Á-áno, pá-páčilo." Vykoktal Frank a chytil si líce, ktoré ho od tej rany pekne štípalo.
"Tak sa mi to páči." Gerardov hnev bol razom preč. Vstal a vyparil sa tak rýchlo ako sa objavil. Frank bol v tom momente ako sa dvere zaplesli na nohách a ledva dobehol k záchodovej mise. Vracal ako o život a po lícach mu stekali potoky sĺz hanby a bolesti. Ako dlho ešte? Prečo on? Prečo sa, kurva, museli s rodičmi presťahovať práve sem? To boli všetko otázky na ktoré nedokázal odpovedať.
.....
"Do čerta!! Zahrešil potichu Frank, keď pohľadom prechádzal svoj dnešný rozvrh hodín. Dejepis. Jeho obľúbený predmet sa mu v tom momente sprotivil, lebo tam bude aj osoba, ktorú nenávidí najviac na svete. Zvraštil obočie a strčil papier späť do vrecka. Tento deň bude náročnejší ako myslel. Od toho incidentu na záchodoch bol ako na ihlách a tŕpol, že za každým rohom môže stretnúť Gerarda. Keby mohol, najradšej by chodil po kanáloch. Našťastie ubehol týždeň a zatiaľ ho nestretol, ale je len otázkou času kedy si ho to nadržané prasa zasa nájde. Dnes bude mať napríklad skvelú príležitosť, keď spolu budú v jednej miestnosti.
To be Continuited...CH71♥

Strašne mi chýbaš 11

5. dubna 2008 v 20:14 | Charlotte71 |  Strašne mi chýbaš
Stále Gerard´s POV
Padla mi sánka. Ako som dokázal aby sa niekto tak nádherný do mňa zamiloval? Do mňa, alkoholika a drogového závisláka. Neprešlo ani desať sekúnd a držal som ho v náručí. Tuho som ho zovrel, nechcel som aby niekam odišiel. Ruky mal okolo môjho krku, ja som ho objímal okolo drieku.
"Tiež ťa mám rád Frankie." zamrmlal som, stále v šoku. Cítil som ako sa tvár, ktorú mal pritisnutú k môjmu krku, usmiala. Odtiahol som sa od neho a pritisol pery na tie jeho. Opätoval mi bozk s rovnakou vášňou a strčil mi do úst jazyk. Trochu som zastonal a on sa úškrnul. Trochu sa odtiahol, hryzúc mi pery. Jeho oči žiarili a na tvári mu hral šťastný úsmev. Objal ma ešte tuhšie ako predtým, akoby sa bál že mu ujdem.
Frank´s POV
Aj on ma má rád! Začal som sa nekontroloveteľne ksichtiť a ešte viac som sa naňho natlačil, vyzeral že mu to nevadilo.
"Frankie?" počul som ho, stále ma objímal.
"Áno, Gee?"
"Som rád že si mi to povedal ako prvý. Iba predstava toho ako by som ti mal hovoriť o tom čo cítim ma desila." Usmial som sa jemne ho pobozkal.
"Budeš môj?" spýtal sa a preplietol prsty pomedzi tie moje. Dychtivo som prikývol a ústa sa nám stretli. Znova sa môj jazyk ocitol v jeho ústach, bojujúc s tým jeho. Keď videl že sa nechcem vzdať, nechal ma vyhrať. Zastonal a cítil som ako sa jeho ruky približujú k môjmu zadku. Zrazu sa odtrhol a trochu potriasol hlavou.
"Nebudem s tebou robiť nič, kým nebudeš mať 18." povedal a jeho oči sa smutne privreli.
"Prečo nie?" spýtal som sa, trochu mrzuto.
"Pretože chcem byť úplne čistý, chcem aby to bolo naše poprvé mimoriadne."
"Takže tým myslíš že chceš byť čistý...kvôli mne?"
Horlivo prikývol a ja som sa musel usmiať. Nežne som ho pobozkal a znovu sa k nemu pritúlil, chcel som byť k nemu tak blízko ako to len bolo možné. Počuli sme ako sa vchodové dvere otvorili a potom Mikeyho hlas.
"Myslím, že by sme Mikeymu nemali zatiaľ hovoriť nič." zamrmlal Gerard, "Mám plán, vďaka ktorému na to príde sám."
Prikývol som, síce trochu dotknuto a ale dobre som rozumel dôvodom prečo to tak chce. Znova ma pobozkal a vyšiel z izby. Počul som ako sa privítal s Mikeym a o pár minút neskôr vošiel Mikes do izby. Jeho vlasy vyzerali ako po dobrom sexe.
"S niekym si sa váľal alebo čo?" spýtal som sa nadvihol jedno obočie.
"Nie, dostal som fajku." Ústa sa mi otvorili asi až po zem.
"To myslíš vážne?"
"Áno."
"Wow."
"Áno. Tak a čo si robil ty?"
"Um...bol som chviľu s Gerardom, potom som šiel do Starbucks a stavil som sa na hodinku u Jepha a potom som sa vrátil sem."
"Myslím že ťa má Gerard rád." vyhŕklo z neho asi po desiatich minútach keď už sme boli obaja v pyžamách a sedeli v obývačke na gauči.
"Čože?" predstieral som šokovanú tvár.
"Áno, odkedy ťa spoznal, pozerá na teba akoby ťa chcel."
"Vážne?"
"Áno, je to divné."
Prikývol som a vzal si za hrsť popcornu ktorý nam spravil Don pred tým, ako šiel spať.
"Takže, čo cítiš k Gerardovi Frankie?"
"Um...no, definoval by som ho ako dokonalého!" vyhŕkol som a Mikey sa rozosmial.
"Takže...bola dnes večer z jeho strany nejaká akcia?"
"Ako čo napríklad?"
"Drogy."
"Um...možno. Naozaj neviem a ak aj áno, nebol som tu."
Mikey prikývol. "Možno práve kvôli tebe bude chcieť prestať."
"Možno." prikývol som zarovno s ním.
"No, už idem do postele, takže keby niečo schvaľujem ti to." povedal a šiel hore. Pozeral som až kým mi nezmizol z dohľadu. Vzal som ovládač a prepol na nejaký náhodný kanál kde bolo niečo o Misfits.Úplne zahĺbený do show som si do úst napchal ešte viac popcornu.
To Be Continuited...♥