Srpen 2008

Pomsta je sladká....ale tá druhá ešte sladšia XD

16. srpna 2008 v 23:33 | Klaudiqa - One-Shot
Nooo taksom zistila že posledná jednorázovka mala celkom úspech, tak som vypočula vaše prosby a napísala voľné pokračovanie. Dúfam že sa vám to bude páčiť tak ako prvý diel a napíšete nejaký koment. A ozaj...venované Miške...=)
"To mi zaplatíš ty zmrd." Zasyčal ticho Frank keď sa konečne spamätal z náhleho šoku a pozbieral všetky svoje kusy oblečenia, ktoré z neho v návale vášne Gerard strhával. Hodil ich do jedného kúta a tak ako bol, nahý, zamieril do spŕch, odkiaľ už bolo počuť tečúcu vodu.
Takže on sa teraz bude tváriť akoby nič. Pomyslel si Frank naštvane a zastal medzi dverami, aby zmapoval situáciu. Nikde nikoho, len z jednej sprchy unikala jemná para.
Bol naštvaný a frustrovaný z toho ako s ním ten idiot pekne vypiekol. Mal sto chutí mu to oplatiť, zostávalo už len vymyslieť ako.
Podišiel o pár krokov bližšie a nazrel cez plastový záves dnu. Gerard si práve umýval vlasy a tenké pramienky peny zo šampónu mu stekali po nahom tele. Potom vstúpil po prúd teplej vody a penu nahradili kvapky vody. Frank sa musel pritisnúť o studené kachličky aby sa trochu schladil, lebo aj napriek tomu začínal mať trochu problém udržať sa na uzde. Nesmel však teraz podľahnúť, ešte nie.
Ešte pár sekúnd s pohľadom namiereným na Gerardov zadok neisto prešľapoval, no potom rozhodne opustil sprchy a v šatni vo vrecku nohavíc nahmatal svoj mobil. Chvíľu premýšľal, no potom s úsmevom vytočil známe číslo.
......
"Gerard?" začul spevák za svojim nahým chrbtom Frankov hlas a sám pre seba sa usmial. Veľmi dobre vedel ako táto jeho odveta ublížila jeho egu a preto si ten jeho zamatový hlások príliš nepripúšťal k telu. Vedel že je to určite pasca.
"Hmm?" zamrmlal otrávene na odpoveď sa obrátil sa cez plece. Frank bol stále nahý a opieral sa o stenu, pozorujúc ho lačným pohľadom. Mlčal.
"Niečo si si tu zabudol?" zmenil formuláciu svojej predošlej otázky a obrátil sa k nemu celým telom. Niečo sa v ňom pri pohľade na jeho nahé telo pohlo, no nechcel to dať príliš najavo. Frank by si hneď myslel že má navrch a to by ho mohlo dočasne ohroziť. Chladne si ho preto premeral a rozotieral si pritom po tele sprchový gél. Uškrnul sa keď si všimol Frankov pohľad a ruky, ktoré nenápadne presunul do svojho rozkroku aby zakryl menší stožiar, ktorý rýchlo naberal na veľkosti. Na líca mu vstúpila červeň keď zistil že si to všimol a sklopil zrak.
Vzápätí však znova zdvihol hlavu a v pohľade mal niečo iné. Túžbu?
"Mohol by som sa pridať?" oblizol si hornú peru a o krok sa priblížil. Gerard si ho hneď chcel pritiahnuť k sebe, no potom mu v hlave zablikala kontrolka. Čo ak je to jeden z jeho ďalších trikov? Neverí predsa že by to čo mu pred chvíľou spravil nechal len tak a zabudol na to.
"Už som so sprchou skončil." Povedal stroho a lakťom zastavil vodu, ani z neho nestihla zmyť všetok gél. Rýchlo prekĺzol okolo, ani si nevzal uterák ktorý visel neďaleko. Ako keby tým chcel Franka vyprovokovať ešte viac. Vlastne tomu tak bolo. Frank iba zaťal ruky v päsť a zhlboka sa nadýchol. Teraz to nesmie vzdať. Odlepil sa od steny a zamieril sa svojim objektom túžby. Teraz stál pri skrinke a obliekal si tesné čierne nohavice. Samozrejme opäť naostro, ako vždy. Bolo zábavné pozorovať ho, ako sa snaží napchať do príliš tesných džinsov a zabralo mu to pár minúť.
"Na tvojom mieste by som sa s tým toľko nepiplal." Zatiahol ironicky a zastal pár metrov od neho s rukami založenými na hrudi ako nejaký bodyguard. Kĺzal očami po každom záhybe jeho tela a mal chuť zabudnúť na svoju pomstu.
"Prečo myslíš?" odpovedal a pokračoval v obliekaní.
"Presne pre toto." Precedil cez zuby a prudko ho obrátil k sebe. Ten ani len nemrkol a so záujmom si ho prehliadal ako tovar na pulte v obchode. Frank ho chytil za obe zápästia a prirazil ku kovovej skrinke, kde boli pekne do radu povešané kostýmy na show.
"Čo chceš týmto dosiahnuť?" preniesol Gerard chladným hlasom a pozrel na Frankove nahé koleno mieriace k jeho rozkroku.
"Vieš čo ma na tebe strašne štve?" zasyčal Frank a poriadne nohou pritlačil o tesnú látku nohavíc. Gerard tlmene zastonal, no inak sa statočne držal, čo Franka ešte viac vytočilo.
"Štve ma, že musíš mať vždy pravdu." Pokračoval a jedným švihom mu roztrhol na poly zapnutú košeľu.
"Štve ma, že sa správaš ako totálny idiot." Rozopol mu opasok a odhodil ho za seba.
"Neskutočne ma vytáča, keď si zo mňa robíš slúžku a trtkacieho panáka." S vypätím síl mu tesne nohavice stiahol až ku kolenám a potom rukami zamieril po jeho hrudi čoraz nižšie.
"Ale najviac zo všetkého ma šve, že ti aj napriek tomu všetkému, nedokážem odolať." Lačne mu stisol malého Geeho a jazykom obkreslil líniu jeho krčnej tepny. Gerard zaklonil hlavu a mierne zastonal. Takýto príval slov a činov z jeho strany teda nečakal. Zabudol na všetky varovania jeho druhého ja a všetkou silou sa na Franka vrhol, pritisnúc si ho čo najbližšie to šlo.
"Počkaj." Zastonal Frank a zohol sa, aby ho zbavil nohavíc úplne. Gerard si ich ihneď skopol dole a nedal Frankovi šancu pohnúť sa od neho ani na milimeter.
"Čo keby sme sa teraz pekne vrátili do spŕch?" zašepkal mu Frank do ucha a už ho ťahal smerom k dverám. Nenamietal, len sa nechal viesť a pritom ho bozkával kam len dosiahol.
Frankie rýchlo otvoril dvere a vtiahol Gerarda dnu.
"Nie je tu nejaka zima....?" spýtal sa zarazene Gerard, keď ho ovanul nepríjemny chlad, no bolo neskoro aby si uvedomil že namiesto v sprche stojí na chodbe. Stál tam úplne nahý a mierilo naňho asi 20 objektívov, ktoré ako náhle sa pohol, začali cvakať o stošesť aby im neunikol ani jediný pikantný záber jeho tela. V tomto pomykove si ani nevšimol že Franike už nestojí vedľa neho a uvedomil si to až vtedy, keď sa dvere šatne hlasno pribuchli. Rýchlo bežal smerom k nim a snažil sa ich otvoriť, no niekto ich zamkol.
"Frank, otvor dvere, prosím." Búchal, no spoza nich sa ozýval len tichý chichot.
"Otvor tie zasrané dvere!!!" vrieskal a zlostne do nich kopol.
"Niekto myslím raz povedal že pomsta je sladká, a ja si tú svoju vychutnávam dokonale." Počul spoza dverí Frakov hlas a potom len zmätene na narastajúcom počte novinárov, ktorí sa sem zbehli aby ho mohli očumovať. Nevedel ako sa tu vzali, veď rozhovory už predsa dal a bolo už dosť dlho po koncerte.
Ani len netušil že Frankie toto celé naplánoval a zavolal ich on...teraz mohol Gerard len čakať na zajtrajšie vydanie novín s jeho fotkou na titulke...pekná pomsta....

Pomsta je sladká

15. srpna 2008 v 0:07 | Klaudiqa - One-Shot
Možno vám táto story príde trochu divná, ale ja som sa pri jej písaní náramne bavila....XD
"Au!" ozvalo sa zo šatne, keď pokoncertný nával fanúšikov v hale pomaly klesal. Nikto sa nad tým príliš nepozastavoval, každý mal plno svojich starostí s balením aparatúry a vybavovaním iných záležitostí ohľadom ďalšej show, ktorá sa na tomto mieste mala konať aj na druhý deň.
"Nevrť sa, lebo ti tú pinzetu pichnem až do zadku!" zavrčal Frankie a popritom sa diabolsky uškrnul pri predstave pinzety v Gerardovom pozadí. Opatrne vytiahol ďalší kus drobného skla z kamarátovej kože a na krvácajúcu ranku priložil vlhký uterák.
Spevák len mierne sykol, no inak nejavil nejaké veľké známky odporu, alebo nebodaj bolesti. Akosi stále nevedel pochopiť, ako sa pri Bobovej aparatúre vzali sklenené fľaše s vodou. Nič také si predsa nepýtali, a už vôbec nie v sklenej podobe. Svoj podiel na tom mal aj ten malý trpaslík čo stál za ním a škeril sa od ucha k uchu. Venoval mu zamračený pohľad a potom sa obrátil späť, s pohľadom zabodnutým na dvere s nápisom MY CHEMICAL ROMANCE.
Keby nebolo Iera, neskončil by medzi bubnami a činelmi ako nejaký idiot. Všetci sa na tom dobre bavili, dav vrieskal, len on má teraz v zadku zapichnuté sklo ako ježko.
Zajtra budú na internete všade fotky, ako ho Frank počas jeho vzdychacieho sóla, šmaril rovno Bobovi do náruče.
"Au, Kurva!"
Frank neodpovedal, len sa priblblo zachichotal.
"Nerehoc sa, keby nebolo teba, neležal by som tu teraz s holým zadkom ako nejaký adolescent!" zvreskol a treskol päsťou o drevenú lavicu na ktorej takmer ležal. Vinník na chvíľu stíchol a nahodil ublížený výraz. Vyťahujúc posledné kúsky, kusol si do spodnej pery a nemo pozoroval kamennú tvár svojho kamaráta z kapely. Toto nechcel, teda vlastne chcel, ale nie až tak. Žralo ho, že je naňho teraz Gerard naštvaný a to všetko len pre blbú náhodu.
"Hneváš sa?" spýtal sa opatrne a priložil mu na rany čistý uterák.
"Hmmm..." zavrčal len a stále pozeral niekam do neznáma.
"Ale, má to aj svoje výhody."
"Akú už len toto môže mať výhody?" obrátil sa smerom k nemu a prešiel si ho nevraživým pohľadom. Frank sa nahol bližšie a šibalsky sa zaškeril.
"Nikdy by som nevidel tvoj sexy zadok tak zblízka."
"Tak o toto ti celý ten čas šlo?" vyštekol Gerard, no už trochu miernejšie a pobavene si Franka premeral od hlavy až po päty, nevynechajúc ani jediný detail. Bol tak sexy. Sexy a navyše jeho kamoš, vražedne dobrá kombinácia. Opatrne sa nadvihol na lakťoch a takmer nečujne zašepkal.
"A nechcel by si mi teraz na oplátku ukázať ty svoj?" nadvihol pri tom obočie a zaškeril sa presne tak, ako to vedel len on. Frankie len prekvapene vyvalil oči a potom sklopil zrak, kĺžúc rukou po gombíkoch na Gerardovej košeli.
"Takže už sa nehneváš?"
"Hnevám." Odpovedal Way pevným hlasom a zdrapil ho za predok trička Misfits. "Ale môžeš si to u mňa vyžehliť." Pohľady sa im stretli a dych sa zrýchlil. Toto bolo po prvý raz čo spolu takto hovorili, Frerardy a bláznenie na pódiu bolo niečo celkom úplne iné. Iba fikcia, divadlo pre pobavenie divákov a spestrenie show. Toto bola realita, oni dvaja v prázdnej šatni, pričom jeden takmer polonahý.
Čo na tom že spolu hrali v kapele, skúsiť treba všetko nie? Presne toto sa v tom momente obom preháňalo hlavou. Ako prvý sa spamätal Gerard, ktorý sa s ešte stále stiahnutými nohavicami posadil a v zlomku sekundy vyzliekol Frankovi tričko. Jeho tetovania priam žiarili a volali po pohladení, ktorého sa im vzápätí dostalo až až. Zakláňajúc hlavu Frank nahmatal lem Geeho nohavíc a opatrne mu ich stiahol až k členkom, pomáhajúc si pri tom nohou. Následne ruku zdvihol a nahmatal niečo omnoho zaujímavejšie. Gerard tlmene zastonal a obaja sa zvalili na zem. Čo na tom že bola špinavá, to bolo to posledné čo ich teraz zaujímalo.
Po pár sekundách boli obaja nahí a ich spotené telá, ktorým ešte nebola dopriata sprcha sa váľali po dlážke, prepletené a horiace túžbou potom druhom.
"Gerard..." zaskučal Frank, keď sa jazykom dotkol jeho pýchy, jemne prechádzajúc od hora až dole po celej jeho dĺžke. Potom sa vrátil späť k jeho ústam a žiadostivo sa na ne prisal.
"To má byť tvoja forma pomsty?" vydýchol Frank, keď sa od seba konečne odtrhli, lapajúc po vzduchu.
"Tá ešte len príde." Uškrnul sa zadýchane Gerard, prechádzajúc prstami pozdĺž celého jeho tela. Nevynechal ani kúsok kože, ktorú by nepreskúmal a privádzal ho tak do varu.
"Gee...no tak rob už niečo poriadne." Zaskučal napoly zronene a psími očami ho prosil o zľutovanie.
Bozkami ktoré mierili čoraz nižšie sa potom konečne dostal k problému. K Frankovmu problému, ktorý podľa jeho výrazu tváre až bolel. O chvíľu sa spoza dverí šatne ozývali aj iné zvuky ako len AU!
"Už, už budem." Vzdychal Frankie a od náporu slasti sa prehýbal dozadu. Zrazu akoby ho niekto ovalil po hlave. Zarazene sa nadvihol na lakťoch a zízal na Gerarda akoby ho videl prvý raz.
"Prečo si prestal?"
Oblizujúc si pery, sa Gerard len uškrnul a natiahol sa pre svoje veci.
"Pomsta je sladká." S týmito slovami opustil miestnosť a zamieril k sprchám a nechal Franka v šoku ležať na dlážke. Ten len položil hlavu späť na podlahu a nadával si do debilov.
Klaudiqa..♥♥♥

Cemetery Drive IX.

10. srpna 2008 v 1:10 | Klaudiqa |  Cemetery Drive
Som zvedava či Miška dodrží slovo a na výmenu napíše pokračovanie pre mňa. Budem netrpezlivo vyčkávať, inak už nenpaíšem ani čiarku z tejto story, to si môže byť istá. XD Tak si uži tento diel zlato...XD
Presne ako som očakávala, domáce väzenie ma neminulo. Ani takú osobnosť ako som ja, Misha. Mohla som byť rada že som nedostala zákaz ísť na záverečný ples maturantov našej školy, ktorý sa konal každý rok.
Hneď po návrate domov z nočnej prechádzky po okolí ma čakal krížový výsluch, ako keby som bola nejaký utečenec alebo čo.
"Misha, kde si bola?"
Ticho.
"Misha?!" zvreskla, až mi zadunelo v hlave. Jej oktávy nerobili dobre nikomu a už vôbec nie mne, keď nevedela nič iné, len po mne vrieskať. Keď zo mňa nedostala po pol hodine snaženia ani jediné slovo, s ortieľom väzenia ma poslala do svojej izby a ja som cestou už len počula ako trieska všetkým, čo jej v kuchyni prišlo pod ruku.
Som zvedavá ako to ocenia susedia, ktorí ešte asi spia.
S čudným pocitom som zaľahla do postele a prebrala sa až ráno, na vytrvalé klopanie na dvere.
"Čo je?" zamrmlala som ospalo a odhodila hnedého macka, ktorý mi bránil v dýchaní. Vypľúvajúc plyšové chlpy som sa nejak vytackala spod prikrývky a zakopla o topánky, ktoré sa mi čírou náhodou priplietli do cesty.
"Raňajky máš na stole...a pohni si, zmeškáš školu." Oznámil mi mamin strohý hlas a hneď mi klesla nálada na stupeň nula.
"No jasné." Zamrmlala som otrávene tak aby to nepočula a vystrčila som smerom k dverám prostredník.
..........
Pohľadom som zablúdila na opačný koniec triedy, kde vždy sedávala moja kamarátka Cloe. Sedela opretá o stôl a bez pohnutia čumela pred seba. Jasné že odvtedy so mnou neprehovorila ani slovo, aj keď som sa pár krát snažila s ňou nadviazať debatu, len sa otočila a tvárila sa že neexistujem. Štvalo ma to, lebo som vedela že je to čiastočne aj moja vina. Mala by som jej povedať naozaj o všetkom, lenže ako keď som pre ňu teraz menej ako vzduch?
Vytrhla som zo zošita čistý list papiera a kostrbatým písmom načmárala stručný odkaz. PO HODINE NA DIEVČENSKÝCH ZÁCHODOCH. Poctivo som ho skrčila a presne mierenou ranou hodila až k nej. Lavica smiešne zavŕzgala od toho ako sa strhla a potom zdvihnúc papierik pozrela mojim smerom. Pokývala som hlavou a trochu sa usmiala aby som ju posmelila. Iba prevrátila očami a nerozhodne si papierovú guľu prehadzovala v dlaniach.
Nakoniec sa mi obrátila chrbtom, takže som nevidela či odkaz čítala, alebo nie. To je fuk, aj tak som vedela že príde. Zvedavosť je strašná vlastnosť a u nej tá zvedavosť hraničí až s chorobou. Takže som si po hodine na ňu pekne počkala a presne ako som predpokladala sa objavila vo dverách. Keď ma zbadala sklonila hlavu a podišla o pár krokov bližšie.
"Tak si prišla." Rýpla som do nej a oprela sa o jednu z kabínok.
"Mám snáď na výber?" odfrkla a pozrela von z okna. Tú poznámku som prešla mlčaním a premýšľala kde začať. No, bude to ťažké....
..........
"Ty mi neveríš, mám pravdu?" sklopila som zrak, keď som zbadala jej výraz po tom, čo som jej všetko vysvetlila.
"Jasné že hej, len...mi to celé pripadá akési čudné. Doteraz sa o teba nikto nezaujímal a zrazu si pre všetkých vyvolená?" zatvárila sa dosť neisto a nechtom vyškrabovala do omietky nejaké obrazce.
Len som na to pokrčila ramenami, ani mne to v podstate nedávalo zmysel, ale to čo som zažila sa vymazať nedá a sen to teda určite nebol. Stále som cítila chuť bozku, ktorý na mne zanechali JEHO pery. Ani neviem či som to brala ako pozitívny, alebo skôr negatívny zážitok. Ale o tom som jej radšej nepovedala, nikto o tom nebude vedieť. Zamknem to na sto zámkov a uložím až niekde úplne vzadu v mojich spomienkach. Nikdy sa to už nesmie zopakovať, nechcem sa stať niečím podobným ako je on. Videla som čoho sú tie obludy schopné a netúžim patriť medzi ne.
"Takže Bert, ten divný chalan a Alicia patria medzi...no medzi..."
"Premožiteľov." Dokončila som za ňu a ona prikývla. "Áno." Súhlasila som a premiestnila sa bližšie, lebo sa toalety začínali zapĺňať študentkami. Naklonila sa ešte bližšie a jej tvár pripomínala nadržaného king konga.
"Myslíš, že by som sa mohla aj ja stať...no veď vieš, premožiteľkou." Dodala, keď som na ňu len nechápavo civela a zahryzla si do spodnej pery. Už len toto mi chýbalo, presne kvôli tomuto som sa tak zdráhala o všetkom jej povedať.
"Nevrátim sa tam." Pokrútila som hlavou a potom odišla von na chodbu. Ešte za mnou niečo kričala, ale ja som ju nepočúvala. Nikto ma neprinúti stať sa tým čím nechcem. Ani Bert s tou jeho bandou a ani upíri.
Máš z nás strach? Nie, už nie. Skrivila som tvár a zhlboka sa nadýchla. Zasa tie hlasy, teraz už presne viem komu patrili. To ON.
Nech si kdekoľvek, neunikneš svojmu osudu. Stane sa presne to, čoho sa najviac obávaš.
Zakryla som si rukami uši a dookola si opakovala nech mi dá konečne pokoj, no nepomáhalo to. Jeho hlas sa nedal nijak utíšiť, ani prekričať. Všetci naokolo na mňa pozerali ako na blázna, keď som pobehovala s rukami na hlave a niečo si mrmlala, no mne to bolo fuk. Chcela som sa ho konečne zbaviť, pretrhnúť spojenie medzi nami, aby mi už konečne dal pokoj.
Zamierila som na svoju obľúbenú chodbu a do niekoho narazila. Bol to Bert. Bez pohnutia stál a pozoroval ma. Ruky mi ovisli pozdĺž tela a s otvorenými ústami som hľadela do jeho bledej tváre. Nedali sa z neho vyčítať nijaké pocity, len ma neprestajne pozoroval. V tom akoby sa so mnou niečo stalo. Akoby som to ani nebola ja, úplne som stratila kontrolu nad svojim telom. Vrhla som sa na neho a začala ho dusiť vlastnými rukami.
"Nie!" zvreskla som a chcela prestať, no ruky ma odmietali poslúchať. Stisk bol čoraz pevnejší a Bert naberal purpurový odtieň a lapajúc po dychu sa ma pokúšal od seba odtlačiť. Jeho oči prosili o milosť a v tých mojich sa zračilo len a len zúfalstvo...
To Be Continuited...Klaudiqa ♥♥♥

Star Wars 10

8. srpna 2008 v 19:18 | Klaudiqa and Red_of_Rose |  Star Wars
Jeeee...ďalšie pokračovanie!!! Sme dobré čo? XD
Gerard´s POV
Roztraseným hláskom som jej vysvetlil čo sa stalo a ona sa hneď rozbehla smerom k budove školy. Neobzerala sa a ani nebrala ohľad na to, že som tam ostal stáť ako prikovaný. Po pár sekundách váhania som sa vydal za ňou. Bude správne ak pôjdem s ňou? Mikey chcel predsa ju, nie mňa. Aj napriek týmto úvahám som na záchody vtrhol hneď za ňou a nemo sa prizeral ako sa nežne prihovára Mikeyho zoslabnutej telesnej schránke. Pokúsila sa ho zodvihnúť, no akosi jej to nešlo. Bol na ňu priťažký a to mal podľa môjho názoru päť kilo aj s topánkami.
"Môžeš mi pomôcť?" zavrčala nepríjemne mojim smerom a ani sa neobťažovala obrátiť hlavu.
Váhavo som pristúpil bližšie a tak nežne ako som len vedel som Mikeyho chytil pod pažou a spoločnými silami sa nám ho podarilo aspoň posadiť a oprieť o krvavú stenu. Hlava mu kľuckala zo strany na stranu a privreté viečka sa mi jemne trepotali. Bol ešte pri vedomí. Vydýchol som si.
"Mikey, zlatko...počuješ ma?" prihovárala sa mi nežne Alicia a ja som ju len bezmocne prepaľoval pohľadom. To ja som mu mal šepkať nežné slová a ukľudňovať jeho roztrasené telo, nie ona! To nie je fér!!!
Trochu nadvihol hlavu a keď zistil kto to je, pokúsil sa o úsmev, ktorý sa pri pohľade na mňa stiahol do akéhosi úškľabku.
"Poď, pomôžeme ti na nohy." Pohladila ho po strapatých vlasoch.
Keď konečne ako tak stál, opierajúc sa o Aliciu, obaja sme na seba pozreli. Teraz sme mali myslieť na to, ako ho dostať zo školy von tak, aby si nás všimlo čo možno najmenej ľudí.
Nakoniec sme prešli cez zadný vchod, a videlo nás len zopár študentov. Väčšina už totiž bola zalezená v triedach, obedná prestávka sa skončila.
Cesta domov nám trvala neskutočne dlho, ale to mám za to, že hoci mám vodičský, nemám auto a Alicia to má za to, že auto má, ale nemá vodičák. Keby to nebola tak vážna situácia, asi sa tomu aj zasmejem, ale od toho som mal skutočne ďaleko.
Alicia mi pomohla hodiť Mikeyho na gauč, no, položiť ho tam a ešte než odišla, sklonila sa k nemu a pohladila ho po čele.
"Najradšej by som zabila tých, čo ti to spravili," zašepkala Mikeymu, ktorý počas cesty stratil aj tú malú trošku energie, ktorú mal predtým a teraz sa tváril, že omdlel - hoci občas zažmurkal - a na čelo ho aj jemne pobozkala.
Pri srdci ma zase nepríjemne bodol osteň žiarlivosti. Nech už vypadne! Dokážem sa o neho postarať a viem byť pri tom omnoho milší, než ona, to sa vsadím aj o svoj život.
"Vieš, ako sa máš o neho postarať?" vyštekla na mňa Alicia, keď od Mikeyho prešla ku mne. Zažmurkal som, akoby som neveril vlastným ušiam.
"Nie som neschopný idiot, dobre? Tiež som ho tam napríklad mohol nechať ležať!" vybuchol som a rozhodil som rukami."To by som si o tebe myslela ešte horšie veci, než si už myslím," zasyčala pomedzi stisnuté zuby a následne mi vylíčila, že mu mám poumývať rany, a ak nájdem nejakú hlbšiu, okamžite ísť na pohotovosť, dať to zašiť. Nezabudla poznamenať, že nebyť Berta a mojej partie, nestalo by sa mu to. Chytrá pripomienka, ale mal som chuť zabiť ju za to.
"Fajn, zbohom," povedal som a doslova násilne som ju schmatol za rameno a vyhodil. Zaplesol som za ňou dvere a ešte než som sa vrátil k Mikeymu, napustil som si lavór plný vody a zobral som ai akýsi uterák, čo som našiel v skrini a zdalo sa mi, že je z bavlny. Až potom som sa vrátil ku gauču, lavór som položil na malý konferenčný stolček a namočil som si do neho uterák. Mikey znova zažmurkal a keď si všimol, že som tam ja a nie Alicia, otvoril oči takmer dokorán.
"Kde je Alic?!" vyštekol potichu a ja som sa divil, kde sa v ňom zrazu berie toľko života. Hádam to na nás celú cestu len nehral?
"Odišla naspäť do školy. Mikey... ty sa na mňa hneváš, že?" spýtal som sa opatrne a na moje prekvapenie ma chytil za ruku. Pritiahol si ju k tvári a za prítomnosti syknutia od bolesti si ňou prešiel po roztrhnutom obočí.
"Keby si zakročil, niečo povedal, bránil ma... nestalo by sa to. Ale ty si prišiel až potom. Mám ti byť za to vďačný, Gerard? Že si uprednostnil ICH predo mnou?" odtisol moju ruku od svojej tváre, akoby to bola pliaga.
"Mikey..." začal som, ale nedovolil mi dokončiť.
"Samozrejme, že sa na teba hnevám. Ja by som urobil všetko preto, aby ti neublížili. Nevymenil by som ťa za ľudí, ktorým v podstate nedôverujem ani na polovicu tak, ako tebe. Ty to máš očividne trochu inak."
Len som zahanbene sklopil zrak a snažil sa zabrániť slzám aby ma premohli. Mal pravdu, úplnú pravdu. Hrám sa na tvrďasa a pritom som obyčajný srab, ktorý sa bojí aj svojich kamošov. Stačilo jediné ráznejšie slovo, alebo stačilo keby som Berta od Mikeyho odtrhol a všetko mohlo byť inak. Čo tam po tom že by ma mali za zradcu, aspoň by bol Mikey v poriadku.
"Prepáč." To je všetko na čo sa zmôžem? Mal som mu toho toľko čo povedať a ja sa zmôžem na jedno skurvené prepáč? Už patetickejšie znieť asi nemôžem však?
Neodpovedal. Nemusel, presne som vedel čo si teraz myslí. Asi to čo si o sebe teraz myslím aj ja. Že som obyčajný sebecký chudák.
Už som bol radšej ticho a len som mokrý uterák priložil k jeho natrhnutej pere. Slabo mykol hlavou, no potom privrel oči a nechal nech ho poriadne ošetrím. Ani neviem ako dlho mi to trvalo, robil som to ako robot, myšlienkami úplne niekde inde.
Potom prišla na rad dezinfekcia, čo bolo trošku horšie. Mikey sa celý čas metal a nadával mi do idiotov.
"Au! To štípe." Vykríkol už asi po dvadsiaty krát, keď som sa mu snažil vydezinfikovať ranu na krku.
"Ak sa budeš takto metať, nikdy to nedokončím!"
"Keby nebolo teba, nestalo by sa to." Opäť zaťal do živého. Preglgol som jedovatú poznámku a preniesol sa cez to bez jediného ďalšieho slova.
Keď som prešiel s dezinfikovaním rany, čo mal v kútiku úst, zas to nevydržal.
"Dočerta, dávaj pozor! Fakt to bolí!" vykríkol nahnevane a v tom momente som toho mal už jednoducho dosť.
Šmaril som vatu, ktorou som dezinfikoval, niekam vedľa seba, vyskočil som na rovné nohy a zagánil som na Mikeyho ako na vraha.
"FAJN! Posral som to, dobre to viem! Mal som niečo urobiť, už som ti to povedal, aj som sa ospravedlnil, tak čo mám ešte urobiť?! Plaziť sa ti pri nohách?! UVEDOM SA! Nemal som to urobiť, ale ospravedlnil som sa predsa! Tak čo ešte chceš?!"
"Gerard..."
"Neviem, či si ma počul v tej uličke, ale ja ťa kurva MILUJEM, Mikey! Keby som nie, nemal by som chuť zavraždiť tú štetku, s ktorou sa vláčiš! Nežiarlil by som na teba ako blázon, proste by som na to sral! Ja VIEM, že za toto všetko môžem a keby som mohol tak to odčiním! Dokážeš to pochopiť, dočerta...?"
Koniec môjho úžasného monológu sa stratil niekde v tme, hlavne to posledné slovo bolo asi dosť nezrozumiteľné.
Vyčerpane, akoby som práve zabehol maratón, som sa znovu zosunul na gauč vedľa Mikeyho, hlavu som si vnoril do dlaní a nechal som sa pohltiť výčitkami svedomia, viny a ľútosti nad sebou samým aj nad tým, čo sa stalo.
Ani som si neuvedomoval, že po lícach sa mi zase valia tie hnusné slzy a ja zachytávam ich slanosť každou jednou, ktorá mi prebehne cez vrchnú peru do úst. Bolo mi to úprimne jedno. Jediné, po čom som túžil, bolo, aby Mikey odpustil.
"A čo si myslíš, Gerard? Že sa ti teraz hodím okolo krku? Zabudni. Vďaka za ošetrenie," povedal ľadovo, vstal z gauča a trocha tackavým krokom odišiel z obývačky.
A čo som urobil ja? S tupým "Mikey..." na perách som vstal, prešiel k rodičovskému baru a chytil do ruky svoju obľúbený času vodky.
"Je čas opiť sa, Gerard Arthur Way," zašepkal som, než som si priložil hrdlo fľaše k ústam.
Mike´s POV
Bolo mi na nič a to nie len z toho že som cez opuch na oku pomaly ani nevidel a že som cítil každú jednu modrinu ktorú som schytal. Alicia ma tu nechala s tým idiotom, čo má všetko na svedomí a pokojne si odkráčala do školy. Krava.
Gerard sa podujal na to, vyčistiť mi rany. To aby som sa začal modliť. Nikdy v živote to nerobil a mám strach aby nenarobil viac škody ako úžitku, ale čo zmôžem? On nie je ten čo tu bezvládne leží na pohovke, pohodený ako kus špinavého prádla.
"Au! To štípe!" vyštekol som hneď prvý krát ako sa ma dotkol mokrou vatou, ktorá páchla ako on keď sa ožerie.
"Ak sa budeš takto metať, nikdy to nedokončím!" povedal a pritlačil. Mal som ho plné zuby. Rozpráva dotknuto akoby som bol ja ten kto mu ubližuje.
"Keby nebolo teba, nestalo by sa to." Bola to pravda, akokoľvek boli tie slová hnusné. Stačilo aby nebol taký zbabelec. Neodpovedal, iba ďalej pokračoval vo svojej práci.
Nakoniec to skončilo tak, že sme po sebe vrieskali, až steny duneli a ja som radšej vypadol. Nemohol som počúvať tie jeho keci o tom ako ma miluje a ako bezo mňa nemôže žiť. Môže, jasne že môže, tak ako to dokázal posledných 17 rokov.
To len ty nemôžeš žiť bez jeho objatia, teplej pokožky a tak dokonalého tela a ....
Nie! Dosť, to nie je pravda! Ublížil mi a už s ním nechcem mať nič, nedá sa to len tak zabudnúť. Nie teraz...
Ešte som nebol ani na schodoch, keď som začul vrznutie dvierok od rodičovského baru. Zase sa ide ožrať. Vzdychol som si. Všetko problémy rieši chľastom, ale nech nečaká že budem opäť ten čo mu bude pomáhať postaviť sa na nohy. Nebudem ho ľutovať keď bude totálne spitý ležať na podlahe a vykrikovať nezmysly.
Položil som ruku na zábradlie a snažil sa potlačiť nutkanie obrátiť sa a vyraziť mu tú fľašu z ruky. Čo si dal tentoraz? Tequillu, vodku alebo Whisky? Zažmurkal som a snažil sa prinútiť zdvihnúť nohu na prvý schod, potom to už pôjde ľahko, stačí jeden jediný krok. No celý som bol ako z olova a nepohol som sa ani o milimeter.
Mal som chuť nafackovať si keď som sa obrátil a zamieril späť do obývačky. Iba sa pozriem čo tam stvára, nič viac. Zastal som medzi dverami a naťahoval krk, nikde som ho totiž nevidel. Vošiel som dnu a pozrel na gauč. Bol prázdny.
"Gerard?" zavolal som, no odpoveďou mi bolo len ticho.
"Nie je to vtipné, ak si myslíš že sa tu rozplačem, mýliš sa. Je to detinské, tak prestaň!" zvýšil som hlas a privrel dvierka baru. Vyšiel som na spojovaciu chodbu s kuchyňou a zbadal pootvorené dvere.
"Gerard!!!" otvoril som ich a zakričal do chladného vzuchu. Vonku bolo pekne zima a začínalo pršať. Len debil ako môj brat by sa v takomto počasí vybral von. Zlostne som tie dvere zatreskol a oprel sa o kuchynskú linku. Vonku začínala pekná búrka.
Som už úplne na mozog, ale začínal som mať oňho strach. Búrka a opitý Gerard, rovná sa tá najhoršia kombinácia. Musel som sa napiť chladnej vody, lebo sa mi zamotala hlava a keby som sa nechytil chladničky, skončil by som na zemi.
To Be continuited....♥

Star Wars 9

3. srpna 2008 v 23:17 | Klaudiqa and Red_of_Rose |  Star Wars
Týchto 1838 slov, ktoré sme s Miškou dali dokopy je pre vás všetkých, ktorí túto story čítate a komentujete. Asi nemusím pripomínať že spolupráca je úplne super a píšeme to čoraz radšej a radšej, teda nwm ako Miška, ale ja určite. Looool..:D:D:D takže čítajte a pls aj komentujte...=)
"Preboha, prečo si si sadol k tomu smradovi?" hustil do mňa Bert, keď sme prechádzali po školskom dvore cez obednú prestávku. Vzdychol som si. Tak, ty múdra hlava, teraz rýchlo niečo vymysli, než si Bert niečo vymyslí sám a začne to roztrubovať po škole.
"No..." zatiahol som, keď vtom mi bliklo. "Neuveril by si, čo sa včera dialo u nás doma. Hotové peklo," povedal som.
"Čo?" spýtal sa Bert dychtivo a sprisahanecky sa počas chôdze naklonil viac ku mne.
"Povedal rodičom, že ho šikanujem a oni sa mi vyhrážajú, že ak sa k nemu nebudem správať milo, uvidím," hovoril som vážne, od tých klamstiev ma až bolela hlava. Ako som mohol tak pohotovo a hlavne bez problémov klamať?
"To že urobil?" vyvalil môj spoločník neveriacky oči.
"Presne to," prikývol som dôležito a trocha som pridal do kroku.
"Ten malý had by si zaslúžil..." zasyčal a ja som zbadal, že do niekoľkých sekúnd budeme prechádzať okolo Mikeyho partie. Dočerta, klial som v duchu sám pre seba.
"Nerob hlúposti, Bert," zamrmlal som, keď sme už boli takmer pri nich. On ma však obišiel, trocha ma drgol do boku a zachechtal sa na znak, nech teraz dobre počúvam. Podišiel k Mikeymu a pozrel na neho dolu.
"Čau, sopľoš," povedal posmešne a prekrížil si ruky na dlani. Zakrútila sa mi hlava. Pozrel som na Mikeyho, ktorý k Bertovi udivene dvihol hlavu.
"Asi mi unikol zmysel," vytisol zo seba nakoniec môj brat pravdivo. Rukou som si pretrel tvár, snažiac sa nemyslieť na to, že je mi zle.
"Mamička ti dala čistú plienku, než si išiel do školy? keď už ta chráni pred bračekom, mala by ťa aj prebaľovať. Mimochodom, si hrozne škaredé mimino," zavŕšil to Bert a v tom momente som ho chytil za rukáv a potiahol.
"To by stačilo!" sykol som mu do ucha a potom som pozrel na Mikeyho. Cez stisnuté zuby precedil:
"Záchody na druhom poschodí, hneď teraz."
***
"Čo si tomu mamľasovi narozprával?!" kričal na mňa Mikey, keď už sme boli na záchodoch. Chytil som ho za ruku a ďakoval Bohu, že sa mi nevytrhol.
"Mikey, musel som mu niečo povedať," zašepkal som a pritiahol som si ho do náručia. Čakal som, že sa bude brániť, ale vnoril si hlavu do mojej hrude a pevne ma objal okolo pásu. Pobozkal som ho do vlasov.
"Ja som to nejako zahovoril. To si nemohol urobiť aj ty?" ozval sa po chvíli vyčítavým hlasom. Vzdychol som si.
"Mrzí ma to, Mikey. Naozaj," povedal som potichu a odtiahol som ho od seba, aby som ho mohol pobozkať. Naše pery sa ale nespojili ani na chvíľku a on sa odtiahol. Videl som na ňom, že je smutný a odmeraný.
Mikey´s POV
Výraz tváre mal smutný a bolo vidno že ho to mrzí, lenže v mojom vnútri začal hlodať červík pochybnosti a prenikal čoraz hlbšie a hlbšie do môjho podvedomia, rozožierajúc aj tie posledné zbytky dôvery. Dôvery voči môjmu bratovi. Váhavo som pozrel do jeho peknej tváre, ktorá bola až tak nápadne podobná tej mojej. S menšími rozdielmi akoby som sa na seba pozeral do zrkadla. Prešiel som palcom po mäkkej pokožke jeho spodnej pery a spomenul si na náš posledný bozk ktorý sme si dali v zašitej uličke blízko našej školy. Vlastne, dali sme jeden druhému viac ako je možné akceptovať.
Sklopil som zrak a vybavil si pocity ktoré sa mi preháňali celým telom keď sa ma dotýkal a vzdychal pritom moje meno. Prešla mnou jemná triaška, ktorá však neprestávala.
"Mikey?" hlava mi mimovoľne vystrelila hore a oči mi zastali na ustarostenom pohľade môjho brata. Bol tak dokonalý, a teraz stál presne predo mnou, presne tak ako som si to vždy želal. Tak prečo mám potom chuť zakričať aby odišiel a nechal ma tu? Aby si nechal svoje hlúpe reči a vykašľal sa na mňa?
Čo ak je to všetko len hra? Hra ktorej hlavným aktérom a šašom som vlastne ja?
"Ja...musím už ísť." Zamrmlal som a snažil sa ho obísť, ale iba som narazil na jeho ruku, ktorú predo mňa pohotovo vystrel.
"Nikam." Zavrčal a stále pozeral na miesto kde som predtým stál.
"Prosím?" nadvihol som obočie a mal som chuť vyprsknúť do hysterického smiechu. On mi ešte bude aj rozkazovať? Kto mu dal právo...
"Povedal som, nikam..." vystretú ruku ovinul okolo môjho krku a pritlačil ma k stene. Nebránil som sa. Cúval som v tempe jeho pomalých krokov a slabo som vydýchol keď som chrbtom narazil o dlaždičkovú stenu.
"Gee..." nedopovedal som, lebo mi kolenom pritlačil na tom najcitlivejšom mieste a ja som musel zadržať vzrušený ston, ktorý sa mi dral z hrdla. Nemôže ma predsa využívať ako nejakú lacnú štetku, ale problém bol v tom, že som sa nemal ako brániť. A ani som nechcel. Proste vedel ako na mňa a pekne to aj využíval.
Nechty som mu zaryl do kože na chrbte a zaklonil som hlavu keď mi jazykom pomaly prechádzal po krčnej tepne.
"Mikey, ty vieš že..." ani nestihol dopovedať, keď som sa lačne vrhol na jeho krvavo-červené ústa a strčil mu jazyk až do krku. Iba niečo nezrozumiteľné zamumlal a rukou mi nadvihol pravú nohu, ovinúc si ju tak okolo pása. Zdrapil som ho za tričko a prirazil o protiľahlú stenu, keď sa zrazu dvere rozleteli a v nich stál Bert aj s celou partiou. Do čerta, nezamkli sme!!! Preletelo mi hlavou, no už bolo neskoro ľutovať, bolo treba niesť následky.
"Daj od neho tie špinavé ruky preč!" zreval nazlostený Bert a vrhol sa medzi nás. Odstrčil Gerarda na bok a mne vrazil, až mi okuliare zleteli na zem.
"Si v pohode?" počul som ako sa Bob pýta Gerarda a kamarátsky ho potľapkal po pleci.
"Nechajte ho..." povedal Gerard takmer nečujne a lapal po dychu.
"Neboj sa Gerard, prišli sme včas....inak by ti ten zmrd malý niečo spravil." Pridal sa do dialógu Joel a nenávistne pozrel smerom ku mne. Teda aspoň myslím, nemal som okuliare, tak som všetko naokolo videl rozmazane.
Až po jeho slovách sa mi v hlave rozsvietila červená kontrolka. Oni si myslia, že sme sa tu s Gerardom mlátili! Trochu som si vydýchol, no nie až tak aby som bol úplne pokojný. Nijak mi na nálade nepridala ďalšia rana, ktorá letela od Berta. Tentoraz mieril presne a trafil ma rovno do zubov. Hlava mi letela do strany a krv sa rozprskla na stene, stekajúc pomaly dole.
"Bert, to stačí!!! Dosť!!!" zreval Gerard a rozbehol sa smerom k nám.
"Neboj sa Gerard, ja to s ním vybavím."
Gerard´s POV
"Poď." Ťahal ma za lakeť Bob a tlačil ma k dverám.
"Nie, pusť ma." Zasyčal som a snažil sa mu vytrhnúť, chcel som pomôcť Mikeymu, môjmu malému bráškovi. Každý jeden výkrik značil jeden úder ktorý dostal a tie výkriky sa postupne zlievali do jedného veľkého stonu a chrčania. Keď konečne všetko ustalo, v hlave mi hučalo a ja som sa zviezol na chladnú zem. Bobove zovretie povolilo a medzi dverami sa objavila Bertova víťazoslávna tvár. Čím šťastnejší bol úsmev na jeho tvári, tým horkejšie boli slzy ktoré sa mi drali do očí. Nič z tohto sa nemalo stať.
"Pomstil som ťa...chceš si kopnúť aj ty?" usmial sa a podal mi ruku aby som vstal. Nič nechápe, netuší čo sa odohralo predtým ako sem vtrhol. Nenávistne som naňho zazrel a pokrútil som hlavou. Jediné čo som teraz chcel, bolo čo najskôr sa dostať k Mikeymu a pomôcť mu. Bolo mi jedno čo si o mne ostatní pomyslia, nech si o mne myslia že som hajzel a zradca, v tú chvíľu mi to bolo srdečne jedno. Úderom som Bertovu ruku odtlačil a zdvihol sa zo zeme, mieriac na záchody. To čo som uvidel, mi zastavilo dych a krv v žilách akoby prestala prúdiť...
Mikey zúbožene ležal v rohu, hlavu bezmocne opretú na zakrvavených kachličkách. Okuliare sa povaľovali meter od neho, rozšliapnuté.
Celú tvár mal rovnako krvavú, ako kachličky za sebou, ruky mu malátne viseli pozdĺž tela a končekmi prstov sa dotýkal dlážky. Ľavé okolo mu pomaly začalo napúchať. Začul som, že buchli dvere a usúdil som, že tí hajzli zmizli.Konečne som uvoľnil slzy, ktoré sa mi už nedočkavo hromadili v očiach, tlačiac sa jedna za druhou, a tie mi voľne začali stekať v tenkých pramienkoch po lícach. Pustil som sa, že prejdem k Mikeymu, netreba ani spomínať, aká dlhá sa mi tá cesta zdal
Keď som prešiel až k nemu, zrazu sa stúlil do klbka, rukami si v obrannom geste chránil hlavu.
"Nechaj ma už, prosím," zašepkal, hoci to znelo ako zakňučanie a ja som nasucho preglgol. Ako mu to mohli urobiť? A ako je možné, že som tomu nedokázal zabrániť?
Napriek tomu, čo povedal, priblížil som sa úplne k nemu a kľakol som si na studenú dlážku, ktorej chlad prenikol takmer okamžite cez tenkú látku džínsov. Jemne som chytil Mikeyho za jedno zápästie a ešte opatrnejšie som mu tú ruku zložil z hlavy. Zatiaľ sa ani nepohol, ale keď som mu chcel z hlavy zložiť aj druhú ruku, vystrašene sa mykol.
"Neboj sa, Mikey, to som len ja. Gerard. Láska..." šepkal som a pohladiac ho dvoma prstami po chrbte ruky, ktorou sa ešte vždy chránil, podarilo sa mi odtiahnuť mu ju. "Pozri sa na mňa, Mikey," prikázal som pomaly, jemným hlasom.
Pomaly ku mne dvihol hlavu a s prižmúrenými očami sa snažil zaostriť. Dobre som videl, že mu to ide ťažko, ale keď som uvedomil, že to som naozaj len ja, bolo na ňom vidno, že sa mu uľavilo.
"Gerard..." zašepkal a znova hlavu sklonil.
Chytil som ho za pás a s vypätím všetkých síl som ho pomocou silnej vôle trocha nadvihol. Keď sa mi to podarilo, pritisol som si ho k sebe, nedbajúc na to, že mi tvárou zakrvaví značkové tričko. Mal som ich predsa doma ešte tucty.
"Mikey... mal som... tomu zabrániť..." začal som vzlykať a cítil som, ako sa mi okolo pásu pomaly obmotávajú jeho paže. Bol tak slabý, že ma nedokázal ani stisnúť.
"Áno, mal si," zašepkal Mikey trhane a zo mňa sa vydral ďalší vzlyk. Mal som chuť hodiť si slučku. Vedomie, že za toto môžem ja...čo môže byť horšie?
"Tak veľmi ma to mrzí..." zašepkal som mu späť a pery som mu vtisol do vlasov. Zrazu sa pohol, stiahol zo mňa svoje ruky a celý sa odo mňa odtiahol. Všetka námaha, ktorú som vynaložil, aby som si ho pritiahol k sebe, vyšla navnivoč, lebo sa zase schúlil do toho hnusného klbka v kúte pri kachličkách. Zarazene som na neho pozrel.
"Zavolaj... zavolaj Aliciu a... nestaraj sa o mňa..." vytisol zo seba a znova sklonil hlavu. Myslím, že ústa sa mi v prvom štádiu prekvapenie trocha pootvorili, ale už sa nezavreli.
Nemusel som ho poslúchnuť. Napriek tomu som však vstal a odišiel zo záchodov s jediným cieľom - nájsť Aliciu. Neúnavný hlások v hlave stále omieľal: Si srab, Gerard. Mal si tam s ním zostať a neposlúchnuť ho. Ty ho miluješ, nie ona. Si srab, srab, srab!
"Buď už ticho!" skríkol som nahnevane uprostred prázdnej chodby a rýchlo som utekal na dvor, aby som našiel tú, ktorú som hľadal. Hoci JEJ miesto som mal zastať práve ja. Áno, ten hlások mal pravdu. Som srab.