Červen 2009

Punched by a Kiss 15

29. června 2009 v 21:03 | Klaudiqa |  Punched by a Kiss
Komenty poprosím....bez komentov nepokračujem. Ďakujem. =)
Položil pero na lavicu, hneď vedľa papiera a zahľadel sa von oknom. Tmavé mraky prekážali slnku a jeho lúče sa tak nedokázali dostať až k Frankovej tvári, ktorá bola rovnako pochmúrna, ako počasie tam vonku. Vzdychol a znova pozrel na práve dopísaný test z dejepisu. Ak by len o pár centimetrov zodvihol zrak, zbadal by zhrbenú postavu, nervózne sa mrviacu vo svojej lavici a sem tam hľadiacu jeho smerom. No neurobil to - nepozrel sa tam lebo vedel, že Way čaká iba na to.
Zťažka preglgol a utvrdzoval sa v tom že robí správnu vec. Nikdy nerob druhým to, čo nechceš aby oni robili tebe!
Akoby zdiaľky počul matkin hlas, ktorý ho vždy prísne upozorňoval na dôsledky svojich konaní, keď raz udrel chlapca od susedov len preto, že mu nechcel požičať nákladne auto na diaľkové ovládanie. Ale aplikovať tú dobre mienenú radu do praxe aj pri niekom ako bol Gerard? To on by sa ňou mal riadiť, a to po celý svoj život, nie Frank. Gerardovi by sa určite nepáčilo keby ho niekto celé mesiace tak tyranizoval, presne tak ako celý ten čas tyranizoval Franka. No aj tak už nedokázal veriť že by sa niekto ako on dokázal zmeniť. Jedine tak k horšiemu.
"Položte perá a odovzdajte papiere!" strhol sa pri strohom tóne profesorkinho hlasu. Kútikom oka pozrel na lavicu kde ležal papier a potom pozrel na zroneného Gerarda, ktorému pero od prílišného sústredenia vypadlo z ruky.
Frank rýchlo skontroloval či sa učiteľka nepozerá a vzal to svoje do rúk, čmárajúc čosi na papier.
.....
"Vrelá vďaka." Ušiel sa mu jeden kyslý ksicht keď všetci vychádzali z triedy, živo diskutujúc nad otázkami ktoré sa v písomke objavili. Gerard nemal práve najlepšiu náladu a dával to očividne aj najavo. Surovo odsotil jedného prváka keď sa mu neuhol z cesty.
"Keby si len vedel..." precedil pomedzi stisnuté zuby Frank a zamieril opačnou stranou smerom k jedálni. Nemal náladu na jeho nadávky a osočovanie.
"Neodchádzaj keď s tebou rozprávam!" narazil lakťom o skrinku, keď doňho chalan, ktorý sa neradil práve k najľahším váham, vrazil.
"Au!" dal pekne najavo svoju nespokojnosť a škaredo naňho zazrel. Jeho predsavzatie že sa už nebude správať ako malý ustrašený fagan, napočudovanie fungovalo.
"Bolí ťa to? Áno?!" sykol mu nepríjemne do tváre. "Asi ťa Steve a ostatní nezmlátili dostatočne keď si taká citlivka."
"Myslím že to stačilo dosť na to aby ma tvoj brat musel niesť polomŕveho na chirurgiu." Frank mu to vrátil rovnako uštipačne a silene sa pri tom usmial. Gerard zamrzol, ale len na chvíľu. Bolo vidno že ho táto informácia trochu zmiatla, zjavne o tom nemal ani potuchy a Mikey mu nič nepovedal.
"Tak o tomto si nevedel však?" víťazstvo v hlase bolo takmer hmatateľné.
"Nebola to moja vina." Vykoktal zmätene Gerard a šúchal si spotené dlane. Chcel ešte niečo povedať, no po treťom pokuse dostať zo seba nejakú súvislú vetu, to vzdal. Pokrútil hlavou a obrátil sa na odchod.
Tak a tu to máš, idiot.
.....
Ulice boli prázdne, no stále na sebe cítil ako ho niekto sleduje. Nevidel žiadnu postavu odrážajúcu sa na chodníku v svetle lámp, no cítil že nie je sám. Obrátil sa a zrýchlil krok. Zreteľne bolo teraz počuť zvuk páru nôh, cupitajúcich za ním. Obrátil sa, no stále bola ulica z ním pokojná a tmavá. Rozbehol sa ako najrýchlejšie vedel, no aj tak nemal dojem že by prenasledovateľovi bohvieako unikal. Stále ten nepríjemný zvuk, keď sa topánky druhej osoby odrazili od vlhkého asfaltu. Po tvári mu začal stekať pot a srdce bilo tak prudko, až mal dojem že mu vyskočí z hrude a ujde iným smerom. Už ďalej nevládal, spomaľoval. Obrátil sa, a v tme zazrel len dvojicu orieškovo hnedých očí, ktoré sa naňho vrhajú...
"Nie!" zvreskol Gerard. Nohy sa mu zamotali do deky ktorou bol prikrytý a skončil na zemi vedľa koženého gauča. Zrnitý obraz v televízii ktorý nabehol po skončení filmu matne osvetľoval obrovskú miestnosť. Keď sa mu tep trochu ustálil, vzdychol a vstal, prekračujúc kôpku DVD s horormi, ktoré ležali hneď vedľa na zemi. Nemal ich asi toľko pozerať.
Zažal svetlo a poobzeral sa okolo. Nikto okrem neho tu nebol.
"Som idiot." Zamrmlal naštvane a vypol televíziu. V tmavej obrazovke zbadal odraz svojej tváre. Stále sa tváril akoby videl ducha. Tuho privrel oči a potom ich zase rýchlo otvoril. Žiadna zmena. Zamieril teda radšej k dverám a zišiel dole do kuchyne aby si niečím chladeným ten debilný výraz vyhnal z tváre. Priložil si chladenú plechovku na rozhorúčené líce a potichu sykol. Bola , presne ako potreboval.
"Ty si ešte hore?" strhol sa a potom nahnevane zagánil na svojho brata.
"Kurva Mikey, viac potichu prichádzať nevieš?"
"Nechci mi nahovoriť že som ťa vystrašil. Už mne samému to znie komicky."
"Strč si niekam tie svoje vtipy." Hodil plechovku naspäť do chladničky a prudko zabuchol dvere.
"S tebou sa už nedá pomaly ani normálne rozprávať." Pokrútil Mikey hlavou a potom ju sklopil k zemi. "Ani som si nestihol všimnúť kedy si sa tak strašne zmenil." Nechcel to povedať nahlas, ale akoby mu to len nejako prekĺzlo. Už dlho to chcel Gerardovi povedať, že sa z neho stal presne ten istý vagabund, pred akými utekali keď boli ešte deti.
"Zmenil? Podľa mňa som stále rovnaký." To Mikey sa podľa neho zmenil. Stal sa z neho mamin maznáčik a to mu asi udrelo na mozog.
"Bol by si schopný ubližovať Frankovi aj predtým?" Ak by Gerard tu plechovku otvoril a napil sa z nej, asi by mu poriadne zabehlo. Akoby mu v krku uviazol obrovský balvan, iba nemo na Mikeyho pozeral a ukladal si v hlave to čo práve povedal. Slovo po slove. Mikey čakal. Čakal či sa k tomu postaví ako muž a pravdivo mu na jeho otázku odpovie.
"O čom to..."
"Dosť!" Mikey ho prudko prerušil. Tušil že sa bude zase tváriť akoby nevedel o čom hovorí. Ako vždy, ako svätec. "Prestaň s tým prosím. Nikdy som si o tebe nemyslel že si svätý, ale že dokážeš niečo také..." Nastalo medzi nimi trápne ticho, keď si každý myslel svoje a utrieďoval myšlienky.

"To ti natáral ten krpec?"
"Volá sa Frank! A nepovedal mi nič, nemusel." Mikey si Gerarda pohŕdavo premeral a ľútosť nad jeho zmenou vystriedala zlosť. "Idem spať. Dúfam že tebe sa to nepodarí." Vyštekol a v hale už bol len počuť dupot jeho nôh na schodisku.
Gerard z chladničky vybral plechovku ešte raz. Pre istotu. Priložil si ju na čelo a celou váhou sa zaprel o studený kov za ním. Nikto mu nebude diktovať čo má robiť a ten malý parchant si to zaslúžil. Áno? A čo také ti spravil?!
"Kurva!" sprosto si uľavil. Ešte aj z neho sa stáva schyzofrenik.
.....
"Iero!" zvreskol hneď ako prišiel do triedy. Lavica v ktorej obvykle sedával bola prázdna. Obrátil sa a mieril tam, kde si myslel že ho pravdepodobne nájde.
Rozrážal kabínku jednu po druhej a s každou ktorú našiel prázdnu, v ňom narastala zlosť. Ani v poslednej nikoho nenašiel. Zlostne kopol do steny a vybehol von, fučiac ako parná lokomotíva. Neveril Mikeymu ani jedno jediné slovo, určite si vymýšľal.
Roztrasenou rukou vybral zo škatuľky poslednú cigaretu a zamieril na svoje známe miesto, ktoré volal mŕtvy bod. Nikto sem nechodil a ani zo žiadneho z okien sem nebolo vidno. Preto sem chodieval keď chcel byť sám, alebo keď si potreboval zapáliť. Ako teraz. Zahol za rok a zapaľovač zostal na polceste k ústam. Na trávniku sedela o lavičku zhrbená postava. Schoval zapaľovač späť do vrecka a vybral cigaretu z úst.
"Hej ty!" skríkol a drobná postava sa rýchlo obrátila smerom k nemu. Frank sa prudko postavil a pár krokov cúvol. Ten hlas spoznal okamžite.
"Čo si nakecal môjmu bratovi?" dobehol k chalanovi a chytil ho za golier košele.
"Čo by som mu povedal? Nič."
Stisk zosilnel a Frank sa začal dusiť. "Pre-prestaň, dusím sa."
"Ani som si nevšimol." Posmieval sa mu Gerard, no trochu povolil. Frank zalapal po vzduchu a rozkašľal sa. "Neviem čo si mu nakecal, len viem že za mnou včera bol a vyhadzoval mi to na oči. Odniekiaľ to vedieť musí."
"Odo mňa nie!" Frank mu prudko strhol ruku zo svojej košele a o krok ustúpil aby sa narovnal. Gerard ostal prekvapene stáť s otvorenými ústami. Nečakal toľko odporu.
"Čo si to..."
"Dovoľujem?" spýtal sa Frank posmešne. Pristúpil o krok bližšie a vrazil Gerardovi facku. Toto je len jedna z mnohých ktoré si zaslúžiš.

To be continuied...Klaudiqa


Punched by a Kiss 14

22. června 2009 v 12:01 | Klaudiqa |  Punched by a Kiss
Prááázdniny!!! Dobre sa to hovorí a ešte lepšie sa to počúva, čo hovoríte? Konečne mám voľno a možno aj viac času. Už sem veľa ľudí nechodí a väčšina na túto poviedku asi zabudla. Je mi to ľúto a viem že je to moja vina...ale keby sa pár z vás čo to čítali našlo...dúfam že mi to odpustíte, prečítate si to a hodíte koment...=)

Dni ubiehali a Frank bol nadmieru spokojný so svojim pokojným životom, ktorý nastal hneď po tom, ako Gerardovi vykričal čo si o ňom myslí. Nemusel sa trápiť tým, či deň prežije bez ujmy na zdraví a zbytočných škrabancov a modrín.
Ignoroval akýkoľvek Gerardov pokus nadviazať kontakt, či rozhovor. Aj tak mu ide iba o to, aby neprepadol. Ale ja mu takú službu nespravím. Pomyslel si naštvane Frank, vždy keď na sebe zacítil jeho prenikavý pohľad. Stále ho bolel každý pohyb ktorý musel spraviť, ani jedna jediná rana z tej noci sa úplne nezahojila a tie čo ostali v jeho vnútri sa azda nezahoja nikdy. Prečo si vôbec začínal myslieť že by Gerard mohol byť normálny? Veď to sa absolútne vylučuje s jeho odpornou povahou.
Nechcel už viac premýšľať nad tým, čo mu za život spôsobilo najviac bolesti, tak si po ceste domov radšej zapchal uši mp3 prehrávačom čo dostal minulé vianoce. Bažil po ňom už pekne dlho a toľko rodičov prosil, až mu ho nakoniec kúpili. No potom už z neho nemal takú radosť. Ani teraz necítil o nič väčšie zadosťučinenie keď konečne dostal to po čom túžil už pekne dlho. Zaslúžený pokoj.
.....
"Frankie, zlatko!" klopanie na dvere Franka prebralo z driemot a ospalo pootvoril aspoň jedno oko.
"Hmmm?" zamrmlal a pretrel si opakom ruky unavené oči. Študoval na zajtrajší test a ani nevedel ako, zaspal.
"Niekto za tebou prišiel." To ho už prebralo dostatočne a jediným pohybom vstal a navliekol na seba tričko. Otvoril dvere a ocitol sa zoči voči svojej mame, ktorá bola asi o hlavu vyššia ako on sam. Nie že by mal kvôli tomu nejaké komplexy, ale nikdy si na to celkom nezvykol.
"A kde je?"
"Čaká pred vchodovými dverami, nechcel ísť dnu." Frank sa rozbehol k oknu a vyhliadol von. Sklamane zistil, že odtiaľto na vchod predsa nedovidí tak prebehol okolo matky a zbehol schody tak rýchlo, ako mu to modriny dovoľovali. Už aby sa to zahojilo.
Stojac pred dverami sa zhlboka nadýchol a narátal do desať. Je len málo osôb, ktoré by za ním chodili domov a on mal neblahé tušenie že presne vie, kto stojí za dverami. Zbytočne to teda nenaťahoval a otvoril ich dokorán. BUM, tušil správne.
Zostal stáť s rukami na kľučke a hľadel na Gerarda, ktorý nesmelo prešľapoval na ich prahu. Nikdy by neveril, dokonca by na to nestavil ani cent, že by niekedy videl športovca v takomto stave. Nevyzeral ktovieako silne a už vôbec nie hrôzostrašne. Nechcel začínať konverzáciu ako prvý, aj tak vedel že by naňho len niečo nepríjemne vybafol, tak to radsej nechal tak a čakal čo z neho vypadne.
"Chalani mi povedali čo sa stalo." Jazykom si prešiel po spodnej pere a s čudnou grimasou sa poškriabal na temene hlavy. Zjavne takéto rozhovory neboli jeho silnou stránkou. Zväčša bol zvyknutý na fyzickú komunikáciu svojich pästí, alebo svojho vtáka. Tak už to konečne vysyp nech to máme z krku. Pomyslel si Frank a prisahal že ak to bude takto naťahovať ešte chvíľu, zabuchne mu pred nosom dvere.
"Nechápem na čo narážaš. To že ma zmlátili ako žito, o tom si predsa vedel až pridobre. Dúfam že tvoj rozkaz splnili do bodky." Prskal Frank potichu, tak aby to náhodou nepočula matka, ak by bola niekde nablízku. Nechchcel aby vedela podrobnosti.
"Nevedel." Zasyčal podráždene a už sa konečne začínal podobať na starého Gerarda, ktorý vzbĺkne ako fakľa keď mu niekto náhodou nedá za pravdu.
Frank sa falošne usmial a založil si ruky na hrudi. Presne toto je obraz na ktorý bol zvyknutý, dôkaz ze starého psa novým kúskom nenaučíš.
"Počúvaj ma..." chytil Franka za zápästie. Absolútne sa mu nepáčilo že ho ten malý fagan odmieta počúvať. V poslednej dobe si až priveľa začal dovoľovať. Výraz plný vzdoru v chlapcových očiach ho ešte viac pobúril. "Keby som chcel aby si dopadol tak ako si dopadol, spravil by som to sám. A oveľa lepšie ako tí idioti. Takú príležitosť by som si nenechal ujsť." Trhnutím pustil jeho ruku a s výrazom rozdráždeneho dravca sa obrátil a kráčal preč po príjazdovej cestičke.
Frank zostal stáť a nahnevane si trel stlačené zápästie. Pokrútil hlavou a zatreskol dvere. Bol idiot ked si myslel ze sa prišiel ospravedlniť.

To be Continuited..Klaudiqa