Květen 2008

Loď Snov 2

31. května 2008 v 23:50 | Klaudiqa |  Loď Snov
Napísala som pokráčko srdcervúcej story....aaaa...ste radi? :-D heh ok dnes ma múzy akosi obchádzali takže je to pomerne suchšie...netešte sa na nejakú šukačku vy úchyláci, lebo ešte ani nemá byť prečo XD lol ♥ Mno a ešte by som túto sotry chcela menovite venovať dvom úžasným ľuďom. Za prvé...mojej obetavej maminke....ona vie koho tým myslím, som strašne rada že som ťa spoznala....velký kiss a Niwy, ktorá hádže tie najkrajšie a najpovzbudzujúcejšie komenty na tomto blogu....(snáď to stretko niekedy vyjde =)) tebe tiež veľký kiss...XD
Frank´s POV
Vo vnútri to nevyzeralo práve najhoršie. Interiér sa s vonkajškom nedal ani len porovnať. Obrovské vyrezávané schody po ktorých sme práve schádzali zaberali takmer celú halu a sprístupňovali tak poschodie, ktoré bolo rovnako veľkolepé ako prízemie. Moja hlava lietala zo strany na stranu a snažil som sa zachytiť čo najviac z tej krásy okolo. Akoby som sa ocitol v sne, bolo to úžasné. Trochu som sa zamračil keď do mňa zozadu niekto narazil a vyrušil ma tak z rozjímania. Bolo to tu obrovské, no nie dosť veľké na to, aby tu bolo toľko ľudí. Hala sa pomaly zapĺňala mužmi v oblekoch a dámami v róbach a všetci očarene obdivovali loď. Premýšľal som či im v tých šatách nie je teplo a vyzerali aj dosť ťažké. Napríklad tá prerastená dáma v ružovom na sebe musí mať najmenej päť vrstiev. Rýchlo som odvrátil zrak keď si všimla ako na ňu zízam a afektovane zamrkala dlhými mihalnicami. Moja matka si s niekoľkými rodinami podávala ruky a bozkávala svoje kamarátky na líca. Ja som sa len s prázdnym výrazom na tvári na všetkých usmieval, pritom som ani polovicu z nich nepoznal. Dokonca som mal pocit že ma matka zámerne utláča do úzadia aby sa za mňa v spoločnosti nemusela hanbiť. Nevadilo mi to. Oprel som sa o masívny stĺp a premýšľal o tom, čo budem po celý ten dlhý čas plavby robiť. Chodiť na snobské večierky a napchávať sa kaviárom, nebola moja parketa. Neznášal som to, nebol som ako moja matka ktorá sa predháňala v tom kto bude mať najkrajšiu a najdrahšiu róbu. To budem radšej celý čas sedieť niekde v kajute a pozorovať vlniace sa more.
Ľudia sa rozutekali do svojich kajút a konečne sa tu dalo dýchať. Aj my sme sa rozhodli pozrieť si tú svoju. Po pár minútach blúdenia v spletitých chodbách ktoré vyzerali všetky rovnako, sme konečne objavili číslo našich dverí. Komorník nám ich otvoril a všetci sme zhíkli. Bola úžasná. Perzské koberce ostro kontrastovali s krémovými tapetami na stenách a celá miestnosť priam žiarila. Kufre už stáli uprostred miestnosti a slúžky behali všade naokolo a rozostavovali veci ktoré sme priniesli so sebou. Sadol som si a mlčky pozoroval ako sa postupne všetky police zapĺňali drobnosťami z maminej zbierky.
Gerard´s POV
Zamierili sme rovno do podpalubia kde sa nachádzali naše kajuty a po ceste sme sa zoznámili s pár zaujímavými ľuďmi. Keď sme vošli, nebolo to bohvie čo. Tí snobi ktorí sa prechádzali vonku majú určite lepšie apartmány ako tieto kutice na metly. Pričuchol som k prikrývke, ktorá páchla ako zhnité vajcia, ale nebol som prieberčivý. Aj tak tu nebudem tráviť priveľmi času, chcel som preskúmať každý centimeter tejto lode a maľovať, to je to čo mi išlo najlepšie, ale bohužiaľ sa tým nedalo uživiť. Tak som maľoval len tak pre potešenie a občas si privyrobil pár centov. Bert si chcel chvíľu zdriemnuť, tak som vzal svoje ceruzy a blok a vyšiel po úzkych schodoch. Na moment ma oslepilo prudké svetlo, no keď si moje oči zvykli na slnečné lúče, pokračoval som ďalej a našiel si tiché miesto niekde na konci lode. More bolo krásne priezračné a všade naokolo bolo božské ticho. Len sem tam okolo prešlo zopár ľudí ktorí sa rozhodli poprezerať si hornú palubu. V tom som si všimol staršieho muža, ako so svojou vnučkou stojí pri zábradlí a drží ju na rukách aby sa mohla pozrieť na šíre more. Ten pohľad my vylúdil úsmev na tvári. Ja som nikdy nič podobné nezažil...matka mi zomrela keď som mal desať a otca som nepoznal. Inú rodinu som nemal a tak som nakoniec skončil v detskom domove kde na podobné nežnosti nemali náladu, ani povahu. Bol som rád keď som sa odtiaľ konečne dostal. Rýchlo som spod pazuchy vybral kus papiera rýchlymi ťahmi naznačil línie dvoch tiel. Jedného veľkého zhrbeného a potom drobné telíčko asi päť ročného dievčatka. Pracoval som rýchlo, chcel som kresbu dokončiť ešte predtým ako obaja odídu preč. Dievčatko výskalo a naťahovalo ruky smerom k obzoru, kde sa slnko práve chystalo skončiť svoju celodennú púť.
"Zase maľuješ?" drgol do mňa Bert a ja som na papieri spravil krivú čiaru. Škaredo som naňho pozrel a pokrútil hlavou.
"To som nechcel, prepáč." Zamrmlal a pozrel na objekty môjho záujmu. Starý muž práve dievča zložil z rúk a skrz palubu sa vydali niekam preč. Sklamane som vzdychol a pozrel na svoju nedokončenú kresbu. Bert si prisadol vedľa mňa a pozrel niekam do neznáma. Sklonil som hlavu a pozoroval svoju maľbu. Musím tú dvojicu neskôr nájsť a podarovať im ju, snáď ich to poteší. V tom k nám pristúpil mladý chlapec a o niečom s Bertom hovorili. Ani som poriadne nevnímal o čom, myslím že mi bol povedomý, býval s nami v našej kajute. Mňa teraz upútalo niečo iné. Zrak som upieral na hornú palubu, kde sa o zábradlie opieral nejaký mladý chlapec. Upútal ma na prvý pohľad, bol som nim priam očarený. Hypnotizoval som ho pohľadom a asi je pravda čo sa hovorí, že keď na niekoho uprene hľadíte, vycíti to. Oči mu lietali sem tam po palube, až nakoniec zastali na mne. Mal som pocit že sa trochu usmial, teda keď sa chabé dvihnutie kútikov úst dá nazvať úsmevom. Zozadu k nemu pristúpilo nejaké dievča a objalo ho okolo pása. Vtedy sa náš očný kontakt prerušil a ja som sklamane sklonil hlavu. Takže má snúbenicu, no super. Keď som opäť pozrel hore aby som si ho posledný krát pozrel, bol preč. Obaja spoločníci si všimli môj pohľad a zasmiali sa.
"Na tú zabudni, tá je pre teba nedosiahnuteľná." Zaškeril sa ten chalan, ktorý sa predstavil ako Matt. Slabo som potriasol hlavou a presunul sa k drevenému zábradliu, kde som sa oboma rukami zaprel o leštené drevo. Až na to že o to dievča mi vôbec nejde. Pomyslel som si smutne a vybavil si v hlave jeho tvár.
To Be Continuited...Klaudiqa♥

Punched by a Kiss 8

30. května 2008 v 18:08 | Charlotte71 |  Punched by a Kiss
No ja viem je to krátke, ale tak čo už narobíme že ano....sľubujem že ďalší diel bude dlhší a bude stáť za to a to neni to jediné čo v tomto príbehu bude stáť...hehe ale nebudem prezrádzať dopredu len čítajte a dajte už konečne aj nejaký koment nooo XD
"Čo ťa niekto zmlátil keď si sa ho snažil pretiahnuť?" práve prechádzal okolo skupinky idiotov čo patrili k Gerardovej partií. Všetci sa hlasno rozosmiali, okrem Franka ktorému to pripadalo nanajvýš trápne.
"Choďte do čerta." Zamrmlal a pristavil sa pri skrinke, aby si vzal veci na ďalšiu hodinu.
"Čo si to dovoľuješ ty krpatý buzerant?!" vyštekol Steve, nabúchaný blondiak, ktorý hral v týme ako obranca. Pukol hánkami a nemotorne vstal z lavičky kde sedeli aj ostatní. Zamieril rovno k Frankovi, ktorému na čelo vystúpili kropaje potu. Stevova pravačka nemala konkurenciu. Na vianočnom večierku mal tú česť zistiť to. Blonďáčik už mal vtedy niečo v hlave a prišlo mi vtipné vidieť Franka so zlomeným nosom. Ostatní mu v tom radi pomohli, vtedy sa prvý krát ocitol na chirurgií. Nerád by si to zase zopakoval, preto ľutoval že si vôbec otvoril ústa. Steve bol od neho už len pár metrov a funel ako rozzúrený býk, keď ho niekto zdrapil za rameno a odstrčil nabok.
"Daj mu pokoj." Preniesol Gerard pokojne a ani pri tom na prekvapeného Franka nepozrel.
"Čože?" zasmial sa Steve nervózne a vytrhol sa z jeho zovretia.
"Snáď ešte počuješ dobre, alebo nie?" zazrel na neho a zamieril k ostatným, ktorí naňho ohromene čumeli. Čo sa s ním stalo keď už nemá záujem mlátiť Iera? Veď inokedy by sa s radosťou pridal.
"Čo zízate?!" Rýchlo sa spamätali a tvárili sa akoby nič. Steve medzitým urazene odcupital preč a mrmlal si niečo o buznách a namyslených kreténoch. Gerardovi to bolo úprimne jedno a iba pohŕdavo odfrkol. Konečne pozrel na Franka, ktorý stál stále na tom istom mieste a zvedavo si ho premeriaval. Keď sa ich pohľady stretli, Frank rýchlo pozrel inam a zabuchol skrinku. Gerard tiež radšej otočil hlavu iným smerom. Cítil sa divne. Žeby konečne svedomie? Ozval sa posmešný hlas v jeho hlave. Zatriasol hlavou a keď sa znova obrátil, Frank bol preč. Vzdychol a pošúchal si dlaňami tvár. Nevedel čo sa to s ním deje, prečo už nemá záujem tomu malému škriatkovi znepríjemňovať život?
"Dnes si akýsi divný." Prehodila Cloe, jeho takpovediac najlepšia kamarátka a nechápavo pokrútila svojou čiernou hlavou. Jej sa mohol vždy so všetkým zveriť a vždy ho dokonale chápala, ale teraz sa tvári akoby bol z inej planéty. Asi preto že nevie čo sa s ním deje, vlastne ani on sám to zatiaľ nevie.
.....
Frank unavene sedel na starej drevenej lavičke na zadnom dvore, ďaleko od znachutených pohľadov ktoré ho len znervózňovali. A tiež preto, aby si v hlave utriedil rozhádzané myšlienky. Bol zmätený zo všetkého. Zamyslene zahryzol do vajíčkového sendivča a uprostred čela sa mu spravila malá vráska. Mal ju tam vždy keď sa snažil nad niečim premýšľať a nešlo to. Práve toto mu nešlo do hlavy. Wayove správanie. Večené muchy stupídneho, namysleného, násilného a zvrátene nadržaného prasaťa, ktoré nepoznalo zľutovanie. Tichý šuchot lístia ho vyrušil z premýšľania. Zdvihol zrak a od prekvapenia zabudol aj prežúvať. Pár metrov od neho stál objekto jeho myšlienok a pripaľoval si cigaretu. Bol viac otočený chrbtom a preto si Frankovu prítomnosť nevšimol. Poriadne si potiahol, chvíľu počkal a potom slastne vydýchol hustý oblak dymu. Na školskom pozemku bol prísny zákaz fajčenia, no nikoho by neprekvapilo keby si zapálil priamo pred riaditeľkou a dym jej vyfúkol rovno do ksichtu. Gerardovi by to bolo fuk a ona by sa tak či tak len priblblo usmievala, čo robí v prítomnosti každého chlapa ktorý je od nej aspoň o desať rokov mladší. Frankovi sa medzitým v ústach hromadili sliny a kus nedožutého obeda nabral nepríjemne horkú pachuť. Neodvážil sa však ani len pohnúť, nechcel aby si ho všimol. Chcel vediež čo slávny futbalista robí keď je sám. Teda keď si aspoň myslí že je. Frank sa uškrnul a zvyšný kus obeda opatrne položil vedľa seba. Gerard stále nehybne stál a poťahujúc z krátiacej sa cigarety, sa opieral o tehlovú stenu.
To Be Continuited....Klaudiqa....(ako vidíte už nie Charlotte71 - odteraz Klaudiqa oki?) THANX ♥

Až do poslednej kvapky krvi 8

30. května 2008 v 17:40 | Klaudiqa - Translated |  Až do poslednej kvapky krvi
Klaudiqa má prekladaciu mániu....nejak ma to začalo viac baviť, tak si to vážte...keď to prejde budete si kúsať nechty pri čakaní na pokráčko hehe XD
Frank ticho ležal a rukami kolísal trasúceho sa Matta, ktorý vzlykal, neschopný pohybu. Od Frankovho prvého stretnutia so smrteľným duom ubehli tri dni a odvtedy sa delil o bolestivé mučenie, ktoré tak radi spôsobovali.
"Frankie..." vzdychol Matt ticho a trochu sa ndvihol aby sa zavŕtal hlbšie do Frankovho lona. Ako odpoveď ho tíšil a prechádzal mu rukou po vlasoch.
"Ššš, Matt. Bude to ešte horšie keď sa budeš hýbať." Frank mu privrel oči a mladší muž začal ticho plakať. Zamračene naňho zhora pozrel. Vedel že dôvodom jeho sĺz nie je jeho vlastná bolesť, ale výkriky ozývajúce sa zdola. Úbohý Sonny teraz ležal v hlavách oboch chlapcov.
Čoskoro krik ustal a bolo počuť buchnutie dverí, po ktorom nasledoval zvuk ťažkých topánok.
Ako sa tak kroky približovali, Frank a Matt stŕpli, bojac sa uprieť pohľad na dobitého Sonnyho. No čoho sa Frank bál viac, bol Synyster a Zacky. Nechcel s nimi opäť hovoriť, nechcel si to zopakovať.
Dych im zamrzol v hrdle keď kľučka trochu cvakla a ticho naplnil Sonnyho fňukanie keď ho nedbalo hodili na dlážku pokrytú kobercom. Synyster znechutene pokrčil nosom, stojac nad zlomeným chlapcom, ktorý sa nemohol ani pohnúť. Líca mal pokryté krvou a karmínové kusance rozmiestnené všade na rukách a krku. Frank zťažka preglgol, v hrdle sa mu z toho pohľadu búrila žlč.

Snehurko a sedem Trpajszlíkov 5

29. května 2008 v 20:14 | Charlotte71 and Nathalie |  Snehurko a sedem Trpajszlikov
Aaaaa....s Nathalie sme napísali pokráčko...to je haluz čo? Ak sa tešíte, napíšte koment a keď nie, aj tak napíšte XD
V kráľovstve The Black Parade zavládol smútok. Veľký žiaľ prebehol po domoch všetkých osadníkov, ale len v žilách Mikeyho tiekla radosť. Tešil sa, ako dieťa na lunapark, ktorý aj tak nikdy do kráľovstva neprišiel. Mikey skákal od radosti, ale nikdo nevedel pochopiť, prečo sa tak raduje. Skákal do takej výšky, že ho chceli dvorný atléti otráviť, lebo nechceli stratiť povesť najvyššie skákajúcich obyvateľov kráľovstva. Snehurkov hriankovač bol pečlivo schovaný pod matracou Mikeyho postele a vobec mu nevadilo, že kvoli tomu nemože spať. Keď sa dopočul, že Snehurko je stále v hlbokom spánku, ba až na hranici života a smrti poskočil si ešte vyššie a podarilo sa mu urobiť dieru do svojej komnaty. "kura, ale je ten život krásny ..." zaradoval sa a potriasol hlavou, nech všetky kúsky omietky možu spadnúť. Trpaslíci sa všemožne snažili prebrať Snehurka k životu, no bezvýsledne. Ten idiot stále chrápal ako medveď cez zimu. Frankie sa však nechcel vzdať pohľadu do jeho peknej tváre, tak ho uložili do drevenej truhly, kde mal snívať svoj večný sen ako stále v našich srdciach žijúci Lennin. Bola len taká provizórna keďže sa tým lenivcom nechcela stavať nová, iba vytrhli zo zeme kadibudku a natreli ju načierno aby ladila k Snehurkovym vlasom. Uložili ho do nej a vystlali matracmi zo zamatu, aby sa mu pohodlne spalo.Ubehlo mnoho času, preliali sa litre vody a tony piesku. Lístie na stromoch začalo meniť farby zo zelenej na krásne oranžovú a hnedú, čo princa zo susedného kráľovstva Billieho Joea pekne sralo. Zelená bola jeho podstatou a aj napriek tomu že každú noc behal po lese a farbil listy späť na zeleno, mu to nepomohlo. Príroda sa zastaviť nedala a tak isto nepomohlo ani trpajszlíkom, keï dni a noci presedeli nad drevenou latrínkou a ronili krokodílie slzy. Snehurko stále nehybne ležal a privreté vieèka sa mu jemne trepotali v jesennom vánku.
Lesklé vlasy na Snehurkovej hlave krásne kontrastovali s jeho bledou pokožkou, na ktorej sa občas, zčasu- na čas, objavili mierne fialovo hnedé fľaky kvoli hajzlovej vode, ktorá sa mu dostala do zdravej pokožky. Frantík márne presedel dne i noci vedľa Snehurkového lôžka, no všetko bolo zbytočné, už ani len optimistický Bobek mu nedával nádej. Jaretrtko prestal na chvíľu jebať slepých krtkov, aby tak uctil pamiatku zosnulého návštevníka a sluhu. No, dlho mu to nevydržalo. Sotva po šiestich minútach, 32 sekundách a 5 desatinkách ho prilákalo zapišťanie čohosi v zemi. Svižne sa hodil na kamenisto-trávnato- bahnitú zem, odkiaľ rýchlo šmahom jednej ruky zo zeme vidiahol pištiaceho krtka. Utiahol sa s úlovkom do súkromia, pri hradbách kráľovstva The Black Parade a šťasný, spokojný ho znásilňoval. Jemná krtkova srsť sposobovala to, že sa občas Jaretrtkovi krt šmykol a blížiaci sa vrchol neprišiel. Kvoli tomu krtka Jaretrtko chytil sa predné hrabacie končatiny krta a konečne s ním dosiahol ten blažený vrchol. Ako tam tak oddychoval opretý o hradby, počul, ako si vyspevuje niekto, koho hlas už niekedy počul. Kráľov hlas! Jaretrtko neváhal a nejakým záhadným sposobom sa dostal cez múr až ku kráľovi, ktorého následne zneužil na svoje ďalšie uspokojenie.
Márne kráľ zvieral svoje drobné pästičky, Jaretrtkov stisk bol už vekom vytrénovaný a len tak mu neušiel. Keď sa príliš bránil, strčil mu do úst ponožku aby bol ticho. Sluha im spal a nemal mu ich kto oprať, čo malo za následok kráľove chvíľkove upadnutie do kómy. Potom ale už maličký trpajszlík stratil o svoju obeť záujem, keďže nechcel aby ho zavreli do žalára za nekrofíliu. V tom zazrel v tráve niečo lesklé a podišiel bližšie aby si dobre obzrel vec, ktorú tak dobre poznal. "Bobíkov hriankovač!" skríkol a už už naťahoval svoje paprčky k otlčenému spotrebiču. Natešene prekročil Mikeyho telo a rozbehol sa do hlbokého lesa. Tešil sa Bobíkovej pochvale nad nájdením stratenej hračky.

Strašne mi chýbaš 21

27. května 2008 v 20:22 | Charlotte71 - Translated |  Strašne mi chýbaš
Takže babatka moje....toto je nateraz posledná časť, lebp pokračko neni dopísané a autorka presne nevie kedy bude. Hneď ako to napíše, sľubujem že to preložím a dám sem. Nebojte....budem mať rovnaký absťák ako vy...=(
Frank´s POV
Päsťou som rozrazil vzduch a vybehol som zo školy. Mikey bol tesne za mnou a mierne nadskakoval. Usmial som sa na neho a začal tancovať presne ako on.
"Mám 18!" zakričal som, skackajúc hore dolu. Mikey sa zasmial a rozbehli sme sa k nim, bol som tak vzrušený, už iba týždeň a budem mať svoje tetovanie! Keď sme vbehli do domu, zhodili sme batohy a hodili sa na gauč aby sme si pozreli čo je v telke, až kým mi Mikey nepodal nejaké handry a kázal aby som si ich obliekol.
"Prečo?"
"Lebo som to povedal. Urob to!"
Vzdychol som, vstal a šiel do kúpeľne a navliekol to na seba. Bolo to biele tričko, šedé pruhované nohavice s takou istou vestou. Vzdychol som a vošiel do obývačky, kde som počul Donnin hlas, aký som v tom zlatý. Zazrel som na Mikeyho a nechal sa ním vytiahnuť von z domu.
"Kam ideme?" spýtal som sa a pozeral naňho.
"Tajomstvo."
"Fajn. Rob si čo chceš."
"Aj budem."
V tom som si uvedomil, že mierime k nášmu domu. Spýtavo som naňho pozrel, ale ignoroval ma.
"Teraz vážne Mikes, čo to robíme?"
"Nemôžem ti to povedať Frankie!" povedal a otvoril dvere.
"PREKVAPENIE!" zakričalo asi tridsať ľudí, zažmurkal som a potom sa zaškeril. Boli tu všetci. Bert, Quinn, Jeph a ich kamoš Dan, ktorý prišiel aby ma objal. Každý z nich mi zaželal všetko najlepšie. Uškrnul som a na nich a slušne im poďakoval. Poobzeral som sa okolo či niekde nezbadám Gerarda a skoro som vyskočil keď som zozadu zacítil ako ma objímajú niečie ruky. Obrátil som sa a pozrel do jeho usmievavej tváre. Pobozkal som ho na líce a obtočil okolo neho ruky aby som ho objal.
"Páči sa ti párty?"
"Milujem ťa Gee! To si spravil sám?" spýtal som sa.
"Nie, tvoja mama, moja mama a Mikey spolu s Jephom, Quinnom a Bertom."
"Pripomeň mi potom aby som im poďakoval."
"Pokúsim sa." s mľaskotom ma pobozkal.
.....
Poobzeral som sa okolo na to všetko. Obývačka bol úplne vyčistená, bolo tu malé pódium a Bert sa práve prechádzal pomedzi nástroje. Mikey sa rozprával s Aliciou a Jamiou, moja mama chystala občerstvenie a všetci sa dobre bavili.
Všetci okrem mňa.
Nikde som nemohol nájsť Gerarda. Mama práve prenášala darčeky do kúta.
"Frank Anthony Iero! Poď sem!" snažila sa prekričať hudbu. Prešiel som až k nej a hudba prestala.
"Je čas na darčeky!" zakričal Mikey, skackajúc a tlieskajúc rukami, čo spôsobilo, že sa Alicia zahanbene treskla do čela.
Smial som sa na ňom a potom sa obrátil späť k mojej mame. Podala mi obálku, v ktorej bolo 400 dolárov.
"Mami...Ja-"
"To je na tvoje tetovanie Frankie."
Tuho som ju objal až som mal pocit, že nemôže ani dýchať. Všetci nadšene ochkali a potom sa smiali. Pustil som ju a ona mi podala darček.
"Tento je od Mikeyho a Alicie."
Otvoril som to a začal sa smiať. Bol to obrázok mňa a Mikeyho keď sme mali sedem. Bol som na jeho chrbte a on ma prebodával vražedným pohľadom. Na vrchu rámu bolo napísané "najlepší priatelia...v dobrom aj zlom" Alicia mi dala DVD "The Nightmare Before Christmas" a náramok s nápisom "Motherfucker". Obom som im poďakoval objatím.
"Tento je od Berta a Jepha." povedala mama, podávajúc mi ďalší darček.
Bol to kostým, presnejšie kostým pre zdravotnú sestričku. Pozrel som ako sa od smiechu držia za boky. Iba som pohodil hlavou, čo Jepha ešte viac rozosmialo.
"Zmeraj mi teplotu, Frankie!" vykríkol a začal sa smiať ešte viac. Všetci sa smiali spolu s nimi.
"Toto je od Quinna." podala mi ďalší.
Otvoril som to a nadvihol som jedno obočie. Boli tam tony očných tieňov a mikina Misfits. Usmial som sa a odložil ho nabok k ostatným.
"Tento je od Jamie." povedala mama a oči sa mi rozšírili prekvapením. Prečo by mi mala dať darček?
Otvoril som to a chvíľu na to zízal pred tým, ako som to vybral von. Bol to pár úplne nových úzkych džínsov a ružový vybíjaný opasok. V tom do miesnosti vošiel Gerard, pozrel som jeho smerom a nadvihol obočie, obaja mi s Mikeym niesli darček. Vzrušene som si začal hrýzť peru a čakal kým mi ho prinesú.
"Dúfam že sa ti bude páčiť." povedal a podal mi ho. Chytil som to a začal to odbaľovať. Zhíkol som keď som zbadal púzdro na gitaru. S rozšírenými zreničkami som pozrel na Gerarda. Venoval mi pohľad, ktorým ma posmeloval aby som pokračoval.
Otvoril som púzdro a vykríkol, priložiac si jednu ruku k ústam. Bola to biela gitara s nápisom PANSY. Pozrel som naňho, potom späť na gitaru a potom zase na Gerarda. Preskočil som ponad stôl a doslova sa naňho vrhol, tesne sa k nemu tisnúc so slovami ďakujem ktoré som stále opakoval dokola. Mľaskavo som ho pobozkal na líce, zanechajúc mu tam liter slín, na čo len pokrčil nosom.
Znova som ho objal, skoro som ho zadusil a potom sa vrátil späť k svojej gitare. Zapišťal som ako dievča a objal ju. Všetci na mňa zízali, no potom sa rozišli po svojom.
"Páči sa ti?" spýtal sa Gerard a krásne sa usmial. Usmial som sa tiež a horlivo začal kývať hlavou. Skočil som mu na ruky a ovinul nohy okolo jeho bokov tak, že sa pod mojou váhou zatackal.
"Tak strašne ťa milujem Gee!" vykríkol som a vášnivo ho pobozkal.
"Tiež ťa milujem Frankie!" povedal a snažil sa ma striasť.
"Tak strašne strašne strašne ti ďakujem za tú gitaru! Tak strašne sa mi kurva páči!" znova som sa naňho vrhol.
"Už si mi ďakoval dosť Frankie." smial sa.
"Nie, neďakoval." zašepkal som, obliznúc mu pery.
Zachvel sa a venoval mi pohľad ktorý hovoril "chcem ťa". Široko som sa usmial a odkráčal k Mikeymu.
Pozeral na Gerarda, ktorá sa teraz rozprával s mojou mamou. Usmial som sa a obrátil sa obzerajúc sa okolo.
--------------------------------
Niečo po polnoci keď sa párty skončila, som si vzdychol a nechal Gerarda vyviesť ma von z domu do tmavého New Jerseyského ovzdušia.
To Be Continuited...♥

Meeting!!!

27. května 2008 v 19:37 | Charlotte71 |  [ Moje Kecy
Áááá....dnes som mala tu česť stretnúť moju maminkúúú....ja viem znie to asi divne čo? Nevadí šak sme tak trošku iní mno čo...XD Takže späť k maminke....aj keď bola smola že už museli ísť, tak bolo paradne :-D úplne sympaťoš baba a trašne zlatý smejko....XD dúfam že sa podám aj ja na mamkúúúú....no o kom môže byť reč, veď o Red_of_Rose!!! Aaaa...to musime niekedy zopaknuť toto....ale do TESCA už prosím nie....dnes mi stačilo....tá pomalá predavačka pri ktorej som skoro zachrapala a následne sa rozplakala od zúfalstva, ma tak srala....sa tam motkala jak prd v gaťoch a to som chcela kúpiť len jednu zas*anú colu ZERO!!! Wrrr....ale aj kamošky boli sympaťáčky....síce si už nepamätám pomaly ako sa volali, ale neva....šak už mám na slerózu vek. Okie....dosť mojich citových výlevov ktoré aj tak bude čítať iba pár ľudí, ak vôbec niekto....heh Ha, a ešte....XD milujem jej storieeeees....aj preto som bola rada že som sa s ňou stretlaaa...XD lol
A tu je pár fotos....ktoré sme stihli než ten ich TourBus zase odišiel...XD
Všetci pokopéééé...no teda bezo mňa, lebo ja som fotila samozrejme XD
Maminka s dceruškou XD ale dceruška mamku nejak prerástla...XD neva...
Dceruška muslela ísť dole a kukala zase nekam do blba XD
A teraz už len maminkaaaa
Džekúúúú...ja letím!!! XD

Až do poslednej kvapky krvi 7

25. května 2008 v 21:05 | Charlotte71 - Translated |  Až do poslednej kvapky krvi
Utekal, nevedel pred čím, ale ďaleko pred ním stáli dve povedomé osoby, Ray a Bob. Frank otvoril ústa aby na svojich dvoch kamarátov zakričal, ale nevydal ani hlások. Zastonal, divo mávajúc rukami a potom spadol keď do niekoho narazil. Váhavo pozrel hore a pri tom pohľade prudko vydýchol. Bol to Master Gerard, sladko sa usmieval a držal ho na remeni ako psa.
xxx
Frank zastonal a prudko sa posadil na svojom matraci. Bol celý spotený a hruď sa mu rýchlo dvíhala a zase klesala. "Bože..." zašepkal, na miesto kde mal srdce si priložil ruku aby sa trochu upokojil z toho čo videl v tom sne.
O chvíľu neskôr keď už na ten sen nechcel myslieť, pozrel do časti izby, kde hlasno odfukovali dve osoby, spiace v náručí.
Frank sa chabo usmial a pomaly vstal, presúvajúc sa na vratkých nohách k jedinému oknu. Tam si kľakol a pozoroval západ slnka. Úžasná zmes teplých farieb mu na tvári vyčarila úsmev. Zažmurkal aby odohnal zopár sĺz samoty a rozmýšľal, načo asi Gerard šiel na ten "obchodný výlet". Ako sa tak pozeral, začul stony dvoch ďalších prebúdzajúcich sa osôb.
"Večer." zamrmlal obom Frank neprítomne a svoje oči sústredene upieral na vždy - miznúce slnko.
"Aj tebe" zamrmlal Matt ospalo a zaboril hlavu do Sonnyho krku, ktorý chcel práve vstať. Frank vydal krátky vzdych a presunul svoj zrak od okna a pozrel na dvoch milencov. Bolo to už tak dávno čo sa cítil byť milovaný a vidieť týchto dvoch spolu mu privolalo nepríjemne spomienky.
Oddelil pery že niečo povie, teraz už v šere zapadnutého slnka, ale zostal primrznutý na mieste keď začul ako zámka na dverách ostro šťukla a dvere sa otvorili. Nebol to nik iný ako Zacky. Matt vyskočil so Sonnym na rukách a ustupoval tak ďaleko ako mohol. To Frankovi matne pripomenulo druh týrania akým museli tí dvaja asi prechádzať.
"Oh, vy dvaja sa upokojte." zavrčal Zacky na dvoch trasúcich sa otrokov. "Pre dnešok budete v poriadku, vy nie ste tí s ktorými sa chceme ja a Synyster hrať." Temne sa usmial a svoj pohľad hodil na Franka, ktorému sa od strachu rozšírili zreničky. "No poď drahý Frankie..." slabo sa zatriasol a keď začal ustupovať dozadu, pozrel na Matta a Sonnyho. Obaja triasli hlavami a oči mali vytreštené.
"Bude to horšie ak sa tomu budeš brániť." prehovoril Sonny a očami ho prosil nech dá Zackymu čo chce.
Frank pomaly spustil ruky pozdĺž tela a pristúpil, jeho žalúdok sa od strachu stiahol. Znova pozrel na tých dvoch, v očiach mali vinu a zahanbene sa odvrátili, vedeli že nemôžu nič spraviť.
Zacky sa sladko usmial keď Frank prišiel až k nemu a natiahol ruku aby chytil zozadu jeho krk. Potom ho vyviedol z miestnosti a zavrel za nimi dvere.
"Poď." prikázal Zacky a viedol ho dole halou a potom hore na rozširujúce sa schodisko. Zastal na vrchu a priviedol Franka k osamoteným dverám, čo ho dosť znepokojilo. "Otvor ich." zavrčal Zacky a zatlačil na Frankov krk.
Frank zťažka preglgol a natiahol ruku smerom ku kľučke a potlačil dvere aby sa otvorili. Potlačil výkrik nad tým čo zbadal.
Uprostred miestnosti bola relatívne priestranná posteľ, ale to nebol dôvod Frankovho desivého pocitu niekde v žalúdku. Na stole neďaleko postele bolo mnoho vecí ako napríklad, biče, reťaze, putá a mnoho ďalších mučiacich nástrojov.
Frank zafňukal, zatiaľ čo ho Zacky surovo postrčil dnu, kde padol na kolená. Počul ako za ním zamyká dvere a z ničoho nič sa tu objavil aj Synyster. Zdrapil Franka za ruky a hodil ho na posteľ.
Frank sa posunul dozadu a vytreštil oči keď si obaja dali dole tričká a so zlomyseľnými úsmevmi sa posúvali bližšie. Zacky obišiel opačnú stranu postele aby chytil Franka za ruky, na čo zvreskol keď ho pripútaval na mieste.
Synyster sa vyštveral na Franka a rukami behal úbohému chlapcovi po hrudi, čo ho iba viac vystrašilo. "Si tak nevinný chlapec, Frankie." povedal so širokým úškrnom.
Zacky naňho vyliezol a pomaly jednou rukou zovrel Frankove zápästia. Druhou mu prechádzal po vlasoch, v snahe upokojiť ho. Evidentne to nefungovalo, keďže Frank krútil hlavou aby striasol Zackyho ruku, v kútikoch očí sa mu hromadili slzy, no neodvážil sa nič povedať.
"Aw!" zjajkol mäkko Synyster. "Desíš ho. Zacky, prestaň ho desiť." Povedal to sladkým hláskom a nahol sa aby krátko pobozkal Franka na pery. Zopakoval to ešte pár krát a pri každom jednom bozku Frank bojazlivo zafňukal. Synyster sa chabo uškrnul a prudko sa zdvihol aby Frankovi vyzliekol tesné čierne džínsy. Prekvapene zvýskol a začal bojovať so Zackyho železným zovretím, slzy sa mu prúdom liali dole lícami.
"P - prosím..." koktal Frank, jeho hlas sa miešal s bojazlivými vzlykmi. "N-neubližujte m-mi..." Fňukal a potom nasledoval výkrik, keď ho Synyster udrel po tvári.
"Drž hubu, nikto ti nedovolil hovoriť." Frank znova zafňukal a slzy mu stále stekali dole tvárou. Zacky sa za ním chichotal a nahol sa aby sa mu zahryzol do hrdla. Frank sa od neho divoko odvrátil a miestnosťou sa ozvalo hlasné zakňučanie odrážajúce sa od stien. Synyster, jednoducho Franka ignoroval a s malým úškrnom na tvári pozrel na Zackyho. "Zacky, zlatko, pomôž mi s ním."
Zacky sa usmial a jeho ruka sa stále tuho ovíjala okolo Frankových zápästí, zatiaľ čo sa tá druhá presunula k jeho ramenu. Synyster zdrapil Frankove nahé boky a o chvíľu už ležal na bruchu, kvíliac a stonúc, zatiaľ čo ho Synyster prinútil kľaknúť si na kolená.
Frank potiahol nosom, cítil Synystrove telo približujúce sa k tomu jeho, jeho chladný dych sa na moment vznášal ponad Frankove telo, ešte pred tým ako vyslovil tie slová ktorých sa tak bál. "Chystám sa ťa pretiahnuť a ty vyfajčíš Zackyho. Bude to dobré, však Frankie?" Frank vydal tichý vzlyk, ktorý Synystrovi stačil, zaškeril sa a posunul sa dozadu. Zacky mu dal na ruky lepiacu pásku a pevne ju obmotal okolo Frankových zápästí, čo mu spôsobovalo iste ťažkosti v držaní rovnováhy. Frank sa pomaly nadýchol a pozrel hore na muža ktorý sa zoširoka uškŕňal, zatiaľ čo si rozopínal svoje vlastné tesné nohavice.
Za sebou Frank počul podobný zvuk zipsu a jeho malé nahé telo sa celé zatriaslo od strachu, čo mu pripomenulo Gerardov prvý útok. Nedostal ani len päť sekúnd na spomienky, lebo Synyster sa naňho vrhol zo zadu a Zacky spedu, čo ho donútilo kričať a dusiť sa naraz.
Synyster ho predtým ako doňho vnikol zdrapil za boky a z krvi sa razom stal bolestivý lubrikant. Medzitým ho Zacky chytil za ramená a prudkým pohybom ho prinútil ústami robiť to, čo sa od neho očakávalo.
So slzami padajúcimi z očí spravil to čo musel, obaja muži stonali a vzdychali v zvrátenom potešení, jeden vpredu a druhý vzadu. Pokaždé keď Synyster zastonal, cítil ostrú bolesť a o pár minút sa dusil od Zackyho vzrušenia.
Od strachu z ďalšieho ubližovania sa Frank prinútil prehltnúť to a vydýchol keď sa tí dvaja vzdialili. Zacky ako prvý a šepkajúc chvály Franka pobozkal na pery. Hneď po ňom spravil to isté aj Synyster.
Frank bol príliš slabý na to aby odporoval a stále pokračoval v plači a smrkal. Zacky sa potom načiahol a uvoľnil mu zápästia, Synyster obliekol seba a Franka, potom ho zvihol a odniesol späť do dolnej miestnosti.
Dvere sa odomkli a Frank bol sotený do dverí, chvejúc sa a vzlykajúc. Dvere sa zavreli a zamkli a Frank sa pomaly doplazil na matrac, nevšímajúc si starostlivé pohľady Sonnyho a Matta. Ľahol si na svoju stranu a otočil sa k nim chrbtom. Uplakaný nakoniec zaspal.
To Be Continuited...♥

Loď Snov

24. května 2008 v 19:02 | Charlotte71 |  Loď Snov
Aj vy ste včera čumeli na TITANIC a revali jak pominutí? Aj ja...a viete čo? Inšpirovalo ma to na napísanie ďalšej poviedky. nebude to úplne ako vo filme, už mám premyslený iný dej, ale v každom prípade sa to bude odohrávať na lodi a je to samozrejme Frerard. Komentujte koľko vládzete aby som vedela či to neni totálna blbosť a čí sa vôbec oplatí písať pokračovanie. Tak zatiaľ....paaaa....XD
Frank´s POV
"Sadni si pre boha poriadne Frank. To sa predsa na mladého muža nepatrí." Okríkla ma matka, keď svojim prepaľujúcim pohľadom zbadala ako sa hrbím. Nechcel som vyvolávať ďalšie nikam nevedúce hádky, tak som sa jednoducho narovnal a ďalej pozeral von z okna idúceho auta. Cestovali sme iba zopár minút, no mne to pripadalo ako celé hodiny. Celé telo ma neznesiteľne bolelo a od nedostatku spánku ma začali štípať oči. Veronica sa opatrne dotkla mojej ruky a nežne mi ju stisla. Pozrel som na ňu a nepatrne som sa usmial. Čoskoro sa budeme brať, ale prečo ma to ani trochu neteší a mám pocit akoby mi hruď zvierala neviditeľná obruč? Je tak krásna, že by každý muž dal neviem čo za to, ak by ju mohol aspoň držať za ruku, no pre mňa bola akoby cudzia. Jej široký úsmev bol chladný a oči úplne vyhasnuté. Nevidel som v nich žiadnu iskru života a to ešte nebola ani taká stará, mala iba 20 rokov. Matka chcela silou mocou aby som sa s ňou oženil, chcela aby som našu rodinu zabezpečil po finančnej stránke. Odkedy otec zomrel a zanechal nám množstvo dlhov, nemohli sme si priveľmi vyskakovať. Jediná záchrana bolo naše meno, ktoré aj po toľkých rokoch v spoločnosti niečo znamenalo. Veronica pochádzala z urodzenej rodiny...to jediné matku zaujímalo. Nepáčilo sa mi akým spôsobom k tomu pristupovala, no nemohol som si veľmi otvárať ústa. Nežili sme v dobe keď bolo bežné žeby sa dieťa vzoprelo svojim rodičom, či už bolo dotyčnému 20 alebo 40. Ja som mal o necelý týždeň osláviť svoje 21. narodeniny.
Nahol som sa ešte viac a vystrčil hlavu na čerstvý vzduch, pozorujúc vodnú hladinu mihajúcu sa pozdĺž cesty. Padol na mňa tmavý tieň. Zdvihol som zrak a zarazene sa díval na obrovskú železnú obludu mierne sa pohupujúcu na tmavej vode.
"Toto nás má dopraviť do Ameriky?" zamrmlal som namrzene a nedôverčivo krútil hlavou.
"Je to najväčšia a najbezpečnejšia loď na svete." Poučila ma matka ostrým tónom a milo sa usmiala na mladé dievča sediace vedľa ma. Keď jej pohľad opäť spočinul na mne, zamračila sa a slabo cmukla ústami. Neznášal som keď to robila, teraz to určite urobila naschvál, aby ma naštvala. Na chvíľu som privrel oči a predstavoval si, aké by to bolo byť slobodný, nemať žiadne povinnosti a záväzky a niekoho kto vám stále chodil za chrbtom a prikazoval čo máte robiť. V tom auto prudko zabrzdilo a mňa hodilo dopredu. Dvere sa zvonku otvorili a konečne som sa dostal z toho stiesneného priestoru von. Pomohol som Veronice vystúpiť, matku som prenechal vodičovi. Prikázali sme aby našu batožinu bezpečne dopravili na palubu a sami sme sa vybrali po mostíku smerom hore. Posledný raz som sa obzrel na ten hluk okolo. Všade bolo plno ľudí a všetci omráčene hľadeli na loď, ktorá pre nich predstavovala nový začiatok a v istom momente niečo nedosiahnuteľné. Nechápal som ich. Ako môže niekoho nadchnúť taká kopa plechu a dreva?
Gerard´s POV
"Takže keď vyhrám, všetko je to naše však?" uškrnul som sa na spolu sediacich a kŕčovito zovrel karty v oboch rukách. Pozoroval som tmavé číslice črtajúce sa na okrajoch každej z nich a na čelo mi vystúpili kropaje potu. Môj kamarát v dobrom aj zlom Bert, sedel vedľa mňa a neisto mi pozrel do očí. Neveril že niečo ako zázrak existuje, teda nie v našom prípade. Vzal som kartu úplne napravo a vymenil ju za inú. Nadýchol som sa a opatrne ju otočil tak, aby som na ňu videl iba ja. Všetci na mňa hľadeli a napäto čakali na moju reakciu. Kusol som si do pery a nedal najavo žiadne emócie, nie teraz. Postupne všetci zložili karty a keď som zostal posledný a všetky oči naokolo sa sústredene upierali na mňa. Bert vyzeral že ak konečne tie karty nezložím, tak sa zosunie pod stôl, tak som to nechcel priveľmi naťahovať. Opatrne som na stôl položil karty a keď som na plné hrdlo skríkol FULLHOUSE!!! Všetci sa strhli a jeden z chlapov ktorých som práve obral o lístky na najväčšiu loď sveta mieriacu rovno do Ameriky po stole rozlial pivo.
"Do čerta." Skríkli obaja a Bert sa na mňa vrhol ako besný.
"Ideme do Ameriky! Ideme do Ameriky." Vykrikoval ako pominutý a poskakoval okolo mňa nadšene mávajúc rukami.
"Bert, Bert!....BERT!!!" skríkol som keď ma nepočúval a stále mlel to svoje o Amerike. Zamrzol na mieste a so slzami šťastia v očiach na mňa pozrel.
"Koľko je hodín?"
"Do čerta." Povedal. To bolo to jediné na čo sa zmohol keď pozrel na vreckové hodinky ukryté niekde vo vrecku plátenných nohavíc. Schytili sme svoje batohy a za hlasného potlesku a výkrikov sme vystrelili z krčmy ako dva šípy a utekali rovno k obrovskej lodi, z ktorej komínov už pomaly stúpali oblaky pary.
"Švihni si!" zakričal som dozadu na Berta a mierili sme rovno k jednému z drevených mostíkov vedúcich rovno na palubu. Dobehli sme len tak tak. Keď sme boli konečne dnu a uvedomili si aké máme šťastie, hodili sme sa jeden druhému okolo krku a výskali jedna radosť. Nemohol som uveriť, že som sa dostal práve na túto loď. Loď snov, ako ju všetci volali. Konečne vypadneme z toho smradľavého Londýna, zažijeme nové dobrodružstvo a začneme úplne nový život.

Až do poslednej kvapky krvi 6

23. května 2008 v 19:06 | Charlotte71 - Translated |  Až do poslednej kvapky krvi
Zabuchnutie dverí, vyrušilo Franka z nepokojného spánku. Prinútil sa ostať nehybný, vediac že akýkoľvek pohyb by mohol dosť bolieť. Jeho oči náhle padli na Gerarda a od strachu ticho zastonal. Gerard si to nevšímal, približoval sa, zatiaľ čo pozoroval Frankove napätie a odvrátil pohľad.
"Pokoj." Zamrmlal a sadol si na matrac kúsok od Frankovej hlavy. "Nie som tu preto aby som ti ublížoval, mrzačil alebo ťa nejak sexuálne napádal." Frankove oči strelili z jeho rúk rovno na Gerarda a nedôverčivo si ho premeral. "Ako som povedal predtým, nie som taký strašný pán ako ostatní." Trochu sa stiahol a zachvel sa keď ho Gerardove chladné ruky jemne pohladili po vlasoch.
Privrel oči a stále bolo na ňom vidno strach, keď sa Gerardova ruka posúvala dole po chrbáte a zasa späť, v snahe upokojiť ho. Frank už bol trochu pokojnejší, zmenil svoju doterajšiu pozíciu a váhavo svoju hlavu položil do Gerardovho lona. Pomaly zatvoril oči, zatiaľ čo šúchal líce oproti látke Gerardovych nohavíc.
"Vidíš?" povedal Gerard s miernym úsmevom. "Nie som až taký zlý. Ak budeš dobrý chlapec, nikdy ti neublížim." Frank sa zachvel, no nepovedal nič, z jeho tónu bolo cítiť že je niečo menej ako Gerard, ako keby bol psom. Znova zavrel oči a Gerardove pery sa priblížili aby ho pobozkali na hlave. "Poďme, čas vstať." Opatrne sa vymanil z Frankovho zovretia a vstal, čakajúc že Frank spraví to isté.
S viditeľnými problémami sa Frank prinútil postaviť, aj napriek tupej bolesti v svaloch. "Dobrý chlapec." pochválil ho Gerard, zatiaľ čo si ho pritiahol bližšie a pobozkal ho do vlasov. "Teraz poď, idem na...niečo ako pracovný výlet a dvaja moji priatelia mi sľúbili že ťa postrážia kým budem preč." Frank ticho prikývol. Gerard ho vzal za ruku a po prvý krát od jeho príchodu ho vyviedol von z miestnosti.
Po ceste si prehliadol zariadenie domu. Za ten čas čo mal možnosť vidieť dom si všimol, že bol zariadený vo veľmi temnom a gotickom štýle s červenými stenami a dreveným stropom.
Iba ťažko skryl vzrušenie že je opäť vonku. Aj napriek tomu, že ho Gerard napoly vliekol do veľkej limuzíny, každý dotyk vánku na jeho tvári ho tešil. Nevedel kedy opäť bude mať možnosť zažiť niečo podobné, tak si to chcel zapamätať. Cesta do obrovského domu Gerardových priateľov bola dosť krátka. Gerard sedel pohodlne v kresle a Frankovu hlavu mal položenú na kolenách, ako keby bol Frank nejaký pes.
Keď auto zastalo, pokúsil sa potlačiť zafňukanie, no akosi sa mu to nedarilo. Gerard sa nahol aby ho pobozkal na čelo a povzbudil ho tak. "Nemaj strach, Synyster a jeho milenec Zacky nie su horší ako ja. Budeš v poriadku." Frank kývol hlavou, no neveril mu. Nasledoval ho von z limuzíny, dvere im podržal šofér.
Frank držal oči smutne sklopené, kým ho Gerard viedol k vstupným dverám, kde zaklopal a čakal na odpoveď.
Ubehlo pár minút a otvoril im malý ufrflaný muž s čierno fialovými vlasmi. "Čo chcete?" Zasyčal, potom zažmurkal keď si to uvedomil a zažal sa smiať. "Oh, čau Gerard. Prepáč, Synny a ja sme sa práve zabávali s jednou z našich hračiek a Syn ma prinútil otvoriť dvere lebo je sviňa." Muž sa znova zasmial a trochu zafučal keď pozrel na Franka, ktorý ticho prikývol. Mal pocit, že aj napriek výške toho muža, ho môže zlomiť napoly. "Takže toto je ten ktorého máme strážiť?"
"Áno," povedal Gerard chladne, ovinúc ruku okolo Frankovho boku a pritiahol si ho. "Je dosť dobrý, na to že je relatívne nový. Nemal by robiť veľa problémov, no ak to tak bude, ukáž mu kde je jeho miesto." Frank stuhol, ale ostal potichu, počúvajúc ich rozhovor.
"Poď, vezmem ťa do izby kde bude spať a potom sa môžme porozprávať. Ale nech je to krátke, niekto ma ešte čaká." Frank si musel zahryznúť do vnútornej strany líca aby neprehovoril, nechcel vedieť ako silný tento muž v skutočnosti vlastne je.
Zacky odviedol Franka a Gerarda z vstupnej haly na schodisko a potom ďalšou halou.Nakoniec zastali pred dverami s množstvom zámkov. "Máte tu niekoho aby nikto nezdrhol?" spýtal sa Gerard pobaveným tónom v hlase.
"Áno." povedal so smiechom Zacky. "Mathew je na človeka pekne silný a vyšší ako my dvaja so Synom, ale je ľahké udžať ho pod kontrolou. Žiadna ľudská bytosť sa nemôže s tými našimi rovnať." Frank zbadal v Gerardových očiach slabý záblesk, dúfal že Mathew bude milší ako ho Zacky opísal.
Kým Zacky odomkol dvere, Gerard sa obrátil k Frankovi, prstom mu zvihol bradu aby mu videl do tváre. "Teraz Frankie, buď dobrý k Synystrovi a Zackymu a nevrátia mi ťa s novými zraneniami." Nervózne prikývol a oči sa mu plnili slzami. Začal sa báť.
Gerard sa uškrnul a jemne sa k Frankovi nahol aby ho pobozkal. Frank aj napriek tomu čo mu Gerard urobil, mu bozk opätoval a želal si, aby ho vzal so sebou a nenechával ho tu s týmito čudákmi. Bozk bol krátky a Gerard ho postrčil dnu do miestnosti, ktorú Zacky predtým otvoril.
Dnu boli dva matrace, relatívne podobné tým jeho s tým rozdielom, že tu bolo aj svetlo. Krátko sa obzrel po miestnosti a oči mu padli na vysokého chudého muža s jasno - modrými očami a bledou pleťou. Bol oblečený do tesných čiernych džínsov a mal obojok, presne ako Frank. Neprehovoril zo strachu pred tým mužom. Predtým ako mal šancu presunúť sa do kúta miestnosti, zdvihol muž zrak a trochu sa usmial. Jeho hlas bol nezvyčajne milý.
"Ahoj, ty musíš byť Gerardova...investícia." posledné slovo povedal trochu váhavo, zjavne ho nechcel uraziť.
"Yeah." odpovedal Frank a nepatrne prikývol. Sadol si na matrac oproti mužovi. "To som ja. Volám sa Frank." Natiahol ruku a muž mu ňou krátko potriasol.
"Ja som Mathew, ale radšej mi hovor Matt. Čoskoro sa zoznámiš so Sonnym, hneď ako s ním Zacky a Synyster skončia. "Znechutene pokrčil nosom, aj keď bol jeho tón relatívne milý. "Je to vážne nefér. Sonny je strašne mladý a na svoj vek dosť malý, preto mu dávajú prednosť. Keď chcú niekoho seberovného, vezmú mňa a ak sa nevedia rozhodnúť, vezmú oboch." Privrel oči a zachvel sa, zatiaľ čo Frankie šokovane sklopil zrak.
"Mám strach sa spýtať...Koľko má Sonny rokov?" hovoril ticho. Nechcel sa to spýtať, no nemohol si pomôcť.
"Sonny má 12 a ja 16, len vyzerám starší pretože som vysoký." Zaškeril sa, podľa Franka dosť neprirodzene.
"Ste tak mladí...až sa cítim zodpovedný." zamrmlal Frank neprítomne a pozoroval Matta ako rozpráva.
"Zodpovedný? Prečo? Veď máš iba pät-"
"Devätnásť," prerušil ho sucho Frank. "Viem že v skutočnosti vyzerám mladšie." Matt ticho prikývol a obrátil hlavu k dverám, keď v tom hlasno zašramotil zámok a niekto dnu strčil veľmi mlado vyzerajúceho chlapca. Bol oblečený rovnako ako Matt a Frank. Chlapec vzlykal a nemohol sa poriadne udržať na nohách. Mal zranenia a tržné rany všade na rukách so známkami po uhryznutí.
"Sonny!" Vydýchol Matt a ponáhľal sa k nemu. "Čo ťa bolí?"
"Všetko." zašepkal a zafňukal. "Matt, prosím zastav tú bolesť..." Na lícach sa mu miešala krv so slzami a Franka striaslo, spomenul si na Johnnyho.
"Poď." zamrmlal Matt a opatrne Sonnyho zdvihol na ruky aby ho odniesol na posteľ, kde ho položil a pobozkal na čelo.
Potom sa rýchlo ponáhľal k dverám ktoré si Frank predtým nevšimol a vyzeralo to, že vedú do kúpeľne. Vrátil sa s fľaškou čírej tekutiny a nejakými rolkami obväzov a gázy.
Frank ticho pozoroval Matta, ako rýchlo s obväzmi pracuje, zatiaľ čo Sonny ticho plakal a fňukal keď Matt trochu silnejšie zatlačil na citlivú pokožku. Netrvalo dlho, možno takých 20 minút keď konečne odstrčil lekárske pomôcky a ľahol si vedľa Sonnyho, hladiac ho po vlasoch, kým Sonny nezaspal na jeho hrudi.
"Vždy si to odnesie najhoršie...A ja som tu vždy pre neho aby som ho dal do poriadku." Zašepkal. "Teraz si pospi Frank. Ktovie čo sa môže stať zajtra."
Frank krátko prikývol a ľahol si na svoj matrac, pozorujúc tých dvoch ako spia. Ticho si vzdychol a skrčil sa do klbka. A Zrazu si želal aby pomohol Johnnymu v deň Shadowsovej návštevy.
To Be Continuited....

Welcome Stranger 6

20. května 2008 v 20:34 | Charlotte71 |  Welcome Stranger
Ďalšie pokračovanie je na svete. Teší vás to? XD Lebo mňa hej....lol ♥ tak dúfam že aj vás a prečítate si to. Pozerám že na blog chodí dosť ľudí, ale komentov je stále málo, v podstate stále od tých istých ľudí. ( za čo dotyčných veľmi chválim) Plsky....ak to čítate tak hoďte nejaký koment...to je jedno aj kritiku beriem XD aspoň budem vedieť v čom sa zlepšiť....=) ok nebudem vykecávať proste, no comments - no stories.
Gerard´s POV
Mlčky pozoroval ako som kreslil deti naháňajúce sa za loptou. Nebolo to najľahšie, lebo boli stále v pohybe, no použil som svoju fantáziu. Cítil som ako Frank vedľa mňa zhlboka vydychuje a aj keď som pozeral na papier, cítil som na sebe jeho pohľad. Kurva, prečo to robí? Nech okamžite prestane! Nechcel som aby sa na mňa tak lepil!!! A dôvod? Lebo ak by sa prisunul čo len o centimeter bližšie, boli by sme na sebe nalepení a to by som sa naňho musel asi vrhnúť. Moje nervy, nad čím to rozmýšľam? Nie, toto musí prestať...presne som vedel čo mu poviem. Otočil som sa že ho so svojimi myšlienkami oboznámim, no bolo neskoro. Bol príliš blízko a naše pery sa na pár sekúnd dotkli. Prešla mnou elektrina a to sa mi teda vôbec nepáčilo. Rýchlo som ho od seba odstrčil a on sa zvalil na trávu vedľa mňa.
"Čo si kurva myslíš že robíš?" vykríkol som a pohoršene naňho pozrel, ako na najväčšieho úchyla. Musel som nejako zahnať tie dotieravé myšlienky že by som si ho pritiahol bližšie a pokračoval v tom. Nie je predsa možné aby som sa lusknutím prsta preorientoval na chalanov! Veď ešte donedávna sa mi postavil pri každej sukni ktorú som videl!!! A teraz? Mal by som sa dať asi liečiť na schyzofréniu.
Vystrašene na mňa pozrel a bolo vidno, že mu nie je všetko jedno. Možno to vlastne ani nebol jeho úmysel, len hlúpa náhoda. Možno sa mu ani nepáčim a cíti sa rovnako trápne ako ja. Ani sa nepohol z miesta a stále na mňa tak divne pozeral, myslel som že ma roztrhá v zuboch.
"Pre - prepáč, moja chyba." Oprášil si ruky a pokúsil sa vstať. Zdola som naňho stále pozeral a sledoval črty jeho tváre. Bol sklamaný? Nie, určite sa mi to iba zdalo. Zbalil som blok do tašky a so vzdychnutím som sa postavil.
"Pôjdeme?" povedal som zachrípnuto a pozeral do zeme. Bolo mi dosť trápne aj bez toho.
Frank´s POV
Bolo to niečo úžasné a myslel som že sa mi to len sníva. Bol som vďačný Bohu za túto náhodu, lebo sám by som sa niečo také urobiť neodvážil. Váhal som či pokračovať, no Gerard to vyriešil z mňa. Surovo ma odstrčil a skríkol na mňa. Vedel som to. Takéto niečo, sa vážne stáva iba vo filmoch. Obaja sme vstali a mlčky zamierili von z parku. Ani na mňa nepozrel, nečudujem sa mu, musí byť na mňa poriadne naštvaný. Vlastne, keď tak nad tým premýšľam...bolo to dosť divné. Ani sa nepoznáme a aj na mňa to bolo prirýchle, aj keď príjemne. Usmial som sa sám pre seba. Zrýchlil krok, takže som za ním musel bežať aby som ho dohnal. Dychčal som ako pes a on ma s kludným svedomím ignoroval. Na protest som zastal a snažil sa lapiť dych. Prešiel ešte pár metrov kým si uvedomil že sa ním neklušem ako pes. Obrátil hlavu ponad rameno a uškrnul sa.
"Vy New Yorkčania nič nevydržíte." Zaškeril sa a urobil pár krokov späť smerom ku mne. "V pohode?" chytil ma za rameno a nahol sa ku mne aby skontroloval moje životné funkcie. Bol som na neho naštvaný. Najprv sa so mnou nebaví a ženie sa ako taký idiot a zrazu ho zaujíma či som ok. Prudkým pohybom som jeho ruku striasol a pozoroval špičky svojich topánok. Nevidel som mu do tváre a nevidel som ako zareagoval, no pre túto chvíľu mi to bolo úprimne jedno. Nie som žiadny mopslík.
"Chcem ísť domov." Zavrčal som a konečne sa narovnal. Vypleštil oči.
"To - to ako späť do New..."
"Nie ty trúba, k tebe domov." Odfrkol som podráždene, no potom sme sa obaja rozosmiali. Zlá nálada bola hneď preč. Tak sme sa teda odlepili z miesta a zamierili druhou stranou k nemu domov. Po ceste sme konečne nadviazali akú takú konverzáciu a dozvedeli sa o sebe kopu zaujímavých vecí. Len to podstatné som sa mu rozhodol na nos nevešať. To že som tak trochu na chalanov som si nechal pre seba, aj keď po tom čo sa dnes stalo som si nebol celkom istý. V každom prípade on na gaya nevyzeral, čo vysvetľovalo jeho reakciu a deprimovalo ma to. No ale môžeme byť aspoň kamoši. Prekvapilo ma aký bol zábavný a milý, keby som ho nepoznal, bál by som sa mu prihovoriť. Vyzeral tak trochu ako upír.
"...a potom som ho kopol rovno tam." Smial sa Gerard a snažil sa nejakým spôsobom otvoriť vchodové dvere. Príliš mu to nešlo, lebo sa mu ruka strašne triasla.
"To muselo riadne bolieť." Uškrnul som sa a podvedome si tu scénu predstavil. Bol by som rád keby som mohol byť na mieste toho chalana. Ale namiesto kopania by som skôr bral jemné hladenie.
"Vieš že ti pristane keď sa smeješ?" obrátil sa zrazu ku mne a pozrel mi do očí. Pri tých slovách mi naskočila husia koža. Rýchlo som naňho pozrel či si to nevšimol, no chvíľka pominula a on mal zase plno práce so zámkom ktorý stále nechcel povoliť.
"Kurva!" zanadával a zlostne kopol do lešteného dreva.
"Čo vyvádzaš?" rozleteli sa dvere a v nich stál vysoký okuliarnatý chalan, ktorý mal podobné črty tváre ako Gerard. Celkom pekný. To bude asi ten jeho brat o ktorom hovorila jeho matka. Premeral si nás očami a keď spočinul pohľadom na Gerardovi, jeho tvárou prešla mierna vlna nevôle.
"Čo čumíš, ty buzík?" zasyčal Gerard odmerane a odstrčil ho aby mohol vojsť dnu. S tým chalanom to ani nehlo, bol asi na podobné prirovnania zvyknutý, to len ja som zostal stáť ako prikovaný. Má snáď Gerard nejaké problémy s homosexuálmi? Je tu ešte niečo o čom by som mal vedieť?
"Ideš?" uškrnul sa jeho brat keď zbadal že tam stojím ako tvrdé Y. Neisto som sa pohol k dverám a prešiel okolo. Vďaka Gerardovmu výstupu som sa opäť cítil mizerne.
"Frank, poď pozrieme si nejaký film!" zakričal a ukazoval smerom na obrazovku televízora.
Váhal som, no potom som sklamane pokrútil hlavou a vybehol hore do svojej izby. Zabuchol som dvere a nechal ho tam dole stáť.
To Be Continuited...CH71♥

Strašne mi chýbaš 20

20. května 2008 v 18:07 | Charlotte71 - Translated |  Strašne mi chýbaš
Gerard´s POV
Odstrčil som od seba Franka aby som zistil, kto nás vyrušil. Bolo to to dievča čo mi Frank predstavoval...Jamia, myslím. Ruky mala prekrížené a vyzerala byť znechutená.
"Oh..um..ahoj." povedal som.
"Ahoj. Som Jamia." povedala, no jej výraz tváre sa nezmenil.
"Som Frankov chalan, Gerard." odpovedal som a všimol som si žiadostivých pohľadov, ktoré hádzala po Frankovi.
"To vidím." zazerala na mňa. Bolo to dosť nepríjemne.
"Jamia, sme--" zastala medzi dverami Alicia a hneď za ňou Mikey.
"Vyrušila si ich pri bozkávaní čo?" uškŕňal sa Mikey. Jamia prikývla, venujúc mi znechutený pohľad, ktorý sa zmenil hneď ako sa upriamil na Franka. Drž sa od neho štetka.
"Gerard, chceš sa k nám pridať?" spýtal sa Mikey. "Naša hra na pravdu a skutok začala naberať tie správne grády!"
Pozrel som na Franka, ktorý na mňa pozeral. "Um...to si viem predstaviť." povedal som a vrátili sme sa späť do obývačky. Alicia s Mikeym sa objímali v kresle, jamia sedela v druhom a ja som si sadol na gauč a Frank si sadol na mňa.
"Okej Gee." začal Mikey. "Pravda, alebo skutok?"
"Um...pravda."
"Padavka, ale to je jedno, už ste spolu s Frankom robili niečo sexuálne?"
Obaja sme sa s Frankom začervenali. "Nie, nerobili." odpovedal som, pobozkajúc pti tom Franka na líce.
"Nerobili?" Mikey vyzeral šokovane a oči mal vypleštené.
"Ee." odpovedal som znova.
"Frankie." začal som. "Pravda alebo skutok?"
"Um...budem následovať tvoj príklad, takže pravda."
"Už si mal niekedy sex s dievčaťom?"
"Um, áno...ale nebola to tá najlepša vec na svete." povedal a trochu sa usmial. Prešlo ďalšie kolo otázok a potom dávala opäť otázku Jamia. Frankovi samozrejme.
"Frank, pravda, alebo skutok?"
"Uh...zase pravda."
"Mal si niekedy niečo s Mikeym?" Kurva, to dievča je diabol alebo čo?
"Um...raz sme sa pobozkali, ale nikdy sme spolu nechodili ani nič podobné."
Boli asi tri ráno, keď Frankie konečne zaspal. Teraz ležal na mne a na tvári mal spokojný výraz. Prešiel som rukami po jeho chrbte, čo mu v spánku vyčarilo úsmev na tvári. Iba som sa nad tým pousmial a pozrel hore na telku.
Dávali správy, ktorým som veľkú pozornosť nevenoval. Zadriemal som s Frankom v náručí.
-----------------
O týždeň a pol neskôr, mal frankie narodeniny. Bol v škole a ja som pomáhal organizovať párty. Jeho mama už bola doma a teraz zdobila celý dom. Robila veľa nadčasov, takže mu mohla zaplatiť tetovanie ktoré tak chcel.
Ja už som pre neho darček mal...novú gitaru.
Ako mi povedal, na svoju prvú musel čakať večnosť...preto som sa cítil ako víťaz, keď som našiel jednu o ktorej som vedel, že sa mu bude určite páčiť!
Bola chovaná v Mikeyho izbe, Frankovi sme povedali že to si iba Mikey kúpil novú basu.
Párty, ktorú plánovala Frankova mama Linda, mala byť dosť výstredná. Bert, Jeph, Quinn a nejaký chlapík menom Dan si chystali nástroje.
V tom som si spomenul na dôvod, prečo som bol taký šťastný.
Flashback
Bola asi polnoc, počas Frankieho narodenín. Ležal vedľa mňa a spal. Pozrel som na hodinky aby som sa uistil, a drgol do Franka aby sa prebral.
"Tak aké sú tvoje prvé slová? Máš 18!" zamrmlal som, odhŕňajúc mu vlasy z tváre.
Pár minút vyzeral že premýšľa a pre efekt sa poškriabal na brade.
"Milujem ťa, Gerard Arthur Way." povedal a široko sa usmial.
Bol som si istý že šťastie zo mňa priam kypelo, keď sa moje pery dotkli tých jeho. Cítil som ako sa usmieva a to rozosmialo aj mňa.
Koniec Flashbacku
"Gerard! Sústreď sa!" zakričala na mňa Linda a kývala mi rukou pred ksichtom. Moja matka sa na mne smiala a pomohla Linde vyvesiť veľký plagát s nápisom: VŠETKO NAJ K 18 FRANKIE!. Dokončil som zdobenie stola a šiel hore aby som im pomohol.
Párty sa mala niesť vo farbách čiernej a červenej, aby ladila k Frankovym vlasom. Usmial som sa a poobzeral sa okolo.
Všetok nábytok bol odsunutý a bolo tu postavené malé pódium. Jeph a Bert práve ladili nástroje. Toto budú tie najlepšie narodeniny aké kedy Frank zažil!
To Be Continuited...♥

Punched by a Kiss 7

18. května 2008 v 20:41 | Charlotte71 |  Punched by a Kiss
Tleskejte lidi, Klaudiqa pridala dalšie pokráčko!!!! XD
Z diaľky sa ozývali tlmené zvuky a hlasy. Boli tiché, no spôsobovali takú neznesiteľnú bolesť hlavy, až sa človeku chcelo plakať. Frank sa zhlboka nadýchol a počkal kým pulzujúca bolesť v spánkoch trochu ustúpi. Až potom sa odvážil pootvoriť oči. Keď zbadal kde je, otvoril ich dokorán a zmätene zamrkal. Ležal v nemocničnej izbe a do ruky mal zavedenú infúziu. Čo sa do čerta stalo? Na posledné udalosti si pamätal len matne a uvedomoval si neznesiteľné pálenie v dolnej časti jeho už aj tak zoslabnutého tela. Nepokojne sa zamrvil, ako dlho tu už leží? Dal niekto vedieť jeho rodičom?
Dvere sa otvorili a vošla sestra. Keď zbadala že je hore a upiera na ňu svoje zvedavé oči, usmiala sa a pristúpila bližšie aby mu napravila prikrývku.
"To je dobré že si sa už prebral." Zaštebotala milo a strčila mu pod pažu teplomer.
"Čo - čo sa stalo? Prečo som tu a ako som sa sem vlastne dostal?"
"Priveľa otázok naraz." Zasmiala sa. "Priviezol ťa sem jeden mladý muž."
Mladý muž? Kto, Gerard? O tom silno pochyboval.
"Už si v pohode?" začul od dverí hlas a obrátil hlavu. Stál tam Mikey a na tvári mu pohrával mierny úškrn.
"Návštevné hodiny sa už skončili." Namietla sestra a zodvihla zrak od teplomera, ktorý držala v ruke.
"Nezdržím sa dlho." Keď zbadala ako na ňu Frank prosebne pozerá, nemo prikývla.
"10 minút." Dodala a odkráčala preč. Ostali tam sami a pozerali na seba. Mikey si pritiahol kreslo bližšie k posteli a úsmev vystriedal ustarostený výraz.
"Vraj si z ničoho nič odpadol. Nechcel som riskovať, tak som ťa sem urýchlene priviezol. Gerard vyzeral že sa zloží od strachu, ale poznám ho priveľmi dobre na to aby som vedel, že sa nikdy nezaujíma o druhých ľudí. Zaujíma ho jedine to, ako si kryť vlastnú riť. Kamoš," dotkol sa Frankovej ruky a prinútil ho tak, aby sa mu pozrel do očí. "čo sa tam stalo? Ublížil ti nejako?"
"Nie." Povedal Frank ľadovo a odvrátil zrak k oknu. Slnko už pomaly zapadalo. Vedel že Mikey svoj záujem nepredstiera, no nemohol. Nemal odvahu zdôveriť sa mu s niečím takým. Aj tak by nedokázal vrátiť čas, kedy trpel. Už to nikdy nebude ako predtým. A tým že mu to povie sa nič nezmení. Mikey sa zatváril sklamane.
"Mal by si už ísť, som unavený." Povedal Frankie a na znak toho privrel svoje veľké orieškovo - hnedé oči. Nechcelo sa mu spať, len nechcel aby videl jeho slzy ktoré sa mu drali do očí. Mikey si vzdychol a rozlúčil sa s tým, že ak by čokoľvek potreboval, stačí povedať. Ja už nepotrebujem nič. Pomyslel si a obrátil sa na bok, chrbtom k nemu. Potom už len počul ako sa za ním zavreli dvere.
..........
Na druhý deň ho prepustili. Lekár mu dával ešte posledné inštrukcie v užívaní vitamínov a kázal mu, aby sa viac šetril. Aj tak to podľa neho bolo zbytočné, ako sa má sám šetriť, keď nikto nešetrí jeho? Irónia osudu. Nakoniec sa chcel ešte poďakovať Ann, tak sa volala tá mladá sestrička, za to že s ním mala trpezlivosť. Nebol práve ukážkovým pacientom. Stále frflal keď musel ísť na vyšetrenia a ani náladu nemal najlepšiu, no mal aspoň čas premýšľať. V tichu izby sa nakoniec predsa len rozhodol. Nebude nikomu robiť kurvu, ani fackovacieho panáka. A ak sa to Gerardovi nebude páčiť, jeho problém, ale už sa ho nedotkne. Ešte podpísal prepúšťacie papiere a uľahčene si vydýchol keď opustil doktorovu ambulanciu. Na chodbe sa zastavil pri automate na kávu a kúpil si hneď dve. Na nervy. Okolo stále pobehovali sestričky v krátkych šatách a doktori v plášťoch, no on si ich nevšímal. Nevnímal nič okolo seba. Oprel sa o stenu a s privretými viečkami vdýchol vôňu kávy. Pôjde domov a potom...zmätene zažmurkal keď mu niekto poklepkal prstami po ramene a vystrašene sa strhol.
"Ahoj." Pozdravil Gerard a bez žmurknutia naňho pozeral. Frankie zdesene cúvol, ale potom si spomenul na svoj sľub. Nedá najavo svoj strach.
"Čo tu chceš?" zamračil sa a kontroloval pohľadom, či je tu dosť ľudí.
"Prišiel som ťa pozrieť a povedali mi že ťa práve prepustili. Tak som ti chcel ponúknuť odvoz." Uškrnul sa a nespúšťal z Franka zrak. Pozoroval modrinu na ľavom líci, ktorá už chytala žltkastý nádych. Frank mal chuť začať sa hytericky smiať. Horší vtip ešte nepočul. Najprv ho znásilní a zmláti a potom mu ponúka pomoc a prejavuje súcit?! To sa mu snáď len sníva!!!
"Nepotrebujem nič a už vôbec nie od teba!" zasyčal. Obišiel ho a nechal ho tam stáť, hlavne aby bol od neho čo najďalej. Gerard takú reakciu nečakal. Otvoril ústa dokorán a zvraštil obočie nad zmenou Frankovho spávania. Takýto ešte nikdy nebol. Nie, nebol. Kvôli mne. Pomyslel si a mlčky pozoroval, ako Frankova drobná postava zmizla vo výťahu na konci chodby.
To Be Continuited...CH71♥

Welcome Stranger 5

16. května 2008 v 23:41 Welcome Stranger
Klaudiqa sa dnes vo viedni spálila jak taká sviňa...XD a Niwy ma nazvala upírom, ale ako v pohode XD no a keďže má Klaudiqa také dobre srdce, napísala konečne pokračko svojej story....XD Dúfam že za to Klaudiqa dostane aspon nejakú odmenu v podobe komentov.....inak sa z nej stane ten upír naozaj muhehe XD
Gerard´s POV
Dnes som nemal akosi na nič náladu. Vlastne mal, ráno, lenže potom sa to akosi pokazilo a mohol za to ten krpec. Stále som nemohol z hlavy dostať obraz jeho smejúcej sa tváre. Do kelu, prečo sa toho nemôžem zbaviť? Veď je to obyčajný debil a navyše je divný, snažil som sa to sám sebe nahovoriť.
"Dnes poobede budete mať so študentmi z New Yorku individuálny program, aby ste im mohli poukazovať mesto a lepšie sa spoznať." To bolo to jediné čo som zaregistroval počas vyučovania. Dnes som bol ako vygumovaný, nie že by som inokedy nebol, ale bol som myšlienkami niekde úplne inde. Spomenul som si na ráno. Na Frankovu prekvapenú tvár a rumenec keď som sa díval na jeho odhalené telo. Behali mi z toho po tele zimomriavky.
Frank´s POV
Myslel si že to nezbadám, ale ja som si predsa len všimol jeho zaujatý pohľad a jemný úsmev ktorý mu pohrával na tvári. Chcel som mu ešte zamávať, no rýchlo sa otočil a doslova utiekol do školy. Trochu som sa zamračil. Hneď mi bolo jasné že ten úsmev nemal znamenať sympatie, ale skôr posmešný úškrn. Nálada mi klesla na bod mrazu. Nechcel som aby si o mne Gerard myslel niečo zlé, nevedel som si to vysvetliť, bol mi proste strašne sympatický a chcel som s ním vychádzať. S povzdychom som sa pobral so zvyškom skupinky do budovy, aby sme si prezreli školu.
Gee´s POV
Bolo niečo po tretej keď som sa konečne vymotal z toho spletitého bludiska chodieb a dostal sa von na slnko. Inštinktívne som pred jeho lúčmi privrel oči a poslepiačky našmátral v batohu slnečné okuliare. "Do čerta." Zahrešil som, keď som namiesto okuliarov našmátral prázdne miesto. Kam som ich len strčil? Zlostne som kopol do tašky, keď sa mi zošuchla z ramena a skončila na zaprášenej zemi. V tom na mňa padol niečí tieň. Zdvihol som oči od vecí ktoré sa mi rozsypali po zemi a snažil som sa zaostriť. Priložil som si k očiam ruku aby som lepšie videl a zbadal som drobnú postavu, ktorá na mňa neisto pozerala. Frank. Slabo som so sebou šklbol a nahodil neutrálny výraz. Nechcel som aby prišiel na to ako ma jeho prítomnosť vyvádza z miery.
"Ahoj." Pípol a zamával mi rukou pred očami. Prikývol som na pozdrav a zohol sa na zem aby som po sebe pozbieral ten bodrel.
"Au!" zvýskol som, keď sme o sebe narazili hlavami. Franka to trochu odhodilo a zamračene si pošúchal boľavé miesto na hlave.
"Prepáč, chcel som ti s tým iba pomôcť." Ukázal na knihy a zošity a snažil sa postaviť.
"To je v pohode." Pomohol som mu na nohy a potom to rýchlo pozbieral. Aj keď som bol zohnutý, cítil som na sebe jeho pohľad. Pálil ma, viac ako to zasrané slnko.
"Čo?" spýtal som sa zarazene, keď ani potom na mňa neprestal zízať. Rýchlo odvrátil zrak a zahľadel sa niekam za mňa.
"Ja len, profesorka nám spomínala niečo o prehliadke mesta..." hlas sa mu triasol a mal som pocit že sa mi tu pred očami rovno zloží. Bojí sa ma snáď? Pri tej myšlienke som sa pobavene uškrnul.
"Nie je tu nič čo by stálo za prezeranie, ale ak chceš, obetujem pre teba jedno popoludnie." Až potom som si uvedomil že to možno vyznelo trochu sebecky a hnusne. Zahryzol som si do pery a pozoroval jeho reakciu. Sklopil zrak a začal žmoliť okraj svojej mikiny.
"Nemyslel som to tak ako to vyznelo." Slabo prikývol. Dal som si batoh späť na chrbát a jemne doňho strčil.
"Ideme?" pokúsil som sa o úsmev a vykročil. O pár metrov ma dobehol a kráčal vedľa mňa. Zase medzi nami nastalo to hlúpe ticho. Nevedel som o čom by som s ním mal hovoriť. Poznám ho ledva 24 hodín, no aj tak sa v jeho spoločnosti cítim trochu zvláštne.
"Bol si niekedy v New Yorku?" spýtal sa odrazu a ja som trochu nadskočil, nečakal som že začne rozhovor ako prvý.
"Ehm...nie. Ale chcel by som sa tam niekedy pozrieť." Vybral som z mikiny žuvačky a hodil som ich pár do úst. Ponúkol som aj Frankovi, váhavo na mňa pozrel a potom nastrčil ruku. Náhodou som sa ho pri tom dotkol, myslel som že sa zbláznim. Žalúdok spravil malé salto a to ma nesmierne desilo.
Franie´s POV
Z diaľky som zbadal jeho tmavú postavu, ako zúrivo kope do niečoho malého na zemi. Najprv som sa zhrozil že je to nejaké zviera, nenávidím keď niekto ubližuje nevinným zvieratkám, z toho dôvodu som aj vegetarián, no potom som sa lepšie pozrel a vydýchol som si. Bola to len jeho školská taška. Váhavo som sa pohol jeho smerom, mal som strach že si kopne aj do mňa keď naňho čo i len prehovorím. Nakoniec som to riskol. Pozrel na mňa a tak sladko pri tom prižmúril oči, až sa mi podlomili kolená. Toto nesmiem, veď keby sa to dozvedel alebo len nejak vytušil že nie som na baby, tak z ich domu letím ako namydlený blesk.
Na môj pozdrav iba kývol hlavou a znova pozrel na zem. Až teraz som si všimol že na zemi ležia jeho veci ktoré sa mu vysypali z batoha. Chcel som mu s tým pomôcť, no jediné čo som dosiahol bolo, že bude mať na hlave poriadnu hrču. A ja asi tiež, sakramentsky to bolí.
Videl som na ňom že nemá náladu ukazovať mi čokoľvek, nie to ešte mesto, no nakoniec sa pohol z miesta a zamieril niekam do centra. Poslušne som vedľa neho klusal a rozmýšľal nad tým ako nadviazať konverzáciu. Tak som tresol prvú somarinu čo ma napadla.
"Bol si niekedy v New Yorku?" viem pekne blbá otázka, ale celkom ma to aj zaujímalo.
"Ehm...nie. Ale chcel by som sa tam niekedy pozrieť." Ponúkol mi žuvačky a tak rajcovne na mňa pozrel. Vlastne z jeho strany to bolo normálne, to len ja som bol namäkko.
Prešli sme pár ulíc a nakoniec sme sa zložili v rozľahlom parku v centre mesta. Sadli sme si na trávu a čumeli do blba. Náš rozhovor bol po mojej otázke znova na bode mrazu. Študoval som chrobáky tmoliace sa pomedzi steblá trávy zatiaľ čo Gerard vybral niečo z batoha. Bol to blok. Začal doňho niečo čmárať, ale nedovidel som tam dobre. Posunul som sa k nemu bližšie a nazrel mu cez rameno. Letmo na mňa pozrel a pokračoval v práci. Jeho ruky behali po papieri a vytvárali dokonalé línie rôznych veľkostí a odtieňov. Fascinovane som na to všetko pozeral a zároveň sa chvel pri myšlienke ako blízko neho teraz som. Naše hlavy boli od seba len pár centimetrov, ak by som tú svoju obrátil, mohol by som do detailov študovať jeho nádherné zelené oči. Mal som chuť nakloniť sa ešte bližšie a omámene vdychovať jeho vôňu. Ani som si neuvedomil že som to podvedome aj spravil. V tom obrátil hlavu a naše pery sa spojili...
To Be Continuited....CH71♥

Strašne mi chýbaš 19

13. května 2008 v 15:42 | Charlotte71 - Translated |  Strašne mi chýbaš
Stále Frank´s POV
Nedus to v sebe Frankie, povedz mu čo cítiš. Ale čo cítim? Veď ho miluješ, ty blbec. Pozrel som na Gerarda, jeho oči boli smutné, no plné nádeje čakajúce na odpoveď.
"Tiež ťa milujem Gee."
Jeho úsmev stačil na to, aby bol celý svet dokonalý. Nadšene priložil pery na moje a objal ma. Usmial som sa a ovinul okolo neho ruky. O chvíľu som už bol na vrchu, ťažko oddychujúc.
Stisol mi zadok a ja som mu zastonal do úst, na čo sa uškrnul. Cítil som naše narastajúce vzrušenie, tak som pritlačil bokmi o tie jeho, potláčajúc ston.
"Frankie...mali by sme s tým prestať." vydýchol. "Pamätaj na našu dohodu."
"Žiadne sexuálne dobrodružštvá, až kým nebudem mať 18. Ale to je až o týždeň a pol!"
"Viem baby, ale bude to tak lepšie."
"A čo keby sme urobili toto, urobím ťa a potom pôjdem spraviť aj seba!"
"Frankie..." zafňukal, očividne rozmýšľajúc nad mojim návrhom.
"Čo Gee?"
"Máš sedemnásť! Ak by som s tebou teraz niečo robil, bol by som pedofil!" Pozrel som dotknuto dole.
"Nie je to o tom že by som bral ohľad na tvoj vek, iba, chcel by si zažiť niečo výnimočné na tvoje narodeniny, alebo sa odbaviť teraz?"
"To sa ma vážne pýtaš až teraz keď mám v gatiach takú hrču?" spýtal som sa, ukazujúc na môj penis.
"Frankie...proste počkaj. Tak to bude oveľa viac výnimočné."
"Fajn." Prekrížil som ruky na prsiach a snažil sa upokojiť svoje túžby.
Asi po pol hodine sa mi to podarilo. Uškrnul som sa na Gerarda, ktorý bol stále vzrušený. Ľahol som si vedľa neho a začal sa pohrávať s piercingom, vedel som že má rád keď to robím.
"Frankie..." zafňukal znova.
"Áno, Gee?"
"Prestaň s tým, je to príliš rozpaľujúce."
"Prestať s čím?" spýtal som sa, pokračujúc v tom.
"Nehraj sa s tým piercingom!"
"Prepáč Gee....len som premýšľal."
"Oh...prepáč to pred tým..."
"V pohode."
"Vážne ťa chcem Frankie.....len som myslel že to bude krajšie keď trochu počkáme."
"Viem Gee."
"Prepáč." vyzeral zničene.
"Za čo?" obrátil som sa k nemu nechápavo.
"Že ťa stále odmietam."
Prevrátil som sa na brucho, naše tváre boli v rovnakej výške.
"Gerard, milujem ťa a nič to nezmení. Je fajn že chceš počkať a spraviť to pre oboch výnimočné. Už to nechám tak."
"Tiež ťa milujem Frankie." jemne ma pobozkal a jednu ruku ovinul okolo môjho pása. Potom som si položil hlavu na jeho hruď, takže som zreteľne počul jeho pravidelný dych.
Opatrne som mu na miesto kde som ležal, položil vankúš a šiel do obývačky. Videl som Mikeyho ako tam sedí s dvoma dievčatami.
"Čau, Mikes." pozdravil som a prešiel do kuchyne, kde som z chladničky vybral colu.
"Frankie?" zavolal Mikey, keď som bol opäť v obývačke a mieril späť do pivnice.
"Áno?"
"Toto je Alicia." dievča ktoré ho objímalo okolo pliec, mi zakývalo. Zakýval som jej tiež.
"A toto je Jamia." druhé dievča sa usmialo a zakývalo. Opäť som zakýval späť.
"Pridáš sa?"
"Uh....jasné."
------------
Asi o hodinu a pol sme sa nejak dostali k hre pravda alebo skutok. Vzdychol som a našiel si miesto medzi Aliciou a Jamiou.
"Okej Frankie, pravda alebo skutok?" spýtala sa Jamia, olizujúc si pery. Divné.
"Pravda." nechcel som si vybrať skutok, bál som sa čo by mi prikázala spraviť.
"Si Hetero, Gay, alebo Bi?"
"Som Bisexuál." povedal som. Asi o dvadsať minút to padlo opäť na mňa a Jamia mi znova kládla otázku.
"Si voľný?"
"Nie. Zadaný a veľmi šťastne." povedal som. Počul som ako sa dvere suterénu otvorili a videl Gerarda ako sa štverá hore.
Vstal som a šiel rovno k nemu, ovinúc ruky okolo jeho pása, vdychujúc jeho jemnú vôňu. Pobozkal ma na čelo a ja som si šťastne vzdychol.
"Čo robíš Gee?" spýtal som sa a ho a ignoroval som všetky pohľady ktoré sa na nás pravdepodobne upierali.
"Hľadal som ťa....myslel som že si odišiel."
"Neodišiel. Šiel som si hore pre Colu a chceli aby som sa pridal."
"Aha." Prikývol. Pozrel ponad mňa a zakýval Mikeymu a potom venoval zvedavý pohľad Alicii a Jamii.
"To je Mikeyho frajerka Alicia a jej kamoška Jamia." objasnil som mu situáciu.
"Aha." Šiel do kuchyne a ja som ho nasledoval.
Keď sme boli v kuchyni, strčil ma oproti linke a vášnivo ma pobozkal. Do toho jediného bozku vkladal všetku svoju lásku. Normálne som cítil ako mi žalúdkom lieta roj motýľov. Prehrabol som mu prstami vlasy a objal ho tuhšie okolo pása.
Počul som ako si niekto odkašľal.
To Be Continuited---♥

Až do poslednej kvapky krvi 5

12. května 2008 v 16:56 Až do poslednej kvapky krvi
Franka zobudili bolestné výkriky Johnnyho, ktorého teraz bili a kopali po celej miesnosti. "Ty malá štetka!" Vybuchol nejaký muž. "Ako si sa opovážil za mojim chrbtom spať s touto úbohou ľudskou troskou!"
"Prepáčte Master Shadows!" vyhŕkol Johnny pomedzi vzlyky "Nechcel som!" zakričal znova, zatiaľ čo ho Shadows stále kopal špicatými topánkami do bokov. "Prepášte, prepáčte! Prosím, odpustite mi!" prosil Johnny, kričiac bolesťou od stále nových a nových rán, ktoré spôsobovali jeho topánky.
"Johnny!" zakričal Frank, jeho šok bol razom preč a vyrútil sa oproti Johnnymu aby mu pomohol. Iba však zakňučal keď ho niekto silno udrel päsťou. Z úst mu vyšiel priškrtený výkrik, no zo zadu ho zdrapil Gerard, ktorý mu chytil ruky za chrbtom a prinútil ho aby sa pozeral na tú strašnú scénu pred sebou.
"Budeš sa na to pozerať." zavrčal mu do ucha a presunul ruku z jeho hrude na brucho, stále ho pevne držiac.
Johnny znova zakňučal, Shadows chŕlil jednu nadávku za druhou, zatiaľ čo samu Johnny neustále ospravedlňoval. A tak náhle ako to začalo, to aj Shadows skončil. "Nie...nemyslím že si sa poučil dosť..." usmial sa a jeho ruka mierila k opasku. Uchopil rúčku koženého biča.
"Nie! Pane, prosím! Je mi to ľúto! Prosím! Majte zľutovanie!" cúval Johnny k stene a oči mal vypleštené. Dolu lícami mu stekali slzy, zmiešané s malým množstvom krvi.
"Nie, naozaj si nemyslím že máš..." Potom švihol zápästím a dlhá kožená šnúra putovala k Johnnyho ruke, no nie dosť silno na to, aby mu začala tiecť krv. "Na kolená a otoč sa mi chrbtom."
"P-pane, prosím..." prosil Johnny, keď zacítil ako sa mu koža omotala okolo zápästia.
"Teraz, chlapče." zavrčal Shadows. Johnny si porazene vzdychol a obrátil sa. Kľakol si na kolená a potom sa obrátil Shadowsovi chrbtom.
"Nie, Johnny! Nie! Nechaj ho na pokoji ty chorý magor!" začal Frankie vrieskať a metal sa v Gerardovom železnom zovretí, a aj keď vedel že mu to nepomôže, neprestal. Čoskoro sa miestnosťou rozľahli výkriky bolesti a Frankove prosby aby prestal minuli účinok. Frank sa s rozšírenými zreničkami pozeral ako Johnnyho stále znova plieskal a po nahom chrbte mu stekala krv, ktorá bola teraz všade.
Zdalo sa to ako hodiny, Johnny sa zvalil na dlážku lebo jeho telo už viac neznieslo a Shadows znova pripevnil bič k svojmu opasku. Frank stíchol tiež, jeho líca boli mokré od sĺz keď hľadel ako Shadows zodvihol Johnnyho zo zeme a prehodil si ho cez plece. Potom potichu kývol Gerardovi na pozdrav.
Gerard počkal az kým nepočul zaklapnutie vchodových dverí a potom pustil Franka, ktorý pred ním padol na dlážku. Gerard nestrácal čas, pred tým ako sa obrátil späť k Frankovi, zavrel dvere. Jeho výraz stvrdol, čo Frankove oči naplnilo strachom a ustupoval dozadu. Zasyčal od bolesti, veľmi dobre si pamätal na tú bolesť čo mu spôsobil nedávno Gerard.
Frank nehovoril, vedel že by to nebolo najlepšie, iba by Gerarda viac naštval. Pozorujúc ho, pomaly padol na kolená a Gerard sa pred neho postavil. "Vstaň." Zavrčal. Rozprávať sa s Frankom bolo to posledné čo chcel.
Frank roztrasene vstal, iba aby dostal ranu dosť silnú na to, aby ho znova poslala k zemi. Od stien sa odrazil bolestný výkrik. Zakňučal a prinútil sa vstať, na čo bol opäť skopnutý dole. Narazil lícom o drevenú dlážku. Ticho zastonal a neoblomne znova vstal, tentoraz Gerard počkal až bude na kolenách aby ho kopol do rozkroku, potom nasledovala rana do hlavy. Frank znova vykríkol a spadol na dlážku.
Zachvel sa, Gerard sa na neho pozeral zhora a potom ho zdrapil za hrdlo a prinútil ho postaviť sa na nohy. "Nikomu okrem mňa nebudeš prejavovať náklonnosť." Zavrčal a potom nechal Franka spadnúť späť na zem. Bez toho aby sa obzrel opustil miesnosť a nechal Franka samého so svojimi myšlienkami.
To Be Continuited...♥

Welcome Stranger 4

11. května 2008 v 19:33 | Charlotte71 |  Welcome Stranger
Nedeľná nuda, nočo vám poviem. Takže som napísala ďalšie pokračovanie Welcome Stranger. Dúfam že to čítate a aspoň trochu vám to zdvihne náladu. Nič prevratné sa tu neudeje, aj keď......XD muhaha
Frank´s POV
Zbehol som dole schodmi a zastihol v kuchyni iba Gerardovu matku. Jemne mnou šklblo keď som ju zbadal, predsa len, všetky momenty ktoré som s ňou strávil neboli práve najpríjemnejšie. Keď zbadala ako postávam vo dverách, vyčarila na tvári americký úsmev a pozvala ma k stolu, kde bolo povykladané všetko možné.
"Daj si na čo máš chuť." Ukázala na stôl a ja som len čumel na to množstvo jedla. Párky, cornflakes, hrianky, ovocie a neviem čo ešte. Nevedel som si vybrať, tak som schmatol to čo bolo po ruke. Natrel som si hrianku a strčil si ju do úst.
"Kde je Gerard? Zmeškáte." Spýtala sa a odložila šálku do umývadla. Ako na zavolanie sa vo dverách objavil sám Gerard. Skoro mi zabehla hrianka, vyzeral dobre. Len som nechápal prečo si prezliekol tričko, to čo mal na sebe pred tým bolo super, aj keď musím uznať že ani teraz nevyzerá zle. Trochu som sa zamrvil a až potom mi to došlo. Mal na sebe rovnaké tričko ako ja. Keď si všimol môj výraz, zaškeril sa a sadol si oproti k svojim nedojedeným raňajkám.
..........
"Je to ďaleko?" spýtal som sa, keď už sme hodnú chvíľu kráčali dole ulicou. Vlastne ma to ani tak nezaujímalo, ale to ticho čo medzi nami panovalo bolo dosť deprimujúce. Až keď som svoju otázku dopovedal, tak som si uvedomil aká to bola blbosť. To som sa ho mohol rovno spýtať aké trenky má práve na sebe. Krátko na mňa pozrel a až potom odpovedal.
"Ešte asi dva bloky." A nastalo opäť ticho. Obzeral som si budovy okolo aby som zahnal nudu a necítil sa trápne. Na neho som čumieť nechcel, aj keď čas od času môj zrak zablúdil smerom k jeho zadku. Kurva čo to robím. Pomyslel som si a zatriasol hlavou. Našťastie si Gerard nič nevšimol a stále kráčal akoby nič.
Gerard´s POV
"Je to ďaleko?" spýtal sa ma a ja som naňho pozrel či tú otázku myslel vážne.
"Ešte dva bloky." Povedal som, keď bol jeho výraz tváre aj naďalej vážny. Zdá sa mi trochu čudný, vlastne ani ja sa nesprávam nejak príliš priateľsky. Asi čaká že mu tu ukážem nejaké pamiatky, alebo niečo také. Celý čas ma nenápadne pozoroval. Myslí si že to nevidím, alebo čo? Usmial som sa sám pre seba a pokračoval v chôdzi. Vlastne, ani neviem prečo ale je na ňom niečo zvláštne. Myslím tým v dobrom zmysle. Niečo čo ma fascinuje, možno to budú jeho veľké kukadlá, alebo niečo iné. Neviem to identifikovať a dosť ma to znepokojuje. Nie som na chalanov, ale mám taký pocit že on asi áno. Všetky tie jeho pohyby a pohľady. Striaslo ma z toho. Cítil som sa nesvoj.
"Daj mi prachy, alebo skapeš." Počul som za sebou a niekto mi obmotal kostnatú ruku okolo krku.
"Choď do čerta, Bert." Zavrčal som a vykrútil sa z jeho zovretia. V momente som vedel že je to on, no Frankie vyzeral že sa asi zloží. Vystrašene pozeral raz na jedného a potom na druhého.
"Nemaj strach, to je len Bert, môj kamoš. Bert, to je Frank." Zamrmlal som a strčil si ruky do vreciek džínsov.
"Nazdar." Zazubil sa Bert a natiahol k nemu ruku. Frankov výraz sa zmenil a bolo vidno, že mu odľahlo. Stisol mu ruku a placho sa usmial. Aj napriek tomu že Bert nebol žiadny kriminálnik, vyzeral dosť hrozivo. Frankiemu som sa teda ani nečudoval. Frankiemu?! Pomyslel som si zdesene a asi som sa zatváril dosť divne, lebo obaja na mňa čudne pozreli. Asi si mysleli že mi preskočilo. Vlastne, aj ja sám som si to o sebe myslel. A za všetko mohol tento krpec. Nebyť jeho, bol by som v pohode.
"Pôjdeme?" odviedol som pozornosť od mojich myšlienkových pochodov a pokračoval ďalej. Už to bolo len za rohom a o chvíľu sme zbadali veľkú tehlovú budovu týčiacu sa medzi stromami v parku. Frank sa rozlúčil a rozbehol sa k skupinke nejakých študentov, ktorých som tu doteraz nevidel. Asi jeho kamoši z New Yorku. Prešli sme okolo nich a zamierili k hlúčiku, ktorý patril zase k nám.
Obzrel som sa a zbadal Franka ako sa na niečom smeje. Robili sa mu pri tom jamky na lícach. Musel som sa usmiať aj ja, nemohol som si pomôcť. V tom obrátil hlavu a zbadal ako naňho zízam s priblblým úsmevom na tvári. Rýchlo som sa obrátil a utekal do školy za ostatnými. Kurva, ešte to mi chýbalo.
To Be Continuited CH71♥

Punched by a Kiss 6

9. května 2008 v 19:36 | Charlotte71 |  Punched by a Kiss
Je tu pokračovanie!!! Táto story sa mi začína písať čoraz lepšie a lepšie....normálne sa v tom vyžívam....teda nie že by mi nebolo Franka ľúto, ale poznáte to...pre efekt...XD očakávam komenty...inak KILL
Zazvonil a chvíľu čakal kým sa vo dverách objavila blond hriva Gerardovej matky.
"Á Frank!" usmiala sa žiarivo.
"Je-je Gerard doma? Viete, nebol v škole, tak som mu priniesol úlohy." Snažil sa na tvári vyčariť úsmev. Teraz ma určite pošle do čerta a vykričí mi, že kvôli mne je jej Gerard teraz invalid. Pomyslel si.
"No jasné, vieš, Gerard a ten jeho futbal. Na tréningu si zranil hlavu, preto neprišiel." Vysvetlila a pootvorila dvere aby mohol vojsť dnu. "Bež za ním, je hore v izbe." Typický Gerard. Pomyslel si. Mohlo ho napadnúť, že matke nepovie pravú príčinu jeho zranenia. To by potom musel veľmi veľa vysvetľovať. Zastal uprostred chodby a rozhliadol sa okolo. Bolo tu asi tucet dverí a nevedel ani len odhadnúť, ktoré by asi tak boli od Gerardovej izby. Pôjde na to vylučovacou metódou? Ledva si to pomyslel, dvere napravo sa otvorili a vyšiel z nich vysoký hnedovlasý chalan s okuliarmi. Keď zbadal Franka ako tam bezradne stojí, zastal aj on a premeral si ho zvedavým pohľadom.
"Čo si zač?" spýtal sa ho a zatváril sa trochu nedôverčivo. Určite si myslel že sem prišiel kradnúť, alebo niečo podobné.
"Ehm...som Frank a - a prišiel som za Gerardom." Povedal a natiahol k nemu ruku, ktorú vzápätí stiahol, lebo zo strany toho chalana sa nediala žiadna akcia. Stále naňho iba zízal.
"Som Mikey, Gerardov brat." Spamätal sa po chvíli.
"Eh, je to tu ako v bludisku. Nevieš kde má izbu?" spýtal sa Frank váhavo a dlane mal úplne spotené. Mikey ukázal na posledné dvere vľavo a pozoroval, ako sa Frank celý neistý pohol tým smerom.
"Počuj Frank," začul za sebou Mikeyho hlas a obrátil sa. "tá Gerardova rana...to si bol ty, však?" spýtal sa a podišiel o pár krokov bližšie. Frank vypleštil oči a nevedel čo mu má na to povedať. Ani nemusel, lebo Mikey pokračoval trochu tichším hlasom: "Medzi nami, mohol by si ho mlátiť aj častejšie. Zaslúži si to." Uškrnul sa, potľapkal Franka po pleci a vyparil sa, nechajúc ho tam prekvapene stáť. Nesmierne mu odľahlo. Už si myslel, že ho tu na mieste zmláti, nečakal že ani jeho brat nemá Gerarda príliš v láske. No to nebolo nič oproti tomu, čo ho čakalo teraz. Nemal by odtiaľto radšej čo najrýchlejšie vypadnúť? Nie, keď už prišiel až sem, len tak neodíde. Postavil sa pred dvere a predtým ako zaklopal, sa zhlboka nadýchol. Bolo tam ticho. Zaklopal ešte raz, nič. Teraz alebo nikdy, pomyslel si a zatlačil na kľučku. Pootvoril dvere a nazrel dnu. Nikto tu nebol, no to čo zbadal mu vyrazilo dych. Vstúpil dnu a prekvapene vydýchol. Toto že je Gerardova izba? Izba futbalového hráča a najväčšej školskej hviezdy?! Keby ho nepoznal, povedal by, že tu žije nejaké depresívne decko so sklonmi k upírstvu. Steny boli natreté na tmavo - červeno a nad posteľou viselo množstvo plagátov rockových kapiel a maľby netopierov. Stôl bol zaprataný CD-čkami a maliarskymi potrebami. V kúte stál maliarský stojan zakrytý plachtou. Všade naokolo sa povaľovali kresby. Frank vzal jeden výkres a prezeral si do detailov vypracovanú kresbu dvoch zaľúbencov, ktorí sa držia za ruky, pripravení skočiť zo schátralého mosta. Tak preto ho Gerard nechcel vziať do svojej izby, nechcel aby videl trochu odlišnú stránku jeho osobnosti. Zaostril na zakrytý obraz a podišiel bližšie. Čo je na ňom asi namaľované? Váhal, či sa pozrieť. Rozpačito natiahol ruku, cítil sa ako chlapec čo objavil darček deň pred Vianocami. Dotkol sa plachty a v tom sa otvorili dvere a vošiel Gerard. Mal okolo pása obmotaný iba uterák a mokré vlasy sa mu lepili na tvár. Kurva, ani si od prekvapenia neuvedomil, že vedľa v kúpeľni tiekla sprcha. Gerard od prekvapenia zažmurkal a premýšľal či sa mu to iba nezdá. Frank bol na tom asi rovnako. Gerardove chvíľu trvajúce prekvapenie, vystriedala neskrývaná zlosť.
"Čo tu do čerta robíš?!" vykríkol a odstrčil Franka od plátna. Ten sa zatackal a zadkom narazil o roh stola.
"Ja - ja...." koktal Frankie a úplne mu vypadli všetky zdvorilostné frázy, čo si sem cestou pripravoval. Gerard sa pohľadom uistil, že je plátno na svojom mieste a potom svoju pozornosť upriamil znovu na Franka, ktorý sa triasol na celkom tele. Čakal že ho buď zmláti ako žito, alebo znova znásilní. No ten iba stále stál na svojom mieste a nenávistne naňho zazeral.
"Načo si sem kurva prišiel?! Znova mi niečo otĺcť o hlavu?"
"Nie, ja nebol si v škole a tak..."
"Á tak sa ma náš krpatý samaritán rozhodol navštíviť? Myslíš že som padnutý na hlavu?" Gerard si pravdepodobne celú situáciu vysvetlil po svojom.
"T - to si kreslil ty?" snažil sa Frank odľahčiť celú situáciu zmenou témy a ukázal na maľbu, ktorú si pred chvíľou prezeral. "Je pekná." Pokračoval, keď mu neodpovedal. Stále tam len tak postával a pozeral na Franka ako keby ho videl prvý krát v živote. Frankie sklopil zrak, nevedel čo by mu viac povedal. Pôvodne sa mu prišiel ospravedlniť, no v tejto situácií sa nedokázal prinútiť niečo povedať. Keď zdvihol zrak, vystrašene sa strhol. Gerard sa pohol zo svojho stanoviska a teraz stál rovno pre ním. Frank v jeho očiach jasne rozoznal čo má za lubom, utiecť však už nestihol. Gerard ho prirazil k skrini a ruky mu chytil nad hlavou. Nemohol sa ani len pohnúť.
"Nechaj ma, pre - prečo to robíš?" zafňukal bojazlivo a snažil sa povoliť zovretie. Ešte doteraz sa nespamätal z toho, čo ho naposledy znásilnil. Spravil to bezohľadne a bez štipky citu.
"Nehovor že sa ti to nepáči." Uškrnul sa Gerard ľadovo a uvoľnil jednu ruku, aby si ňou stiahol osušku. Zdrapil Franka za golier a surovo ho hodil na zem. Bolestne zaskučal, keď dopadol tvrdo na dlážku a snažil sa doplaziť až k dverám. Nebol ani v polovici cesty, keď mu Gerard zastúpil cestu. Strhol z neho nohavice a celou váhou sa zvalil na jeho drobné telo.
"Nie!" zvreskol Frank, dúfajúc že ho zdola niekto začuje, no iba dostal poriadnu ranu do brady.
"Zavri hubu." Zasyčal Gerard a využil Frankove prekvapenie. Prevrátil ho na brucho a surovo prirazil. Frank tlmene vzlykol a zaryl nechty do podlahy. Cítil, akoby ho niekto trhal na kusy. Ďalší príraz už nezvládol. Zatmelo sa mu pred očami a o chvíľu ho pohltila tma.
To Be Continuited...CH71 ♥

What´s new?

9. května 2008 v 18:36 | Charlotte71 |  [ Moje Kecy
Ááá....čaute dnes bol tak nudný deň....ale nemusela som byť v škole, takže pohodka. Napísala so pár pokračovaní a hneď vám ich sem niekoľko hodím. Preložila som ďalšiu časť Až do poslednej kvapky krvi a musím povedať že je to teda fuckt hardcore. Pekné drsná poviedka....mno ale čo začala som, tak ju aj dokončím...mne sa páči. A o chvíľu vám sem hodím aj pokráčko Punched by a Kiss páči sa mi že má u vás dobrý ohlas, aj keď tých komentov mohlo byť predsa len viac...lol♥ ale lepšie nejaké ako žiadne...mno ok....ja teraz končim s kecami aby som rýchlo prepísala to pokráčko. Iba som vám chcela "zdeliť" some informations....XD paaa

Strašne mi chýbaš 18

8. května 2008 v 22:07 | Charlotte71 - Translated |  Strašne mi chýbaš
Stále Frank´s POV
Asi po pol hodine moje slzy začínali pomaly vysychať, no stále som sa cítil mizerne. Zastonal som a načiahol sa za svojim mobilom.
"Áno?"
"Fakt by si mal asi prísť Frankie. Gerard sa celý trasie a prehľadáva moju izbu aby našiel svoj občiansky."
"Kurva. O chvíľu som tam." vyskočil som a utekal dole schodmi k dverám. Celou cestou k ich domu som bežal a videl som Gerarda, víťazoslavne držiaceho svoj občiansky, ako mieri k autu aby si nakúpil chľast.
Urobil som to jediné čo som v tej chvíli mohol urobiť, nadýchol som sa a utekal rovno k nemu. Rýchlo som naňho skočil, sediac na ňom a snažil som sa lapiť dych. Ležal podo mnou a oči mal dokorán.
"Frankie?"
"Kam si šiel?"
"Uh...nikde."
"Šiel si si kúpiť chľasť?"
Zahanbene prikývol a začervenal sa.
"Prečo?"
"Lebo si odišiel a ja som sa cítil osamelý."
Stále som na ňom sedel s prekríženými rukami.
"A alkohol je riešenie?"
"Nie. Prepáč Frankie. Nebol si tu a ja som nevedel čo mám robiť." vzdychol som a sediac na ňom, som prikývol.
"No, tak teraz som tu! Čo chceš robiť?"
"Um...objímať sa?" počul som v tom viac ako len otázku.
"Okej." vstal som z neho a pomohol sa postaviť aj jemu, potom som načiahol ruku za jeho občianskym. Podal mi ho, ale najprv ma pobozkal na líce. Preplietol som si s ním prsty a zamierili sme k domu. Mikey sedel s ustarosteným výrazom na gauči. Usmial som sa naňho a šiel s Gerardom do suterénu. Gerard si ľahol na posteľ a otvoril náruč, naznačujúc aby som prišiel bližšie. Ľahol som si a vyškriabal sa na neho.
"Prepáč že som odišiel Gee." cítil som ako sa mi oči opäť zalievajú slzami.
"To je v pohode Frankie. Mal si pravdu, vo všetkom....nemal som ťa udrieť."
"Zabudnime na to, ok?"
"To znie dobre." nahol som sa a pobozkal ho. Potom som ho odtisol a položil si hlavu na jeho hruď.
"Naozaj mi je to ľúto." zamrmlal.
"Je to dobré Gee."
"Nie! Nie je, ublížil som ti!"
"Gee, počúvaj ma. Odpustil som ti a už sa tým netráp."
"Skutočne?"
"Absolútne."
"Si na mňa tak dobrý Frankie."
"To nie je pravda."
"Ale je! Si krásny, perfektný a skvelý. Každý by bol šťastný keby ťa mal, ale ty si si vybral mňa."
"Samozrejme že som si vybral teba. Vystihuje ťa všetko čo si pred chvíľou vymenoval, len si doteraz nedostal svoju šancu."
Gerard sa usmial, opäť som sa nahol a pobozkal ho, tentoraz vášnivejšie.
"Milujem ťa Frankie."
To be Continuited...♥

Welcome Stranger 3

8. května 2008 v 15:35 | Charlotte71 |  Welcome Stranger
Dnes som napísala pokračovanie...dúfam že vám bude páčiť tak ako mne, lebo som sa pekne spotila kým som to zo seba dostala. Prepísala som to asi tri krát a snáď výsledok stojí za to...plsky komentujte nech viem či sa vám to apsoň trochu páči....dik...vaša Charlotte XD
Gerard´s POV
Zaklapol som budík a dezorientovane sa posadil na posteli. Mal som pocit akoby som zaspal iba pred piatimi minútami a v hlave mi neuveriteľne trešťalo. Digitálne číslice ukazovali niečo po siedmej, no vonku už bolo svetlo ako na obed. Ešte že tu mám tie tmavé závesy, neznášam slnko. Nie že by som bol nejaký satanista, to nie, ale akosi mi to nerobí dobre. Pomaly som odkopol deku a vstal aby som tú únavu aspoň trochu rozchodil. Včerajšok absolútne nedopadol podľa mojich predstáv. Matke som v tom aby nás povláčila po obchodoch nezabránil a zlatým klincom toho zasraného dňa bolo, keď chcela Frankovi kúpiť boxerky so supermanom. Myslel som že sa prepadnem od hanby keď na mňa vtedy zmätene pozrel. Potom keď sme po troch hodinách konečne dorazili domov, na nič sa nepýtal, zavrel sa v izbe a je tam až doteraz. Neprišiel ani na večeru. Po tej traume s mojou matkou sa mu ani nečudujem. Vlastne, na jeho mieste by som v momente balil kufre a utekal na najbližšie lietadlo späť domov. S privretými očami som zamieril do kúpeľne a zhodil zo seba šaty. Postavil som sa do sprchy a pustil na seba sprchu. Trochu som vykríkol a zanadával keď sa na mňa spustila ľadová voda. V momente som bol hore a nepotreboval som ani svoju rannú kávu. Potom som na seba nahádzal nejaké šaty čo som našiel a zišiel som dole na raňajky. Matka už sedela pri stole a čítala nejaký bulvárny plátok. Čas od času sa zachichotala a krútila hlavou. Asi sa čudovala ako si mohla Hilary Duff obliecť dva krát tie isté šaty. To bolo jediné čo ju kedy zaujímalo.
"Dobré ráno, zlatko." Usmiala sa keď ma zbadala a posunula predo mňa misku so sušienkami.
"Dobré..." zamrmlal som a nalial som si mlieko. V tom sa vo dverách objavila Mikeyho strapatá hlava a hlasno zazíval. Oh, asi som zabudol spomenúť že mám aj brata. Mladšieho. Je rovnaký psychopat ako moja matka, iba v mužskom prevedení. (Sorry Mikes XD) Našťastie doma nebýva tak často, chodí na súkromnú internátnu školu v San Franciscu a domov sa vracia len občas. Ani nepozdravil, vzal si misku s cereáliami a zase niekam zmizol. Nebaví sa so mnou, odkedy som mu vynadal do skurvených buzerantov. Samozrejme že to nebola pravda, Mikey nebol teplý. Len sa tak vždy správal a obliekal. Neznášal som jeho afektovaný úsmev a neustále postávanie pred zrkadlom. Ešte že bol viac preč ako doma, to by sme sa navzájom asi pozabíjali.
"Frankie ešte nevstal?" spýtala sa ma mama medovým hlasom a vyrušila ma z premýšľania. Mykol som plecom a pokračoval v raňajkách, bolo mi to úprimne jedno. Včera som mu predsa povedal o koľkej začína škola, to že nedokáže vstať na čas je jeho problém.
"Tebe je to jedno? Gerard, pre Boha je to náš hosť tak sa podľa toho k nemu aj správaj!" vykríkla a rozhodila rukami, až vykydla svoj proteínový nápoj. "Do čerta, choď ho prosím ťa zavolať na raňajky." Povedala miernejšie a zohla sa pod stôl aby to poutierala. Prevrátil som očami a odšuchtal sa späť na poschodie. Dali sme mu izbu pre hostí a teraz som stál pred dverami a načúval. Pravdepodobne ešte chrápe. Uškrnul som sa a bez zaklopania vtrhol dnu. Takmer som zinfarktoval keď som zbadal Franka ako predo mnou stojí, zabalený iba v uteráku.
"Moje nervy, prepáč ja...nevedel som...ehm...Mama chcela aby som ťa zavolal na raňajky." Vykoktal som a užasnuto hľadel na jeho ruky, hruď a krk, kde sa skvelo množstvo tetovaní. Od zvierat až po rôzne nápisy.
"Eh...ok. Hneď som dole." Začervenal sa a chytil si osušku rukou akoby sa bál, že mu spadne a ja ho uvidím v plnej kráse. Vlastne...to nebol až taký zlý nápad. Pomyslel som si. Gerard!!! Čo to robíš? Okamžite odtiaľto vypadni, bratovi nadávaš do buzerantov a teraz očumuješ cudzieho chalana!!! Zatriasol som hlavou aby som sa zbavil tých dotieravých myšlienok a vycúval som von z miestnosti. Treskol som dvermi a utekal odtiaľ čo najďalej.
Frank´s POV
Včerajšok ma dosť vystrašil. Stratil som reč keď mi pani Wayová strčila pod nos supermanovské boxerky a ponúkla sa že mi ich kúpi. Vraj by sa mi hodili. Neviem kde na to prišla, ale môj výraz hovoril za všetko. Pozrel som na Gerarda ktorý stál obďaleč a hľadal som u neho záchranu. No jeho výraz neprezrádzal skoro nič, tak som si musel poradiť sám. Snažil som sa jej slušne vysvetliť že na podobné výstrelky príliš nie som a radšej mám klasiku. Nakoniec ju to konečne prestalo baviť a dostavili sme sa domov. Gerard mi povedal o Koľkej začína škola, ukázal mi moju dočasnú izbu a niekam sa vyparil. Vlastne som bol rád že ma nechal osamote. Nevedel som si to vysvetliť, ale v jeho prítomnosti som bol akýsi nesvoj. Možno to spôsoboval jeho neprístupný a nečitateľný výraz tváre, ktorý ma trochu desil. Myslel som že si budeme rozumieť, no jeho chladný prístup ma dosť odrádzal od toho aby som sa nejak snažil nadviazať rozhovor. Vybalil som sa a do rána nevyliezol z izby. Načo vlastne? Počúvať kecy jeho matky ma nelákalo ani trochu a jeho zamračený pohľad som oželel. A pritom by som ho tak rád spoznal.
Ráno som skoro zaspal, vyskočil som z postele ako namydlený blesk a skočil rovno do sprchy. Skoro som sa pri tom zabudol aj vyzliecť. Bol som nervózny, to viete nová škola a tak. Ešte že tu mám aj kamošov z našej školy v New Yorku. Som zvedavý, ako sú na tom oni. Zabalil som sa do uteráka a vydal sa do izby hľadať nejaké vhodné oblečenie. Prvý deň som chcel zapôsobiť. Neviem síce na koho, no to bolo v tej chvíli jedno. Práve som zo skrine vyberal tričko, keď sa dvere prudko otvorili a dnu vtrhol Gerard. To majú v rodine vo zvyku, že vojdú bez zaklopania? Ostal som strnulo stáť na mieste a tričko sa mi vyšmyklo z ruky. Gerard z toho ostal tiež celkom vyvalený a skĺzol očami na moje telo a mal som dosť silný pocit že aj trochu nižšie, kde bol uterák. Ale to sa mi asi len zdalo. Prekvapivo mi jeho pohľad ani trochu nevadil, páčilo sa mi akým spôsobom na mňa hľadel.
Vykoktal niečo o tom že mám ísť dole na raňajky a ja som prikývol. Bol som červený asi až za ušami. Treskol za sebou dvermi a počul som ako utekal chodbou do svojej izby.
Takže možno nie je až taký chladný ako sa na prvý pohľad zdalo...
To Be Continuited....CH71♥