Kvapky Dažďa 7

3. dubna 2008 v 21:45 | Charlotte71 |  Kvapky Dažďa
Gerard-Gepard XD:
Pekne som Frankovi ustlal dole na gauči. Dal som mu svoje obľúbené netopierie návlečky aby mal pekné sny. Vlastne som dúfal že sa mu bude snívať o mne. XD Keď som konečne ležal v posteli aj ja, nemohol som zaspať. Nedokázal som vyhnať z hlavy Frankovu tvár a stále som sa prehadzoval. Stále sa mi v mysli vynárali jeho prenikavé oči. Chvíľami som so zatajeným dychom načúval zvukom domu, no všade bolo ticho. Asi už spí, pomyslel som si sklamane a pretočil som sa na druhý bok čumiac do tmy môjho temného kráľovstva.
Bolo niečo po pol noci a už sa mi začali od únavy zatvárať oči, keď som začul strašný vreskot a tlmený buchot. Rýchlo som vyskočil z postele. Zamotal som sa do prikrývky a spadol na zem. "Do čerta!" zanadával som a snažil som sa rukami uvoľniť plachtu ktorú som mal omotanú okolo členkov. Vybehol som z izby ako zmyslov zbavený a zbehol dole schodmi do obývačky, kde sa mi naskytol fakt "úžasný" pohľad. Mikey držal v ruke baseballovu pálku a skláňal sa k Frankovi, ktorý omráčene ležal na zemi.
"Mikey, ty idiot!" vyprskol som naňho a rozbehol som sa k nemu. Vytrhol som mu tú palicu z ruky, ani neviem odkiaľ ju vlastne vyhrabal, a pleskol ho dlaňou po hlave.
"Au! Čo robíš? Chytil som zlodeja, zakrádal sa tu ako duch!" vykrikoval zmätene a rozhadzoval rukami.
"Žiadny zlodej ty imbecil! To je Frank!" zohol som sa k nehybnému telu. Asi dostal zase peknú ranu do hlavy, chudák malý. Nehýbal sa, no našťastie dýchal.
"Kto je Frank, do čerta?" zasyčal Mikey, zohol sa ku mne a pozeral na Franka ako na votrelca.
"To je nadlho, neskôr ti to vysvetlím. Pomôž mi s ním." Spolu sme Franka zdvihli a odniesli do mojej izby. Položili sme ho na posteľ. Pekne som sa pri tom zadýchal, moja kondička je dosť mizerná. Prikryl som ho perinou a vyšiel von za Mikeym. Našiel som ho v kuchyni ako sa napcháva mojou pizzou ktorá zostala od večere. Bol ako chodiaca kostra, nechápem kde sa to v ňom berie. Mizlo to v ňom ako v sude s kyselinou. Užasnuto som pozoroval ako prehltol posledný kúsok a labužnícky si oblízal prsty. Vôbec sa za tie roky nezmenil.
"Asi si si vonku veľmi neužil keď si tak aktívny, že si ho chudáka skoro zabil." Uškrnul som sa posmešne a oprel som sa o kuchynskú linku. Mikey sa strhol a potom na mňa zazrel. Zdrapil prázdnu krabicu od pizze a šmaril ju do koša.
"Keď už si taký múdry, tak mi vysvetli čo tu hľadá ten chalan. Človek ťa na chvíľu nechá samého a ty si sem hneď niekoho nasťahuješ." Vybehol na mňa a založil si ruky v bok. Strašne mi pripomenul našu matku, vyprskol som do smiechu.
"Čo ti je smiešne?" vykríkol a hodil po mne pomaranč.
"Ale nič, ja len že vyzeráš ako naša matka. Už ti chýba iba varecha v ruke a stará zástera." Uchechtol som sa a vyhol sa zásahu do hlavy. Mal som ho rád, aj keď to tak nevyzeralo a určite si myslel, že ho neznášam. Len som mu to jednoducho nevedel dať najavo. Byť starším bratom je otrava, vždy som naňho musel dávať pozor, a teraz sa zjavne karta obrátila a ja som ten, ktorého treba strážiť. No to som teda pekne dopadol.
"Neodbočuj od témy, kde si ho vyhrabal?" vrátil sa Mikey späť k svojej otázke. Ten si nedá pokoj.
"Bol som....v...v bare a-"
"Kde si bol? Zbláznil si sa? Uvedomila si tá tvoja zadubená hlava vôbec čo bolo pred rokom?" Mikey začal vrieskať na celý barák a mňa už z toho začala pekne bolieť hlava.
"Prestaň vyšilovať kurnik! Veď sa nič nestalo, dal som si panáka no a čo? To ma teraz do konca života budeš strážiť, alebo čo?" vyprskol som jedovato a buchol päsťou o vyleštenú linku.
"To nie," zháčil sa a zvraštil obočie: "len nechcem aby si do toho spadol zase. Vieš, vtedy...bolo to dosť divné obdobie a nerád by som ťa opäť videl trpieť." Vyklopil konečne zo seba a ja som čumel ako puk. Toto mi ešte nikto nikdy nepovedal. Mlčky som sa usmial a objal ho. Trochu ho to zarazilo, no potom sa konečne spamätal a potľapkal ma po chrbte.
"Mal by som ísť spať a pôjdem pozrieť ako sa má Frank, vieš...zmlátili ho, tak som ho doviedol sem." Odtrhol som sa od neho a nervózne som prešľapoval. Nebol som zvyknutý na takéto citové výlevy.
Pred tým ako som vošiel do izby postál som pri dverách a načúval. Bolo tam ticho. Potichu som vkĺzol dnu a keď si moje oči zvykli na tmu, zbadal som jeho postavu ležiacu na mojej posteli. Pokojne odfukoval. Ani sa mu nečudujem, po tom čo všetko zažil, to by uspalo asi aj koňa. Ibaže kde budem spať ja? Uvedomil som si odrazu. Na gauči nebudem ani náhodou, žeby som prehovoril Mikeyho aby tam šiel za mňa? Pošle ma do kelu. Podišiel som k posteli a jemne Franka odtlačil na druhý kraj postele. Veď aj tu je dosť miesta, usmial som sa. Tak či tak bude spať až do rána a kým sa preberie, budem dávno preč. Nič si nevšimne. Unavene som zívol a šuchol sa pod vyhriatu perinu. Pozrel som na druhú stranu postele, kde spal Frankie. Nejasne som rozoznával jeho profil. Kurva, ešte aj z profilu vyzerá ako boh. Pohladil som ho po líci a privrel oči.
"Neprestávaj." Čo? On je hore? Strhol som sa a skoro som spadol z postele. Frankie otvoril oči a otočil sa ku mne.
"Ty...ty si hore?" koktal som.
"Celý čas som bol hore." Usmial sa do tmy a oprel sa kolenom o môj rozkrok. To bolo na mňa priveľa. Chytil som ho zozadu za krk a pritiahol si ho k sebe. Bozkával sakramentsky dobre a chutil ešte lepšie. Ani som sa nenazdal a mal som jeho ruku pod tričkom.
"Frankie..." zastonal som vzrušene a vrhol sa naňho.
Pokračovanie nabudúce....CH71 ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama