Srpen 2009

Punched by a Kiss 20

30. srpna 2009 v 11:27 | Klaudiqa |  Punched by a Kiss
Tento diel by som chcela venovať špeciálne Simke za jej dlhý koment =) thnx
Frank vystúpil zo školského autobusu a zamieril ku škole. Má ešte trochu času, tak si sadol na kamenné zábradlie a otvoril knihu literatúry. Ak by tu mal kamarátov, bol by s nimi, takto mu robí spoločnosť aspoň Shakespeare alebo Hemingway.

"Čau." Prudko sa mykol a kniha mu skoro vyletela z ruky, keď si vedľa neho sadol Mikey a štuchol ho do boku. Ticho narátal do desať a potom sa obrátil k jeho vetrom vyštípanej tvári.

"Snažíš sa ma zniesť zo sveta?" spýtal sa s miernou iróniou v hlase, no v skutočnosti bol celkom rád že ho vidí a že to radšej nie je jeho milý brat. Mikey sa len zasmial a nazrel mu ponad ruku.

"Byť, či nebyť...to je otázka." Usmial sa a vytrhol mu knihu z rúk. "Premýšľaš o zmysle svojej existencie?"

"Neuťahuj si zo mňa, dobre?" Frank si vzal knihu späť a napchal si ju do tašky. Z budovy sem doľahol zvuk zvončeka. Prvá hodina začala. "Musím ísť."

"Odprevadím ťa." Vstal aj Mikey a na schodoch ho dobehol.

"Strážiš ma?" premeral si ho Frank prekvapene a spomenul si na včerajšie dopoludnie. Bude mať teraz Mikeyho stále za chrbtom aby ho ochránil pred Gerardom? Pomohlo by to vôbec? Veď s ním predsa nemôže byť 24 hodín denne a 7 dní v týždni.

Na Mikeyho tvári sa objavil nevinný výraz. "Nie." Frank sa len jemne uškrnul a obaja prešli prahom dovnútra.
.....
Profesorka pochodovala po triede ako veliteľ pred svojim vojskom a prísne si premeriavala každého jedného študenta ktorý tu dnes sedel. Testy z minulého týždňa ležali ledabolo hodené na stole a všetci netrpezlivo čakali kedy sa dozvedia výsledky svojho doterajšieho snaženia. Frank ustrnul keď naňho uprela svoje vše vidiace oči a na malý okamih sa mu zastavil dych. Zistila to? To s istotou povedať nevedel, mohol iba dúfať že nie.

"Mnohí ma dosť potešili." Začala a založila si ruky v bok. Vyzerala smiešne, ako zle vyrobená figurína, chybný kus. "Ako napríklad pán Way." Usmiala sa smerom k prvej lavici. "A niektorí boli obrovským sklamaním, ako napríklad mladý pán Iero." Prísne na neho pozrela zároveň s prekvapeným Gerardom a on som sa na stoličke zosunul o čosi nižšie. Takže na to prišla.

"Asi ste sa tak venovali pri doučovaní svojmu spolužiakovi, že pre vás mnoho vedomostí neostalo." Irónia v jej hlase bola priamo hmatateľná, ak by nevedel ako ho kvôli jeho bystrosti zbožňovala, povedal by, že to povedala s akýmsi odporom. Ani to ho však ani trochu neupokojilo. Cítil na sebe pohľady celej triedy a cítil ako mu na líca vystupuje červeň. Toľko pozornosti sa mu nedostalo za celý život. Škoda že to v tejto chvíli nevedel dostatočne oceniť.

"Asi som mal okno." Pomrvil sa a ospravedlňujúco sa usmial. Nebol si istý či to zabralo, zjavne ani nie.

"V každom prípade," odvrátila zrak od jeho tváre vo farbe paradajky a obrátila svoju pozornosť späť k Gerardovi. "tentoraz exceloval pán Way a to len vďaka vám, preto sa nehnevám. Verím že si známku opravíte." To sa Frank zosunul ešte nižšie. Ani netušila ako blízko bola pravde, škoda že to nebolo doslova tak ako povedala. Ak by tušila akú pomoc tomu ktorý si to ani len nezaslúži poskytol, okamžite by ho vyrazila z triedy. Expresne rýchlo. Gerard z neho stále nespúšťal svoje jedovato zelené oči a on nevedel kam sa má podieť s tými svojimi. Želal si, aby hodina konečne skončila a on sa mohol pokojne zahrabať niekam na školskom dvore. Niekam kde nie je toľko párov očí pohromade. Želanie sa mu na počudovanie splnilo až zázračne rýchlo, vyskočil ako by mu horelo za zadkom, schmatol Gerardovu písomku na ktorej sa čiernym atramentom skvelo jeho meno a zmizol tak rýchlo ako mohol. Nechcel s nikým hovoriť, na nikoho sa pozerať, len byť sám. Ľutovať a nadávať si za chybu ktorú v slabej chvíľke spravil.

Poriadne sa nadýchol čerstvého vzduchu. Do nasledujúcej hodiny by sa mal aspoň trochu upokojiť. Otvoril tašku a hrabol rukou do tajného vrecka kde mal schované cigarety pre stresujúce prípady ako bol tento. Zahol za roh a poobzeral sa či nie je nablízku jeden z profesorov. Ocitol sa na mŕtvom bode a zapálil koniec, ktorý sa v momente vznietil a vyletel z neho malý oblak dymu.

Urobil malé koliesko a už trochu pokojnejší pozoroval ako stúpa do výšky a rozplýva sa. Oprel sa chrbtom o stenu a jednou nohou sa o ňu zaprel. Vždy tak postával keď chcel vyzerať sebavedome, bola to frajerská póza. Škoda že s tým nikdy nikoho neohúril. Dofajčil a ohorok uhasil o bielu omietku na ktorej ostal nepekný fľak. Bolo mu to jedno.

Bola hlúposť pomáhať Gerardovi. Snáď si nemyslel že mu za to ešte aj poďakuje a kúpi kyticu ruží? Prečo vždy príde na to že jeho rozhodnutia boli nesprávne až vtedy, keď je neskoro? Toto bola riadna somarina a ten čudný pohľad celej triedy mu za to určite nestál. Aj keď...vidieť Gerardov šokovaný ksicht tiež nebolo na zahodenie. Keby sa tak strašne nehanbil, aj by sa začal smiať. Aspoň v duchu, no vtedy nedokázal ani len to. Prstom prechádzajúcim po stene kráčal popri budove späť ku dverám dnu a premýšľal. Došlo Gerardovi čo preňho vlastne spravil? Alebo jeho zaslepenosť a samoľúbosť siaha až tak ďaleko že si myslel, že to dokázal úplne sám? Vybral z vrecka pokrkvaný papier a pri pohľade na neúhľadné písmo si odfrkol. Až tak jeho debilita pravdepodobne nepokročila, pri tom čo tam popísal za sprostosti mohol byť rád že by naňho profesorka nevytiahla bičík a nezačala ho šľahať hlava nehlava.

"Toto myslím patrí mne." Na preplnenej chodbe mu niekto papier vyšklbol z rúk a on len prekvapene zažmurkal. "Vďaka." Dodal keď Frank sklopil zrak k zemi. Kútikom oka naňho pozrel a vyzeralo že nie je naštvaný, dokonca zbadal na jeho inokedy mrzutej tvári náznak nepredstieraného úsmevu. Stál tam ako kôl v plote a pozoroval drobné jamky ktoré sa mu vytvorili na lícach keď o trochu viac roztiahol kútiky. "Spíš?" luskol mu Gerard prstami pred nosom ako keby bol zhypnotizovaný a on mal v úmysle prebrať ho z tranzu do ktorého sa svojim nedopatrením sám priviedol.

"Čože? Nie, len som sa na chvíľu zamyslel." Poškriabal sa rozpačito na zátylku a snažil sa tváriť čo najnormálnejšie. Nepamätal si veľa z hereckého krúžku do ktorého chodil ešte v škôlke, no dúfal že pôsobí dosť presvedčivo.

"Nečakal som od teba toľko súcitu." Uškrnul sa a šťuchol ho do ramena. Na Frnkove prekvapenie to bolo prvý krát čo to nebolo s takou silou aby mu to rovno zlomilo ruku.

"Poteší ťa fakt že to začínam pomaly ľutovať?" nadvihol obočie a trochu sa od neho odtiahol. Čo ak ho šťuchne znova a bude to mať mesiac v sadre?

"Asi si si to u nej pekne pohnojil čo?"

"O to mi ani trochu nejde." Zháčil sa Frank váhavo a opäť oľutoval že si nepremyslel dopredu čo chce povedať. Koleduje si o poriadny výprask.

"A?"

Ticho.

"Tvoja vec." Pokrčil ramenami, no stále na Franka upieral svoje zvedavé oči. Vedel že to nevydrží a aj tak mu povie to čo chcel počuť.

"Nezaslúžiš si to." Vypadlo z neho konečne keď si všimol ako sa Gerard obracia na odchod. Ak by mu to nepovedal teraz, vedel, že už by sa k tomu len tak ľahko neodhodlal a možno by na to ani nemal príležitosť.

"Veľa ľudí si nezaslúži to čo má." Uškrnul sa len a obrátil sa mu chrbtom, kráčajúc po chodbe smerom k jedálni. Frank len rezignovane spustil ruky a obrátil sa k svojej skrinke. Premýšľal o tom čo práve Gerard povedal. To ako si veľa ľudí nezaslúži to čo má. Zabudol však dodať, že mnoho ľudí si to zaslúži a predsa sa im to nikdy nesplní. A niektorí toho dostávajú až priveľa a práve to o čo nikdy nestáli. Tak na tom bol aj on. Hovorili z neho skúsenosti. Dosť nepríjemne skúsenosti.
To be Continuited...Klaudiqa

Woooow

20. srpna 2009 v 6:05 [ Moje Kecy
Tak deti moje, práve ste prekročili 10 000 v navstevnosti a ja vám strašne, ale strašne moc ďakujem :D

Punched by a Kiss 19

18. srpna 2009 v 19:27 | Klaudiqa |  Punched by a Kiss
Tri a štvrť strany..je to vaše!!! =)

"Práve som ho hodil na posteľ a zaspal ako drevo." Ozval sa v telefónnom slúchadle Mikeyho hlas. Frank ho kŕčovito zvieral a druhou rukou si na čele držal utierku plnú ľadových kociek. Kým prišiel domov nepekne to napuchlo, ešte šťastie že matka už spí. No aj tak sa nevyhne jej vtieravým otázkam a on si opäť bude musieť nájsť nejaké vysvetlenie pre svoje zranenie. Čo ak by konečne raz povedal pravdu? Táto myšlienka mu hlavou behá neskutočne dlho, no nikdy sa neodvážil vysloviť ju nahlas.

"Uhm."

"Si v poriadku?" vzdychol Mikey. Ten chalan vedel viac ako mu kedy prezradil.

"Je mi fajn. Mikey..."

"Chápem, nič sa tam nestalo. Ako vždy." Jeho hlas aj cez telefón náhle zhrubol a Frank vedel že je naštvaný. Nemal náladu pokračovať v tomto rozhovore ktorý aj tak nikam nevedie. Opäť by sa len pohádali.

"Som trochu unavený, tak budem končiť. A ešte raz vďaka."

"Rado sa stalo." Frankie chcel ešte niečo dodať. Pár milých slov aby sa naňho nehneval, no počul už len pípanie. Asi minútu počúval a potom sklamane položil slúchadlo späť na vidlicu.
.....
Strašná bolesť hlavy ktorá ho prebudila ho prinútila dopotácať sa dole do kuchyne a strčiť si hlavu pod kohútik s ľadovou vodou. Zastavil prúd a fŕkal zo seba drobné kvapky. Vlasy sa mu lepili na tvár a oči ho neznesiteľne štípali. Oprel sa oboma rukami o linku a zhlboka sa nadychoval. Sladké a povznášajúce pocity z alkoholu vyprchali a teraz sa cítil akoby mu niekto prepaľoval hrdlo. Z večera si pamätal len útržky, ktoré do seba vôbec nezapadali a miestami si ani nevedel spomenúť čo sa dialo. Mal proste okno.

Spomínal si len na koncert a na svoj príchod do baru a potom jeho príbeh dostal dosť veľké trhliny. Alkohol a extáza, to asi nebol práve najšťastnejší nápad.

IERO - skrslo mu zrazu mysľou a on dostal strach. Skutočný strach. Tušil že v tom má prsty aj ten trpaslík. Matne si spomínal na jeho tvár a vedel že sa niečo stalo, len keby si kurva vedel spomenúť čo to bolo. Čo ak mu vážne ublížil?

"No tak si konečne spomeň!" búchal si dlaňou o čelo a snažil sa vybaviť si aspoň niečo. Tma. Nič.
Hodiny na stene ukazovali pol tretej ráno a všetci asi s dosť veľkou pravdepodobnosťou spali. Nevedel čo má spraviť. Prebehol do obývačky a otvoril hrubú knihu. Nakoniec narazil na to čo hľadal, vybral z vrecka mobil a vytočil číslo.

Zvonilo to pekne dlho a už strácal nádej a v hlave sa mu začala formovať nepekná predtucha keď sa na druhom konci konečne ozval hlas.
"Prosím, kto volá?" okamžite vedel komu ten hlas patrí. Srdce sa mu prudko rozbúchalo a pomaly bez slova hovor ukončil. Frank je v poriadku.
.....
Ešte nebolo ani desať hodín ráno a už niekto stál pri dverách, s prstom prilepeným na zvončeku.
"Idem!" kričal Frank tak hlasno aby ho dotyčný počul a pustil konečne ten prekliaty zvonček. Zbehol dole po schodoch a popritom sa obzrel do kuchyne, nikto v nej nebol. Otvoril dvere a na tvári sa mu objavil letmý úsmev.

"Mikey, čo tu robíš?"

"Prišiel som sa ospravedlniť...za to ako som včera s tebou jednal. Nebolo to správne." Slová ho stáli veľa úsilia a vôbec sa s nimi nestotožňoval, no nechcel aby si Frank myslel že ho za to nenávidí. Bolo to jeho rozhodnutie a akokoľvek sa mu to nepáčilo, musel to akceptovať aj keď to nebolo správne.

Frank na to nepovedal nič, len sa zoširoka usmial a pevne ho objal. Bolo to viac ako tisíc slov.
"Ale pod jednou podmienkou." Odtiahol sa od Franka a pozrel mu priamo do orieškových očí.
Frank si ho podozrievavo premeral. "Akou?"

"Porozprávame sa." Už-už videl odmietavý výraz na Frankovej tvári. "Prosím." Dodal.

"Ale hranice určujem ja." Mikey váhavo prikývol a obaja vošli dnu. Snáď jeho hranice nebudú až príliš obmedzené. Obaja sa posadili na terase v záhrade a Mikey sa uznanlivo rozhliadal okolo.

"Máte to tu pekné."

"Vďaka." Pípol Frank. Na chladničke našiel odkaz od mamy že musela odísť urýchlene do práce a teraz tu sedel osamote, vystavený Mikeyho nepríjemným otázkam, ktoré mal určite teraz na jazyku. Nastalo trápne ticho.

"Tak?" nadvihol Frank obočie. Uvedomil si že okrem Gerarda sa na žiadnu inú tému skoro nikdy nerozprávali a vlastne sa ani nepoznali. Spojil ich len on. Čo by mu mal teraz povedať? Pripadal si nanajvýš čudne.

"Frank, svojho brata až tak nepoznám. Dosť sa zmenil...k horšiemu. A tuším, teda som si tým takmer istý že ti ubližuje." Frankovi zabehlo. "Prečo s tým niečo nerobíš?"

Takúto úprimnosť na začiatok teda nečakal. Nahol sa dopredu a poriadne si odkašľal, aby z hrdla dostal tú obrovskú hrču ktorá sa mu tam usadila. Zaslzenými očami potom pozrel na Mikeyho ktorý naňho upieral svoje zvedavý zrak. "Tak toto som teda nečakal." Priznal úprimne.
"Ani ja." Uškrnul sa Mikey. "Proste to zo mňa len tak vyletelo. Ale myslím to vážne." Opäť zvážnel.

"Mikey, vážne ja..."

"Ako dlho to už trvá?!" nedal sa odbiť. Teraz keď mal možnosť, tak sa nedal len tak ľahko odbiť.

"Päť mesiacov." Sklonil hlavu aby sa nemusel pozerať do kamarátovej šokovanej tváre.

"Päť mesiacov?" zalapal Mikey po dychu a musel sa oboma rukami poriadne zaprieť o stoličku. Tak toto bol vážne príliš aj na jeho ´veď ja toho znesiem veľa´. Na Frankovom mieste by...vlastne, keď sa nad tým zamýšľal, nevedel čo by spravil na Frankovom mieste. Nemal potuchy ako by sa jeho JA dokázalo vysporiadať s podobným problémom ako má už tak dlhú dobu Frank.

"Začalo sa to po telesnej..." prehovoril zrazu Frank. Cítil že ak to nepovie teraz, tak už nikdy. Až príliš dlho to v sebe dusil a potreboval sa o to podeliť aj s niekým komu dôveroval, aby s ním jeho problém aspoň nachvíľu niesol aj niekto iný. Mikey pozorne počúval, neprerušoval ho a ani pri tom nemrkol.

"...bol som v škole len tretí deň, presťahovali sme sa sem až z New Yorku. Všetko bolo v poriadku, dokonca aj decká ma brali celkom v pohode. Ani som nestihol mať pocit že konečne niekde patrím, keď sa mi do cesty priplietol Gerard. Vošiel za mnou do spŕch keď tam už nikto nebol. Vieš, som strašne hanblivý, tak som počkal kým chalani neodišli. Vystrašil ma." Frank sa striasol pri spomienke na to, ako naňho pozeral. Premeriaval si ho od hora až dole a potom znova hore až sa zastavil niekde uprostred.

Flashback

"Čo-čo je?" čudoval sa nervózne Frank, keď si ho chalan stále len lačne premeriaval.

"Ty si tu nový? Ako sa voláš?" usmial sa a stále hľadel na Frankovu pýchu.

"Som-som Frank." Preskočil mu hlas a nenápadne stiahol ruky dole aby sa trochu zakryl. Tento rozhovor mu nebol príjemny ani trochu a želal si, aby čo najskôr skončil. Zastavil vodu a chcel odísť, keď sa chalan posunul a zahatal mu tak cestu.

"Už si dostal nejaký darček na privítanie?" usmial sa sladko a vyzývavo si olízol pery.

"Ako to myslíš?"

"Takto." Jemne doňho sotil a zahnal ho spáť do sprchy. Podlaha bola klzká a takmer spadol, zachytil sa až o stenu za ním. Zatlačil kolenom o jeho malého Franka a on slastne vzdychol. Úplne nečakane, bez toho aby to akokoľvek kontroloval. Pozrel chalanovi do očí a zbadal jeho víťazoslávny výraz. Náhle však vzrušenie pominulo keď ho obrátil bruchom k stene a Frank pocítil neopísateľnú bolesť. Nikdy so žiadnym dievčaťom nebol, už vôbec nie s chlapcom a jeho poprvé bolo peklo. Akoby to bolo len včera keď sa zlomený zdvihol zo zeme netušiac, že to nebolo naposledy.

End of the Flashback

Mikey prudko dýchal a bolo na ňom vidno že nie je v poriadku.

"On ťa znásilnil?" spýtal sa priškrtene a ovládal nutkanie zvracať. Vedel že jeho brat si z Franka robí boxovacie vrece, ale toto by mu nedošlo ani v tých najstrašnejších snoch. Ten drobný chlapec ktorý sedí oproti nemu, musel celé mesiace znášať zvrhlé chúťky jeho brata a ktovie čo ešte. Frank stuhol. Asi sa Mikey dozvedel viac ako potreboval vedieť a všimol si, aký je v tvári celý zelený. Je mu z toho zle a pritom o tom len počúva, nemusel to prežívať tak ako on.

"Nechcem aby si to komukoľvek povedal jasné? Toto si musím vyriešiť sám." Napomenul ho prísne Frank a pohrozil mu pri tom prstom.

"A ako keď si s tým nedokázal nič spraviť posledných pár mesiacov?" pokrútil Mikey hlavou a konečne sa mu vracala farba. No aj tak svojho brata začal nenávidieť ešte viac. Ako mohol byť niečoho takého vôbec schopný?

"Niečo si mi sľúbil!" vykríkol podráždene a dodal: "Ale ani pred Gerardom nedaj najavo že o tom vieš, jasné?" posledné slovo zámerne zvýraznil a tvárou sa k nemu priblížil. S dosť veľkou nevôľou, no nakoniec nebadane prikývol. Bude to ťažké...


To be Continuited...By Klaudiqa =)

Hey!

16. srpna 2009 v 17:44 | Klaudiqa |  [ Moje Kecy
Ahoooj, práve píšem ďalšie pokráčko Punched by a Kiss..asi mi zašibáva čo? :D Ale narazila som na nete na jednu foto, čo mi úplne vyrazila dych. Určite ste ju už videli, no aj tak vám ju sem musím dať. Awww...

Punched by a Kiss18

15. srpna 2009 v 23:38 | Klaudiqa |  Punched by a Kiss
Pokračovanie ktoré mi vyšlo až na tri strany hádam oceníte nejakým tým komentom =)
Zdá sa mu to, alebo ho niekto pozoruje? Frankie sa poobzeral okolo seba, no všetci naokolo hľadeli pred seba na pódium, na ktorom to konečne začalo ožívať. Upriamil teda svoju pozornosť tam a zabudol na myšlienky, ktoré mu len pred chvíľkou behali hlavou. Davom sa niesol potlesk a hlasné pískanie fanúšikov. Frank sa široko usmial a naskočila mu husia koža, keď gitarista po prvý krát udrel do strún a zazneli prvé tóny jeho obľúbenej piesne.

V klube to priam vrelo a spotené telá sa otriasali v bláznivom rytme divokých piesní. Masa ľudí skákala, sácala sa, zlievala sa dokopy a všetci spolu vrieskali z plných pľúc.

"Teraz si dáme malú prestávku!" zakričal z pódia vysoký chalan a svoju gitaru si oprel o reproduktor. Pár ľudí nesúhlasne protestovalo, no nakoniec usúdili že to bude asi najlepšie. Všetci boli spotení a zadýchaní. Trochu čerstvého vzduchu by mi vážne urobilo dobre. Pomyslel si Frank a našiel zadný vchod. Vyšiel von a trochu ho striaslo. Vonku bolo plno a tak si našiel kúsok miesta len pre seba vzadu pri smetiakoch. Vytiahol z vrecka škatuľku cigariet a jednu si vložil do úst. Mal ich odložené na zvláštne príležitosti akou bola táto. Keby jeho mama zistila že fajčí, zabila by ho. Strčil ruku späť do zadného vrecka aby si vybral zapaľovač, keď mu niekto jeden podržal pred nosom. Bol čierny s modrým bleskom na boku a vo svetle pouličných lámp sa pekne leskol. Potiahol a potom sa hlasno rozkašľal.

"Fajn koncert, čo povieš?" usmial sa Gerard a zapálil aj sebe. Pomaly si potiahol a z našpúlených pier mu vyšlo malé koliesko, ktoré sa postupne stratilo v tme. Frankovi opäť naskočila husia koža, no tentoraz to z večerného chladu nebolo. Prečo naňho musí mať také šťastie práve on?
"Doteraz bol fajn." Odvrkol a fúkol mu dym priamo do tváre.

"Hmm...čokoládové." vdýchol hlasno Gerard a privrel pri tom oči. "Tie mám rád."
"Prečo mi proste nedáš pokoj?" bola to dosť trúfala otázka, no dosť ho to zaujímalo a túžil konečne poznať odpoveď. Gee sa tváril že premýšľa a potom sa len uškrnul. Oprel sa rukou o stenu a tým Franka zahnal do kúta. Ten si len oprel hlavu o drsný povrch vymaľovaný na oranžovo, chcel byť čo najďalej od neho.

"Ja ťa predsa neobťažujem." Usmial sa škodoradostne a bolo vidno že si svoju prevahu náramne užíva. Spoločnosť ľudí rapídne ubúdala - všetci sa ponáhľali dnu keď začuli opäť zvuk nástrojov. "Prečo ma vlastne nemáš rád? Nemáš na to dôvod."

Frank vydal len neurčitý škrekľavý zvuk. Niečo medzi hysterickým smiechom a vzlyknutím. Tiahol z neho alkohol a oči mal lesklé akoby boli sklenené. Najhoršia kombinácia akú si pri Gerardovi vedel predstaviť. Začínal sa báť.
"Ja..."
"Frankie, všade ťa hľadám koncert bude o chvíľu končiť, poď s niekým ťa chcem zoznámiť." Ťažký balvan dopadol k Frankovým nohám a on sa mohol konečne poriadne nadýchnuť. Za Gerardovym chrbtom sa objavil Syn a keď si všimol jeho výraz, podozrivo si Gerarda premeral. "Hej, kamoš je všetko v poriadku?" S dosť veľkým sebaovládaním sa Gerard odtiahol a nenávistne zazeral na hajzla, čo si dovolil ich vyrušiť.

"Som v pohode." Vymanil sa z pasce drobný chalan a nasledoval Synystera dnu.
"Počuj, ten týpek sa mi ani trochu nepáčil. Máš nejaké problémy?"

"Nerob si o mňa starosti, je to fajn." Klamal Frank a nasilu sa usmial. Hudba dohrala a sklamane si uvedomil že z nej skoro nič nemal. Okolo nich naštvane prebehol Gerard a stratil sa kdesi v dave. Pravdepodobne sa šiel spiť do nemoty, keďže mu jeho plán akosi nevyšiel. O to bol Frank šťastnejší. Niet krajšieho darčeka, ako keď si môže na druhý deň bez obáv sadnúť.
"S kým si ma to chcel vlastne zoznámiť?" prešiel rýchlo na inú tému skôr ako by sa opäť začal vypytovať.

"Poď." Zaškeril sa jeho nový kamoš a viedol ho rovno do zákulisia ku kapele. No to si snáď robí prdel. Vzrušene sa usmial keď si so spevákom podával na privítanie ruku.
.....
"Si si istý že nepotrebuješ odviezť?" uisťoval sa Synyster a nasadil si šiltovku stojac pred svojim nablýskaným autom.

"Nie, zvládnem to. Nie som už malý chlapec a navyše, nie je to odtiaľto ďaleko. Tak sa maj a ešte raz vďaka za super večer." Usmial sa a zakýval mu.

"Ak sa budeš niekedy veľmi nudiť, tak zavolaj, pokecáme." Zamával mu späť a nastúpil. Frank za sebou počul už len hlasný zvuk motora a škrípanie bŕzd. Usmial sa a viac sa zamotal do teplej mikiny. Všade bola tma s výnimkou lámp, ktoré matne blikali a osvecovali časť chodníka pred ním. Vzdychol a dal sa do rýchleho kroku. Ak nebude doma dostatočne skoro, jeho mama zošalie od strachu a zase si bude musieť vypočuť jednu z jej prednášok o jeho nezodpovednosti.

"Ty malý zkurvysyn!" začul vedľa seba a prekvapene sa obrátil. Nikoho nevidel, len približne tušil odkiaľ ten hlas prichádza a až pridobre vedel komu patrí. Obrátil sa späť, no Synyster bol už preč. Čo si vlastne myslel do čerta? Nadával si za to aký bol hlúpy keď odmietol jeho priateľskú ponuku na odvoz. Teraz mal len dve možnosti. Čakať kým ho Gerard dobehne, zmláti ako žito a surovo znásilní priamo tu na ulici, alebo bežať čo mu sily stačia. Nemá to domov až tak ďaleko a vzhľadom na to že toho asi veľa vypil by sa to mohlo podariť. No jeho uvažovanie o jeho možnostiach trvalo akosi pridlho. Gerard stál rovno pred ním a svoje krvou podliate mútne oči upieral priamo do jeho vystrašenej tváre.

"Stále si mi neodpovedal na moju otázku!" sotil doňho a tvár sa mu škaredo znetvorila neskrývaným hnevom. Frank sa len zatackal a keď opäť našiel stratenú rovnováhu, pokúsil sa ujsť. Rozbehol sa cez cestu na druhu stranu ulice, no nebolo to tak ako si myslel. Gerard očividne nebol natoľko opitý aby sa nerozbehol za ním. Frank mal síce menši náskok, no nebol natoľko trénovaný aby športovcovi dlho unikal. Narazil o stenu a celé čelo mal ako v ohni. Na stene sa lesklo trochu jeho krvi a on sa snažil lapiť dych.

"Nie si až taký rýchly." Dýchal mu Gerard prudko do ucha a v jeho hlase bolo poznať že sa víťazoslávne usmieva. Frankovi bolo na vracanie. Takýto koniec večera teda nečakal.
"Pusť ma!" vykríkol, keď zacítil jeho dych páchnuci po vodke, ako sa odráža od pokožky na jeho krku a tvári. Iba sa zasmial a skrútil mu ruky za chrbtom. Pevne ho pritisol k stene a Frank zacítil na lícach slzy. Opäť je to tu, opäť sa cíti ako odpad ktorý nemá právo ani len kráčať po tejto zemi. Opäť nastala ta chvíľa keď si predsavzal že sa bude brániť ako najlepšie vie a on tu stojí ako soľný stĺp a plače nad svojou smolou že v živote stretol niekoho ako je Gerard. V tejto chvíli by bol radšej mŕtvy.

Gerard sa nachvíľu odtiahol a všimol si jeho zaslzené oči. Čierna ceruzka ktorou si orámoval oči mu v temných potokoch stekala dole po lícach a kvapkala na bundu. Pustil mu ruky a naďalej na neho udivene hľadel. Akoby ho ani nespoznával. Čo sa to so mnou deje?

Obaja boli z Gerardovej reakcie prekvapení rovnako. Frank sa pozdĺž steny zviezol na studený chodník a zhlboka dýchal. Celá tvár ho pálila a na rukách bude mať zajtra určite pekné modriny. Gerard si čupol a stále naňho neveriacky hľadel. Frank sa vždy bránil a vrieskal, ale nikdy ho nevidel plakať tak ako teraz. Netušil prečo ho niečo prinútilo kašľať na svoj hnev a nadržanosť
a nechať ho tak.

Natiahol ruku, Frankom mierne myklo - netušil o čo mu ide - a prstom obkreslil čiernu líniu na jeho líci. Obaja sa zachveli.

"Nemusíš mi odpovedať. Viem presne čo si o mne myslíš." Zahľadel sa do zeme a zložil ruku z Frankovho líca. "Som obyčajný bastard." Frank zabudol aj dýchať ako ostal v pomykove a prekvapene zažmurkal. Posledné slzy mu stiekli dole tvárou, no na plač teraz absolútne zabudol. Neveril vlastným očiam a ušiam. Gerard práve o sebe povedal že je bastard a po ľavom líci sa mu skotúľala malá slza. Nevedel čo má povedať, určite nemal v úmysle toho sviniara utešovať. Ľutoval ho to áno, ale nie natoľko.

"Vypadni." Zdvihol k Frankovi oči zahmlené slzami a prudko sa posadil na betón. Ani sa nepohol, len rozmýšľal čo povie. Mal na jazyku niečo pekne hnusné v tom zmysle že si to zaslúži, no bol ticho. Radšej. "Nečum na mňa a vypadni!!!" zvreskol a Frank prudko vstal a cúval, ak by si to náhodou rozmyslel. No Gerard len sedel na mieste a prisunul si kolená až k brade. Nevyzeral ani trochu v poriadku. Bol na mol a očividne v dosť divnom rozpoložení. Frank sa vzdialil do bezpečia a duchaprítomne vytiahol mobil. Vytočil Mikeyho číslo. Nenechá ho tu sedieť na chodníku samého, Mikey je jeho brat a on sa o neho už postará.
Povedal Gerardovmu bratovi kde sa práve nachádza a opísal mu situáciu. Mikey sľúbil že o pár minúť je tam. Posledný krát pozrel na tmavú zhrbenú postavu na zemi a obrátil sa odchod. Tu jeho samaritánska pomoc nadobro skončila. Utrel si opakom ruky lepkavé líca a rýchlo odišiel...
To be continuited...by Klaudiqa