Kvapky Dažďa 9

3. dubna 2008 v 21:47 | Charlotte71 |  Kvapky Dažďa
KVAPKY DAŽĎA 9
Gerard:
Nakoniec sme sa s Frankom zhodli na tom, že bude lepšie ak zostanem spať na zemi. Pravdupovediac po tom čo sa stalo sme ani jeden nemali náladu pokračovať v tom čo sme vďaka môjmu podarenému bratovi nedokončili. Ten vždy vie, kedy má vtrhnúť do mojej izby. Bol som naňho naštvaný, nech si nemyslí že za ním doleziem na kolenách a budem ho prosiť o odpustenie. Určite to spravil naschvál, vie predsa o mojej orientácií a bolo nad slnko jasnejšie že sa mi Frank páči. Inak by som ho pred ním tak neobhajoval. Vzal som si z postele malý vankúš a prikryl sa dekou ktorú som vyhrabal v tom bodreli čo mám v skrini. Frankie ma so zatajeným dychom pozoroval a neodvážil sa vydať ani hlások. Asi sa bál môjho vražedného pohľadu a stisnutých pier. Nemal som náladu sa s ním o niečom baviť, aj keď ma to mrzelo. Už len z toho dôvodu že som ho začínal mať rád viac a viac. Ľahol som si obrátiac sa mu chrbtom a pozeral pred seba ako blázon v ústave.
Frank:
Nemal náladu niečo mi vysvetľovať, nečudoval som sa mu. Aj mňa výstup jeho brata dosť vydesil. Keby som nevedel že sú príbuzní, myslel by som si že na Gerarda žiarli. Správal sa ako manžel, ktorý nájde svoju ženu v posteli s milencom, našťastie nevytasil spoza opaska zbraň a neodstrelil nám obom vtáka. Gerard s námahou zo skrine vytiahol starú deku a ľahol si vedľa postele. Žiadne slovo na dobrú noc, nič. Otočil sa mi chrbtom a správal sa, akoby bol v izbe sám. Pozoroval som v tme siluetu jeho ležiacej postavy a premýšľal som, až kým sa mi od únavy nezavreli oči.
Mikey:
Všetko sa so mnou začalo krútiť a mal som pocit akoby podo mnou niekto silno trhal kobercom. Musel som sa niečoho chytiť aby som sa nezvalil na zem ako hnilá hruška. Na stole pri gauči ležali už dve takmer prázdne fľašky a jednu poloprázdnu fľašu Tequily som pevne zvieral v pravej ruke. Myslel som že si na Gerarda už ani nespomeniem, ale opak bol pravdou. V mojej otupenej mysli sa teraz mihali rozmazané obrazy Geeho keď bol malý a obraz ako leží na Frankovi a strká mu jazyk až do žalúdka. Mal som chuť zvracať, nie z množstva alkoholu ktorý som do seba nalial, ale zo seba. A mal som chuť vbehnúť do izby tým zvrhlíkom a zakrútiť im krkmi. Určite sa na mňa vykašľali a pokračujú tam kde prestali. Teraz sa pravdepodobne zvíjajú na posteli ovinutí okolo seba ako hady a vykrikujú svoje mená. Tým posledným som si nebol istý, lebo som zhora nepočul žiadne slastné výkriky. V tom sa mi hlava zakrútila tak, že som ledva trafil na gauč. Zvalil som sa naňho a fľaša mi s rachotom vypadla z ruky.
Gerard:
Omámene som otvoril oči a zaostril na hodiny na nočnom stolíku. Bolo iba päť hodín ráno a Frank zamuchlaný v perine ešte spal. Vyzeral tak nevinne, ako anjel. Prišlo mi ľúto ako som sa k nemu včera zachoval. Správal som sa ako blbec na entú, musím mu to vynahradiť. Radšej som ani nechcel pomyslieť ako, uškrnul som sa a potichu vstal, aby som ho nezobudil. Zbehol som dole schodmi a hneď v hale mi do nosa udrel tak odporne známy zápach. Smrdelo to ako v liehovare. V obývačke sa to ešte znásobilo. Pred gaučom som zbadal skoro prázdne fľaše vodky a keď som obišiel ten bodrel okolo, zbadal som Mikeyho postavu ležiacu krížom cez gauč.
"Mikey?" zašepkal som si sám pre seba a neveriacky hľadel na fľaše a potom opäť na môjho spiaceho brata. Podobáme sa na seba, usmial som sa všimnúc si podobné črty na jeho pokojnej tvári a sadol som si k jeho nohám. Chvíľu som sa naňho pozeral a potom som natiahol ruku a zľahka som mu odhrnul prameň vlasov, padajúci do čela. Dosť ma mýlili tie fľaše, keďže Mikey je zarytý abstinent a nikdy k alkoholu ani len nepričuchol. No keď som na k nemu nahol bližšie, jasne som z jeho dychu cítil závan vodky. Zatriasol som ním.
"Mikey, preber sa!" volal som naňho a jemne som ho preplieskal po oboch lícach.
"Hmmmm..." zamrmlal a obrátil sa na bok.
"Preber sa!" zvreskol som. Chytil som ho za nohy a stiahol dole z gauča.
"Čo to robíš ty idiot?" vykríkol, keď sa ako tak prebral a zbadal, ako ho vláčim po zemi.
"Snažím sa prísť na to čo si tu včera vyvádzal!" namieril som naňho obviňujúco svoj ukazovák a prižmúril oči. Pustil som mu nohy a zdrapil ho za predlaktie, aby som mu pomohol vstať. Mikey sa zatackal a vzápätí ho naplo. Nestihol som sa uhnúť a hneď na ráno som mal pokrstené svoje obľúbené tričko. Znechutene som odvrátil hlavu a snažil sa ovládnuť, aby som sa nevyšablil aj ja.
"Pre-prepáč." Vykoktal Mikey , už celkom pri zmysloch a vyzeral, že sa každú chvíľu rozplače.
"To je v pohode." Precedil som pomedzi zuby a naznačil som úsmev. Všetko to stekalo dole a už som to mal aj na nohaviciach. Zdrapil som Mikeyho za ruku a spolu sme zamierili do kúpeľne. Ja aby som zo seba dostal to zapáchajúce svinstvo a on si dá na prebratie pekne studenú sprchu. Po ceste som zo seba strhol tričko a hodil ho do prádelníka v kúte kúpeľne. Potom som Mikeyho postavil do sprchy a aj napriek tomu že bol stále oblečený, som naňho pustil poriadne silný prúd ľadovej vody.
"Áááá...Ger-umph, ty zasra-ugh-ny idiot!" vrieskal Mikey na plnú hubu a snažil sa vymaniť z môjho zovretia, ktoré ho násilím držalo v sprche.
"Kurva, prestaň lebo budem mokrý aj ja." Kričal som a zastavil sprchu. Mikey ma odstrčil a vybehol von zo sprchového kúta, lapajúc po dychu. Ani najmenej mu nevadilo že sa z neho lejú prúdy vody a ja to po ňom budem musieť zase poutierať.
"Sorry bráško, to bolo také menšie opatrenie." Uškrnul som sa a podišiel k nemu aby som ho dostal z tých mokrých vecí.
Mikey:
Čo si kurva myslí? Vrešťalo moje vnútro, keď som sa celý v šoku snažil dostať zo sprchy von. On sa tu ožieral pomaly každý večer a teraz sa tu bude hrať na Matku Terezu?
"Kurva, prestaň lebo budem mokrý aj ja!" zvreskol po mne a konečne otočil kohútikom a voda sa zastavila. No a? Je mi to jedno! Najradšej by som ti na hlavu pustil vriacu vodu a aj tú šabľu čo som po tebe hodil si si zaslúžil, pomyslel som si posmešne a zároveň naštvane. A prečo? Pretože si tak kurevsky úžasný a nikdy nebudeš môj!!! Vybehol som von a snažil sa spamätať zo šoku ktorý mi môj milovaný braček pripravil.
"Sorry bráško, to bolo také menšie opatrenie." Povedal posmešne a podišiel bližšie a snažil sa mi vyzliecť tričko. Vedel som že ma chce iba dostať do suchého oblečenia, no aj tak som celý zmeravel. Aj cez mokrú látku som cítil dotyky, ktoré mi prepaľovali kožu. Jemne som so sebou trhol a snažil som sa mu naznačiť že to zvládnem.
"Pre Boha, hádam sa nehanbíš, veď sme bratia." Zasmial sa a strhol zo mňa vrchný diel. Veď práve to je kameň úrazu, že sme bratia. Inak by som sa na teba vrhol a pretiahol ťa rovno tu.
"Prestaň." Zavrčal som a vytrhol mu tričko z rúk. Vyzeral dosť prekvapene. Jeho nádherné zelené oči sa od údivu rozšírili a premeriavali si ma. Nie, nepozeraj na mňa takto, prosím. Pohľad naňho ma ubíjal a keď som pozrel na jeho odhalenú hruď, mal som chuť skočiť z najbližšieho mosta. Chytil som ho za zátylok a pritiahnuc si ho k sebe som sa prisal na jeho krvavo-červené pery, nemysliac na následky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama