Červenec 2009

Punched by a kiss 17

26. července 2009 v 16:39 | Klaudiqa |  Punched by a Kiss
Ani neviem ako rýchlo a už som stihla napísať ďalší diel. :D ak dáte koment, budem veľmi rada a tým pádom sa poponáhľam aj s pokráčkom =)
Sobota, konečne. Nastal ten vytúžený deň. Frank stál vo svojej izbe pred kalendárom a čiernou fixkou spravil krížik na dnešnom dátume. Na tento deň čakal už tak dlho. Pozrel vedľa na stôl a očami pohladil kus papiera, jeho vstupenku do raja. Jeho obľúbená kapela hrá dnes večer v klube a on je jeden z mála vyvolených, ktorým sa podarilo zohnať lístok. Dnes mu nič nepokazí jeho radosť a mieni sa len zabávať a zabudnúť na všetky problémy.
"Frank! Poď mi prosím pomôcť!" hlas jeho mamy ho vytrhol zo sladkého snenia o dnešnej noci a tak sa zatiaľ musel vrátiť do reality.
"Ale len nateraz." Pobozkal jeho hladký povrch a vrátil ho späť na svoje miesto. Ešte raz ho pohľadom skontroloval a privrel dvere.
.....
"Si snáď na pečienku?!" vyštekol Gerard, keď svojmu bratovi z uší vyšklbol biele slúchatka. Mikey len nechápavo zagánil na jeho červenú tvár a vytrhol mu ich z trasúcich sa rúk.
"Narozdiel od teba aspoň niečo robím."
"Je sobota!!!" zvreskol zlostne a kopol do vrčiacej kosačky.
"Čo ti je do čerta?! Máš pred menštruáciou alebo čo?" Gerard mal chuť zaškrtiť ho. Prečo práve on musí mať tak dementného brata? Mikey si len spokojne opäť pohmkával nejakú melódiu a pokračoval v práci. Nenechá si kaziť náladu svojim zakomplexovaným bratom.
Gerard toho už mal dosť. Prehrabol si rukou tmavé vlasy a zlostne odkráčal preč. Musí sa nejako odreagovať a tento večer je na to ako stvorený. Konečne vypadne z domu, sám a nebude počúvať tie večné poznámky o tom aký je sebec, tyran a bla bla...aj tak nikto z nich ani len netuší o čom hovorí. Nikto ho totiž nepozná, nevedia kto v skutočnosti je, tak nech sa prestanú starať do jeho života. Podľa neho mu nič nechýba a nejaké bohapusté kázne jeho názor nezmenia.
Vytiahol z vrecka škatuľku cigariet a jednu si zapálil. Odľahčene si vydýchol a cítil ako sa spolu s dymom odplavuje aj nahromadený adrenalín. Potiahol ešte raz a hneď sa cítil o čosi lepšie. Zadusil nedopalok špičkou tenisky a nakukol spoza domu na rozľahlý trávnik za domom. Mikey sa tam stále vlnil ako užovka, s ťažkým strojom v rukách. Pokrútil hlavou. Bol rád že sú tak rozdielni a že nedopadol ako jeho mladší brat. Veď si nedokáže nájsť ani len frajerku.
Ale veď to ani ty.
Pokrútil záporne hlavou nad hlasom ktorý sa vždy ozval v tej najnevhodnejšej chvíli. Ak by chcel, mohol by ich mať na každý prst desať. Ale on nechce, v tom je ten rozdiel. Nemá záujem o nejakú pipku, ktorá by mu dokola tárala akú diétu musí držať a aké spodné prádlo si dnes kúpila.
Áno, ony nie su ako Frank...
"Čože?!" vybafol zlostne.
"S kým sa to rozprávaš?" vyšla spoza dverí pani Wayová a porozhliadla sa okolo.
"Len nahlas uvažujem." Kyslo sa usmial jej syn a s vystrašeným výrazom prebehol okolo nej. Mykla plecom a pokračovala v ceste k smetným košom. Už si zvykla že jej synovia sa občas správajú trochu zvláštne.
.....
"A dávaj si pozor." Vystríhala Franka jeho matka. "Veď vieš aké je Jersey v nočných hodinách nebezpečné."
"Nemaj strach." Usmial sa a skontroloval či má lístok bezpečne schovaný vo vrecku nohavíc. Už sa nesmierne teši že vypadne z reality. Aspoň nachvíľu. Napil sa z coly a pomaly vstal. Už je sedem, o hodinu by to malo začať a rád by si chytil nejaké dobré miesto.
"Tak ja už idem." Kývol jej a obliekol si mikinu kapely, ktorá mala hrať. Musí byť predsa vidno že je fanúšik, no nie?
O pol hodinu sa už nesmelo prepletal davom a pozoroval ľudí okolo. Niektorých už pár krát stretol v meste, no niektorých tu nikdy nevidel. Asi nebol jedniný nadšenec ktorý sa sem chcel stoj čo stoj dostať. Konečne sa mu podarilo predrať až ku vchodu. Ukázal vstupenku a o chvíľu už dýchal klubový vzduch. Zvraštil obočie. Cez cigaretový dym pomaly ani nevidel. No nič, každopádne si náladu skaziť nenechá.
Pódium bolo stále prázdne, no už tam boli kráľovsky rozostavené nástroje a v pozadí hrala rocková hudba. Motalo sa tu už zopár ľudí a tak si sadol k baru a objednal colu.
"Piješ colu? Na koncerte?" vedľa neho sa objavil mladý chalan a pobavene pozoroval ako mu barman prisunul pohár.
"Niečo proti?"
Chalan len s úsmevom pokrútil hlavou a objednal si tiež. Veľké pivo. Frank si ho premeral od dola až hore, samozrejme veľmi nenápadne. Mal tmavé, polodlhé vlasy a spod čierneho tielka mu na svalnatých rukách vykúkali rôzne tetovania. Tmavo namaľované oči sa opäť upierali naňho.
"Som Synyster, ale pokojne ma môžeš volať Syn. Je to kratšie a všetci kamoši ma tak volajú." Široko sa usmial a natiahol k Frankovi ruku na pozdrav.
"Ehm, som Frank. A môžeš ma volať Frank." Potriasol mu rukou a chalan sa hlasno rozosmial.
"Vidno že zmyslel pre humor ti rozhodne nechýba."
Kým Synyster dopil svoje pivo, tak sa spolu chviľu ešte rozprávali, potom sa niekam vyparil. Frank zostal sedieť a prstom utieral orosený pohár.
Obrátil hlavu doľava a stuhol. Pár metrov od neho sa o barový pult opieral Gerard. Čo tu ten do čerta robí? Toto mala byť moja noc! Nikým neskazená, to nie je fér!!!
Hodil na stôl peniaze a opatrne aby nenarobil priveľa hluku sa zosunul z barovej stoličky. Hrala tu hlasno hudba, no aj tak mal pocit ze nechýba veľa a každý zvuk by mohol upútať jeho pozornosť. Naštastie si ho nevšimol, lebo sa o niečom bavil s barmanom. Pravdepodobne kamoš. Ktovie či aj on je taký násilník, uvažoval potichu Frank a zamiešal sa do davu. Nechce sa s Gerardom stretnúť, no to nie je dôvod aby odišiel. Pridlho sa sem tešil, nedá si tento večer pokaziť.
.....
Vošiel do baru, za účelom poriadne sa zabaviť. Lístok zohnal od kamoša, nedali sa zohnať tak ľahko a preto bol rád že sa sem vôbec dostal. Začalo sa to tu pomaly napĺňať, tak sa pohol k miestu kde postával najradšej. K baru.
"Zdravim." Kývol mu mladý barman. Už ho tu poznali, nebol tu predsa len prvý krát a vždy nechal trochu väčší tringelt ako ostatní. "To čo obyčajne?"
Gerard s úsmevom prikývol na súhlas a oboma lakťami sa oprel o leštený povrch. Oprel sa o svoje spotené dlane a znudene pozoroval ako mu Mike - tak sa volal barman - nalieva jeho pivo.
"Vďaka." Poriadne sa napil a hneď nato si aj hlasno odgrgol. Obzrel sa za seba a naklonil hlavu mierne na bok. Bol to Iero, alebo sa mu to len zdalo? Videl dotyčného síce len zozadu, ale jeho zadok by spoznal aj potme. Uškrnul sa vzal pohár do rúk. Zaujímavý večer sa ešte len rozbiehal.
To be Continuited...by Klaudiqa =)

Punched by a kiss 16

24. července 2009 v 17:23 | Klaudiqa |  Punched by a Kiss
Whoa! komenty ma teda potešili a verím že podobne spravíte aj pri tomto pokračovaní. Takže pre vás...=) trochu sa nám to už začína zamotávať a o to viac ma to však baví o_O
Frank hrdo vystrčil bradu, keď sa Gerard mierne zatackal a neveriacky fľochol na jeho odhodlaný výraz tváre. Skĺzol rukou dole po boľavom líci na ktorom sa mu rysoval červený fľak od Frankovej ľavačky.

"Ty si ma udrel?" vypadlo z neho. Neznelo to naštvane. Výraz jeho tváre bol mierne šokovaný a zbadal v ňom aj niečo ako...obdiv? To sa mu príliš veriť nechcelo. Aj keď to čo práve spravil by podľa ostatných deciek zo školy bolo určite hodné obdivu.

"Máš postreh." Zatahol ironicky a v duchu sa modlil, aby obišiel bez zlomených rebier, či nosa.
"Odkedy si taký odvážny?" spýtal sa povýšenecky Gerard a pristúpil k nemu úplne blízko. Frank musel vyvrátiť

hlavu dohora aby mu videl do tváre. Ak by chcel, jednou ranou by letel k zemi a jeho facka by oproti tomu vyzerala ako nežné pohladenie na privítanie.
"Prestaň s tým!" vypadlo z Franka a pomaly od neho odstupoval. Bol pripravený udrieť znova, brániť sa ak by bolo treba.

"S čím?" prudko chytil Franka za zátylok a pritiahol si ho k sebe bližšie. "S týmto?" druhú ruku mu položil na chrbát a takmer sa špičkou nosa dotýkal jeho spoteného čela. Frankovi sa zatmelo pred očami, keď si spomenul na výjav zo spŕch po zápase. Pripadalo mu to tak dávno, no pamätal si na to príliš dobre. Na niečo podobné sa predsa zabudnúť nedá. Zaprel sa rukami o Gerardovu hruď v snahe odtlačiť ho od seba. Keď jeho stisk nepovolil, skúsil to zúrivejšie. Gerard ho zdrapil za vlasy a zaklonil mu hlavu dozadu, najviac ako to šlo. Lačný výraz v jeho očiach priam desil, keď...

"Iero, Way!!! Koľko krát mám študentom opakovať, že si neprajem na školskom pozemku žiadne roztržky alebo bitky!" Frank využil situáciu a tackajúc, sa od Gerarda odstrčil. Blížil sa k nim tréner Sommers s hrozivým výrazom na tvári. Svoje opálené a svalnaté ruky mal založené na hrudi a rukávy trička mu div že nepraskli ako napínal svaly. Gerard prudko stiahol ruky, ktoré mal ešte stále v rovnakej polohe akoby držal Franka, a dal ich za chrbát.

"My sme sa nebili tréner..." starší muž ironicky nadvihol jedno obočie, no neprehovoril. "...my sme len trochu živšie diskutovali, veď to poznáte." Povedal to s takým ľadovým pokojom, že to bolo fakt ľahko uveriteľné. Hľadel svojmu trénerovi priamo do očí a z tváre mu nezmizol jeho povestný úškrn, ktorý učitelia považovali za milý úsmev, no len on sám vedel že sa im vysmieva rovno do tváre. Teraz to bolo priam očividné, ale zaslepenosť niektorýc h ľudí je nekonečná.

"Prepáčte." Prehovoril konečne aj Frank a prešmykol sa okolo tých dvoch, aby mohol konečne vypadnúť. Našťastie ho nik nezastavil, len cestou k hlavnej budove cítil na sebe prepaľujúci pohľad. Asi by mal rodičom navrhnúť aby sa presťahovali. Tentoraz mu náhoda zachránila kožu, ale nabudúce to tak byť už nemusí. Aj keď vlastne sa čudoval že je na to stále tak dobré.
....
Gerard sedel nehybne na hojdačke a nohami sa poriadne zapieral o prašnú zem. Už týždeň bolo strašné sucho a tráva ktorá bolo kedysi tak pekne zelené, odporne zožltla a človek sa až dusil od prachu ktorý poletoval ovzduším. Jedinú vec ktorú však vnímal, bola neznesiteľná horúčava, ktorú cítil všade na tele. Po chrbte mu stekali pramienky potu, no ani sa nepohol. Sedel tu takto už asi dve hodiny a hrýzol si spodnú peru.

"Mohol by si prosím konečne zliesť z tej hojdačky? Deti by sa rady zahrali." Padol naňho tieň a on zdvihol zrak k mladej žene, ktorá za ruku viedla svojo malého syna. Obzrel sa okolo. Vedľa boli všetky obsadené a tie decká robili neznesiteľný randál. Pohľad presunul späť k nedočkavej mamičke. Prevrátil očami a pomaly vstal. Keď prechádzal okolo, zazrel na ňu najviac ako to len šlo. Nikto mu predsa nebude prikazovať čo má robiť. Pomalým krokom sa šuchtal cez celé ihrisko späť k plotu, cez ktorý preliezol. Posadil sa na zábradlie a sklonil hlavu presne tak isto ako na hojdačke. Dnes sa akosi necítil dobre, asi mu postupne zašibáva. Cíti to.

Vtedy na školskom dvore, keď mal Iera opäť skoro v hrsti pocítil niečo, čo ho vydesilo takmer na smrť. Preto ani nemal odvahu za ním bežať aby mu to osladil keď ho tréner nechal konečne na pokoji. Keď ho držal v šachu a ten malý buzerant sa nemohol ani hýbať...

"Bože, nemôžem na to myslieť...čo to so mnou je?" zaskučal a rukami sa zaprel o hrdzavý kov pod sebou. Z končekov vlasov mu stekali kvapky potu a vytvárali v prachu malé fliačiky. Vzdychol a rukou si ich odhrnul z rozhorúčeneho čela. Ak by nebolo tak teplo, pomyslel by si že ma len horúčku, blúzni a preto sa správa ako totálny debil. Nie je možné aby sa niečo také stávalo a už vôbec nie jemu. City neprejavoval ani len vlastnej mačke, a to ju mal inak nesmierne rád.
Do nohy mu udrelo čosi tvrdé a on očami zavadil o malú bodkovanú loptu, ktorá zastala neďaleko od neho.

"Plepáč." Priplichtilo sa k nemu malé dievčatko - mohlo mať asi päť - a bojazlivo sa po svoj poklad načiahlo. Na drobnej tváričke sa objavil nesmelý úsmev, keď Gerard zliezol dole a loptu jej s úsmevom podal. Dievčatko ju silno uchopilo do oboch rúk a predtým než odišlo, vtislo Geemu na líce malý bozk.

Gee zalapal po dychu nad tým čo sa práve stalo. On bol k niekomu milý!!! Fascinovane hľadel za kučeravou hlávkou, ktorá sa strácala a znova vynárala v hlúčiku veselých detí. Priložil si prsty na miesto kde dostal pusu a zvraštil obočie. Niečo sa s ním deje a ani trochu sa mu to nepáči.
.....
Znova sa trhnutím prebral, keď vo sne zbadal presne tie isté oči ako minule. Pretrel si prstami oči a pozrel na digitálne hodinky vedľa postele. Bolo len ničo po druhej ráno. Obrátil sa na druhý bok a zmätene hľadel do tmy. Tak rád by vedel prečo sa mu niečo také sníva už asi tretí krát. Čo to má znamenať a komu tie oči patria? Je to nejaké znamenie alebo čo?

"Kravina." Zamrmlal ospalo a privrel oči. Prebral sa až ráno, keď ho vyrušil zvuk kosačky. Namosúrene vzdychol a zaboril sa ešte hlbšie do vankúša. Bože ešte aj cez víkend ma tí idiotskí susedia nenechajú spať. Nahnevane vstal a pozrel von z okna. Na jeho prekvapenie ten rámus šiel z ich záhrady. Mikey sa s slúchatkami na ušiach premával po trávniku a ticho si spieval.
"Nemôžeš ísť do čerta s tým rámusom?" zreval z plných pľúc, keď sa mu konečne podarilo otvoriť okno. Nič. Ten dement nepohol ani brvou. Ani sa nečudoval že ho nepočul, cez ten hluk a jeho divnú muziku ktorú často musí trpieť keď si ju pustí v izbe na plné gule.

"Kurva drát!" zanadával keď sa okno uvoľnilo a dopadlo rovno na jeho prsty. Odtiahol sa a mával oboma rukami. Bolelo to. Už teraz vedel že tento deň nebude práve jeden z tých vydarených. Ešte že je sobota.


To be continuited...by Klaudiqa =)