Corpse Groom 4

6. dubna 2008 v 17:52 | Charlotte71 |  Corpse Groom
Konečne som sa dokopala k ďalšiemu pokračovaniu Corpse Groom...niektorí postrehli, že sa poviedka až nápadne podobá na mŕtvu nevestu. Presne tak, veď som to na začiatku aj písala...snáď vám to nevadí a poviedka sa páči aj tak...XD zatiaľ čaute...XD
GERARD:
Nakoniec sa predsa len rozhodol povedať mi to. Pri zmienke ich prvého stretnutia som sa musel pousmiať. Presne tak isto som sa zoznámil ja s Bertom. Len s tým rozdielom, že Bert je stále so mnou a miluje ma. Chudák Frank také šťastie asi nemal. Bolo mi ho ľúto, toľko si pre svoju lásku vytrpel a nakoniec za to zaplatil životom. Keď dokončil svoj príbeh, mrazilo ma na chrbte. Toto všetko bolo ako zo zlého sna.
"Tak strašne to bolí!" vykríkol a keby som ho nezachytil, spadol by na zem. Pri tom dotyku ma striaslo, ale samého ma prekvapilo, že to nebolo jeho chladnou pokožkou. Objal som ho a snažil sa ho utešiť. Jeho telo sa v mojom náručí otriasalo vzlykmi, ktoré vháňali slzy do očí aj mne. Opäť ma striaslo keď som na krku zacítil jeho pery. Pomaly mi nimi prechádzal po krčnej tepne. Bože môj! Páčilo sa mi to! Pritisol som si ho ešte bližšie a vychutnával jeho blízkosť. Bolo až neuveriteľné ako sa môj pohľad na neho za takú krátku dobu zmenil. Jeho ústa smerovali k tým mojim, zanechávajúc na mojej pokožke slanú stopu po slzách. Najprv ich iba jemne položil na tie moje, akoby sa bál že ho zase surovo odstrčím. Nie, tentoraz nie. Nemôžem si pomôcť, možno som zvrátený úchyl, ale tak zasrane ma priťahuje. Pomaly som pootvoril ústa a naše jazyky sa stretli. Mojim telom prešla vlna vzrušenia. Plaché bozky prešli k vášnivejším a nástojčivejším. V podstate som mu práve jazykom vyberal mandle. Bol by som zašiel aj ďalej, keby sa mi v mysli zrazu nezjavila Bertova tvár. Preboha, čo to robím? O dva dni sa žením, milujem predsa Berta! Rozum mi kázal aby som okamžite prestal a odišiel, bol som zmätený. Odtiahol som sa a pozrel naňho, na tvári mu hral nádherný úsmev. Aj napriek tým jazvám vyzeral božsky. Vyrážalo mi to dych.
"Toto nejde." Počul som svoj hlas akoby z veľkej diaľky.
"Je to jedno veľké nedorozumenie." Úsmev z jeho tváre sa začal pomaly vytrácať.
"Čože?"
"Ja, doma na mňa čaká môj priateľ, o dva dni sa máme brať." Mrzelo ma že mu to musím povedať takto po lopate, no musel som.
"Ale veď ja som tvoj manžel, vzal si si mňa!" vyhŕkol a neveriacky krútil hlavou.
"To bola nešťastná náhoda, nikdy by som si ťa nevzal." Jeho tvár skrivil bolestný výraz.
"Nie, tak som to nemyslel. Teda...vlastne...za iných okolností...ale...sme tak rozdielni...ja...každý sme z iného sveta a ty si...mŕtvy." posledné slovo som zašepkal a pozrel do zeme. Nechcel som ho raniť, dokonca to bolelo aj mňa samotného, ale cítil som že je to tak správne. Pozrel som naňho. Neplakal, no aj tak ma pri pohľade na neho pichalo pri srdci. Cítim pri ňom niečo zvláštne, niečo čo mi pri Bertym chýba, ale neviem to presne pomenovať. Je to ľútosť? Neha? Sympatia? Alebo dokonca láska? Sám som sa v sebe nevyznal.
"Musí to byť šťastný muž keď ho tak miluješ." Neodpovedal som, iba som vstal. Vstal tiež a do rúk mi vložil niečo malé. Bol to Bertov prsteň a v očiach ma začali páliť slzy.
"Uvidím ťa ešte niekedy?" zašepkal a zovrel moju dlaň.
"Posledný krát...prosím." Aspoň toto želanie som mu mohol splniť, Bert to predsa vedieť nemusí.
"Zajtra o polnoci na tomto mieste." Šepol som a vtisol mu posledný bozk.
"Nôž ale nechaj doma ok?" snažil sa vtipkovať a obaja sme sa uškrnuli. Obrátil som sa bežal späť. O chvíľu bude svitať.
FRANK:
Cítil som tlkot jeho srdca a jeho teplý dych na mojom krku. Musel som to urobiť, aj napriek tomu že sa mu to nemuselo páčiť. Nepatrne sa zachvel, čo ma donútilo pokračovať. Naše pery sa spojili v dlhom a vášnivom bozku, želal som si aby zastal čas a táto chvíľa trvala večne. Bohužiaľ nie sme v žiadnej rozprávke a preto ma neprekvapilo keď sa po chvíli odtiahol. Musel som sa usmiať.
"Toto nejde, je to jedno veľké nedorozumenie."
"Čože?" Tak prečo som mal pocit že v jeho očiach vidím viac ako je schopný povedať?
"Ja...doma na mňa čaká môj priateľ, o dva dni sa máme brať." Toto je zlý sen.
"Ale veď ja som tvoj manžel, vzal si si mňa!" Nemohol som uveriť tomu čo mi tu vykladá. Prečo mi teda do čerta navliekol ten skurvený prsteň?
"To bola nešťastná náhoda...ja...každý sme z iného sveta a ty si...mŕtvy." Tak a konečne je to vonku. Ale musím uznať, že tentoraz má pravdu, asi to vážne nejde.
"Musí to byť šťastný muž keď ho tak miluješ." Čo šťastný, najšťastnejší. Neodpovedal, nemusel, pochopil som to a obaja sme vstali. Stiahol som si z prsta prsteň, ktorý som myslel že mi bude patriť naveky presne ako jeho srdce. Vložil som mu ho do roztrasených rúk s otázkou či ho ešte niekedy uvidím.
"Zajtra o polnoci na tomto mieste." Hlesol a pobozkal ma.
"Nôž ale nechaj doma ok?" Neviem prečo ma to napadlo, no chcel som mať istotu. Uškrnul sa a vzápätí som už len hľadel na jeho miznúcu postavu.
GERARD:
Pozrel som na hodinky. Boli štyri ráno a Bert ešte spal. Rýchlo som zo seba strhol šaty a ľahol si vedľa neho. Snáď si nič nevšimol.
Keď som sa konečne prebudil, mal som zvláštny pocit. Akoby sa mi to všetko iba snívalo.
"Dobré ráno." Pritúlil sa ku mne Bert s úsmevom. "Čo sa ti stalo?" vyhŕkol zrazu prekvapene. Pozrel som do zrkadla vedľa postele. Takže to nebol len sen. Na tvári sa mi skveli škrabance od môjho včerajšieho dobrodružstva.
"A-asi som sa zo sna poškriabal." Dokonca aj sám seba som chcel presvedčiť že to tak skutočne bolo.
"Ty môj malý chudáčik." Povedal so smiechom, ľahol si na mňa a začal ma bozkávať. Cítil som sa previnilo, no nemohol som zabudnúť na včerajší bozk s Frankom. Tie mäkké pery, jeho oči a to ako sa ma dotýkal.
"Nie!" vykríkol som a Berta zo seba zhodil. Vydesene na mňa zízal. Musel si myslieť že mi šibe alebo čo.
"Potrebujem ísť na záchod." Tresol som prvú somarinu čo ma napadla a vybehol z izby. V kúpeľni som sa popri dverách zviezol na zem a rozplakal som sa. Toto si Bert vážne nezaslúži. Nechcem mu ublížiť veď ho milujem, teda som si to až do včera myslel. Prečo som kurva chodil do toho posraného lesa? Aby si konečne zistil čo je to pravá láska. Kričal hlas vo mne.
"Nie, to je blbosť!" zreval som. Asi tak potichu, že to museli počuť aj mierne nahluchlí susedia.
"Gee, si v poriadku?" začul som spoza dverí Bertov ustarostený hlas.
"A-áno." Vykoktal som a vliezol do sprchy, pustiac na seba poriadne silný prúd vody. Proste tam nepôjdem. Zabudnem na Franka, aj na to čo sa včera v noci stalo. Musel som zmenšiť prúd, lebo mi tá tryska začala vyrážať dych, presne ako Frankova tvár. Nie! Potriasol som hlavou. A čo myslíš, ako sa asi bude cítiť keď neprídeš? Sľúbil si mu to! Bože, moja hlava je horšia ako gebuľa nejakého psychopata.
To Be Continuited....CH71♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 xanax xanax | 7. dubna 2008 v 21:39 | Reagovat

milujem Mŕtvu nevestu! Túto stránku som našla až dnes tak som to začala čítať až teraz, ale samozrejme hneď som spoznala z čoho to je :D

Ja len dúfam, že ten čo zabil Franka nieje Bert...ale asi nadarmo, že? :D Ale zas keď to bol on, tak ma aspoň nebude mrzieť, že ho Gerard podvádza...teda zatial nie, ale....

2 I´m_not_okay I´m_not_okay | 9. dubna 2008 v 19:40 | Reagovat

z mrvej nevesty som videla len koniec, takze nwm ako to bolo ale toto je uzasne, poracuj prosiiim:-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama