Kvapky Dažďa 8

3. dubna 2008 v 21:46 | Charlotte71 |  Kvapky Dažďa
Frankie:
Ten úder do hlavy ma teda pekne dostal na kolená. Myslel som už viac nevstanem. Súdiac podľa podoby útočníka a Gerarda, tak ma ovalil po hlave asi jeho brat. Asi som mu nebol sympatický alebo čo. Po tom všetkom čo som dnes prežil mi stačila jedna rana a videl som pred očami hviezdičky. Zvalil som sa na zem a viac som o sebe nevedel. Prebral som sa až neskôr, žmúriac do tmy a snažil som sa rozoznať nejasné obrysy nábytku. Ležal som v posteli a v hlave mi trešťalo. Z prízemia som počul tlmené hlasy. Krútila sa mi hlava, tak som sa rýchlo vzdal myšlienky že by som odtiaľto mohol čo najskôr vypadnúť. Ľahol som si späť a počúval čo sa dole deje. Gerard sa tam s niekým hádal, pravdupovediac po sebe vrieskali. Snažil som sa vyspať tu bolesť, no pri takom rámuse to nebolo možné ani náhodou. O chvíľu bolo ticho a do izby vošla tmavá postava. Bol to Gerard, jeho by som spoznal aj poslepiačky. Chvíľu tam len tak nerozhodne stál a pozeral na mňa. Pozoroval som ho tiež, no on o tom samozrejme nevedel, keďže tu bola tma ako v rohu. Robil som sa že spím. Podišiel bližšie k posteli a odtlačil ma na kraj. Potom unavene zívol a ľahol si na druhú stranu, vedľa mňa. Takže ležím v Geeho posteli. Uškrnul som sa. Obrátil sa smerom ku mne a opatrne ma pohladil po líci. Začala mnou triasť zimnica, jeho dotyky boli ako nabité elektrinou.
"Neprestávaj." Vydýchol som. Úplne som zabudol že som mal hrať spiaceho. Gerard prekvapene vyskočil a chýbalo málo a zvalil by sa z postele.
"Ty...ty si hore?" vykoktal vystrašene. Musel som sa smiať.
"Celý čas som bol hore." Usmial som sa do tmy a pomaly sa k nemu priblížil, strčiac mu koleno medzi nohy. Stuhol, prekvapený akciou z mojej strany. Na malú chvíľu zaváhal, no v tom si ma prudko pritiahol k sebe. Bozkávali sme sa akoby to malo byť to posledné čo v živote spravíme.
"Frankie..." zastonal, keď som mu strčil ruku pod tričko. Prevalil ma na chrbát a bozkával všade kde sa len dalo. V momente som prestal myslieť na zasranú bolesť hlavy. Nezmohol som sa na nič iné, iba som pod ním vzdychal ako malá štetka. V tom momente mi bolo absolútne jedno že nás môže počuť jeho brat, ak vôbec ostal v dome. Užíval som si to a prial som si, aby to nikdy neskončilo. Vyzliekol som Geemu tričko a hladil ho po nahom chrbte.
O chvíľu som bol bez trička aj ja a užíval som si Gerardov jazyk prechádzajúci každý centimeter mojej nahej kože.
Gerard:
Môj ty Bože! Všetky moje predsavzatia že sa nebudem do niečoho podobného vrhať po hlave zmizli ako náhle som zacítil jeho pohľad a jemnú vôňu. Aj napriek tme som cítil ako sa očami vpíja do tých mojich a túžobne čaká na to čo spravím. Vlastne aj ja som na to čakal, musím to priznať. Bolo by divné a nanajvýš prihoreté nahovárať si, že ma ten drobný človiečik funiaci vedľa mňa vôbec nepriťahuje. Nebolo úniku. Môj mozog takmer vypol a zdravý rozum pracoval maximálne na päť percent, celé moje ja sa sústreďovalo na Frankieho. Pomaly som sa zosúval nižšie a nižšie pripravený urobiť to po čom sme obaja v tejto chvíli túžili asi najviac, keď v tom sa dvere na mojej izbe hlučne otvorili a ja som sa blízko infarktu z postele strepal nadobro. Svetlo ktoré niekto rozsvietil ma pálilo v očiach a žmúriac ako krtko som čumel na postavu ktorá sa týčila vo dverách ako boh pomsty. Bol to Mikey...a kurva! Zanadával som v duchu a v momente som oľutoval že som sa nechal uniesť svojimi neovládateľnými zvieracími pudmi. Mal som chuť zaliezť pod posteľ a tváriť sa že tu nie som, že Frankie vzdychal sám od seba a že tu vlastne ani žiadny Gerard Way nebýva.
"Čo sa to tu kurva deje?" zakričal Mikey mojim smerom a strieľal pohľadom z jedného na druhého. Vlastne v Mieyho podaní to kričanie vyznelo tak trochu ako dievčenský výkrik do tmy, ale aj tak to so mnou trhlo ako keď som ma v desiatich kopla elektrina. Musel to byť fakt úžasný pohľad. Ja, polonahý, natiahnutý na zemi ako hnilá hruška a Frankie, ktorý ležal stále v tej istej polohe ako som ho nechal. Ruky mal roztiahnuté nad hlavou a ešte stále hlasno vydychujúc vytriešťal oči na naštvaného Mikeyho. Očami po ňom behal ako keby sa chcel uistiť, či náhodou za chrbtom neschováva železnú tyč s ktorou by ho zase ovalil po hlave.
"To...ja som sa bol len uistiť či je Frank v poriadku." Vykoktal som prvé čo mi napadlo a modlil som sa aby bol Mikey taký tupý, aby mi to zhltol. Nanešťastie sa môj brat nepodal na mňa, takže mi samozrejme neveril. Čo iné by som aj čakal, určite je vidno že sme nehrali šach.
"Aháá....a Frank mal ťažkosti s dýchaním keď si mu musel pchať jazyk až do žalúdka?" z jeho inak pekných veľkých očí zostali iba malé štrbinky, ktorými si ma teraz premeriaval. Mal som pocit, akoby z nich šľahali plamene ako z dračej papule.
"Ja ti to vysvetlím..." snažil som sa nahodiť výraz mučeníka, no tentoraz to na Mikeyho nezabralo. Otočil sa na päte a svoj odchod zaklincoval tresknutím dverí, že skoro vyleteli z pántov. Chcel som sa za ním rozbehnúť, vážne som chcel. No čo by som mu asi tak povedal? Je to môj brat pre boha, nemôžem sa mu zverovať s takými úchylovinami, tak či tak by to nepochopil, bol predsa na baby. Iba som tam sedel ako blbec a čumel na dvere, asi som si myslel že sa Mikey vráti a hodí sa mi k nohám. Na to bol až priveľmi hrdý a ja zase priveľmi blbý aby som zase šiel ja za ním. Tak a chvíľka bratskej lásky je preč. Pomyslel som si sklamane a snažil sa potlačiť slzy. Opäť mi mysľou vírilo plno čiernych myšlienok. Na Frankieho ktorý vystrašene sedel na posteli a ani nedýchal, som úplne zabudol. Zabudol som na všetko okolo seba, opäť.
Mikey:
Tak toto bola pre mňa fakt silná káva! Mal som chuť vrhnúť sa na toho Frankieho a zaškrtiť ho holými rukami. Škoda že som ho nedorazil ešte tou pálkou, bol by som ušetrený toho pohľadu. Zaškrtil by som ich oboch! Zúrivo som treskol dvermi od Gerardovej izby a rozbehol sa do kuchyne. Po ceste som kopal a trieskal do všetkého čo mi prišlo do cesty. V každej veci do ktorej som kopol som si predstavoval Gerardovu prikrčenú postavu. Zlosť vo mne kypela a pomaly sa menila na zúfalstvo, ktoré mi vháňalo páliace slzy do očí. Prečo, Gee? Môj veľký braček, ktorého mám tak rád. Vlastne iba ja jediný viem že to tak nie je, mám ho radšej ako čokoľvek na svete. Neviem ako dlho to v sebe dusím a snažím sa to potlačiť, no s istotou viem, že to nie je správne. Ale čo s tým mám do pekla spraviť? Odstreliť sa? Hlavne že to Gee nevie, nepochopil by to, nikto by to nepochopil. Ani ja sám niekedy nechápem svoje protichodne pocity. Milujem ho a nenávidím zároveň. Vždy to bol môj vzor, aj napriek tomu že musel prejsť obdobím kde si musel uvedomiť o čom je život. Vždy som pri ňom stál a snažil sa mu pomôcť. Aspoň vtedy som mohol byť pri ňom a nemučiť sa obvineniami že som zvrátený.
Ibaže teraz môj pohár pretiekol. Vedel som že je Gerard gay a neodsudzoval som ho za to. Vlastne mi to tak trochu aj vyhovovalo, všetci ho kvôli tomu odsudzovali, takže som bol jediný kto stál po jeho boku keď mu bolo najhoršie. Bolo asi sebecké myslieť si a dúfať že celý život ostane sám. Slzy sa miešali s vodou, ktorú som si prúdom pustil na hlavu, aby som sa trochu upokojil.
Trochu ma sklamalo že Gee ostal v izbe a kašľal na mňa, ale čo som čakal, je to predsa Gerard, vždy uzavretý do seba a tvrdý ako skala. Mokrý ako kura som sa zvalil na gauč a otvoril si fľašku niečoho tvrdého. Po prvom dúšku som prskal ako mačka, no postupne sa mi po celom tele rozlievalo teplo a moje viečka oťažievali. Konečne som pochopil prečo Gerard toľko pil, človek aspoň zabudne.....na bolesť z nešťastnej lásky....
To be Continuited .....CH71♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama