Prosinec 2009

Tell me I´m a bad Man

31. prosince 2009 v 15:44 | Translated by Klaudiqa
Vzal som gitaru a prevliekol som si popruh cez hlavu. Bol som pripravený na ďalšiu show. Nechcel som si to priznať, ale už ma takmer úplne nudilo každý jeden večer vystupovať. Bol som vyčerpaný a hranie stále dokola rovnakých pesničiek v tom istom poradí, ma vážne frustrovalo.

Dôvod prečo som povedal takmer nudilo bola jedna vec, ktorá sa diala každý jeden večer a z výstúpenia sa mi najviac páčila. Vlastne, keby nebolo toho, ani by som tam nešiel.

"Sme pripravení!" zavolal Gerard.

"V poriadku, láska," zamrmal som nepredpokladajúc, že by ma Gerard začul.

"Čože?" spýtal sa, kráčajúc k dverám.

"Nič." Povedal som.

"Oh. Zdalo sa mi že si niečo hovoril." Začervenal som sa keď sme mierili za scénu, pripravený ísť na vec. Šiel som za ním, pekne to aj využijúc. Čumel som na ten najkrajší zadok, aký som kedy videl. Keď chodil, vyzeral ešte lepšie...

"Frankie!" zakričal niekto za mnou. Obrátil som sa a zbadal Raya.

"Ahoj, Toro-saurus." Povedal som v nádeji, že ho to rozptýli natoľko, aby zabudol že ma pristihol ako zízam na Gerardov zadok. Iba sa na mňa zadíval a usmial sa.

"Čo?" spýtal som sa. Ray však len zostal stáť, na tvári čudný úsmev.

"ČO?" zaujímal som sa. "Nechcem aby na mňa niekto vrieskal kvôli tomu, že vyjdem von neskoro!"

"No, keď už je o tom reč..." začal Ray. Tvár mi zaliala horúčava a obrátil som sa na odchod, ale Ray ma zdrapil za rameno.
"Prídeme neskoro!" povedal som.

"Nie, neprídeme. Vždy ideme do backstage skôr ako je treba," povedal Ray. "Takže...vždy som chcel vedieť, čo sa tak ľuďom páči na Gerardovi. Dúfal som že mi to vysvetlíš."

"RAY! O čom to do čerta hovoríš?"

"Oh no ták Frankie! Všetci čo majú oči vidia, že si doňho zamilovaný! Miluješ, keď ťa na javisku bozkáva! Včera večer som ťa pozoroval. Keď ťa pobozkal, tvoje ruky sa okolo neho ovinuli rýchlejšie, ako by sa ruky Georga Busha ovinuli okolo Tonyho Blaira."

"Nevedel som že si do politikov."

"To bolo z jednej reportáže." Vysvetlil Ray.

"Fakt? To je tá show? Minulú noc som ju chcel pozerať, ale..."

"Neskúšaj meniť tému, Frankie. Proste mu povedz čo cítiš. Som si istý že k tebe cíti to isté." Vzdychol som.

"Ray, ty tomu nerozumieš," povedal som. "Robí to len preto, že sa na javisku už nudí, rovnako ako ja. Povedal mi to, teda tak nejako. Povedal že sa začína nudiť a povedal som mu, že ja tiež, tak sa to snaží oživiť bozkávaním a podobnými vecami. Plus, práve je po rozchode a chýba mu láska."

"Frankie, to nie je pravda a ty to vieš." Povedal Ray.

"Ó ano, viem!" protestoval som.

"Tak mi potom odpovedz na toto. Prečo to isté nerobí so mnou? Alebo Bobom...Mattom?"

"Netuším. Tak prečo?" Nedokázal som povedať, nech bol Ray akokoľvek sarkastický.

"Je to preto, že ťa má rád!" povedal Ray. "Ty si asi jediný, kto si to nevšimol. Všetky tie roky keď ti dovolil sedieť mu na kolenách, bozkávať ho, objímať...Všetko to čo on teraz opláca tebe."

"A čo to má s tým spoločné, Ray?" spýtal som sa. "Všetko to bolo len vtedy, keď sme boli pred kamerami! Kedykoľvek sme v backstage, v autobuse alebo len tak vonku tak ani len v náznakoch neukáže že by ma chcel objať. Dokonca si ani vôbec nemyslím že by bol gay! Dokonca ani bi!"

"Frankie, Frankie, Frankie! Mám ťa síce rád, ale niekedy si tak sprostý!"

"Nie, nie som! Keby ma mal rád, spoznal by som to z jeho bozku a môžem ti povedať: robí to len kvôli pozornosti. Vždy ma od seba odstrčí keď skončí."

"No to je preto že sme na scéne a nevyzeralo by dobre keby ste tam len tak stáli a päť hodín sa olizovali."

"Ale odstrkuje ma preč!"

"Flirtoval s tebou!"

"O čo tu ide?" spýtal sa Bob, ktorý s paličkami v rukách zastal vedľa nich.

"Iba sme sa bavili o tom, ako miluje Gerarda a že by mu o tom mal povedať." Povedal Ray.

"Celý svet na to čaká," povedal Bob. "Čítal si už vôbec niekedy všetky tie príbehy ktoré píšu dievčatá na internete?"

"Áno, niektoré su fakt sila. Vieš, ďalší deň ma dali dokopy s tebou, Bob." Povedal Ray, vyzerajúc totálne znechutený. "Ale to že dávajú dokopy teba a Gerarda je fajn. Uvedomujú si, že ste spolu perfektní, práve preto ich tak veľa..."

"Áno," povedal Bob. "No, prial by som si aby ste sa prestali hrať na mačku a myš a konečne sa z vás stal pár. Svet si to proste žiada."

"Chalani!" pár stôp od nich zvreskol Matt. "Je čas!"

"Ideme!" zakričal som, utekajúc od Raya s Bobom.
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Do čerta, je tak sexi. Už to viac neznesiem. Dúfam že ma dnes večer pobozká. Umieram túžbou ochutnať jeho pery. Minulý večer ma nepobozkal...
Upieral som naňho svoje oči, keď sa rozbehol po javisku a dostával divákov do varu. Cítil som ako tvrdnem a zakrýval som to gitarou.
Kurva!
Pozrel som na jeho zadok, no on sa v momente obrátil a zazrel som jeho spotenú tvár. Pri tom pohybe sa mu pramene vlasov prichytili na čeľusti.
Žmurkol na mňa a až potom som si uvedomil, že naňho zízam až tak veľmi, že som zabudol hrať! Tvár mi sčervenala tak veľmi ako to len bolo možné a znova som začal hrať.
Do čerta, to bola tá najtrápnejšia veci aká sa mi kedy na pódiu stala! Dúfam, že si nikto z fanúšikov nevšimol prečo som prestal hrať. A čo je ešte dôležitejšie, dúfam že si Gerard nevšimol prečo som prestal hrať!
Aby som naňho konečne prestal pozerať, začal som popri hre na gitaru hádzať hlavou do strán. Robil som to až príliš prudko, bez prestania a hlava ma začala bolieť tak, že som pocítil závrat.

"Upokoj sa!" reval Ray. "Príliš hádžeš hlavou!"
Prestal som s tým, lebo som sa cítil, akoby som mal odpadnúť. Pozrel som hore. Hlava sa mi krútila a všetko bolo rozmazané. Postupne sa všetko vyjasňovalo a znova som bol schopný bez problémov hrať.
Stále potrebujem rozptýlenie. Ale čo?

"Wow! Putá!" začul som kričať Gerarda, keď pieseň skončila.
Niekto z hľadiska ich musel hodiť na pódium.

"Hmm...čo s nimi len budem robiť?" spýtal sa.
Publikum v momente reagovalo vreskotom.
"Oh, už viem!" kričal Gerard. "Neskôr ich použijem na Franka Iera!"
Gerard sa obrátil a uškrnul sa na mňa, zatiaľ čo dav šalel.
Znova som sa začal cítiť divne a vedel som že to bolo kvôli tomu, že moja tvár bola červenšia ako najčervenšie jablko.
Gerard vždy hovoril takéto veci. Len nedávno som si začínal priať, aby sa splnilo všetko čo povedal.

Túžil som po tom, aby tie putá použil na mňa. Dovolil by som mu, robiť si so mnou čokoľvek by chcel. Bol by som jeho oddaný otrok. Mohol by robiť čo by chcel, kde by chcel...Mohol odo mňa chcieť splnenie akéhokoľvek sexuálneho sna. Mohol by byť láskou môjho života a boli by sme spolu až do konca dní, presne ako v piesni.
Keby tak nebol hetero a cítil to čo ja. Ani fanúšikom by sme o tom nemuseli povedať. A aj keby na to sami prišli, bolo by mi to jedno. Som gay, a čo? Som na to hrdý.
Neváhal by som, výjsť aj na najvyššiu horu aby som vykričal že ho milujem.
Gerard pokračoval v bľabotaní do publika a ja som tam iba stál, sledujúc ho, ako sa prechádzal po pódiu a robil hlúposti. Jeho tesné nohavice robili z jeho zadku niečo neuveriteľné.
Bol som veľmi, um...šťastný a dosť skoro som si uvedomil že by som mal prestať zízať, inak budem musieť ujsť do zákulisia. Cítil som sa šťastný že som gitarista...S gitarou...

"MILUJEM ŤA FRANK!" vrieskala nejaká baba v hľadisku. Iba som sa usmial smerom, odkiaľ krik prišiel.

"Kto by ho nemiloval? Frank je sexy!" kričal Gerard, privádzajúc ma tým do rozpakov.

"Okay, ďalšia pesnička sa volá House of Wolves! Chcem vás počuť spievať!" reval Gerard. Začali sme hrať pieseň a ja som znova zízal na Gerarda. Nemohol som si pomôcť.
Bol som dokonale nabudený keď spieval "Tell me I´m a bad man." Chcel som, aby to chcel odo mňa. Aby som mu to mohol povedať.
"V poriadku, poviem ti že si zlý." Zamrmlal som.

"You better run like devil´cuz they´re never gonna leave you alone!" spieval.
Oh, nemyslím si, krásavec. Radšej by si mal utekať ako diabol, lebo keď ta dostanem do rúk tak ťa.."
Dych sa mi zasekol kdesi v hrdle, keď sa Gerard začal dotýkať samého seba. Dav šiel zošalieť, ale to bolo nič v porovnaní s tým, čo sa dialo so mnou.
To bolo ono.
Pochodoval som zo svojho miesta až k Gerardovi, pripravený schmatnúť ho, ale nevšimol si ma a utekal druhým smerom.
Do čerta!
Pomaly som šiel na svoje miesto. Pokračoval som v hraní a aj v očumovaní Gerarda a jeho krásneho zadku.
Počas /Mama/ ku mne prvý krát za celý večer prišiel bližšie. Pozrel som naňho. Bol celý spotený a jeho linka sa začínala pomaly roztekať.
Ray mal práve sólo, tak som mohol pozerať na Gerarda. Cítil som ako mi srdce udiera do stien hrude.
Gerard mi prudko zaklonil hlavu a za sprievodu revu divákov, pritisol svoje pery na moje. Prestal spievať a proste to urobil. Vášnivo som mu bozk oplatil, no asi o päť sekúnd neskôr som cítil, ako ma odstrkuje preč.
Ray na nás pískal a mňaukal, ale dav reval tak silno že to nebolo počuť.
Stále som bol v nemom úžase. Srdce mi bilo ako o preteky a druhá časť môjho ja, sa začala chvieť.
Utekal som na druhú stranu pódia, usmievajúc sa, snažiac sa nejako rozptýliť. Prakticky som tam len poskakoval.
Po chvíli som prestal a pozrel na Gerarda, ale nechcel som aby ma videl. Bol som úplne zmätený.
Čo do čerta? Ty si bol ten čo ma pobozkal, Gerard! Prečo ma potom odstrkuješ?
Začal som prijímať fakt, že Gerard ma používal len ako nástroj. Všetko to bolo len hrané, aby pobavil divákov.
Na moment sa moja hlava pozabudla, no potom som začal hrať svoj part, ktorý som skoro premeškal.
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
O dve hodiny neskôr.

Show sa skončila a my sme šli za scénu.

"Kamoš, čo sa tam stalo?" spýtal sa ma Matt, keď sme vošli do šatne. "Prestal si hrať."
S nezáujmom som pozrel na Gerarda, ktorý si utieral tvár.

"Nič," povedal som. "Iba som zamrzol."
Matt sa spýtavo pozrel na Geeho a potom odkráčal preč.
Podišiel ku mne Ray, podávajúc mi pohár s vodou.

"Vďaka," povedal som a odpil som si. "Cítim sa choro."

"To sa volá zamilovanosť." Usmial sa Ray. Nemohol som reagovať, lebo k nám podišiel Gerard.

"Počas Dead! si bol ale dobrý." Povedal Gerardovi Ray. "Moja prvá obľúbená pesnička od teba."

"Moja tiež." Klamal som.

"Vďaka," povedal Gerard a Ray sa na mňa prihlúplo usmial.

"Nemám na líci náhodou modrinu?" spýtal sa Gerard.

"Nie," povedal som.

"Oh. Zdalo sa mi ako keby som mal." Ray sa bez varovania vzdialil a ostal som tam s Gerardom sám.

"Oh môj Bože," povedal Gerard. "Včera som pozeral nejaký program a bol tam chlapík, ktorému sa len tak z ničoho nič objavovali po tele modriny a..."
Nepočúval som to čo mi hovoril. Iba som naňho hľadel. Pozeral a želal si aby so mnou nehovoril ako keby sa tam na pódiu nič nestalo. Pobozkal ma, povedal že som sexy a že by tie putá na mňa použil a na pódiu sme príležitostne robili aj iné veci. A po každej, tak ako dnes, sa tváril akoby sa nič nestalo.
Boli sme pripravení a vrátili sa do autobusu, pripravení vyraziť. Sedel som na gauči, rozmýšľajúc o tom, ako sa so mnou Gerard len hrá. Nikdy mi nespomenul že by bol gay, ale zase na druhej strane ani nikdy nepotvrdil že by bol len hetero. Musel mať predsa nejakú predstavu o tom ako sa asi cítim. Prečo inak som bol naňho naštvaný keď s niekým chodil? Prečo inak som mu bozky tak veľmi opätoval, aj keď to bolo len na chvíľu?
Zrazu som si len uvedomil, ako si Gerard sadol vedľa mňa.

"Ahoj," povedal.

"Čau," odpovedal som.

"Tak prečo si dnes večer prestal hrať? Bol si príliš zaneprázdnený zízaním na mňa?"
Vedel som že žartuje, ale aj tak som bol červenší ako kedykoľvek predtým. Úsmev z jeho tváre sa vytratil.

"Frank?" spýtal sa, pozerajúc pri tom na mňa. "Robil si to nie?"
Neodpovedal som.

"Páčim sa ti, alebo niečo podobné?" spýtal sa.

"Rozprával si sa s Rayom?" spýtal som sa.

"O čom?"

"Len...tak."

"No...áno...čo myslíš pod pojmom len tak? Ako...o tebe?" Iba som pokrčil plecami.

"Nie Frank. O tebe sa nerozprávame." Povedal, nespúšťajúc zo mňa zrak. "Oh, a stále si mi nepovedal prečo si ukončil ten vzťah s..."

"Nechcem o tom hovoriť. Budeš si myslieť že som šibnutý."
Gerard mi položil ruku na nohu, kvôli čomu sa mi znova prudko rozbúchalo srdce.

"Nikdy by som si to o tebe nemyslel." Povedal jemne.
Pozrel som do jeho nádherných očí. To je ono, mal by som mu to povedať.

"Som gay." Zašepkal som.

"Čo? Nerozumel som." Povedal.

"Som gay!" zopakoval som hlasnejšie. "Som gay, Gerard. Som gay. Som homosexuál. Nepáčia sa mi dievčatá, jasné? Je toto odpoveď na tvoju otázku?"
Gerard na mňa iba hľadel.

"Ja viem čo to slovo znamená, Frankie." Povedal.
Zvesil som hlavu. Zacítil som Gerardovu ruku na mojej brade, jemne mi hlavu zase zodvihol, aby som naňho mohol pozrieť.

"Ja s tým problém nemám, Frankie." Povedal. "Tiež som gay." Zalapal som po dychu. Bol som šokovaný. Gerard sa zasmial.

"Nerob, že si prekvapený, Frank." Povedal. "Nebozkával som ťa už toľké roky? Nikdy si si nevšimol že si nedokážem nájsť poriadne dievča? Tiež som gay, Frank."
Nemohol som si pomôcť, musel som sa široko usmiať.

"A vieš čo? Mám ťa rád," povedal Gerard. "Rád ťa bozkávam, hladím a ostané veci. Nebol som si istý či si gay, tak som sa rozhodol robiť to len na pódiu aby som to zistil. Nechcel som to robiť inokedy lebo...Neviem. Z nejakého dôvodu som mimo pódia hanblivejší. Plus, tam hore vyzeráš fakt sexi."
Usmial som sa na toho nádherného muža, ktorý na mňa hľadel.

"Tiež ťa mám rád Gerard." Povedal som. "Do čerta, ja ta kurva milujem. Vždy som ťa miloval. Mal som strach že moje šance sú asi také vysoké, ako tých dievčat tam dole v hľadisku."

"Tiež ťa milujem," povedal Gerard. "A s tými šancami som sa cítil presne rovnako. Už som sa ťa to chcel spýtať dlho. Iba som bol nervózny. Nechcem aby sa to fanúšikovia dozvedeli."

"Nemusia sa." Povedal som. "Ale aj keby...koho to zaujíma? Jediné na čom záleží je, aby sme boli šťastní."
Gerard sa ku mne nahol a naše pery sa stretli, dlhšie ako kedykoľvek predtým. Zatlačil som ho dole na gauč bez toho, aby som bozk prerušil. Nezaujímalo ma kto vojde a uvidí nás. Konečne som bozkával Gerarda spôsobom, po ktorom som túžil už tak dlho.
Vkĺzol som jazykom do jeho úst a usmial som sa keď zastonal a pritiahol si ma za krk bližšie. Prekvapil ma, keď druhú ruku položil na môj zadok.
Zalapal som po dychu a odtiahol sa od neho. Gerard sa diabolsky zasmial a nadvihol hlavu, aby sa načiahol po ďalší bozk. Nahol som sa dole a prisal sa na jeho pery.
Uvoľnil som mu miesto a obaja sme sa posadili.

"Hmm...myslím že by bolo lepšie keby som pohľadal tie putá." Povedal Gerard a znova sa diabolsky usmial.

"Tak to áno." Pobozkal som ho na líce.

"Oh, áno a klamal som." Povedal Gerard.

"O čom?" spýtal som sa, trochu sa obávajúc odpovede.

"Ray a ja sme sa o tebe bavili. Nepovedal mi že sa ti páčim, iba to že by som sem mal prísť a porozprávať sa s tebou o tom, prečo si prestal na koncerte hrať."
Mykol som hlavou. Ach ten Ray.
Gerard ovinul svoje ruky okolo mojej malej telesnej konštrukcie a ja som sa nemohol dočkať, čo má pre mňa tento starší muž pripravené.

"Kam chceš ísť?" spýtal som sa, rozmýšľajúc o tom, kde by som mu najlepšie dokázal ako ho milujem.

"Moja posteľ." Povedal Gerard. "Strčím ti ho tam."
Vstal som a rozbehol sa k jeho posteli, keď ma zdrapil a ťahal ma späť.

"Ty malý nadržaný bastard!" povedal Gerard, bozkávajúc ma vzadu na krku.

"Pojeb sa." Povedal som.

"O chvíľu," povedal Gerard, berúc so sebou putá." Ibaže to budeš ty, koho budem..."
Obrátil som sa a pobozkal ho.

"Tiež som klamal." Povedal som.

"O čom?"

"Dnes nebola moja obľúbená Dead! ale House of Wolves."

"A prečo vlastne?" usmieval sa. "Bolo to preto že som sa obchytkával?"

"Aj, a stotožnil som sa s niektorými pasážami. Prvý krát ma vzrušili odkedy sme ich napísali."
Gerard sa usmial a ovinul okolo mňa ruky, stále držiac putá. Tlačil ústa oproti tým mojim.

"Frank Anthony Thomas Iero," povedal tým najzvodnejším hlasom. "Povedz mi že som zlý chlapec!"
Široko som sa usmial.

"Gerard Arthuj Way, si zlý, strašne zlý chlapec."
Gerard ma hravo sotil do postele, putá pripravené.

"Ver mi," povedal. "To si ešte nič nevidel."








The End...Translated by Klaudiqa...=))

Love me...in the ways that you can´t, in the ways that you won´t 8 - 2/2

27. prosince 2009 v 18:23 | Klaudiqa |  Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t
Tu je druhá polovica ôsmej časti =))

Gerard:
Zaklonil som hlavu a ponoril ju hlbšie do mäkkých vankúšov. Plachta ktorá ma zahaľovala od pása dole sa dvíhala a potom zase klesala. Slastne som si oblízal pery keď som dosiahol vrchol a zacítil som, ako mi dole tvárou stiekol tenký pramienok potu. Spod prikrývky sa vynorila kučeravá hlava opáleného južana a spokojne sa usmievala.

Takto mal dopadnúť aj včerajší večer, keby len vedel o čo prišiel.

Ten, ktorého meno som nepoznal a ani som o to nestál sa naklonil aby ma pobozkal. Zdrapil som ho na temene za vlasy a vášnivo mu na pery vtisol dlhý, vlhký bozk.

"To bolo jedno z tých lepších čísel za tento týždeň." Usmial som sa od ucha k uchu keď sme sa od seba konečne odtrhli a prevalil som ho na brucho. Zahryzol som sa mu do zadnej časti krku a jazykom postupoval v línií chrbtice až celkom dole ku kostrči. Prehol sa a povzbudivo vzdychol. To bolo pre mňa jasný signál, aby som pokračoval. Nahmatal som na nočnom stolíku bielu tubu s gélom a palcom otvoril vrchnák. O pár sekúnd som pomaly vnikal do jeho vnútra, v sprievode hlasných vzdychov nás oboch.

Mohol si mať pekný večer, pomyslel som si v duchu zlomyseľne a potom sa plne oddal svojim pravidelným pohybom.

.....

"Smiem vojsť?" dvere sa pootvorili a v nich sa objavila plešatá hlava môjho šéfa. Fúzy sa mu pri rozprávaní triasli a tmavé oči mal vážne. Iste mi prišiel zase niečo vyhodiť na nos.

"Prosím." Ukázal som na semišové kreslo na opačnej strane skleneného stola a prekrížil si nohy. Pomaly som sa otáčal na stoličke zo strany na stranu a očividne ho to znervózňovalo. O to radšej som to robil.

"Nie vďaka postojím, nebudem tu dlho." Pokrútil hlavou a ani pohľadom nezavadil o miesto ktoré som mu ponúkal. "Vyhodil si Waltera?" Aaa tak konečne sa predsa len dostal k veci. Vykrivil som pery a opatrne prikývol.
"Ako si to do čerta predstavuješ? Kto bude teraz pracovať na našej kampani? Vieš aké je ťažké v dnešnej dobe zohnať schopných ľudí?" z malého množstva úcty ktorú som voči nemu prechovával som neprevrátil očami a pokojne zostal sedieť. Aj keď položil príliš otázok naraz, pokúsil som sa odpovedať na všetky. S rozvahou a chladným pokojom.

"Vyhodil som ho, lebo som mal na to dôvod, určite to zvládneme aj bez neho a čo sa týka vašej poslednej otázky...poznám súčasnú situáciu, no pochybujem že nenájdeme niekoho oveľa schopnejšieho. Aj upratovačka má viac predstavivosti a kreativity ako mal on." Pohodlne som sa oprel a spojil k sebe prsty oboch rúk.

"Fajn." Zasmial sa nervózne. "takže si nájdi nového asistenta." Potriasol hlavou a zmizol z kancelárie tak rýchlo, až mi na stole začali poletovať papiere.
Až teraz som sa odvážil prevrátiť očami a nespokojne som cmukol perami. Ešte to tak, tú kampaň zvládnem sám, nepotrebujem ďalšieho neschopáka ktorý bude dostávať ťažké peniaze za to, že sa bude len tváriť ako pracujúci človek.

Zapol som monitor svojho počítača a usilovne, so sústredeným výrazom v tvári, som sa pustil do práce. Moja predstavivosť pracovala na plné obrátky a sem tam som sa spokojne usmial. Ešte musím zaskočiť za mojim známym fotografom, s ktorým som mimochodom tiež spal, aby sme nafotili nové fotky. Už žiadne staré ženy a úbohá propagácia. Vzal som si sako a chvatne vyšiel z kancelárie...

.....

Quinn:

"Prečo si nebol včera v škole?" odchytil som si Franka bokom ako náhle som ho zbadal medzi deckami ponáhľajúcimi sa do školy.
Vyvliekol si predlaktie z môjho pevného stisku a s nevôľou ktorá sa mu odrážala v tvári na mňa pozrel.

"A prečo si ma predvčerom nechal v klube samého? Nemal som sa odtiaľ ako dostať!" stíšil hlas keď okolo nás prechádzala skupinka dievčat. Nervózne sa za nimi obzrel a keď zmizli, znova sa zameral na mňa. Previnilo som pozrel do zeme.

"Mrzí ma to. Nenapadlo ma to."

"A to ťa nenapadlo ani keď som do rána neprišiel domov?" vyštekol na mňa a o kúsok poodstúpil aby sa oprel o zábradlie. Zahľadel sa dole pod seba, na hlavy ostatných študentov.

"Hej Iero, vyfajčíš ma?" jedna z hláv sa obrátila smerom k nám a jej tmavé prenikavé oči, nenávistne gánili. Frank vedľa mňa len odfrkol a odlepil sa od okraja zábradlia.

"Iditot." Zamrmlal zahanbene a obrátil sa chrbtom.

"Hej, niečo som sa ťa pýtal ty buzerant." Vysoká postava kráčala po schodom priamo k nám a aj keď jeho hrubý hlas nebol mierený na mňa, aj tak mnou trochu myklo. Matta sa na škole ľudia ako ja, báli. Boli z neho doslova vystrašení. Jeho svalnaté, potetované telo sa k nám teraz blížilo v celej svojej kráse a mohutnosti a ja som len bezradne stál vedľa svojho najlepšieho kamaráta a bál som sa aj pohnúť.

"Čo je?" obrátil sa Frank zlostne a ja som zaúpel. Toto sa neskončí dobre.

"Uhni." Zavrčal Matt keď prechádzal okolo a odstrčil ma na bok. Zatackal som sa a so stiahnutým obočím sledoval, ako sa blíži k drobnému Frankovi. Bol od neho o dosť vyšší.
"Pýtal som sa či ma vyfajčíš." Zvolal a pobavene sa poobzeral okolo. Pozorovali ho takmer všetci, ktorí tu boli. Zjavne miloval pozornosť a pocit, keď mal navrch. O Frankovi si väčšina myslela že je čudný, preto to bolo z môjho pohľadu nespravodlivé že sa doňho takto bezdôvodne pustil. Držal som však jazyk za zubami.

"Daj mi pokoj." Precedil Frank cez zuby a rozhodol sa odísť.

"Hej!" Matt doňho strčil a Frank narazil chrbtom o stenu. V očiach sa mu objavila nerozhodnosť a obava. Pomaly sa odlepil od steny a nechápavo hľadel Mattovi do očí. Ani ja som ho nechápal. Vždy si začínal do tých slabších, vedel že celá škola ho žerie a že z toho nebude mať problém.

"Nie si môj typ!" odvrkol drzo Frank. Toto bola jedna z tých chvíľ keď som si želal, aby nebol taký tvrdohlavý. Mattovi sa rozšírili nozdry a predtým než sa naňho vrhol, sa pozrel do strán, či ho pozoruje dostatočný počet ľudí.

Videl som spleť tiel váľajúcich sa na studenej dlažbe a vedel som, že musím niečo urobiť.

"Prestaňte!" zvolal som, nestačilo to a ja som to vedel. Ale čo mám od čerta spraviť? Jediné čo ma napadlo, bolo rozbehnúť sa dovnútra, smerom ku kabinetom a nájsť nejakého učiteľa, ktorý by mal moc to zastaviť.
.....

"Prestaňte!" zreval hrubý hlas a vykukol som spoza chrbta nášho dejepisára Maddena. Prekvapene som vyvalil oči. Frank sedel obkročmo na chalanovi ktorý ho provokoval a s napriahnutou päsťou zastal a pozrel našim smerom. Nedokázal som pochopiť ako sa mu podarilo dostať navrch.

"Iero, so mnou!" zahrmel hrozivo a surovo mu pomohol postaviť sa na nohy. Frank sa zatackal a venoval pohľad smerom k Mattovi, ktorý sa znova tváril ako sám Boh.

"Pán profesor, a čo Sanders?" ukázal som jeho smerom a chytil učiteľa za rukáv. Pozrel na mňa akoby si len teraz uvedomil že som tu tiež a potom na Matta, ktorý sa zviechal zo zeme. Neodpovedal, len trhol s Frankom v rukách a zamieril dnu.
"Čo to..." zahabkal som keď sa mi dvere pred nosom zavreli.

"Odpáľ." Odstrčil ma s úškrnom ten hajzel a zamieril k svojim kumpánom, ktorí na neho pod schodmi trpezlivo čakali. Do čerta, zase som to zbabral. Rýchlo som sa obrátil a ponáhľal sa dovnútra.

_______________________________________________________________

Mikey:

"Som doma!" zakričal som už z predsiene a pohodil kľúče od auta na malý drevený stolík. Zodvihol som zo zeme časopis ktorý sa pritom zošuchol na dlážku a hodil som ho na rovnaké miesto.
Za ten čas sa však nikto neozval späť. Stisol som pery a nazrel najprv do obývačky. Bola prázdna a závesy boli zatiahnuté. Rovnako vyzeral aj zvyšok malého domu, prázdny. Pokiaľ viem, tak mi Bert ráno nespomínal že by dnes niekam šiel. S povzdychom som otvoril chladničku a nazrel dnu. Zažmurkal som, bola plná. To znamená že aspoň už nemusím ísť na nákup, usmial som sa a vybral fľašu džúsu. Práve som si nalieval do pohára, keď som začul ako sa vchodové dvere znova otvorili a zase zabuchli.

"Bert?" rýchlo som preglgol a položil pohár na linku. "Bert!" zopakoval som.
Vo dverách sa objavila jeho hlava a nazrel dnu. Keď ma zbadal, nadvihol jeden kútik úst na pozdrav, no inak nepovedal ani po slova.

"Prečo si neodpovedal?"

"Prepáč, som unavený." Pretrel si rukami oči a zamieril opačným smerom. Do obývačky, kde sa zvalil na gauč. Zahryzol som si do pery a nechal pohár pohárom. Dnes šiel Bert na ďalší konkurz a podľa jeho výrazu ho určite nevzali. Inak by prišiel vysmiaty a vtipkoval by o stošesť. Bolo mi to ľúto aj za neho, mal by som sa ho na to vôbec pýtať.

Už pár takýchto sklamaní zažil a nikdy to nebolo nič príjemne, pre oboch. Vždy som mu držal palce, no tušil som že vždy to bude rovnaké, vždy potrebovali niekoho so skúsenosťami, alebo sa obrátili na niekoho známejšieho ako bol on.
Sadol som si na okraj gauča a pozrel naňho. Hľadel do prázdna, no určite vedel že tam som. Dotkol som sa jeho členkov a vzdychol. Aj keď som nič nepovedal, určite vedel že ma to mrzí rovnako, ak nie ešte viac.

"Radšej nič nehovor." Zašepkal a zavŕtal sa hlbšie do vankúša. Prikývol som a oprel sa o operadlo. "Asi by som mal prestať snívať a nájsť si normálnu prácu." Pokračoval s trpkosťou v hlase. Znova som len prikývol, nevedel som čo mu mám na to povedať. Nechcel som mu dávať márne nádeje, no nechcel som ani aby si všimol že si myslím, že to nemá cenu. Preto som radšej mlčal a ticho súhlasil so všetkým čo povedal.

"Čo keby sme zašli na večeru?" navrhol som a milo sa usmial. Nahol som sa ponad jeho pokrčené telo a pobozkal ho na líce. Pokúsil sa o úsmev a trochu sa zamrvil.

"Ty vieš ako na mňa." Podotkol vážne a potom na mňa pobavene pozrel. Pretočil sa na chrbát a vzal moju tvár do dlaní. Pomaly som klesol do jeho náručia a oprel si hlavu o jeho hruď.
"Milujem ťa." Vzdychol a mäkko ma hladil po hnedých, rovných vlasoch. Okuliare sa mi posunuli až na koreň nosa, tak som si ich zložil.

"Ja teba tiež, ale to vieš." Zaboril som tvár do jeho trička. Voňalo ako on. V tom momente som dostal lepší nápad. Nenápadne som sa pomrvil a s úsmevom začul čudný zvuk, ktorý vydal.

"Čo robíš?" sklopil hlavu aby pozrel čo to stváram, no moja ruka už šmátrala smerom dole, až kým nenašla čo hľadala. Bol som neuveriteľne nadržaný a to len za tak krátky okamih s ním. Nadvihol som sa na lakti a pozrel do jeho tváre. Videl som v jeho očiach jednoznačnú odpoveď. Víťazoslávne som sa usmial a vrhol sa na jeho hladné ústa...

_____________________________________________________________________

Frankie:

Zabijem ho, ja ho zabijem! Zatresol som za sebou dverami a ocitol sa na prázdnej chodbe, úplne sám. Oprel som sa o stenu hneď vedľa nich a zhlboka dýchal. Matka ma zabije, nechcem ani len pomyslieť na to čo povie až prídem domov. Určite ju o tom budú telefonicky informovať.

"Frank? Psst." Obrátil som hlavu a do tváre mi vstúpila horúčava.

"Ty idiot!" zakričal som pošepky a zdrapil prichádzajúceho Quinna za tričko. Mal som ho v rukách a neovládateľná chuť roztrhať ho na kusy bola silnejšia ako ja.

"Čo robíš? Pusti ma." Chytil ma za obe ruky a prinútil ma pustiť ho. Uhladil si na hrudi pokrčené tričko a zagánil na mňa. "Zachránil som ti krk a ty sa správaš akoby som ti zjedol obed."

"Kvôli tebe ma vyhodili zo školy!" vykríkol som a potom som znova stíšil hlas. Poobzeral som sa okolo seba, chodba bola prázdna a môj výkrik sa niesol celým priestorom. "Keby si nezavolal Maddena, mohlo byť všetko v poriadku!" strčil som ho rukou do hrude. Obrátil som sa mu chrbtom a prešiel si dlaňami po tvári. Pálila ma.

"Ak by som ho nezavolal, mohol si obísť horšie ako teraz. Mohol si skončiť v nemocnici!"

"Z toho by som sa za pár dní vylízal, ale ak matka zistí že ma vyhodili, z toho sa nevylížem už nikdy!" prudko som sa obrátil zase k nemu a rozhadzoval dramaticky rukami. Čo budem teraz robiť? Zohol som sa a zadkom sa zaprel o stenu. Zhlboka som dýchal, aby som tú páľavu dostal z hlavy čo najrýchlejšie von. Štípali ma oči, ale plakať som nechcel.

"Mrzí ma to..." položil mi ruky na plecia.

"Idem si vyprázdniť skrinku." Uzavrel som náš rozhovor a hrdým krokom, no vo vnútri zlomený, som kráčal po chodbe. Nepočul som za sebou druhý zvuk krokov, stále stál na svojom mieste kde som ho nechal a pravdepodobne na mňa ľútostivo civel. Nie, neobzriem sa.

Čo budem teraz do čerta robiť? Uvažoval som v duchu, zatiaľ čo som do batoha strkal všetky svoje veci. Priestor sa postupne vyprázdňoval a ja som netušil, či ma má môj odchod z tejto diery tešiť, alebo skôr frustrovať. Vždy som túžil odtiaľto vypadnúť, ale teraz keď sa to naozaj stalo, som pochyboval či je to to, čo som vždy chcel. Budem si musieť nájsť prácu a dni zábavy a nič nerobenia sa mi navždy skončia. Toto som predsa nikdy nechcel, teda aspoň som na to nebol ešte pripravený.

Smrkol som keď som na úplný vrch natlačil poslednú knihu a musel som privrieť oči keď som kus plechových dverí zatváral. Týmto sa môj pobyt tu, skončil. Nadobro.
Taška bola pekne ťažká, toľko krámov čo som si sem za tie tri roky nanosil. Vyložil som si ju na chrbát a pevne stisol v dlaniach oba popruhy, ktoré mi viseli cez ramená.

"Frank." Začul som za sebou tichý hlas. Bol to opäť Quinn.

"Nemal si byť teraz na vyučovaní?" spýtal som sa a stále som mu bol chrbtom.

"Nešiel som tam..." na chvíľu sa odmlčal a skôr ako som stihol čokoľvek povedať ja, pokračoval. "nechcem aby to takto skončilo. Nikdy som to nechcel a ty to vieš. Si môj najlepší kamarát." Teraz konečne stíchol a bol rad na mne. No tentoraz som nenachádzal slová zase ja. Vedel som že to myslel úprimne, aj on bol stále môj najlepší kamarát - teda vlastne aj jediný - no stále som mal v krku nepredstaviteľne veľkú hrču, ktorá mi nedovoľovala povedať čokoľvek prívetivé a milé.

Obrátil som sa k nemu a s povzdychom zazrel jeho vlhké oči, ako na mňa prosebne pozerajú. Žiadal ma nimi o odpustenie, chcel aby som konečne povedal že je mi to jedno a že nech sa deje čokoľvek nič sa pre nás nezmení, no ja som tam len nemo stál a pozeral do jeho tváre. Každou sekundou mu z nej vyprchávala nádej a keď som sa len ticho obrátil na odchod, začul som za sebou tlmený ston.

Až keď som vyšiel pred budovu a uvedomil som si aký som idiot, na tričko mi dopadlo pár sĺz. Zišiel som dole schodmi a vybral sa nevedno kam, no domov určite nie. Aspoň nie dnes...

To be Continuited...Klaudiqa =))

Love me...in the ways that you can´t, in the ways that you won´t 8 -1/2

27. prosince 2009 v 18:21 | Klaudiqa |  Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t
Ešte som Vám ani nestihla zapriať šťastné a veselé Vianoce. =)) Tak to urobím teraz. Dúfam že štedrý deň dopadol presne podľa vašich predstáv a rovnako by som vám chcela popriať aj krásneho silvestra a sťastný Nový Rok =))


No a ako taký oneskorený darček sem pridávam pokračovanie mojej novej story...keď už boli tie vianoce, je oveľa dlhšia ako ostatné a udialo sa tam aj pár zmien, ktoré sa budú snáď páčiť. Poviedka bola tak dlhá, že sa mi nevošla do jedného článku, tak som ich dala do dvoch.
Poprosila by som aj tých pár komentárov, nech mám vianoce aj ja =))
Prajem príjemne čítanie ....
Klaudiqa

Frankie:
"Tu nesmiete spať!" ktosi do mňa štuchal, no stále som sa nedokázal prebrať. "Hej!" takmer som zletel z lavičky. Otvoril som oči dokorán a prekvapene sa rozhliadal okolo seba. Bolo už ráno a nado mnou stál policajt. S čudnou grimasou som privrel oči a spomenul si na včerajší večer.
Môj zbabelý útek, aj potulovanie sa nočným New Jersey. Nakoniec som si sadol unavený na lavičku v parku a na viac sa nepamätám. Asi som tu zaspal.

"Prepáčte." Zamrmlal som so zívnutím a pomaly sa zdvihol.

"Nech ťa tu už viac nevidím." Pohrozil mi a škaredo na mňa zazrel. Nebolo ťažké pomýliť si ma s bezdomovcom. Šaty som mal pokrčené a tmavé vlasy strapaté, akoby som sa týždeň nečesal. Musel som aj slušne smrdieť, keď takto pôjdem do školy asi to nebude bohvie čo. Prstami som si prešiel po zvlnených prameňoch a snažil sa ich uhladiť. Vietor však pracoval proti mne, tak som to po pár neúspešných pokusoch radšej vzdal.

Kráčal som po chodníku a sem tam sa obzrel okolo seba. Blížili sa letné prázdniny, no aj napriek tomu bolo takto skoro ráno ešte zima. Našťastie som mal pri sebe mikinu. Pritiahol som si ju bližšie k telu a zastal na prechode. Pery som mal suché a nepomáhal ani jazyk ktorým som si ich pravidelne ovlažoval. Bol som hladný a všetky svaly na tele som mal stuhnuté. Neviem ako dlho som tam tak stál, keď som otvoril oči na druhej strane svietil zelený panáčik. Vykročil som teda vpred, no v tom momente sa jeho farba opäť zmenila. Bolo neskoro, začul som len škrípanie bŕzd a ešte som sa stihol prikrčiť a tuho privrieť oči. Čakal som silný náraz, no nič také sa nestalo.

"Kam pozeráš ty idiot?" kričal na mňa vodič auta. Kolená sa mi triasli a mohol som byť rád, že mám nohavice stále suché. Nahliadol som ponad pokrčenú ruku smerom k autu a fakt mi chýbalo málo k tomu, aby som sa zložil. V aute sedel Gerard so svojim bratom, ktorý sa vykláňal spoza dverí svojho auta a civel na mňa ako na zjavenie. Dvere na strane spolujazdca sa otvorili a z nich vykukla štica havraních vlasov, dokonale učesaná dozadu, k temenu hlavy.

"Koho to tu takto po ránu nevidno." Pískol a usmial sa na mňa spoza tmavých skiel okuliarov. Zuby sa mu na slnku zaleskli a ja som preglgol. Dať sa do behu, alebo robiť že ich nepoznám? Kútikom oka som zazrel, ako naskočila znova zelená.

"Sorry." Zamrmlal som ich smerom a rýchlo sa pohol ďalej. Trapasov už bolo dosť.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Mikey:
Ten malý parchant sa mi bude pliesť do cesty aj takto ráno, keď už mi Gerard aj tak pokazil dobrú náladu? Nemohol som uveriť vlastným očiam keď sa ten tvor vyzerajúci ako bezdomovec otočil smerom k nám. Takmer som odpadol. Rýchlo som pohľadom skontroloval Gerarda, no ten sa tváril ako vždy. Znudene a nezaujato. Samozrejme, už si s ním pravdepodobne zašukal, tak načo to zbytočne rozpitvávať.
Aj napriek nutkaniu prudko šliapnuť na plyn som otvoril dvere a so zadosťučinením si aspoň zavrieskal.

"Kam pozeráš ty idiot?" rozospato na nás hľadel a ani sa nepohol. Zjavne si vôbec, ale vôbec neuvedomoval, že stojí uprostred cesty.

Gerard nasledoval môj príklad a otvoril dvere na svojej strane.

"Koho to tu po ránu nevidno." Žiarivo sa usmial a mladý tam takmer odpadol. Potlačil som úškrn a vrátil sa späť na svoje sedadlo.

"Sorry." Zazrel som ako pohol ústami a rozbehol sa preč. Obaja sme za ním hľadeli, až kým nám nezmizol z dohľadu za najbližším rohom.

"Ako sa vlastne volal?" poškriabal sa Gerard na čele keď za sebou zavrel dvere.

"Frank," zavrčal som. "mohol by si sa už konečne naučiť mená chlapov s ktorými spávaš, veď to snáď nie je také ťažké." Vyčítal som mu.

"Nie pre niekoho kto spal za desať rokov nanajvýš s dvoma." Nahol sa ku mne a pozrel na mňa ponad slnečné okuliare. Vyceril na mňa zuby a v tom momente som mal chuť zlomiť riadiacu páku ktorú som držal a pichnúť mu ju hlboko do zadku.

"S troma." Zasyčal som a pomaly púšťal spojku, aby som dal auto opäť do pohybu.

"Ó tak pardon." Zasmial a zapol si pás, pohodlne sa usadiac na mieste spolujazdca. "V každom prípade je to viac ako som ja stihol za včerajšok. Gratulujem." Zaťal som zuby a snažil si nevšímať jeho reči, ktorými sa ma len snažil naštvať. Vždy mal tendenciu robiť mi napriek a potom sa nesmierne zabával na tom ako som vybuchol. Ale tentoraz mu takú radosť neumožním. Zastal som pred klubom kde som ho včera vyzdvihol. Jeho auto tu stále stálo. Zaštrngal kľúčom ktorý držal medzi ukazovákom a palcom a kývol mi na pozdrav, vystúpiac von z auta.

"Čau." Odsekol som a v momente ako bol vonku, som naštartoval a vyrazil, neobzerajúc sa. Idiot. Bodaj by po ceste dostal defekt.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------

Gerard:
Poprezeral som si svojho tátoša - teda vlastné firemného - ale to bolo vlastne jedno. Nebol na ňom ani jediný škrabanec a to pre mňa bolo najhlavnejšie. Žiadny moč, zvratky ani nič podobné, až som zostal prekvapený.

Odblokoval som spínačom na kľúčenke dvere a nastúpil za volant. Pohľad na hodinky mi prezradil, že mám stále ešte trochu času. Naštartoval som a pomaly vycúval z uličky von.
Stále znova a znova sa mi v hlave vynárali predstavy seba samého, ako som včera zaspával - osamote. To sa nestáva len tak často, teda aby som bol presný, tak skoro vôbec. Iba ak o to sám nestojím a včera to rozhodne nebol ten prípad. Bol som naštvaný, mal som toho krpca nakopať. Nevyzeral dva krát vyspato keď sme ho takmer zrazili na križovatke, ktovie kde strávil noc.

Zabočil som na hlavnú cestu a pridal plyn, v dohľadne nebolo takmer žiadne iné auto. Bolo priskoro na hustú premávku. Potriasol som hlavou aby som si tie hlúpe otázky vyhnal z hlavy. Čo ma čo má zaujímať kde spal nejaký fagan, ktorý ma včera nechal v posteli a zdrhol preč? Až som mal chuť objednať si domov pizzu, aby som mohol pretiahnuť aspoň poslíčka. Pozrel som sa do spätného zrkadla a spravil na seba menšiu grimasu. Vyzeral som dobre, ako vždy. Trošku narcisizmu predsa nikdy nie je na škodu.
.....

"Čo má toto ako byť?" nechápavo som pozeral raz na reklamný plagát a raz na svojho asistenta, ktorý držal v rukách veľký pútač, ktorý má akože zachrániť naše zadky.

"Nová kampaň." Usmial sa a pohybom ruky si napravil oranžovo-bielu kravatu. Ešte raz som pozrel na ten brak čo držal v rukách a až sa mi chcelo zaplakať. Uprostred trónila stará žena na toalete s umučeným výrazom na tvári, a pod ňou nápis: TAK TOTO VÁM S NAMI NEHROZÍ. Rovnaký výraz som mal teraz asi aj ja. Ak nie ešte horší.

"Robíme kampaň pre nejaké preháňadlo, alebo plienky na únik moču?" mal som chuť vrieskať, no stále som sa držal v hladine pokoja. Keby som mu ten pútač rozbil o hlavu, stále by som narobil menej škôd, ako keby som tú kravinu mal zverejniť. Tak pod toto svoje meno nedám.

"Nie, ale prišlo mi to ako dobrý nápad. Napadlo ma to včera." Zatváril sa zmätene a znova si svoje "majstrovské" dielo prezrel.

"Keď si sedel na hajzli, však?" zatiahol som ironicky a pomaly vstal zo stoličky a vztýčil som sa nad jeho nízku zavalitú postavu. "ak si myslíš že toto predložím šéfovi....tak si na omyle!!!" posledné štyri slová som prakticky zvreskol, až nadskočil. Pritisol si kus kartónu na hruď akoby ho chcel predo mnou ochrániť a nozdry sa mu rozšírili.
"To tu fakt zamestnávajú tak neschopných idiotov?" chytil som sa za hlavu a obrátil sa smerom k oknu.

"Môžem to teda prerobiť." Pípol.

"No to by som prosil." Zavrčal som a o pár sekúnd som len počul ako sa za ním zavreli dvere pracovne. Vonku sa to hemžilo ľuďmi. Tak rád by som bol teraz medzi nimi, ani si neviete predstaviť ako. Namiesto toho som tu sedel zavretý a tlak som mal vysoký ako sto ročný dedko na smrteľnej posteli. Oprel som sa o parapetnú dosku a hľadel prázdnym pohľadom von, kde to žilo.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------


Frank:
Omrkol som príjazdovú cestu a auto tam nebolo. Priblížil som sa k dverám a strčil kľúč do zámky. Odomkol a uľahčene vydýchol, keď som za sebou privrel dvere a ocitol sa v tichom dome. Nikto očividne nebol doma. Mikinu som hodil na vešiak a kľúče zavesil na svoje miesto. Oči ma neskutočne štípali, no aj tak som sa premohol a vybehol na poschodie, aby som si dal sprchu.

Uľavilo sa mi keď na mňa začala tiecť teplá voda. Zavrel som oči a zosilnil prúd, padajúci mi priamo do tváre. Oprel som sa dlaňami o stenu a sklopil hlavu, aby som sa mohol nadýchnuť. Mokré pramene mi padali do tváre, tak som poriadne zavrtel hlavou, aby sa mi prestali lepiť na pokožku. Sklenené steny okolo boli kvôli mne celé mokré, ale nedbal som na to.
Toto bol predsa len lepší nápad ako ísť do školy. Ostáva mi len dúfať že sa mama nedozvie o mojej absencií. Moja mama bola fajn, len niekedy vyvádzala kvôli absolútnym maličkostiam a bola dosť prísna, ale pripisoval som to tomu, že má o mňa strach.
Ani sa jej nedivím. Zamrazilo ma zo spomienok, ktoré mali ostať skryté a znechutene som pokrútil hlavou. Prudko som rozrazil dvere sprchy a načahoval sa za suchým uterákom. Celý som sa do neho zabalil, zimomriavky ktoré mi behali po tele boli neznesiteľné. Bolo mi ešte horšie ako keď som spomínal na včerajšok.

Zabalený len v uteráku som si vo svojej izbe sadol na posteľ a zvalil sa na bok. Konečne ležím na niečom mäkkom. Spokojne som zavrnel a privrel unavené oči. V zrkadle som si všimol aké ich mám krvavé od nedostatku zdravého spánku. Stočil som sa do klbka a zhlboka vydýchol, mohol by som takto preležať aj celé hodiny.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------

Alicia:
"Pôjdeš prosím hore ty? Mám tu ešte nejakú prácu." Ozval sa z kuchyne Lynin hlas a ja som sa s povzdychom zodvihla z gauča. Na stole som mala plno porozkladaných dokumentov ktoré bolo treba spracovať, no nástojčivý plač z poschodia mi to nedovolil. Ani som nestihla prísť k schodom, už niekto zvonil. Pozrela som na tmavú siluetu za dverami a potom hore na dvere spálne a rozhodla som sa, že ktokoľvek za dverami stojí, môže počkať. Rozbehla som sa hore a rozrazila dvere izby, zahliadnuc malého, ako nespokojne trepe nožičkami a rukami. Tvár mal celú červenú od plaču, tak som ho len pomaly vzala na ruky a pobozkala ho na temeno hlavy. V okamihu stíchol, no zato zvonček bol o to nedočkavejší a netrpezlivo sa dožadoval pozornosti.

Prečo nemôže ísť otvoriť Lyn do čerta? Vedela že som sa hnala za Ryanom.

"Už idem!" vykríkla som nahnevane a s malým na rukách som sa teperila zase dole na prízemie. Mala som nervy na dranc. Voľnou rukou som pootvorila dvere a v momente som to oľutovala. Prevrátila som očami a obrátila sa smerom do obývačky.

"Tiež ťa rád vidím." Dokonale som si vedela predstaviť ten jeho egoistický úsmev ktorý sa ozýval aj v jeho hlase. Položila som malého na prebaľovací pult a pohladila ho po líci. Toho namysleného idiota som si snažila všímať čo najmenej.

"Lyndsey, máš návštevu." Zakričala som smerom do kuchyne, rozopínajúc malému modré plyšové dupačky. Už keď som ho vzala na ruky som zacítila neprijemny závan, preto pravdepodobne aj tak vyvádzal. Usmiala som sa pri myšlienke, ako by som tú špinavú plienku rozmázla Gerardovi o ksicht. Výživná pleťová maska nikdy nezaškodí a dokonca by sa mu hodila aj k nohaviciam. Ladil by.

"Ako vieš že som neprišiel práve za tebou?" nahol sa ponad moje rameno k Ryanovi a potriasol mu drobnou rúčkou. Nespokojne som zafunela a naschvál pred neho položila špinavú plienku. Zabralo to. Odstúpil a sadol si do kresla.

"Možno preto že o to vôbec, ale vôbec nestojím." Odvrkla som a pozrela smerom ku kuchyni. Kde trčí tá Lyn?

"Máš pravdu, kto by už len za tebou chodil." Uškrnul sa posmešne a spokojne sa v kresle ponaťahoval. Prevrátila som očami a zamierila od neho čo najďalej. Vo dverách kuchyne som sa zrazila so svojou drahou polovičkou a po jedinom pohľade do mojej zamračenej tváre pochopila. Povzbudzujúco sa usmiala a privítala nášho hosťa. Nemohla som sa naňho ani len dívať. Radšej som otvorila skrinku kde sme mali pre malého odložené mlieko.

------------------------------------------------------------------------------------------------

Frankie:

"Frankie?" niekto mnou vytrvalo mixloval. Nespokojne som sa zamrvil a pomaly otvoril oči. "Čo robíš doma?" porozhliadal som sa okolo seba. Ležal som nahý na posteli a nado mnou stála moja mama. Počkať, zarazil som sa. V momente som schmatol uterák ktorý ležal vedľa postele - asi sa mi musel zošuchnúť keď som sa prehadzoval - a rýchlo si ním prikryl intímne partie tela. Bola to moja matka, ale predsa len som hanblivý.

"Ako to že nie si v škole?" sformulovala svoju otázku trochu inak a s rukami v bok na mňa pohoršene hľadela. Len som si nebol istý či kvôli tomu že som nešiel do školy, alebo preto že som tu ležal len tak, ako ma Boh stvoril.

"Nebolo mi dobre." Vykoktal som zo seba a prikryl si uterákom aj hruď. Pre istotu. Obočie sa jej stiahlo viac k sebe a bolo vidno že to čo som jej povedal, mi neverí ani trochu.

"Kde si bol v noci?" bombardovala ma svojimi večnými otázkami. V týchto momentoch mi jej prílišná starostlivosť liezla akurát tak na nervy.

"U Quinna." Tváril som sa asi tak: ako to že to nevieš, veď som ti to včera hovoril?

"Frank Iero, prestaň mi klamať! Volala som s pani Allmanovou a povedala, že si u nich včera vôbec nebol!" vykríkla a nebezpečne sa nado mňa nahla. Tak teraz som v riadnej kaši. Ja Quinna zabijem, ako mohol dovoliť aby sa jeho mama rozprávala s mojou? Mal predsa dávať pozor! Nesmelo som sa usmial, musel som to predsa nejako zahrať. Nemohol som jej rovno vysypať že som sa takmer vyspal s neznámym chlapom a potom som noc prespal na lavičke v parku. A ešte viac by ju dorazilo že som gay, pretože doteraz o tom nemá ani najmenšie tušenie. A bol by som veľmi rád, keby to tak aj ostalo.

"Boli sme vonku, na koncerte." Klamal som a dúfal že je natoľko hlúpa, aby mi to aj uverila.

"A potom? Prečo si sa nevrátil s ním domov?" to jej vyzvedanie bolo na nič. Bol som ešte rozospatý a môj mozog nedokázal v takej rýchlosti vymýšľať vierohodné výhovorky.

"Mami, som vážne unavený, nemôžeme sa o tom baviť potom?" protestne som sa zvalil späť na vankúš a dokonca aj zabudol, že ma zakrýva len uterák. Počul som ako si vzdychla a niečo nezrozumiteľné zamrmlala, no potom buchli dvere a ja som sa spokojne usmial. Toto sa vydarilo, už si len nájsť nejakú dobrú výhovorku ak znova zavedie reč týmto smerom.

Myšlienkami som akýmsi nedopatrením zablúdil späť k Gerardovi. Čo asi teraz robí...?
-------------------------------------------------------------------------------------------------------

Koniec prvej časti....

Love me...in the ways that you can´t, in the ways that you won´t 7

18. prosince 2009 v 21:52 Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t
Enjoy darlings =))

Frankie:
Zachvel som sa keď mi prstami stiahol boxerky dole a pozrel na mňa tým najnadržanejším pohľadom aký som kedy videl. Vlastne nie nebol, videl som aj horší...

"Nie!" skríkol som a odstrčil ho od seba, keď mi pomaly nadvihol nohy a usmial sa. Prevalil som sa až k okraju postele a schmatol svoje veci. Cítil som na sebe jeho prekvapený pohľad, ale neodvážil som sa obrátiť. Hádzal som na seba nohavice a tričko ako zmyslov zbavený.

"Čo sa deje?" dotkol sa môjho ramena a ja som ledva zadržal výkrik. Uhol som sa a prudko som pritom vrazil hlavou o čelo postele.

"Čo sa deje Frankie?" zachvel som sa pri predstave že ja opäť tu. Stál nado mnou a ja som si len nezmyselne pritiahol prikrývku k brade akoby to malo nejaký zmysel. Akoby ma to malo pred ním ochrániť. Sadol si vedľa mňa a jeho ruka blúdia po mojom prudko sa dvíhajúcom hrudníku.

Potriasol so hlavou aby som zahnal zlé spomienky a prichytil si boľavé miesto dlaňou. Hrozne to bolelo.

"Spravil som niečo zlé?" stále sa dožadoval svojej odpovede. Tak rád by som mu odpovedal, ale nemohol som. Jasne že nespravil nič zlé, to ja. Všetko je to moja vina. Mlčky som sa zdvihol z matraca a obul si tenisky. Stále tam len tak sedel a civel na mňa. Videl som ho periférnym videním.

"Tak počkať!" prehovoril keď som si vzal aj tašku a chystal sa odísť. Chytil ma za zápästie a ťahal späť k sebe. Zrazu som zrozpačitel keď som ho tam videl kľačať nahého na posteli. Nevedel som kam s očami, ale rozhodne som sa nechcel pozerať na jeho dokonalé telo. A pritom bol tak nádherný.
Sklopil som zrak a odmietal ho zodvihnúť. Hanbil som sa sám za seba. Prisahal som si, že si už nikdy nespomeniem, že už nikdy nebudem tak trpieť. Myseľ ma však zradila.

"Povieš mi kurva o čo tu ide?" priblížil sa tvárou aby som naňho pozrel, no len som uhol očami. Chytil ma za bradu a zodvihol mi hlavu na úroveň tej jeho. Asi bol dosť vyvedený z miery. Nestáva sa mu často že ho niekto odmietne, teda tak som to predpokladal.

"Nie." Vyvliekol som si ruku z jeho zovretia a rozbehol sa k dverám. Vydýchol som si keď som stál už za nimi. Oprel som si hlavu a privrel oči. Kde budem ale teraz spať?

Gerard:
Ostal som sedieť na posteli ako taký debil. Vzrušený a odmietnutý. Nechápavo som neustále pozeral smerom k dverám, možno som dúfal že sa vráti, ale desiatich minútach mi už začali tŕpnuť končatiny a iná končatina začala klesať. Naštvane som odhodil prikrývku a zamieril do kúpeľne. Už pekných pár rokov sa mi nestalo aby ma niekto takto bezdôvodne odmietol.

Tlak som musel mať pekne vysoký. Pustil som na seba prudký prúd vlažnej vody a nastavil mu svoju tvár. Stále mi muselo vŕtať v hlave prečo ten krpec vlastne ušiel. Najprv sa zdalo všetko v najlepšom poriadku a potom zrazu akoby doňho niečo vošlo. Nechápavo som potriasol hlavou a prudko ňou mykol, aby som z vlasov striasol vodu. Vypol som vodu a ani sa neobťažoval vziať si uterák. V celej svojej nahej kráse som zamieril rovno do chladničky a vzal si pivo. Potreboval som ho. Súrne.

Vrátil som sa s plechovkou späť do postele, keď som si všimol niečo na zemi. Zohol som sa a prezrel si kus oblečenia, ktorý určite nepatril mne. Sadol som si na matrac a vykrútil ústa dohora. Zabudol to tu F...Fel...Fr..to je jedno. Boxerky som odhodil, leteli až do obývačky, a ľahol som si, načiahnuc sa po škatuľku cigariet ležiacu na nočnom stolíku. Zapálil som si a vyfúkol hustý oblak dymu. Stúpal nad posteľou, až sa nakoniec úplne rozplynul.

.....

Hlasné zvonenie budíka ma prebralo z divných snov, spôsobených z tej sračky čo som včera užil. Rozlepil som oči a môj prvotný pocit bol dosť zmiešaný. Premýšľal som, či by bolo lepšie radšej ostať ešte chvíľu ležať, alebo rýchlo utekať k záchodovej mise. Rozhodol som sa pre prvú možnosť. Zvraštil som obočie a nad nosom sa mi objavila kolmá vráska.
Zavzdychal som do vankúša a keď po asi piatich minútach začal budík zvoniť znova, ledabolo som ho rukou zhodil na zem, až sa miestnosťou konečne rozhostilo vytúžené ticho. Pod prikrývkou mi bolo príjemne teplo a vstať z takto vyhriatej postele bol pre mňa extrémne ťažký, ba až nadľudský výkon. Pomaly som sa vytackal z postele a s hlavou prilepenou na hlave som mieril do kuchyne. Potreboval som niečo silné a hlavne studené. Hlavu mi išla rozletieť na kusy. Otvoril som dvere a chvíľu sa obzeral, zaostril som na sklenenú fľašu a vybral ju von. Priložil som si ju k spánku a sykol som, keď sa chladný povrch dotkol mojej rozhorúčenej pokožky. Keď to už bolo o niečo lepšie, otvoril som ju a poriadne som sa napil džúsu. Zopár kvapiek sa mi vytieklo von a dopadlo na moju nahú hruď, keď sa neďaleko mňa ozvalo klopanie na dvere.

"Kurva." Zanadával som a vzal handru aby som sa utrel. Klopanie sa ozvalo znova.

"Veď už idem!" zakričal som a potom som znova zvraštil tvár. Au, to zabolelo. Moja hlava protestovala. Asi by som nemal robiť prudké pohyby a rozčuľovať sa, aspoň na teraz. Šuchtavým krokom som sa pobral k dverám a s potmehúdskym úsmevom si predstavoval, ako sa dotyčnému od čakania zatínajú päste na rukách. Poodchýlil som dvere a nazrel cez škáru von.

"Nehraj sa na opatrného obyvateľa paneláka." Zavrčal Mikey a rozrazil dvere takmer dokorán. Ustúpil som dozadu a znudene mu hľadel do tváre. Vyzeral unavene a pod očami sa mu rysovali tmavé kruhy.

"Vyzeráš strašne." Usmial som sa milo. "Bert ti dal včera zabrať?"

Pozrel na mňa spôsobom, ako by sa práve dozvedel že to ja som mu zabil polovicu rodiny.
"Bert včera pokojne spal celú noc doma, zatiaľ čo ja som sa v noci prevážal po meste ako taký debil a hľadal svojho ožratého brata aby som ho odviezol domov." Pristúpil ku mne bližšie s ublíženým výrazom na tvári a pichal ma ukazovákom do hrude. Ak tam budem mať čo i len modrinu, zabijem ho. S pokojom mŕtveho chrobáka som pozeral na jeho červenú tvár a pre svoje dobro, som oželel pohyb ruky, ktorým som si chcel z tváre zotrieť sliny ktoré leteli mojim smerom, kým mi nadával.

"Už si skončil?" nadvihol som obočie a rozhodil rukami.

"Nie!" skríkol. Už ma unavoval. Obrátil som sa mu chrbtom a zamieril do kúpeľne. Mal by som sa dať dokopy predtým ako pôjdem do práce. Nech tam nevyzerám ako feťák. Počul som za sebou kroky, ktoré ma prenasledovali až do spálne.
"Ešte som neskončil!" dal si ruky v bok a rozkročil sa. Vyzeral vážne komicky. Jeho chudá postava a okuliare posunuté až na konček nosa.

"Ale ja áno. Alebo sa so mnou chceš osprchovať?" široko som sa usmial a dal si dole jediný kus prádla čo som na sebe. Odhodil som ho nohou k posteli a pobavene sledoval Mikeyho, ako na mňa neveriacky hľadel. Potom sa s povzdychom obrátil a radšej zamieril do kuchyne.
"Mohol by si mi medzitým spraviť nejaké raňajky."

"S kyanidom." Zamrmlal.

"Počul som ťa!" zakričal som za ním s úškrnom.

"Veď presne o to mi šlo!" vrátil mi to a počul som ako sa otvorili dvere od chladničky. Nevedel som ako to robím, ale vždy spravil o čo som ho žiadal. Teda takmer o všetko, mal isté medze ktoré neprekračoval. Usmial som sa na seba do zrkadla a pohodil čiernymi vlasmi.

To be Continuited...Klaudiqa =)

Love me...in the ways that you can´t, in the ways that you won´t 6

13. prosince 2009 v 18:45 | Klaudiqa |  Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t
Stále klesajúci počet komentárov ma dosť zneistil aby som pravdu povedala a úplne váham nad zmyslom tejto story.


Frankie:
Výťah nás vyviezol až hore k jeho bytu. Nikto z nás neprehovoril, každý v jednom rohu malého priestoru. Gerard sa odlepil do trasúcej sa steny ako prvý a otvoril dvere. Chvíľu hľadal vo vrecku bundy kľúče, no potom ich s víťazoslávnym úsmevom zdvihol nad hlavu. Zdalo sa mi to, alebo sa nejako divne tackal?

Na tretí krát sa mu podarilo otvoriť ťažké dvere a ovanula nás vôňa vnútrajška. Pohol sa v pred, keď som naňho neisto pozrel, pripravený upozorniť ho že dvere sú už dávno otvorené. Zvliekol zo seba bundu a hodil ju na zem, ku dverám. Zažmurkal som a prekonal nutkanie zodvihnúť ju a uložiť niekam inam. Potichu som za sebou zavrel a sledoval, ako sa neisto vybral smerom k chladničke. Doslova sa potkýnal o svoje nohy. Len som tam zostal stáť sledoval ho. Pripadal som si tu ako cudzinec. V podstate som si vynútil dovolenie uňho prespať, neviem čo ma to napadlo.

Hádam som len nedúfal že po tom všetkom o mňa ešte bude mať záujem? Hovoril som si že nie, no niekde vo vnútri aj tak hlodal malý červík nádeje. Čo ak...

Napil sa vody a trochu sa otriasol. Akoby mimochodom o mňa zavadil pohľadom a potom si vyzliekol tričko. Rovnako ako bunda, skončilo na zemi.

"Budeš tu len do zajtra a hneď ráno vypadneš, áno?" zívol a vybral sa smerom k posteli. Vyzeral unavene, rovnako ako som sa cítil aj ja.
Prikývol som, aj keď ma nevidel, lebo mi bol chrbtom. Moje mlčanie pravdepodobne zobral ako súhlas, lebo potom už nič nehovoril. Zvliekol som zo seba bundu a nenasledoval jeho príklad. Pekne som ju uložil na barovú stoličku stojacu za mnou. Vybral som sa rovnakým smerom ako kráčal on. Vyšiel som tie tri schody hore a zastal pri jeho posteli, už ležal a oči mal prikryté predlaktím. Nadvihol hlavu keď začul moje kroky a prudko sa posadil.

"Tak to teda nie." Pokrútil hlavou a rýchlo vstal. "Gauč je tvoj." Ukázal smerom k čiernej koženej sedačke, ktorá zaberala dosť podstatnú plochu priestoru vyhradeného pre obývaciu časť. Zvesil som ramená a aj keď gauč vyzeral rovnako pohodlne, nebolo to to isté ako ležať vedľa neho. Predstavil som si ako sa nahí tisneme k sebe a ja ho objímam rukou okolo pása, ležiac na jeho nahej, vyšportovanej hrudi.

"Počúvaš ma vôbec?" potriasol som hlavou a zaostril opäť na neho. Stál na schodoch a podával mi deku. Pozrel som na neho a potom na deku, dosť nerozhodne.

"No tak na čo čakáš? Kým gauč príde k tebe?" nadvihol obočie a ráznejšie predo mňa nastrčil ruku s provizórnou prikrývkou. Vzdychol som a schmatol ju do oboch rúk, pritisnúc si ju na prsia. Odstúpil aby som mohol prejsť okolo neho. Zišiel som späť dole a posledný raz sa obzrel, ako si znova ľahá do postele, plnej vankúšov. Hodil som deku na svoje ležovisko a rozopol si opasok, aby som si mohol vyzliecť nohavice. Nakoniec som kôpku svojho šatstva odkopol bokom a len v boxerkách som ponatriasal deku, pripravený ľahnúť si spať.

Znova mi zrak padol na Gerarda. Odtiaľto som ho perfektne videl. Pokojne ležal a odfukoval. Vyzeral inak. Teda vlastne...tak anjelsky. Keď rozprával, tak nebol až taký prijemny ako by som si predstavoval. Jeho sarkazmus dokázal zabiť akýkoľvek dobrý úmysel či radu. A to som o ňom vedel aj napriek tomu, že som ho poznal menej ako jeden deň.

Aj tak mi pripadal božský. Nechal som deku dekou a zahryzol si do pery, potichu našľapujúc. Nechcel som sa prezradiť. Zastal som a spravil grimasu keď podlaha zavŕzgala, no po chvíli som pokračoval ďalej. Gerard nereagoval. Asi spal.

Priblížil som sa k posteli a zastal. Rozmýšľal som, či robím dobre alebo nie. Nadvihol som jeden koniec paplóna ktorým bol prikrytý a tak potichu ako to len šlo, som sa šuchol do postele. Víťazoslávne som sa usmial, keď v tom sa pretočil smerom ku mne a prebodol ma pohľadom. Zmeravel som.

"Niečo si si tu zabudol?" nadvihol jedno obočie.

"Nie." Sklopil som zrak a študoval stehy na modrej návliečke. Mal som strach čo i len naňho pozrieť, no aj tak som zdvihol hlavu. Prevrátil očami a načiahol sa, stiahnúc zo seba viac prikrývky. Lepšie ma prikryl a potom si ľahol späť. Zostal som čumieť s otvorenými ústami.
____________________________________________________________

Lindsay:
Sedela som pri postieľke a sledovala Ryana, ako spokojne leží s privretými očkami. Bola som z dnešného dňa vyčerpaná, no aj tak som sa neodvážila zodvihnúť a ísť si ľahnúť. Mala som strach že sa niečo stane kým budem spať. Chcela naňho dávať pozor.

"Mala by si si oddýchnuť." Objala ma okolo pliec Alicia. Ani som si neuvedomila kedy vošla do izby. Oprela som si hlavu o jej ruku a vydýchla. Mala pravdu, oči som držala ledva otvorené a ústa sa mi každú chvíľu zívnutím otvorili.

"Uhm." Prikývla som, no aj tak som sa zo svojho miesta ani nepohla. Len tak som tam sedela, pritúlená k svojej láske a pozorovala ako sa mu jemne v spánku trepotali riasy. Už nemal takú vysokú horúčku, no stále mal líčka červené a vlasy spotené. Lepili sa mu na čelo, no nechcela som ho prebudiť, tak som mu ich neodhrnula.

"Myslím to vážne." Zašepkala mi do ucha a ťahala ma na nohy. Neochotne som vstala a znova sa zapozerala na drobné telíčko.
"Ak sa niečo bude diať začujeme to, veď posteľ máme ani nie pol metra odtiaľto." Upokojovala ma a vtisla mi na líce mľaskavý bozk. Usmiala som sa.
Vždy ma vedela upokojiť, nech sa dialo čokoľvek.

Jej tmavé vlasy ma pošteklili na nose ako sa ku mne nahla a ja som zvraštila tvár. Bozk som jej oplatila a sadla som si na odostlanú posteľ. Boli takmer štyri ráno a Alicia musí ísť zajtra do práce. Takmer mi prišlo ľúto že kvôli mne bola tak dlho hore. Len preto aby ma dostala do postele.

Zaborila som si hlavu do vankúša a pozerala do tmy. Ovinula sa okolo mňa zozadu jej tenká ruka a pevne ma objala. Vždy chcela aby som vedela, že je tu pre mňa. Nech sa deje čokoľvek.
Sama pre seba som sa usmiala a chytila jej ruku do tej svojej.

"Milujem ťa." Zašepkala som ticho.

"Ja teba tiež." Pobozkala ma na vlasy a cítila som jej pravidelný dych na krku. O pár minút som zaspala aj ja.

_________________________________________________________

Gerard:
Počul som ako sa vedľa mňa ten krpec stále prehadzuje zo strany na stranu a neustále som to aj cítil. Celá posteľ sa od toho otriasala. Mal som chuť jednu mu streliť. Prudko som sa obrátil jeho smerom. Ležal na bruchu a hlavu ma otočenú smerom ku mne, viečka privreté.

Pocítil som jemný záchvev keď som očami skĺzol po jeho hrudi dole a potom zasa rýchlo späť. Do čerta veď je to len decko! Zahryzol som si do pery a nespúšťal z neho zrak, keď zrazu otvoril oči a zahľadel sa na mňa. Už som nestihol uhnúť pohľadom.

"Čo je?" preglgol a narovnal sa.

"Nič." Klamal som a uvoľnil si spodnú peru zo zovretia. Už to začínalo bolieť.
Hľadeli sme na seba a nikto nič nehovoril. Videl som ako znervóznel, ale pohľad nesklopil.

"Čo si robil v klube?" zaujímalo ma.

"Chcel som sa zabaviť, tak ako všetci." Odpovedal pohotovo a prevrátil sa na bok, podložiac si hlavu rukou.

"Ešte na to nemáš vek." Podotkol som a asi som musel znieť ako jeho matka. Aj keď som ju nikdy nevidel, ale predpokladal som že to isté by mu povedala. Všetky matky to hovoria. Či už je to jeho, alebo tá moja.

"Si ako moja matka." Trefa do čierneho! Zatváril som sa tak kyslo ako som len vedel.

"Možno by niekedy nezaškodilo keby si ju počúvol." Odsekol som.

"Som už dosť starý."

"Na čo? Na alkohol? Na drogy, na SEX?" nahol som sa nad neho výhražne. Správal sa ako malé dieťa, ak nie horšie.

"Aj na to." Posadil sa a odstrčil ma od seba. "A prečo vlastne do mňa hučíš také blbosti, veď s tebou som nespal tak čo?" Au. Toto zabolelo. Najviac utrpelo asi moje ego, nenávidel som pocit keď ma niekto odmietol, čo sa stávalo málokedy ak vôbec, a najhoršie zo všetkého bolo keď som niekoho nemohol mať. Z akéhokoľvek dôvodu. Presne ako jeho. Bol primladý.

"Sám by som si to ani nevšimol." Poznamenal som sucho a obdaril ho naštvaným pohľadom.

"Čo neznamená že by som nechcel."

Nech je do čerta ticho, kto má toto počúvať. Musel som od neho odvrátiť zrak, nemohol som naňho tak pozerať.
Gerard Way má zrazu zábrany? Zhlboka som sa nadýchol a snažil sa myslieť na nudný projekt ktorý ma zajtra určite čaká v práci.

Keď sa postavil na kolená a priblížil sa, nedokázal som sa kontrolovať. Zdrapil som ho za boky a zvalil sa s ním na posteľ. Prisal som sa na jeho ústa a zacítil som ako sa do bozku usmial. Takže ten malý krpec túto bitku vyhral, ale nie vojnu. Zatlačil som kolenom o jeho dolné partie a bozkom umlčal jeho vzdych.

"Uvidíme na čo všetko máš vek." Uškrnul som sa, sťahujúc mu boxerky.

To be continuited...Klaudiqa

Love me...in the ways that you can´t, in the ways that you won´t 5

9. prosince 2009 v 0:22 | Klaudiqa |  Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t
Mikey:
Váhavo som stál pri dverách do spálne. Čo ak je na mňa stále naštvaný a vyhodí ma odtiaľ von? Oprel som sa čelom o stenu vedľa zárubne a načúval. Stál som tam sám, v tme a špehoval ako zved. Ale šlo predsa o mňa, o nás.
Načiahol som ruku a otvoril. Dnu bola tiež tma ako v rohu, no po pamäti som už trafil do svojej postele. Bert sa nehýbal, ani neprehovoril, asi už spal. Opatrne som si ľahol na svoj kraj a prikryl sa dekou. Položil som hlavu na vankúš a zahľadel sa na okno. Zdalo sa mi to, alebo už začínalo svitať? Zajtra budem v práci ako mŕtvola.

Zacítil som za sebou akýsi pohyb a potom som si len uvedomil, ako ma niekto objíma.

"Ja som ťa z izby predsa nevyhodil, prečo si neprišiel skôr?" zašepkal mi do ucha Bert. Privrel som oči a stisol pery. Už viac nič nepovedal keď som na jeho otázku nijak nereagoval. Vytušil, že o tom nechcem hovoriť. Len si ma pevnejšie pritisol k sebe a pobozkal ma do vlasov.

____________________________________________________________

Lindsay:
Sedela som skleslo na stoličke a sledovala, ako lekár prehliada môjho syna. Hlavou mi behali najrôznejšie myšlienky a väčšina teda nebola vôbec pozitívna. Aj keď by mala byť. Nechcela som myslieť na najhoršie, no keď som Ryana videla ako tam len bezvládne leží a namáhavo vydychuje, prišlo mi to ľúto. Po stý raz som si pretrela uplakané oči, napuchnuté a červené, a vydolovala z kabelky vreckovku.

"Vyzerá to na laryngitídu." Začula som ako zamrmlal doktor, viac menej pre seba.

"Je to vážne?" vyskočila som zo svojho miesta a kabelka mi vypadla z rúk. Všetko sa rozsypalo po zemi. Podišla som k posteli potiahnutej bielou plachtou a položila dlaň na synove rozpálené líce. Znepokojene som naňho pozrela a potom som svoju pozornosť znova sústredila na to, čo vravel doktor.

"Prišli ste včas, takže vám predpíšem nejaké lieky, studené zábaly na zrazenie horúčky a o pár dní by mal byť v poriadku. V prípade akýchkoľvek komplikácií, hneď príďte." Položil mi ruku na rameno aby sa uistil, že som ho vnímala celý ten čas čo na mňa hovoril. Prikývla som.

"Ďakujem pán doktor." Unavene som sa usmiala a vzala malého opatrne na ruky. Malátne položil hlavu na moje plece a privrel oči. Doktor sa presunul na svoje miesto za dlhým, písacím stolom s počítačom a niečo naťukal na klávesnici. O chvíľu mi podával recept s potrebnými liekmi, ktoré bolo treba urýchlene vyzdvihnúť. Náhlivo som si ho strčila do vrecka a ešte raz poďakovala.

________________________________________________________________

Frank:
Vyšli sme von na ulicu a Gerard hlasno zanadával.

"Čo sa deje?" podišiel som k nemu bližšie a dotkol sa jeho ramena. Odtiahol sa.

"Nechytaj sa ma." Vyhŕkol. "Moje auto zostalo pri klube...bol som nadrbaný, zabudol si?" dodal, keď som naňho nechápavo pozrel. Teraz som to konečne pochopil.

"Tak pôjdeme taxíkom." Mykol som ramenami, a rozhliadol sa okolo po ulici akoby to bola samozrejmosť že sa taxíky premávajú len tak po uliciach o tretej nad ránom.

"Vytiahni čarovnú paličku a nejaký mi vyčar." Vystrúhal kyslú tvár a potom odvrátil zrak. "Predpokladám že jediná čarovná palica ktorú máš, je tá v tvojich gatiach." Zvraštil som obočie. Idiot. Založil som si teda ruky na hrudi a sledoval čo sa chystá urobiť. Ak teda požral všetku múdrosť na svete, tak určite niečo vymyslí. Strčil ruku do vreciek koženej bundy a vytiahol mobil.

"Asi budem musieť zavolať Mikeymu."

"Zbláznil si sa? Už ťa túto noc viezol domov..."

"Vďaka za radu mami!" vykríkol a pohybom ruky mi naznačil aby som konečne zavrel zobák. Obrátil sa mi chrbtom a priložil si prístroj k uchu. Nepočul som čo vravel až do chvíle keď zvýšil hlas. To neveštilo nič dobré, teda aspoň tak som predpokladal.

"Kurva Mikey, toto je fakt dôležité." Vykríkol. Z okna budovy mu niekto zakričal aby držal hubu. Sklopil som hlavu a tváril som sa, že tam vlastne nie som. "Daj sa vypchať!!!" zvreskol a potom napriahol ruku do vzduchu ako keby chcel mobil šmariť o zem. Našťastie sa spamätal dosť skoro na to, aby si uvedomil čo robí. Zaťal zuby a strčil ho späť do vrecka. Kopol do značky stojacej na kraji chodníka a až potom sa odhodlal pozrieť aj na mňa.

"Tak zavolaj taxík." Bál som sa aj usmiať, len som prikývol. No aj napriek tomu že som to nedal nijak najavo, som pocítil pocit zadosťučinenia. Mal som pravdu a vedel som to. A teraz to vedel aj on, napriek tomu že sa tváril akoby to bol od začiatku jeho nápad.
.....

"Kde je Lyn?" keď sme vošli do nemocnice, rozbehol sa k nejakej tmavovlasej žene. Mala na sebe tmavé tričko s krátkymi rukávmi a na rukách tetovania. Uznanlivo som si ju premeral. Žeby ďalšia jeho sestra?

"Je vo vnútri." Odpovedala, prechádzajúc sa sem a tam. Gerard si sadol na sedačku, akoby som tam ani nebol. Cítil som sa ako piate koleso na voze, najmä aj preto že som vôbec nevedel o čo tu ide. Jediné o čom som bol oboznámený bolo, že mierime do štátnej nemocnice. Teraz som sa bál spýtať na čokoľvek.

"Je tu s tebou?" žena ku mne obrátila svoje, tmavou ceruzkou orámované oči, a podozrievavo si ma premerala. Gerard prikývol a pretrel si prstami oči.

"Volá sa...F..."

"Frank..." začul som za sebou hlas, ktorý som už niekde počul. Všetci traja sme sa obrátili a zbadali Mikeyho, ako k nám kráča. "Už by si sa mohol naučiť mená ľudí s ktorými šukáš." Dodal podráždene.

"My sme spolu ne..." nedokončil som, už si ma opäť nikto nevšímal. Klesol som do kresla neďaleko a oprel si hlavu.

"Pekné od teba že si prišiel a vďaka za ochotu." Rozhodil Gerard nahnevane rukami smerom k Mikeymu. Bol o dosť vyšší, no aj tak som predpokladal že ak by sa Gerard naštval, jednou ranou by ho dal dole.

"Myslel som si že je to ďalší z tvojich trikov ako ma opäť využiť." Zasyčal, brániac sa pred jeho obvineniami. "No potom mi volala Alicia." Dodal zmierlivejšie a pohladil ju po chrbte. Prikývla a priateľské gesto mu oplatila. Gerard prevrátil očami a zahryzol si do spodnej pery.

"Tu ste." Vykríkla Alicia a rozbehla sa od hádajúcich sa dvoch mužov preč, smerom k mladej žene, nesúcej malého chlapca. Bola rovnako potetovaná, ak nie viac a čierne vlasy jej padali do unaveno vyzerajúcej tváre. Podala Alicii malého a napravila si kabelku na ľavom pleci.

"Ako mu je?" Gerard zrazu vyzeral ustarostene, akoby šlo o jeho syna alebo čo. No, možno sú nejakí príbuzní, viac som netušil.

"Vraj sa z toho dostane." Potriasla žena hlavou a utrela si vreckovkou spotené čelo.

"Vďaka bohu." Vzdychla Alicia a pritúlila si ho bližšie k sebe. Potom sa nahla a pobozkala tú druhú ženu. Prekvapene som zažmurkal a otvoril ústa dokorán.

"Vy ste lezby?" vybehlo zo mňa, ani som si to nestihol uvedomiť.

"Teší nás," zatvárila sa kyslo žena, ktorej meno som nepoznal. Zjavne jej vadilo že som ich tak zostra nazval lezbami priamo tu, pred ostatnými ľuďmi. "a kto do čerta si ty?"

"Ah, prepáčte. Som Frank." Začervenal som sa zahanbene a poškriabal sa na brade. Kútikom oka som zazrel ako Gerard pokrútil hlavou a uškrnul sa.

"Iba nejaké decko, ktoré si dnes u mňa robilo úlohy." Poznamenal sarkasticky a viac sa k tomu nevracal.

"Viem si dosť živo predstaviť." Stisla pery. Michael zjavne nebol jediný kto bol zvyknutý na Gerardove správanie.

"Ale je fajn, že si prerušil svoje orgie a našiel si čas aj na svojho syna." Vložila sa do toho aj Alicia a jej hlas bol ostrý ako britva. Ak som bol pred chvíľu vyvedený z miery, tak teraz som bol v totálnom šoku.
Syna? Čo to do čerta trepe? Gerard má dieťa...tak toto bolo aj na mňa príliš. Zvyšok ich rozhovoru ktorý sa niesol prevažne v ostrom podtóne, som nevnímal. Zahĺbený do seba, som si pred očami vybavil Gerarda ako s nejakou ženou...pri tej predstave mi prišlo nevoľno. Nikdy som ani len nepomyslel, že by som sám spravil niečo podobné. Nemohol by som.

_________________________________________________________

Mikey:
"Teraz už mieriš k svojmu ockovi a mamičke?" zatiahol som posmešne a pozrel vedľa, na sedadlo spolujazdca. Sedel tam ten krpec a pozeral niekam von oknom. Keď si uvedomil že hovorím s ním, obrátil hlavu a neprítomne na mňa pozrel.

"Nemôžem ísť dnes domov."

"Ale nejdeš ani ku mne. To si vyhoď z hlavy." Zavrčal Gerard zo zadného sedadla. Mykol som hlavou a zatváril sa trochu nechápavo. Čo také sa udialo že sa zrazu rozhodol oželieť noc plnú vášne? Snáď neprišiel na to že je frigídny? To by bol ten najlepší vtip aký som kedy počul.

"A kam inam mám ísť?" pokračoval Frank v ich nezmyselnej konverzácií. No ak by bolo na mne, vysadil by som ho hneď a tu, na ceste. No svoje úvahy som nechal víriť len v mojej hlave. Posunul som si okuliare vyššie na nos a rozmýšľal že zavolám do práce a hodím sa na PN. Dosť som pochyboval že by som sa po tak náročnej noci dokázal postaviť na nohy a nie to ešte obsluhovať hostí.

"To mi je jedno!" vykríkol a oprel si hlavu dozadu.

"Len túto jednu noc." Žobronil a ja som mal sto chutí vraziť mu jedno zaucho. Už ma jeho prítomnosť tak trochu otravovala. Nikdy som nemal nič proti Gerardovmu životnému štýlu, ale čo je veľa, to je veľa. Tento fagan mi fakt pripadal ako trochu zlý vtip. "Nebudem na obtiaž, hneď ráno vypadnem."

Gerard len niečo zavrčal, niečo čo som kvôli práve predbiehajúcemu autu nepočul, no podľa výrazu môjho prísediaceho to malo byť niečo pozitívne. Zabočil som do ulice kde býval Gerard a prudko zastal. Beznádejne som dúfal, že si minimálne rozbije hlavu o predné sklo. Nanešťastie sa tak nestalo. Kývol som Gerardovi na pozdrav. Kým vystúpil, strčil si do nosa malú podlhovastú vec fialovej farby a silno si potiahol. Na moment zvraštil tvár, no potom sa usmial.

"Mal by si prestať s tým svinstvom." Obrátil som sa k nemu, keď Frank vystúpil.

"Staraj sa o seba braček." Pohladil ma po vlasoch a potom mi vtisol krátky bozk na čelo. Vystúpil a zamieril smerom k dverám, s drobnou postavou za chrbtom.
Naštartoval som a vycúval preč.

To be continuited...Klaudiqa =))

Love me...in the ways that you can´t, in the ways that you won´t 4

6. prosince 2009 v 21:47 | Klaudiqa |  Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t
Bert:
V polospánku som sa spokojne pretočil na druhý bok a natiahol ruku, aby som ňou objal Mikeyho. Nenahmatal som nič. Otvoril som oči a žmúril v tme na prázdnu stranu postele. Presne na miesto, kde ešte pred pár minútami ležal. Teda som si to aspoň myslel. Pozrel som teda smerom k dverám, no popod ne neprenikal žiadny pás svetla, takže nebol ani v obývačke.

Vzdychol som a zanadávajúc, som sa zvalil späť do vankúšov. Prekliaty Gerard. Pretrel som si unavené oči, s úmyslom vstať a počkať kým sa moja drahá polovička vráti z nočného výjazdu za svojim napoly opitým a nadrogovaným bratom. Asi bude lepšie keď si pôjdem urobiť trochu kávy, pomôže mi to aj na nervy. Tie som mal momentálne na dranc. Odlepil som telo z vyhriatej postele a otvoril dvere do spálne, keď som začul ako v hale zaštrngotali kľúče.
Snažil som sa presvedčiť samého seba a nájsť dosť dobrý dôvod na ospravedlnenie pre Mikeyho. Nešlo to.

"Kde si bol?" Mikey sa strhol a zostal vyjavene stáť, pozerajúc na mňa ako na ducha. "Niečo som sa pýtal." Pripomenul som mu rázne keď mlčal, zjavne nebol schopný jediného slova. Asi nečakal že naňho budem takto čakať.

"No ehm..." vykoktal nerozhodne.

"Gerard." Zavrčal som zlostne a tým túto tému uzavrel. Stisol som pery a zamieril opačným smerom, do kuchyne. Asi si spravím dvojitú dávku.

"Bert no tak..." počul som za sebou kroky a jeho plačlivý hlas ma prosil o odpustenie. Nechápal som ho, v tomto určite. Jediné čo Gerard vedel perfektne, bolo vyrábať problémy. Či už sebe, alebo jeho okoliu. A Michael mu aj napriek tomu vždy bežal na pomoc, ako svojmu hrdinovi.
Keby to bolo na mne, nešiel by som za ním ani keby mi ten bastard do telefónu tvrdil že krváca niekde na chodníku.

"O tomto sme už diskutovali a myslel som, že si ma pochopil."

"Gerard je môj brat." Prečo ho vždy musel obraňovať? Do čerta!!!

Obrátil som sa smerom k nemu a dal ruky v bok. "Ó áno, len škoda že si na to chudáčik Gerard spomenie až keď niečo potrebuje."

"Krivdíš mu." Zazrel na mňa a obišiel jedálenský stôl, aby si vzal z chladničky kúsok syra z večere, ktorú sme mimochodom ani nedojedli. Ani nemusím pripomínať, vďaka komu.

"Idem spať." Ukončil som debatu. Nechcel som sa s ním opäť tak veľmi pohádať ako minule. Radšej som oželel svoje želanie niečo si vypiť a zamieril som späť do spálne.
Už som za sebou nepočul kroky, ktoré by ma nasledovali. Zavrel som dvere a ľahol som si na svoju stranu postele. Čakal som desať, pätnásť minút. Aj po pol hodine zostala opačná strana prázdna. Zahryzol som si do jazyka a radšej privrel oči.

________________________________________________________________

Frankie:
"Ideš dnu, alebo tam chceš zostať do rána?" začul som hlas z útrob bytu. Nerozhodne som postával pri výťahu a poškuľoval smerom ku schodom. Jedna z dvoch možných únikových ciest. Gerard bol vážne sexi, ale zostal som na pochybách, keď som sa zrazu ocitol pred jeho apartmánom...a sám. Kolená sa mi triasli ešte viac ako keď som po prvý krát zbadal jeho tvár.

Ak tam vojdem, už nebude cesty späť. Do čerta, prečo musím byť taký strachopud.

"Žiješ ešte?" zavolal znova a ja som prudko vydýchol nahromadený vzduch. Urobil som prvý krok a potom ďalší. Posledný pohľad na schody a potom som za sebou zavrel dvere. Poobzeral som sa okolo seba. Bolo tu prítmie, no zároveň som videl všetko ako na dlani. Žiadne deliace steny ani priečky, celý byt bol prepojený a obrovský.
Nuž, tento muž asi nepatrí medzi chudobných. Aj nábytok vyzeral exkluzívne a celé zariadenie domu dokonale vystihovalo jeho majiteľa.

"Máš to tu vážne pekné." Uznanlivo som pokýval hlavou a pozrel smerom k širokouhlej plazme, stojacej v kúte. Tam by sa pozerali filmy.

"Len to najlepšie." Usmial sa a podal mi plechovku s nápojom. Prsty sa mi triasli, no po chvíli sa mi ju konečne podarilo otvoriť. Napil som sa, aj keď mi to ani trochu nepomáhalo. Hrdlo som mal stále rovnako suché.
Otvoril si svoju fľašu a poriadne sa z nej napil. Potom sa usmial a vyzliekol si prepotené tielko. Sťažka som preglgol a pozeral na jeho dokonalé telo. Nebolo mi v tej chvíli všetko jedno. Asi by som si mal tú chladnú plechovku strčiť hlboko do nohavíc aby som sa trochu upokojil.

"Takže odchádzaš hneď teraz...alebo ideš sem a potom odídeš...alebo pôjdeš sem a zostaneš až do rána?" nadvihol obočie a zjavne neočakával zápornú odpoveď. Položil som limonádu na pult vedľa mňa a spravil prvých pár krokov k nemu. Delilo nás len pár centimetrov, keď ma zdrapil za tričko a pritiahol k sebe. Pozeral mi hlboko do očí a mal som pocit, akoby som sa v tých jeho zelených, začal topiť. V týchto vodách som nebol skúsený plavec. Vlastne, nikdy som sa v takejto situácií neocitol a už vôbec nie s mužom. Tým som nemyslel že nie som gay, to nie, len...

Roztriasol som sa ako osika a z pootvorených úst my vychádzali plytké výdychy.

Bol to len moment keď som zacítil ako mi dvíha lem trička smerom hore a zrazu som ho už nemal. Len lenivo ležalo na leštenej podlahe neďaleko nás. Nespúšťal zo mňa zrak keď sa jeho prsty šikovne prepracovali cez vybíjaný opasok až ku gombíkom džínsov.

"Ah..." zreničky sa mi rozšírili. Jeho ruka skĺzla po mojom bruchu až do nohavíc. Zatlačil a musel som sa ho chytiť okolo ramien, inak by som určite spadol. Pobozkal ma na koniec nosa a potom ruku vytiahol. Vyzliekol si svoje nohavice, pod ktorými nemal absolútne nič. Vyvalil som oči a prepadol ma pocit, že by som mal ujsť. Stál tam predo mnou úplne nahý a ja som naňho zízal, s obrovským tlakom v boxerkách. Škoda že nie som aspoň trochu skúsený, určite mu teraz pripadám ako totálny idiot.

Nič nehovoril. Bez slova ku mne znova pristúpil a jeho ruka putovala presne tam, kde som ju mal pred chvíľou. Zaklonil som hlavu a usmial sa. Bude lepšie ak zostanem, je jasné že sa určite niečomu naučím. Začal ma bozkávať na krku a postupne sa prepracoval až k mojim ústam. Objal som ho pevne okolo ramien a krku a vášnivo sa k nemu pridal. Jeho jazyk preskúmaval moje ústa a nesmierne ma vzrušovala jeho ruka, ktorá mi nohavice stiahla až do polovice stehien a spodné prádlo dopadlo rovnako. Chytil ma za zadok a pritlačil si ma k sebe.

Obaja sme hlasno vydýchli keď sme o seba narazili a ja som zaryl svoje prsty do jeho spotenej pokožky. Vyzliekol mi nohavice a cúvali sme spolu dozadu. Asi smerom do spálne. Moje predpoklady sa ukázali ako správne.

Takmer som sa potkol o schody ktoré nás delili od postele veľkej ako letisko, s množstvom vankúšov.

"Opatrne." Zasmial sa a zachytil ma, aby som nespadol.

________________________________________________________________
Alicia:

"Opatrne." Vzlykla Lindsay, keď som brala na ruky nášho malého syna Ryana. Riasenku mala rozmazanú takmer po celej tvári a nedokázala zastaviť vzlyky, ktoré sa jej drali z hrdla. Z nás dvoch bola ona tá citlivejšia.

"Bude v poriadku." Pozrela som jej smerom a naložila malého na zadné sedadlo auta. Lyn si sadla k nemu a ja som zamierila na sedadlo vodiča.

Náš malý, ani nie ročný syn dostal vysoké teploty a neustále len plakal. Ani jedna z nás nevedela, čo s ním, tak som sa rozhodla vziať to do vlastných rúk a odviezť ho na pohotovosť. Jedine Lyn to brala tragickejšie ako to naozaj vyzeralo. Celý čas jej dole lícami tiekli slzy a vôbec mi tým nepomáhala. Prikývla a pohladila malého po líci. Teraz sa konečne upokojil a na moment privrel unavené očká. Vzala ho do náručia a jemne ho pohojdávala. Chcela som poriadnu dupnúť na plyn aby sme boli v nemocnici čo najskôr, no myslela som na ich bezpečnosť, tak som radšej dodržiavala predpísanú rýchlosť. Asi by som mala zavolať aj niekomu inému, pre každý prípad.

Áno, presne to urobím ako prvé, keď dorazíme na miesto.
.....
Zostala som v nemocničnej hale sama. Lyn šla s Ryanom dnu k lekárovi a ja som zo zadného vrecka nohavíc vybrala mobilný telefón. Vytočila som známe číslo a aj keď som mala pochybností či vôbec robím dobre, aj tak som to urobila.

________________________________________________________________

Gerard:
Ležali sme vedľa seba a vášnivo sa bozkávali. Jeho telo bolo tak hebké, stále som sa ho musel niekde dotýkať. Najviac ma však fascinovali jeho početné tetovania. Všade kam som pozrel, hľadel na mňa nejaký obrázok, alebo vzor. Kúsky potetovanej kože boli o niečo hladšie ako zvyšok tela a ako som s potešením zistil, aj citlivejšie na dotyk. Brázdil som jazykom jeho krkom ktorý zdobil čierny škorpión, dole hruďou, až k som zastal pri dvoch lastovičkách. Oboma rukami som ho chytil za boky pritiahol si ho k sebe bližšie. Prerývane dýchal a zjavne sa mu to dosť páčilo.

Vlastne, ešte som na seba a svoje umenie nepočul sťažnosti. Prekvapilo by ma, keby mal výhrady práve on. Nahlas zastonal keď som ho vzal do úst. Po chvíli som sa znova presunul k jeho hladným ústam a bozkával ho ako o život.

"Si radšej hore, alebo dolu?" oprel som sa lakťom vedľa jeho hlavy a pozrel mu do orieškových očí.

"Hore," vyhŕkol a ja som nadvihol obočie. Nezdal sa priveľmi ako dominantný typ. ",aj dolu." Dokončil horlivo a nevinne sa usmial. Tak teraz som bol zmätený. Čo si chce zo mňa spraviť zasranú centrifugu alebo čo?

"Máš rád rimm?" Sadol som si naňho obkročmo a nahol sa nad neho.

"Jasné, milujem to." Vykríkol a usmial sa.

"Tak do toho." Žmurkol som naňho a čakal čo spraví. Začínal som šípiť že nie je tak skúsený akým sa robil.

"Ehm...čo presne máš na mysli?" zvraštil tvár do čudnej grimasy. Vedel som to! Víťazoslávne som sa usmial.

"Myslel som že o sexe niečo vieš, koľko máš vlastne rokov?"

"24." To bola akási prirýchla odpoveď.

"Tak potom na svoj vek vyzeráš až príliš dobre. Koľko máš naozaj?" dvihol som mu ruky nad hlavu a pritlačil ich k posteli.

"20."
Stále som naňho skúmavo hľadel. Klamal.

"19." Sklopil zrak a ja som mu tak stisol zápästia, až sykol.

"Čo je toto, koleso šťastia?" vyvalil som naňho oči a čakal na odpoveď.

"Tak fajn...17." Kurva.

"Do šľaka." Vybehlo zo mňa a v momente som ho pustil. "Ešte ma budú mať za pedofila." Zasyčal som a tak rýchlo ako som sa naňho vrhol, som aj zliezol dole.

"Mne to nevadí." Nadvihol sa na lakťoch a prosebne na mňa pozrel.

"Ale mne áno!!!" zvreskol som podráždene. Nemienim skončiť v base za zneužívanie maloletých. Načiahol som sa po jeho veci ležiace pri posteli a šmaril som ich po ňom. Myklo ním. Nadychoval som sa že mu poviem niečo pekne štipľavé týkajúce sa nezodpovednosti, keď v tom zazvonil mobil. Krútil som hlavou dokola a hádal, odkiaľ ho počujem. Po chvíli sa mi ho podarilo vytiahnuť z pod kôpky môjho šatstva. Chvíľu som počúval hlasu, ktorý sa ozýval zo slúchadla a potom som vzdychol a prikývol.

"Hneď som tam." Zaklapol som ho a vybehol z postele. Natiahol som na seba džínsy a potom pozrel na toho fagana, ktorý sa ani neobťažoval pohnúť.

"Obleč sa, vezmem ťa domov." Zavrčal som. Stále ma štvalo že som takto naletel. Ešte horšie na tom je, že vyzerá božsky a stále mám chuť naňho skočiť a vyšukať z neho dušu. Frustrovalo ma to. Ak som niečo nemohol mať okamžite, bol som podráždený a nepríjemný.

"To nemôžeš."

"A prečo by som nemohol? Chceš ísť azda peši?"

"To nie, ale moji rodičia si myslia že spím u kamoša."

"Á malý chlapček oklamal svoju mamičku a ocka aby mohol ísť do baru." Uškrnul som sa posmešne a potom som si vzdychol. V jeho veku som robil aj horšie veci. "Tak poď." Pohodil som hlavou a zapol si košeľu. Vezmem ho teda so sebou, čo horšie sa môže stať?

To Be Continuited...Klaudiqa =))

Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t 3

4. prosince 2009 v 15:43 | Klaudiqa |  Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t
Ďalšia časť na ceste =)) Užite si ju a som rada že sa vám to páči. Btw: áno niektorí si už určite všimli že som sa inšpirovala trochu QAF-om ale určite to nebude o tom istom a ani postavy a situácie nie sú úplne totožné, takže sa máte na čo tešiť =)

Frank:
Stál som vonku a premýšľal ako sa dostanem domov, keďže Quinn ma sem priviezol a teraz bol fuč. Nechal ma tu a vôbec ho nezaujímalo čo bude, ak sa rozhodnem odísť domov aj ja. Pozeral som na poloprázdne parkovisko v nádeji, že sa zrazu objaví limuzína so záhadným neznámym, ktorý mi ponúkne odvoz domov. Do reality, k mojim rodičom, ktorí si myslia, že spím u spolužiaka.

Mal som čudný pocit. Akoby ma niekto sledoval. Obrátil som sa smerom kde som vytušil tmavú postavu a srdce sa mi rozbúchalo o čosi rýchlejšie ako bilo doteraz. Takmer som cítil ako mi naráža do rebier a snaží sa ich rozlámať na kusy. Stál tam. Pohľad upriamený rovno na mňa a na perách jemný úsmev. Potiahol si z cigarety ktorá sa mu lenivo hompáľala v ústach a zamieril mojim smerom.

"Prišiel si poďakovať za drink?" odhodil ohorok a očarujúco sa usmial. Trochu ma pobavila myšlienka že ak by nemal uši, tak sa smeje okolo celej hlavy. Snažil som sa, aby som sa nezačal priblblo chichotať ako nejaká baba.

"Za ten som už myslím poďakoval." Odpovedal som mu po chvíli, keď už som si bol istý že sa nezačnem smiať nahlas.

"Človek nikdy nevie." Zdalo sa mi to, alebo za tou poznámkou myslel niečo viac? Váhavo som naňho pozrel, dúfal som že odpoveď nájdem práve tam. V jeho tvári.
Stále sa usmieval a odhaľoval rad dokonale bielych a rovných zubov.

"Už ťa tanec unavil? Alebo si si nemal s kým pripiť na zdravie?" zaujímal sa Gerard. Až teraz ma napadlo že ja som sa mu vlastne ani nepredstavil. Jeho meno som už poznal, no on to moje zatiaľ ešte nie.

"Vlastne som práve premýšľal ako sa dostanem domov." Spojil som pery do jednej úzkej čiarky a poškriabal sa na zátylku. Túto dilemu sa mi zatiaľ nepodarilo vyriešiť.
Tvár sa mu trochu rozjasnila a ja som nechápal prečo.

"Vlastne aj ja som premýšľal o tom istom." Zažmurkal a vyzeral, že o niečom úporne premýšľa. No, tak aspoň nie som sám, kto sa nemá v piatok večer ako dostať z mesta. Keď prídem ku Quinnovi, nakopem mu zadok tak, že si týždeň nesadne.

"Tiež nemáš odvoz?"
Naklonil hlavu mierne na bok a prešiel si koncom jazyka po spodnej pere.

"Vlastne, nie tak docela. Mám tu auto ale vzhľadom na moje promile by som jazdu nočným mestom neriskoval." Pokrčil ramenami a odkašľal si.

"Ja som síce schopný šoférovať, ale nemám auto." Zasmial som sa nad tou iróniou osudu a sledoval ako sa priblížil bližšie. Zatajil som dych.

"Mám pre teba návrh, čo keby si ma odviezol domov ty?" usmial sa. Delilo ma od neho len pár centimetrov. Snáď nepočuje ako mi divo tlčie srdce. Jeden problém by sa tým vyriešil, ale čo ja?

"A ako sa dostanem potom domov ja?"

"Myslíš že budeš chcieť ísť domov?" tajomne sa usmial a mne naskočila husia koža po celom tele. Zimomriavky som cítil až niekde v žalúdku. Skĺzol som očami k jeho ruke, ktorú mi položil na bok a preglgol som. Zacítil som hroznú túžbu urobiť to isté. Dotknúť sa ho a ochutnať tie červené pery ktoré sa na mňa tak usmievali.

Pobavene na mňa pozrel, keď si všimol akým spôsobom na mňa jeho šarm účinkuje. Bol si vedomý toho že je neodolateľný a aj to pekne využíval.

"To závisí od teba?" vrátil som mu to a spokojne si založil ruky na prsiach. Nadvihol jedno obočie a nahol sa ku mne, pobozkajúc ma priamo na ústa.

________________________________________________________________
Mikey:

V izbe bola tma. Počul som ako Bert vedľa mňa spokojne odfukuje a nadvihol som sa na lakťoch, aby som ho skontroloval. Pás svetla ktorý presvital cez záves dopadal priamo na jeho pokojnú tvár. Tvrdo spal.
Po takej posteľej gymnastike sa mu ani nečudujem. Sám pre seba som sa usmial a potichu, tak aby sa nezobudil, som zo seba stiahol prikrývku. Viem že som mu niečo sľúbil, ale svedomie mi to jednoducho nedovolilo dodržať. Gerard bol môj brat. Idiotský, sebecký kurevník, ale mal som ho svojim spôsobom rád. Spôsobom, ktorý nikto okrem nás dvoch nechápal, dokonca ani Bert.

Pozbieral som zo zeme svoje veci a zavrel za sebou dvere. V obývačke som sa rýchlo obliekol a zvesil z háčika na stene kľúče od auta. Určite bude zase spitý na mol a budem ho musieť odniesť priamo do postele. Unavene som si vzdychol a obul si tenisky, potom som za sebou zavrel vchodové dvere a zbehol schodíkmi k svojmu autu. Bolo staré a ošarpané, no stále šlo ako hodinky. Čo sa o tých novodobých naleštených krámoch povedať nedalo. Gerard auto za tento rok menil už asi tri krát. Na rozdiel od neho som na podobné výstrelky nemal peniaze, môj plat stačil akurát na to, aby som prežil do ďalšej výplaty.

Naštartoval som a s úsmevom pohladil prístrojovú dosku môjho tátoša, keď motor v momente hladko naskočil. Nezapol som ani svetlá, aby som nimi nezobudil Berta. Spálňu máme priamo nad príjazdovou cestou a nechcel som riskovať odhalenie. Ak pôjde všetko hladko, vrátim sa domov skôr ako zistí že som odišiel. V Gerardovom prípade to však nebolo také isté.

Ulice v našej štvrti boli zväčša pokojné, no čím som šiel bližšie k centru, tým viac ľudí sa po uliciach pohybovalo. Zamieril som na sever, tam kde chodievali všetci tí, ktorí sa chceli večer niekde zabaviť. Tam sme mali svoje miesto a okrem občasných výtržností, sme tu mali od homofóbnych indivíduí pokoj. Už z diaľky som videl vysvietenú modrú tabuľu s nápisom klubu. Pridal som plyn a zastavil neďaleko vchodu. Snáď sa tu ešte Gerard bude niekde potulovať. Obzrel som sa. Jeho auto tu stále stálo. Chystal som sa vystúpiť, keď som si všimol svojho brata, ako sa rozpráva s neznámym chalanom. Bolo od neho o dosť nižší a mal dlhšie...asi hnedé vlasy. V tej tme mali pre mňa všetci rovnakú farbu.

Znova sa snaží niekoho dostať domov? Ak je človek frustrovaný, tak sa prežiera čokoládou. Ak je šťastný, teší sa spolu s ostanými. U Gerarda to bolo všetko o tom istom. Sex, sex, sex. Či už bol šťastný, nahnevaný, nervózny, vždy myslel len na to jedno. Prevrátil som očami a vystúpil.

"Gerard!" zakričal som, kráčajúc smerom k dvom postavám neďaleko. Obrátil sa a na tvári sa mu objavil jeho typický úškrn.

"Mikeeeey!" zvýskol a potľapkal ma po ramene keď som sa dostal až k nemu. "Vedel som že prídeš."

"Nevedel." Odbil som ho a pozrel na jeho nový objav. Rozpačito na mňa pozeral svojimi veľkými tmavými očami a zjavne nevedel čo si má myslieť.

"To je kto?" ukázal som smerom k nemu a premeral si aj Gerarda. Bol som prekvapený že ešte stojí na nohách.

"To je ehm..." zvraštil obočie, snažiac sa zaostriť na mladého neznámeho a ja som len znova prevrátil očami. Typický Gerard.

"Frank." Dokončil za neho hnedovlasý chalan a usmial sa. "A ty si...?" nadvihol obe obočia a v očakávaní potriasol hlavou.

"Michael, jeho brat." Dostal som zo seba rýchlo a už som chytal Gerarda pod pažu, aby som ho odviedol k autu. "Ideme." Rozkázal som.

"Ale veď noc je ešte mladá." Vykríkol a takmer sa mi vyšmykol. Nahlas sa rozosmial a pritiahol si ma za golier bundy bližšie. "Mikey, vieš o tom že si ten najlepší brat?" odtiahol som sa. Páchol od vodky a bohvie čoho ešte.

"Hej hej viem. Tak poď, ideme domov." Druhou rukou som ho chytil za pás a ťahal ho preč. Natiahol ruku a chytil aj Franka.

"Ten ide s nami." Stále sa neprestával usmievať.

"Nie nejde." Protestoval som.

"Ale nemám sa ako dostať domov." Ozval sa zrazu a vyzeral zmätene. Váhavo zastal a pozeral raz na mňa a potom na veselého Gerarda. Ak si ten fagan myslí že mu budem robiť taxikára, tak nech si to pekne vyhodí z hlavy. Odíde presne tak, ako sa sem aj dostal. "Priateľ ktorý ma priviedol, odišiel." Dokončil svoj monológ a sklopil hlavu.

"Takže ide s nami." Zaškeril sa mi Gerard rovno do tváre a chytil ho za ruku, aby šiel s nami. Prehltol som ostré slová ktoré som mal priamo na jazyku a radšej to prešiel mlčaním, len som naňho zlostne zazeral. Vlastne som zazeral na oboch, ale najviac na toho votrelca, ktorý sa mi chcel nasáčkovať do auta.

Treskol som dvermi keď som nasadol a v spätnom zrkadle videl oboch, ako vedľa seba sedia. Pokrútil som hlavou a otočil kľúčom v zapaľovaní. To som teda dopadol, rozvážam tu Gerardove šľapky na jednu noc.

Boli sme stále v centre mesta, no ulice sa už trochu upokojili. Bolo niečo po jednej v noci a začalo sa mi zívať. Ponaťahoval som sa keď sme zastali na červenej a znova pozrel do spätného zrkadla. Gerard na na Franka pozeral, akoby si ho chcel dať ako hlavný chod. Niečo mu šepkal do ucha, to som nezačul, a Frank sa začervenal a s úsmevom naňho pozrel.

"Tak kam ťa mám zaviezť?" prerušil som ich intímnu chvíľku a drzo sa obzrel dozadu, smerom k nim. Mladý nestihol ani otvoriť ústa, už mi Gerard diktoval adresu. Čudoval som sa ako to, že vie tak veľa informácií keď ani nevedel jeho meno, keď mi došlo že tá adresa patrí môjmu bratovi.

"Ale ja ho neveziem k tebe." Zasyčal som potichu a dupol na plyn. Naskočila zelená.

"Ale áno, vezieš." Nahol sa ponad sedadlo a vtisol mi na líce bozk. "Vopred vďaka braček."

"V žiadnom prípade, to decko ide pekne domov." Nástojil som rázne.

"Idem s ním." Ozval sa aj on. Jeho hlas už nebol ani trochu roztrasený, povedal to odvážne a s odhodlaním. Bolo mi ho ľúto, dopadne ako všetci ktorí už prekročili bránu Gerardovho kráľovstva.

"Fajn." Vykríkol som a pridal plyn. Bol som na svojho brata nehorázne naštvaný.

To Be Continuited...Klaudiqa =))

Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t 2

2. prosince 2009 v 19:06 | Klaudiqa |  Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t
Gerard
Ktosi ma rukami objal okolo pása a natlačil sa na môj spotený krk. Zacítil som teplé pery ako mi jemne a zároveň vášnivo kĺzajú po celej jeho dĺžke. Obrátil som hlavu najviac ako som vedel, aby som si premeral záhadného neznámeho za mnou. Všimol som si pár modrých očí, ako na mňa zmyselne hľadia a čakajú na moju odpoveď.
Pootvoril som ústa keď sympatický mladý muž skĺzol rukou dole mojou hruďou až k nohaviciam. Oblizol som si pery a hlavou naznačil aby ma nasledoval. Bol som nadržaný ako prasa a každý krok, ktorý som musel urobiť, dosť bolel. Zišli sme dole schodmi a našli si voľné miesto, s minimálnou dávkou súkromia. Bolo mi to fuk.
Close your eyes and catch a breath,
I´ll bring you where you never been before.

Chytil som ho oboma rukami za ramená a tlačil ho smerom na zem. Pochopil. Kľakol si na kolená a ja som sa pohodlne oprel o chladnú stenu. Bolo mi jedno aké je jeho meno a koľko má rokov, s privretými očami som vydýchol keď ma vzal do úst a užíval som si chvíle slasti.
________________________________________________________________
Frank

Po drinku zostalo len pár kvapiek a ja som zhypnotizovane hľadel na dno pohára. Zvieral som medzi prstami krehký kus skla a rozhliadal sa okolo. Utiekol som ako taký zbabelec a pritom sa možno snažil byť len milý. Zbabral som to. Ak by som dostal ešte jednu šancu, neurobil by som tú istú chybu. Jedno však bolo v tejto chvíli isté - už pravdepodobne nebudem mať možnosť zistiť to. Nahol som sa ponad zábradlie žmúriac na miesto kde stál naposledy, ale nebolo po ňom ani stopy. Akoby sa prepadol pod zem, stratil sa v dave a moje oči neboli schopné vysondovať ho.
Tell me boy what you´re looking for,
Don´t try to play fair on me,
I´m not the one,
With who you want to be

"Nechceš spoločnosť?" oprel sa vedľa mňa jeden z mužov stojacich naokolo a vyzývavo na mňa žmurkal. Vyzeral vážne dobre, ale len som obrátil hlavu späť k zabávajúcim sa ľuďom tam dole. Nebol ako on, ako Gerard. V tejto chvíli som dokázal myslieť len na tie jeho oči, ktoré prezrádzali tak veľa a zároveň som z nich nevyčítal absolútne nič. Nevedel som ani odhadnúť jeho vek, v každom prípade bol určite starší ako som bol ja.

"Debil." Sklamanie ktoré som dotyčnému spôsobil dal pekne nahlas najavo. Neobťažoval som sa za ním ani obzrieť, nebolo by mi to na nič. Položil som pohár na prvé voľné miesto ktoré aspoň trochu pripomínalo stolík a zakvačil som sa o železnú konštrukciu zábradlia, s cieľom posledný krát sa tu poriadne porozhliadať.
A aj keby si ho našiel, čo potom?

"To neviem." Zahundral som si sám pre seba a pochyboval som, že by som sa odvážil znova ho osloviť. Už aj tak som si vyrobil dosť veľký trapas. Odtiahol som sa do prítmia poschodia klubu, preč od laserových svetiel a dymu. S rukami vo vreckách som kráčal smerom k miestu, kde som nechal svoj kus oblečenia pri vstupe. Horko ťažko som si pretiahol mikinu cez hlavu a uhladil si polodlhé hnedé vlasy. Kedysi hrali rôznymi farbami, no podobné výstrelky ma už prešli a zostal som radšej verný svojej, o dosť menej zaujímavej, zato pôvodnej farbe.

Nikto nepozeral mojim smerom, tak som pomaly zišiel zadným schodiskom až k toaletám a odtiaľ k dverám vedúcim na čerstvý vzduch.
________________________________________________________________
Mikey:
"Osobne proti tvojmu bratovi nemám nič," Bert sa prechádzal sem a tam po miestnosti a zamyslene si hrýzol palec na pravej ruke. "ale čo je veľa, to je veľa." Postavil som sa mu do cesty aby aspoň na chvíľu zastavil. Z toho jeho krúženia po miestnosti ako sup, ma začínala bolieť hlava. Premýšľal som, či by som vždy nemal mať po ruke kinedril. Pre prípad.

Rozčúlil ho Gerardov telefonát. Vraj máme pre neho prísť do klubu, lebo pil a nemá sa ako dostať domov. Samozrejme Bert vyskočil zo stoličky, totálne vytočený a začal hlasno nadávať. Dalo mi zopár minút kým som ho upokojil.

"Ako keby si si už nezvykol na jeho zložitú povahu." Zatlačil som ho späť na stoličku. Jeho porcia už musela byť studená. Smutne som pozrel na krásne naaranžovaný tanier s kuraťom a gréckym šalátom. Toľko som sa s tým trápil. Ani sa len neobťažoval pozrieť smerom ku krásne vyzdobenému stolu s horiacimi sviečkami, nie to ešte chytiť do rúk vidličku. Ak to nespraví, asi začnem vrieskať.

"Zložitú? To je slabé slovo, je to IDIOT!" skríkol a takmer mu pri tom z úst vybehli sliny. Zahryzol si do pery a ja som sa len ďalej mračil, s rukami založenými na hrudi. Čakal som kedy konečné skončí so svojim večným monológom a môžeme prejsť na ďalší chod, mimochodom môj najobľúbenejší.

"Kašlime naňho, aj tak ho lamentovaním nijako nezmeníš." Oblapil som ho okolo ramien a posadil sa mu na kolená. V duchu som sa zmieril s tým, že večera je v ťahu. Priblížil som sa k nemu a pobozkal ho. Raz, dva krát...
Pritiahol si ma k sebe ešte bližšie a venoval mi jeden z tých vášnivých bozkov, ktoré ma vedeli priviesť dokonale do varu. Zasmial sa, keď som sa na ňom zavrtel a dal mu tak najavo, čo chcem aby nasledovalo. Nenápadne som odsunul tanier, ktorý ma tam stále rušil a vošiel mu rukou do dlhých vlasov. Miloval som jeho vlasy, boli vždy tak hladké a hebké, ako jeho pokožka.

"Čo keby sme sa presunuli?" odtiahol sa s úsmevom a hlavou naznačil k dverám do spálne. Moje srdce poskočilo...teda ani nie tak srdce, ale určite to neposkočilo úplne doslovne. Iba to nehorázne stvrdlo.

"Bál som sa že sa ani nespýtaš." Zasmial som sa a pleskol som ho po zadku, keď ma zo seba zhodil a vstal. Rozbehol sa do mojej izby, so mnou v pätách.

"Dobrý večer pane, prajete si ustlať posteľ?" kľakol si do prostriedku mojej veľkej postele a rukami za zaprel o matrac.

"Skôr by som bol radšej keby ste mi ju pomohli rozhádzať, drahý pane." Zvalil som sa vedľa a zdrapil ho za zátylok, až sa mi okuliare zošmykli na koniec nosa. Načiahol ruku a dal mi ich dole. Pobozkal ma na koniec nosa a odložil ich bokom. Už pekne dlho mi vadili, ale stále som sa akosi nedostal k tomu, aby som si zadovážil šošovky.

"Zbožňujem tvoj roztomilý úsmev." Potiahol ma za obe líca keď si všimol ako sa naňho škerím. Capol som ho po ruke a zlostne zafučal. Nenávidel som to, starú mamu som tĺcť nemohol keď mi niečo také spravila, ale jemu jednu vraziť môžem, tak nech neprovokuje. Vedel ako strašne to nemám rád. Robilo mu radosť keď ma mohol naštvať. Ale na druhej strane, to udobrovanie potom stálo za to.

"A ja zbožňujem tvoj zadok." Vykríkol som veselo a oboma rukami ho po ňom poriadne pleskol, sledujúc ako vyskočil. Zvalil sa na mňa a bozkával ma všade kam len dočiahol a nedočkavo zo mňa strhával šaty. Tiež som priveľmi nezaháľal...
________________________________________________________________
Gerard:
"Mikey!" reval som do telefónu, ktorý bol už hluchý. Zaťal som zuby a snažil sa upokojiť nutkanie šmariť mobil o stenu. Bol som podnapitý a nemohol som len tak sadnúť do auta odfrčať domov. Nie že by som to nikdy predtým neurobil, ale v rámci môjho lepšieho ja som sa pre dnešok rozhodol, že ma niekto odvezie. A ten niekto sa na mňa momentálne zvysoka vy...vykašľal. Obzeral som sa okolo seba a dezorientovane chodil sem a tam. Všímal som si pohľady ktorými ma ostatní obdarovávali, ale teraz som bol priveľmi naštvaný aby som myslel na sex.

Strčil som mobilný telefón späť do vrecka koženej bundy a oprel sa o stenu aby som si zapálil. Potiahol som a vyfúkol parádny oblak dymu. Zahľadel som sa na svoje auto a premýšľal čo teraz. Poprosiť niekoho aby ma odviezol? Nadvihol som jedno obočie a pohodil hlavou, aby som z tváre dostal otravný prameň vlasov.

Sledoval som ľudí a premýšľal, kto by sa mohol stať mojou potenciálnou obeťou. Mal by som sa mu čím odmeniť, o to som sa nebál. Usmial som sa pri tej myšlienke a znova strčil filter cigarety do úst. Obzrel som sa smerom k východu a vtedy som ho zbadal. Cigareta mi takmer vypadla z úst ako som ich pootvoril. Prižmúril som oči a zameriaval. Hovorí sa predsa že ak na človeka niekto uprene hľadí vycíti to a obráti sa.
Bingo! Usmial som sa a odlepil svoje telo od studenej steny. Zastal neďaleko a zvedavo si ma premeriaval. Zjavne si ma pamätal.

"Prišiel si poďakovať za drink?" zaškeril som sa a odhodil ohorok bokom.

"Za ten som už myslím poďakoval." Vystrčil bradu a založil si ruky na hrudi. Zoširoka som sa usmial a odhalil pri tom zuby.

"Človek nikdy nevie."
Premeriaval som si ho od hlavy po päty, samozrejme nenápadne, a prisahal by som si že robil presne to isté. To nie je zlý začiatok.
To Be Continuited...Klaudiqa