Září 2010

Shit Happens

15. září 2010 v 20:33 | Klaudiqa
Tu je tá sľubovaná jednorázovka. 2382 krvopotne napísaných a premyslených slov! Dúfam že sa vám bude dobre čítať a ďakujem ľuďom, ktorí nie sú leniví komentovať, poteší to, vážne. 
Venované Kisss za jej predošlý koment :)) Veľa to pre mňa znamená. 
"Do riti, do riti a ešte raz do riti!!!" skríkol Gerard, keď sa koleso auta len viac zaborilo do vodnatého bahna. Nakoniec mu to celé skapalo a už viac nedokázal
naštartovať.

"Mali sme isť pekne po ceste, nie touto "skratkou"." Zamrmlal Frank spôsobom: ja som ti to hovoril,
a pozrel von oknom. Z hustých tmavých mračien lialo ako z krhly a listy stromov stojacich blízko lesnej cesty, sa divo metali v prudkom vetre. Mal mu zabrániť v tom, aby odbočil z hlavnej cesty, aj keď boli jeho argumenty o tom, že budú skôr doma, dosť presvedčivé. Teraz však ľutoval že si nestál viac za svojim a nechal sa tak ľahko obmäkčiť.   

"Fajn, je to všetko moja vina. Zlynčuj ma za to!" treskol Gerard dlaňou zlostne po volante, až sa lesom ozval zvuk klaksóna. Akoby s ním
to auto v tomto súhlasilo.

"Čo budeme teraz robiť?" úkosom naňho pozrel Frank. Nerád by zostal na úplne neznámom mieste, keď sa ešte k tomu stmievalo a vonku zúril taký nečas.

"Počkáme do rána." Mykol Gerard ramenami. Nič lepšie mu totiž nenapadlo. Neprichádzalo do úvahy aby teraz vystupoval z auta a rozbehol sa hľadať nejakú pomoc. Prečkajú tu do rána, veď auto je pre oboch dostatočne veľké, a potom sa uvidí. Ráno múdrejšie večera, hovorí sa predsa.

"Do rána?" hlas sa mu mimovoľne zatriasol, keď si len pomyslel že by mal stráviť noc uprostred ničoho. Neveriacky šibol pohľadom smerom k svojmu kamarátovi sediacemu za volantom. Akosi sa mu to nepozdávalo. Gerardova spoločnosť mu nevadila, bola s ním zábava, veď sa predsa poznali od škôlky, ale byť uväznený len na pár štvorcových metroch mu akosi nerobilo dobre.

"Máš strach?" uškrnul sa Gerard, držiac volant oboma rukami. Vždy rád Frankieho strašieval desivými historkami a duchoch a mŕtvych ľuďoch, ktorí sa pohybujú nocou ako zombíci. Jeho také veci akosi nebrali, to len Frank mal potom vždy plné gate. Bolo to kruté, ale nemohol si pomôcť. Ten pohľad keď sa Frank triasol od strachu až si zatínal nechty do kože, stál za to.

"Nie." Pokrútil Frank hrdinsky hlavou. Ako si môže myslieť, že by sa práve on bál. No aj keď sa hral navonok na hrdinu, nenápadne poškuľoval cez okno von do tmy, či nezazrie nejakého starého chlapa s motorovou pílou v ruke. Asi sa mal prestať dívať, na tie otrasné krvavé filmy, ktoré jeho kamarát tak zbožňuje. On z nich má akurát tak ťažké sny.

"Tak fajn." Prehodil Gerard nevinne, no aj tak ho stále s nenápadným úškrnom pozoroval. Ani náhodou sa nezdal byť úplne v poriadku ako sa mu snažil natárať.

"Chceš spať na zadnom sedadle, alebo tu?" naznačil mu Gerard na priestranné predné sedadlo a spýtavo naňho pozrel. Výhodou tohto auta bolo, že prednú časť tvorilo vlastne jedno dlhé sedadlo, takže ak sa po žúrke náhodou nemal ako dopraviť domov, mohol sa tu pohodlne vyspať.

Frank však vyzeral, že sa každú chvíľu asi rozplače. Nechcel vyzerať ako totálny srab, ale nemohol si pomôcť. Jeho psychika si s ním proste robila čo sa jej zapáčilo.

"Ja neviem." Pípol a skákal pohľadom z jedného miesta na druhé.

"Ty si posratý až za ušami." Nadvihol Gerard obočie. Vôbec ho to totiž neprekvapilo. Dalo sa čakať že jeho hrdinstvo nakoniec prebije skutočný strach. Nechcel sa mu smiať priamo do tváre, tak sa rozhodol statočne vydržať s polo-vážnou tvárou.

"Nie som!" obraňoval sa zúrivo Frank. Všetci ho mali za sraba a to ho štvalo. Teda najmä preto lebo vedel, že ním v skutočnosti naozaj je. Ostatní to predsa vedieť nemuseli.

"Nič si z toho nerob, nikomu to nepoviem. Nejako tú noc vydržíme a hneď ráno, sa pokúsim dostať nás odtiaľto, dobre?" bratsky ho chytil za rameno aby ho aspoň trochu upokojil. Možno to trochu aj pomohlo, lebo porazenecky prikývol a položil svoju ruku na tú jeho.

"Nemám rád keď som v noci na neznámom mieste. Hlavne na takomto." Zamrmlal ticho a potom sa už bez slova pretisol pomedzi operadlá do zadnej časti auta.

"Tak fajn." Tľapol si Gerard rukami po stehnách, keď sa Frank konečne uvelebil na zadnom sedadle. Z toho vyplývalo, že jemu zostalo už len to predné. Iba ak by sa spolu chceli tlačiť na jednom, ale to v mysli jednoznačne zavrhol. Nebudú sa tu predsa hrať na buzíkov, aj keď Frankovi by to možno bolo v tejto situácií jedno. Ale veď bude od neho ani nie pol metra, to snáď ešte zvládne.

"Leží sa ti pohodlne?" nadvihol ešte hlavu, aby sa presvedčil, že tam Frank nesedí skrčený kdesi v kúte, s kolenami pod bradou.

"Áno." Počul jeho hlas, no keď nazrel dozadu, presvedčil sa o svojom správnom predpoklade. Jediný rozdiel bol, že Frank ležal, no nohy mal pritisnuté k telu ako to len šlo. Vyzeral ako obrovské prerastené embryo.

"Frankie..." zatiahol otrávene a znova sa posadil.

"Čo je?" nadvihol hlavu a keď si všimol že naňho pozerá, zahanbene sklopil oči. Teraz sa mu určite začne smiať a bude mať sprosté poznámky, ako vždy pred chalanmi. Nikdy to nemyslí zle, len sa vyťahuje aby vyzeral cool, len Franka to vždy potom mrzí. Kvôli tomu, že sa nedokáže trocha prekonať.

"Ale nič, dobrú noc." Pokrútil Gerard rezignovane hlavou a znova sa uložil v čo najpohodlnejšej polohe.

"Dobrú." Začul len Frankov jemný hlas predtým, ako zavrel oči. Keď sa asi pol desiatich minútach znova ozval, Gerardovi na perách vyskočil jemný úsmev. Tušil to.

"Spíš?" ozvalo sa spoza operadla.

"Ešte nie." Priznal Gerard namiesto toho, aby sa zatajil a predstieral že spí. Veď by Frank zošalel od strachu. "Nemôžeš zaspať?" spýtal sa. Odpoveď poznal.

"Nejde to." Frank hovoril ticho, počul ho len sťažka.

"Chceš si vymeniť miesta?" skúsil to inak.

"To mi nepomôže." Odpovedal ticho. "Nechceš ísť radšej ty sem?" Gerard stuhol a strnulo zostal ležať na mieste. Na čele sa mu vytvorila kolmá vráska a stále dokola si v hlave prehrával otázku, ktorú mu Frank položil.

"To ako, že by sme ležali obaja vzadu?" chcel si byť istý, že to pochopil správne.

"No áno." Odpovedal Frank hlasom, ako keby od neho snáď pýtal ostrov v Karibiku.
"Nič si z toho nerob, nikomu to nepoviem. Nejako tú noc vydržíme a hneď ráno, sa pokúsiš dostať nás odtiaľto, dobre?" doložil rýchlo.

Gerard sa tlmene zasmial, keď Frank použil presne rovnakú vetu, ktorú mu hovoril on aby ho upokojil.

"Ty si ale magor." Vyprskol, no zdvihol sa, aby mu vyhovel. Preliezol na druhú stranu.
"Veď ale uhni, nie?" pleskol ho dlaňou po lýtku a Frank rýchlo zložil nohy dole zo sedačky a posunul sa ešte viac ku kraju. Našťastie to tu bolo dosť široké.

"Pripadám si ako teploš." Odfrkol Gerard, no aj napriek tomu sa šuchol za Franka a strčil im pod hlavu jeho mikinu.
Frank sa pred ním ticho zachichotal.

"No povedz že nemám pravdu."

"Možno trochu." Frank sa prevrátil na druhý bok a teraz ležal tvárou k nemu. Trochu posunul hlavu dozadu, no aj tak to príliš nešlo, narazil zozadu o kožený poťah. Bolo tu málo svetla, no Frankovu tvár videl dobre. Usmieval sa naňho a potom unavene privrel oči a pomaly zívol. Vyzeral ako malé dieťa.
Gerard naňho proste stále len zízal, bez slov, aby sa neprezradil.

"Nezízaj tak na mňa a spi." Zamrkal a rýchlo pozrel inam, ako do čerta vie že sa pozeral práve naňho? Veď je tu tma a mal zavreté oči.

"Nezízam." Oponoval ticho a tiež privrel oči, aby sa nestrápňoval ešte viac. Pre boha veď sa správa ako malé decko.

"Gerard?" ozvalo sa po chvíli opäť.

"Čo je zase?" zafňukal zúfalo Gerard. Chcel už konečne pokojne spať, dokonca sa prekonal a natlačil sa s Frankom na jedno sedadlo, tak čo ešte? Snáď mu nemá zaspievať uspávanku na dobrú noc?

"Chcel som sa len spýtať..ale nič." Zakončil rýchlo Frank a metavo pokrútil hlavou. "Zabudni na to." Znova stíchol.
Ďalšia vec, ktorú Gerard neznášal. Keď niečo začne rozprávať a usúdi že je to hlúposť, povie ale nič, zabudni na to a jeho ide potom rozhodiť ako úporne premýšľa, čo tá "hlúposť" vlastne bola.

"Tak čo si to chcel?" ozval sa konečne po chvíli, keď sa premáhal, aby sa to nespýtal. Zvedavosť bola napokon silnejšia.

"Bozkával si sa niekedy s chalanom?"

Gerard prudko nadvihol hlavu, až Frank takmer spadol zo sedadla do uličky. "Frank, začínam sa o teba vážne obávať!" pokrútil neisto hlavou, až mu tmavé vlasy lietali zo strany na stranu.

"Veď to bola len obyčajná otázka!" bránil sa Frank, znova si hľadajúc pohodlnú polohu na spanie.

"Nie je to obyčajná otázka, aspoň vtedy nie, keď ležíme oproti sebe na sakramentsky úzkom koženom sedadle!" dobre, nebolo možno také úzke, ale nejako svoje obavy zdôvodniť musel. Zrazu sa cítil neisto, akoby Frank týmito svojimi otázkami mieril k niečomu podstatnejšiemu. Práve toho sa bál.

"Tak prepáč." Odvrkol urazene menší z dvojice a rozhodol sa, ďalej sa tým nezapodievať.

"Ako si to myslel, či som sa už bozkával s chalanom? Ty azda hej?" dodal poslednú otázku trochu váhavo a nedočkavo čakal na odpoveď, ktorá však neprichádzala. "Nehraj sa teraz na urazeného, teba by taká otázka od kamoša neprekvapila?" bránil svoju prudkú reakciu Gerard.

"Nie." Sypol Frank a ďalej predstieral, že spí.
Gerard nespokojne stisol pery a premáhal nutkanie, strčiť doňho, aby sa roztiahol rovno medzi sedadlá, ako žaba. Len horko ťažko si k sebe pritisol ruky, aby to naozaj nespravil.

"Pýtal si sa to preto že si to už zažil a chceš sa pochváliť?" uškrnul sa uštipačne Gerard. "alebo sa ma pýtaš preto že by si to chcel vyskúšať?"
Frank prudko otvoril oči a pozrel na svojho kamaráta, akoby práve spadol z jahody. Určite si z neho len uťahuje. Otrávene vzdychol a rátal do desať.

"Len sa smej." Zaškrípal zubami.

"Ale ja sa ti nesmejem."

"To iste."

"Fakt nie!"

"Tak ma teda pobozkaj."

"Čože?! Zbláznil si sa?"

"Vyzerám že som sa zbláznil?" narovnal sa Frank. "Už dlhšie mám totiž podozrenie že sa mi páčia aj chalani." Zamyslene sklopil hlavu a bol rád, že
je to z neho konečne vonku.

Tak preto tu okolo toho chodil ako okolo horúcej kaše! Pomyslel si Gerard, keď mu konečne nad hlavou zablikala drobná žiarovka. Nevedel čo má na to odpovedať, preto radšej mlčal. Nechcel sa Franka dotknúť, aj tak ho mal stále rovnako rád. Nič sa tým pre neho nemenilo, ako keby mu len práve oznámil, čo mal na obed.

"A je to len podozrenie, alebo to vieš?" Frank sa posadil a zadumane pozrel von oknom. Videl však len tmavú masu za zahmleným oknom.

"Povedal som predsa podozrenie..."

"Fajn ja sa len pýtam." Zdvihol obranne obe ruky do vzduchu. "Tak to zisti." Mykol Gerard ľahostajne ramenami.

"Ako?"

Odpoveď však neprišla. Gerard rozhodne načiahol ruku a zdrapil Frankieho spredu za sveter. Pritiahol si ho čo najbližšie a vrhol sa na jeho pery. Musel privrieť oči, prišlo mu hrozne čudné že bozkáva svojho najlepšieho priateľa a snažil sa predstaviť si pred sebou nejakú peknú ženu. Bolo to tak ľahšie, než s otvorenými očami pozorovať Franka, ktorý mu robí výter mandlí.

Zapojil teda jazyk tiež a musel priznať, že to nakoniec ani nebolo také zlé. Bozk ako bozk. Chytil Franka za zátylok a pokúsil sa posadiť, lebo táto poloha, napoly ležmo, bola príliš nepohodlná pre jeho ubolenú chrbticu.

"Au!" sykol bolestne do Frankových úst, keď si nešikovne treskol hlavu o strop auta. Frank ho pritlačil o operadlo a obkročmo si kľakol na sedadlo. Zadýchane sa bozkávali a Gerard si spomenul na film skrotená hora, ktorý nedávno s chalanmi pozeral. Smiali sa na tom ako diví.
Ktovie čo by robili teraz, keby videli týchto dvoch kovbojov ako si testujú svoju bisexualitu.

Frank sa od neho na moment odtiahol a prekvapene naňho zagánil. Gerard nechápavo zvraštil obočie. "Bozkávam sa až tak zle?"

"tebe stojí." Zapišťal pobavene Frank a trochu sa nadvihol, odhaliac tak dosť veľkú hrču v Gerardovych nohaviciach.

"Nie, nestojí." Pokrútil Gerard záporne hlavou a snažil sa napraviť si nohavice tak, aby to nebolo vidno. Ako sa mu to do čerta mohlo stať? Nepomohlo to.

"Ale áno." Zazubil sa Frank od ucha k uchu a vyprskol do smiechu. Načiahol opatrne ruku a dlaňou zatlačil o rázporok. Gerard aj napriek tomu že nechcel, zavzdychal a pritlačil panvou oproti. Frankovi sa od údivu rozšírili zreničky, a takmer obdivne zapískal.

"Takže neviem kto je tu bi." Doložil úplne nevinne a vychutnával si pohľad na vzrušeného Gerarda.

"Zavri držku." Pohrozil mu výhražne Gerard, no so šikmou vežou v nohaviciach jeho hrozby vyzneli nanajvýš tak komicky. Aspoň pre Franka.

"Fajn, ale zavriem si ju po svojom." Súhlasil Frank a znova sa vrhol na jeho ústa. Gerard nestihol povedať ani slovko na protest a znova ho pritláčal k sedadlu, s rukou v jeho rozkroku. Autom sa ozývali len vzdychy tlmené bozkami a sem tam sa s nimi poriadne zatriaslo.

Gerard však stále úporne premýšľal nad tým, ako sa mu to len mohlo stať. Veď sa mu predsa páčia dievčatá! Frankove dotyky mu však prestávali byť čoraz menej nepríjemne a keď na sebe obaja ležali len v spodnom prádle, pristihol sa pri tom, ako si želá milovať sa s ním. Mohol si nadávať do bláznov koľko chcel, tak to proste bolo a podľa všetkého si to myslel aj Frankie.

"Počkaj!" zastavil ho však, keď mu chcel stiahnuť tmavo-modré boxerky. "Nechcem to uponáhľať." Zahryzol si do pery a roztomilo sa usmial. Geard len prikývol a stiahol ruku nižšie, na jeho stehno.

"Ak by mi niekto včera povedal že sa toto stane, asi by som mu neveril. A tebe by som asi najskôr rozbil hubu." Priznal sa Gerard sebaisto.

"Nikomu to ale nepovieme." Dotkol sa Frank jeho vlasov a začal si ich obmotávať okolo ukazováka. Slovo nikomu zdôraznil a spýtavo sa na svojho kamaráta zahľadel. Aspoň teraz by bol rád, keby sa o tom nehovorilo. Chalani určite nebudú nadšení.

"Hádam si si nemyslel že to budem chcieť niekedy niekomu zavesiť na krk." Ošíval sa Gee neisto a znepokojene sa pomrvil.
Frank až prirýchlo pokrútil hlavou. "Jasne že nie."

"Tak fajn," vydýchol si Gerard a znova sa pousmial a pohladil ho po líci. "Nie som na chlapcov," nadvihol obočie. "len na teba, Frank Anthony Iero." Odhalil zuby a na lícach sa mu vytvorili roztomilé jamky.

"Ja zase na teba, Gerard Arthur Way." Venoval mu letmý bozk a ľahol si na jeho nahú hruď.

"Už sa nebojíš zostať v noci na neznámom mieste, však?" nadvihol Gerard ešte posledný krát hlavu.

Frank len zavrtel hlavou a ticho sa zachichotal. "S tebou už nikdy." Tuho ho objal a privrel spokojne oči.

The End


New things gonna come!

14. září 2010 v 22:41 | Klaudiqa |  [ Moje Kecy
Rozpísala som ďalšiu jednorázovku :D wheey a že prečo sa tak teším? Možno preto, lebo tentoraz sa mi to naozaj páči a dávam si na tom extra záležať. Teda ja si dávam na všetkom záležať ale na toto som hrdá pretože som nemala vôbec žiadnen nápad, ale aj tak som začala písať a zrazu sa z toho vykľulo toto. Nie je ešte dokončená, píšem ju už asi tretí deň pretože stále niečo mením, ale dúfam že si ju prečítate a bude sa vám páčiť :) Ako inak je to opäť Frerard, ale chystám novú, fungl novú rubriku s poviedkami slash typu, tak sa máte načo tešiť. 

Luv Ya :) Klaudiqa 
dfgd

For your Entertainment

13. září 2010 v 16:22 | Klaudiqa
Sľubovaná jednorázovka :) mala som ju rozpísanú ešte pred odchodom do Talianska a teraz sa mi ju konečne podarilo dokončiť :) 
Ak sa vám aj bude zdať trochu pomotaná a roztržitá, kašľať na to. Mne sa to takto páči :D 


Frank sedel ticho v aute a fajčil už tretiu cigaretu. Takýmto spôsobom zo seba zhadzoval stres, presne ako keď popol odpadne z cigarety na zem. Potreboval vypnúť, zresetovať hlavu. Bolo toho naňho veľa.
Vonku bolo už chladno a z kanálov pomaly stúpala snehobiela para. Vystrčil ruku z pootvoreného okienka a znova klepol ukazovákom po špičke cigarety. Posledný krát si ju vložil do úst a potom ju odhodil k obrubníku. Vyfúkol pred seba poslednú dávku dymu a potom si odpľul.

Z neďalekého vchodu počul hlasnú, ťahavú hudbu. Vtierala sa mu do uší a ovíjala sa mu okolo tela ako otravný had. Mávol rukou aby rozvíril dym okolo seba a možno tak chcel zahnať aj čierne myšlienky. V poslednom čase ho otravovali akosi pričasto, len tak z ničoho nič sa priplazili k jeho prahu a bez zaklopania vošli do jeho mysle. Stále mal pred sebou len jedinú tvár, len tá ho momentálne najviac trápila.

Načiahol ruku, odhodlane otvoril dvere a vystúpil z ojazdeného auta tmavej farby. Lak sa už na boku trochu olupoval, no aj tak mal to auto rád. Prvý darček k jeho šestnástym narodeninám. Oprel sa zadkom o dvere a takmer nečujne ich privrel.

So hot
Out the box
Can we pick up the pace?
Turn it up,

Heat it up
I need to be entertained
Kľúče si prstom zatlačil hlbšie do vrecka a vykročil tmavou nocou v ústrety hudbe, ktorá sa mu tak hrozne nepáčila, odkedy ju začul.

Do nosa mu udrela ťažká vôňa zmesi rôznych parfumov. Nespokojne potiahol nosom a len sťažka potlačil nutkanie kýchnuť si. Oči si museli najprv zvyknúť na tmu, i keď vonku nebolo o nič svetlejšie, ale reflektor ktorý ho oslepil hneď pri vchode mu na pár minút zobral zrak. Videl pred sebou tmavé fľaky a medzi nimi chabé zariadenie klubu, v ktorom sa odrazu ocitol.

Nikdy predtým tu nebol a akoby to bolo len včera keď počul sám seba hovoriť: "Do toho pajzla ja nikdy nevkročím!" Uchechtol sa pri tej spomienke ktorá mu zrazu prišla na rozum a očami pátral v interiéri po nejakom voľnom sedadle. Vlastne tu ani nebolo tak plno, ale nechcel byť toľko na očiach, preto hľadal niečo viac zašité vzadu.

"Pomôžem nejako?" zamrkal a rýchlo obrátil hlavu k vysokému bradatému mužovi. Nepáčil sa mu spôsob ako sa naňho usmieval.

"Len hľadám vhodné miesto." Odpovedal znudene a mal v úmysle ďalej mu nevenovať pozornosť.

"Ak by si mal záujem, môžeš si vybrať aj jeden z boxov." Spiklenecky na Franka žmurkol a jemu takmer prišlo zle. Na konci miestnosti boli malé priestory, len oddelené červeným kusom látky, za ktorými si mohol objednať tanec. Len krátko prikývol a zaťal zuby, keď ho priateľsky potľapkal po pleci, so širokým úsmevom na spotenej tvári. Z nohy na nohu našľapoval a prechádzal sa pomedzi stoly, niektoré čiastočne obsadené, iné úplne nedotknuté a prázdne. Nebolo tu veľa ľudí, no kvôli hudbe musel človek zvýšiť hlas aby sa vôbec dohovoril, preto sa zdalo, akoby tu bolo plno.

Boxom sa zďaleka vyhol, už len preto že mu ich ponúkal taký zanedbaný chudák. Ktovie čo by v nich našiel. Posadil sa však tak, aby na ne z bezpečnej vzdialenosti dovidel. Podľa hodiniek na ruke usúdil, že ešte nie je toľko na to, aby sa to tu zaplnilo ľuďmi. Aj keď o tom dosť pochyboval.

Boxy boli tiež takmer prázdne, len v niektorých sa lenivo okolo tyče vlnili čudne vyzerajúci muži, tancujúci pre nejakého lačného zákazníka. Niektoré boli zatiahnuté a niektoré nie, asi dotyčným vôbec neprekážalo že na ich ruky v nohaviciach vidí celý podnik. Frank nespokojne cmukol perami a obzrel sa k baru v očakávaní, že si ho niekto konečne všimne a príde ho obslúžiť. Tuho stisol pery k sebe. Nikto si ho tu nevšímal.
Teda takmer nikto, stále na sebe cítil pohľad toho odporného chlapíka, ktorý sa mu prihovoril pri vchode. Akoby mal v úmysle
kontrolovať každý jeho pohyb. Zaprisahal sa, že tam ani náhodou nepozrie, ešte by mu tak dal dôvod znovu za ním prísť a to bolo to posledné, čo chcel.

Ani jeden muž z tých, ktorí tu tancovali, sa mu nepáčil. Načo sem vlastne chodil? Čo si myslel že tu nájde?
Zašiel aspoň k baru a objednal si niečo na pitie. Napäto si hrýzol do pery kým čakal a pripadalo mu to ako večnosť, kým k nemu barman posunul pohár s vodkou. Kopol ju do seba a objednal si ďalšiu. Po štvrtej sa odtiahol od leštenej dubovej dosky a neisto kráčal k jednému z prázdnych boxov. Veď prinajhoršom sa zdvihne a zmizne odtiaľto. Sadol si na koženú sedačku a oprel si hlavu o svoju zatvorenú päsť. Trvalo večnosť, kým sa spoza červenej zvlnenej opony vynorila vysoká postava. Skoro zaspal mysliac si, že nie je dôležitý natoľko, aby si ho tu niekto všimol.

Zatajil dych, keď si mladíka premeral od nôh až hore. Mal bledú pokožku a tmavé vlasy, ktoré mu padali do tváre, čiastočne ju tak zakrývajúc. Opona za ním bola zatiahnutá, preto nikto nevidel prekvapenie v jeho tvári, keď sa muž pevne chytil tyče a zavlnil bokmi, odetými v tesných potrhaných džínsoch. Zjavne si nevšímal nič naokolo, len tancoval, akoby sám pre seba. Chodilo sem toľko nechutných a zvrhlých ľudí, že bolo pre neho lepšie, keď sa pri tanci odosobnil a prestal si všímať ich úchylné pohľady a gestá.
Akoby to ešte nestačilo, nemal ani dobrú náladu. Zákazníkov bolo málo a prepitné skoro žiadne, musel predsa z niečoho žiť.

"Gerard?" začul za sebou známy hlas. Prestal tancovať a len strnulo ostal stáť na mieste, bojac sa obrátiť hlavu. "Tak toto bol ten dôvod?" začudoval sa zmätene Frank, dožadujúc sa svojej odpovede. Poznal Gerarda len krátko, no netrvalo mu dlho aby mu pomotal hlavu. Preto ho tak ranilo, keď mu s chabým vysvetlením pred sebou zavrel dvere, nepustiac ho k sebe bližšie.

Gerard sa zhlboka nadýchol a cítil, ako sa na celom tele začína triasť. Ako mu teraz môže pozrieť do očí? Pomaly obrátil hlavu a zbadal za sebou sedieť Franka. V tejto chvíli si najviac prial prepadnúť sa niekam pod zem, nikdy by mu nenapadlo, že Frank niekedy zavíta do tejto putiky, ktorú on nazýva pracovisko.
Hanbil sa za seba ako pes. Nikdy sa nechcel dožiť toho, aby niekto z ľudí na ktorých mu záleží zistil, čo ho živí. Preto to s Frankom ukončil skôr, ako bolo neskoro, aj keď ho to veľmi mrzelo.

"Frank..." vydýchol vystrašene jeho meno a prekrížil si ruky na prsiach, akoby tým mohol zakryť svoju odhalenú polovicu tela. Ruky sa mu triasli a srdce mu divo búšilo. Určite ho v tejto chvíli nenávidí.
Obaja na seba len zízali akoby sa videli po prvý krát a nikto z nich nebol schopný prehovoriť ako prvý.

Frank sa z počiatočného šoku spamätal ako prvý. "No tak začni." Prehodil si nohu cez nohu a znova sa oprel.

"Prosím?" spýtal sa roztrasene Gerard. Mal dojem že len zle počul.
Push the limit
Are you with it?
Baby, don't be afraid
I'ma hurt 'ya real good, baby

"Tancuj." Nadvihol Frank obočie a naznačil mu, aby sa začal konečne hýbať. Gerard len nechápavo stál na mieste a premýšľal, či to myslí vážne, alebo sa mu vysmieva priamo do tváre. "Ak si ma vymenil za toto, tak chcem aspoň vedieť či to stojí za to." Povedal Frank trochu zlomyseľne a nespúšťal z neho oči.

Gerard nerozhodne stál na mieste a mal chuť zdupkať, aj keby sa tým strápnil. Frankova reakcia ho dosť znervóznila a ešte viac jeho požiadavka aby preňho aj napriek všetkému tancoval.

"To nemyslíš vážne." Pokrútil hlavou v očakávaní, že ho mávnutím ruky pošle rovno do čerta.

"Myslím." Uškrnul sa Frank, nadvihnúc pravý kútik úst dohora. Vzrušoval ho pohľad na Gerardove polonahé telo a on si sem dnes večer predsa prišiel prevetrať hlavu, no nie? Hnev a sklamanie ostali kdesi bokom, keď očami hladkal smotanovo-biele milimetre nahej kože Gerardovho tela.
Nakoniec ho prestalo baviť čakať, Gerard bol z toho stále v pomykove, tak sa to rozhodol vziať do svojich rúk. Prudko vstal a po prekonaní vzdialenosti dvoch schodíkov, stál rovno pri mladíkovi, takmer o hlavu vyššom ako bol on sám. Pritisol ho chrbtom k chladnej kovovej tyči okolo ktorej mal tancovať a drzo sa mu zahľadel do očí.
Let's go
It's my show
Baby, do what I say
Don't trip off the glitz
That I'm gonna display

"Tak dostanem svoj tanec?" spýtal sa. Vytiahol z vrecka papierovú bankovku a provokatívne mu ju vopchal za lem nohavíc. Rukou potom skĺzol z koženého opaska, dole rázporkom a nechal ju bezvládne ovisnúť popri tele. Stúpol si na špičky tak, aby čo najlepšie dočiahol Gerardove ústa. Až tak vysoko to pre neho nebolo, vtisol mu na pery letmý bozk a v tom pocítil, ako sa Gerard začal hýbať. Pohupoval bokmi do rytmu hudby, ktorá hrala vonku v bare, nevzďaľujúc sa od Franka ani na centimeter. Chytil ho okolo bokov a pritisol si ho ešte viac k sebe, aby cítil každý jeho pohyb.

Takmer sa dotýkali nosmi a obaja sa navzájom častovali veľavýznamnými úsmevmi. Úplne bez slov si prezrádzali viac ako bolo treba.
Gerard cítil na krku Frankov horúci dych a to ho nútilo pokračovať v tanci ďalej, čoraz nástojčivejšie a dravšie.

I told ya
I'ma hold ya down until you're amazed
Give it to ya 'til you're screaming my name

Chcel si jeho tanec užiť čo najlepšie, preto o dva kroky poodstúpil a zvedavo pozoroval ako sa obratne a ladne pohybuje na svojom "parkete". Bol dobrý v tom čo robil, to sa musí uznať, ale prečo tancuje práve v tomto zafajčenom bare, to Frankovi stále nešlo do hlavy. Je to pre peniaze? Baví ho to tu? O tom vážne pochyboval, už len keď ho zbadal vojsť, si všimol jeho znudený výraz a ovisnuté kútiky úst.

Z myšlienok ho vytrhol samotný Gerard, keď pritancoval až k nemu a položil mu ruky na boky.
Pousmial sa pri pohľade na Frankov výraz, ktorý by sa dokonale hodil do akéhokoľvek porno filmu.

Frank ho prudko chytil za lem nohavíc a ťahal za sebou. Tanca mal nateraz dosť, teraz potreboval inú činnosť, na ktorú by zameral svoje zmysly. Ešte predtým ako obaja padli na sedačku, stihol skontrolovať, či je tmavo-červený záves poriadne zatiahnutý.

Oh, do you know what you got into?
Can you handle what I'm 'bout to do?
'Cause it's about to get rough for you
I'm here for you entertainment

.....

"Čo tak začať od začiatku?" prerušil chvíľu ticha Gerard, hladiac Frankovu nahú hruď. "Som Gerard." Odkašľal si, keď sa mu hlas trochu zlomil a nadvihnúc sa na lakti, podal Frankiemu svoju pravicu.

"Na to je už trochu neskoro, nemyslíš?" zasmial sa zvonivo Frank. Letmo naňho zdola pozrel a žmurkol.
Gerard mu venoval tiež chichot, ktorý stlmil Frankovou hruďou.

"Aj tak mi je ľúto že si sa to musel dozvedieť takto. Hanbím sa za seba." Sklopil váhavo hlavu, aby Frank nevidel jeho rozpaky. Určite je teraz červený ako rak.

"Stalo sa. Ale jedno pozitívum na tom je..." pokýval spokojne Frank hlavou a tľapol ho hravo po zadku. Gerard so stále sklopenou hlavou, vybuchol do smiechu.

"Si hrozný." Ale musel priznať, že mu odľahlo.

"Tak kedy dáme "prvé" rande?" naznačil Frank prstami uvodzovky. Obaja sa znova rozosmiali.

.....

"Vďaka bolo to fajn." Zoširoka sa usmial Frank na zo začiatku nesympatického chlapíka pri vchode, ktorý sa mu predtým tak ochotne prihováral. Teraz sa mu už nezdal taký hrozný.

Chlapík len prekvapene zažmurkal a pozeral za odchádzajúcim Frankom, ktorý sa tešil na nový začiatok. Jeho mizerná nálada bola zrazu fuč. Sadol za volant, aby počkal kým jeho priateľovi skončí šichta.
Zapol rádio a odhodil škatuľku cigariet von oknom, do najbližších kríkov.

The End 

Cemetery Drive XXX.

7. září 2010 v 21:36 | Klaudiqa |  Cemetery Drive
Tak, dovolenka v Taliansku skončila a ja som sa znova vrátila. A viete že mi to tu aj chýbalo? Písanie a tak. Vždy keď som len tak ležala na pláži a nevedela čo s rukami, chcelo sa mi písať. Ale aspoň som mala čas vymyslieť veľa nových vecí a medzi ne patrí aj toto pokráčko, tak dúfam že sa vám bude páčiť :)) For Miška :) 

Gerard si našťastie až doteraz nestihol nič všimnúť. Aj naďalej okupoval časť môjho tela, z ktorej vytekali malé množstvá krvi. Ruka s nožíkom v ruke sa mi nebadane zatriasla, no moje odhodlanie bolo pevné a nehodlala som ho akokoľvek meniť.

Zastonala som mu do úst, keď sa čepeľ ostrého noža stretla s mojou hladkou pokožkou. Pocítila som nad kľúčnou kosťou pichľavú bolesť, no stále som viedla špičku hrotu po svojej koži. Štípalo to ako čert, nikdy predtým som niečo také neurobila. Dobre, pár krát som sa porezala keď som mame chcela pomôcť v kuchyni, ale to sa s týmto nedalo ani len porovnať.

Pri krájaní cibule bola tá bolesť krátka a úplne nečakaná, čo značilo, že odznela tak rýchlo, ako prišla. Teraz som však vedela čo sa stane a o to ma to bolelo viac. Vydýchla som a na čele sa mi určite objavili kolmé vrásky, ako som tlačila obočie k sebe.

Gerard moju náhlu zmenu postrehol a na krátku chvíľu prestal. Keď zbadal čo som to urobila, zdesene pozrel raz na moju zväčšujúcu sa ranu pod krkom a potom do mojej tváre. Bol takmer pološialený od hnevu a horiacej túžby priložiť ústa a plnými dúškami nabrať do úst, pre neho tak sladký mok.

"Šibe ti?!" neodpovedala som keď skríkol, sústreďovala som sa len na to, aby som prestala vnímať svoju bolesť. Zotrela som prstom trochu krvi ktorá mi stekala dole hruďou a začala špiniť, moje obľúbené, snehobiele tričko. Vopchala som si ukazovák do úst a s vypätím všetkých síl, aby som pred ním náhodou nehodila šabľu, som sa uškrnula.

"Je dobrá, nedáš si?" zmyselne som si prst oblizla a potom som si prešla jazykom po stále krvavých perách.

"Ty si sa zbláznila! Pozri čo si urobila." Zdrapil ma za ruku v ktorej som stále držala malý nožík, ktorý bol teraz špinavý od mojej krvi. Keď ju zbadal, pokrčil nosom a prudko sa odvrátil, akoby mu prišlo zle. Ak by som ho nepoznala, určite by som si to myslela. Ale vedela som, že to znamená jediné. Dostal hlad.

"Viem veľmi dobre, čo som urobila." Zlostne som si vytrhla ruku z jeho zovretia a pošúchala si druhou rukou boľavé zápästie. Mal stisk ako zo železa. Určite tam budem mať modriny.

Kútikom oka na mňa pozrel. V tvári mal výraz, akoby ho niečo strašne bolelo. Neoblomne som si v duchu opakovala, že to všetko robím len pre svoje vlastné dobro.

Chytila som ho za rameno a snažila sa ho obrátiť k sebe. Šlo to len ťažko, mal obrovskú silu. Prekvapilo ma, keď ma znova chytil za zápästie, no namiesto toho aby mi ruku od seba odtiahol, pritiahol si ma bližšie a dychčal, akoby zabehol maratón. Zdalo sa mi to zvláštne, najmä preto, že on predsa nedýcha. Teda nie kvôli tomu, aby prežil. Ale očividne mu taká vec ako dychčanie niekomu do tváre, nie je úplne cudzia.

Znova sa prudko nadýchol. Chcela som niečo povedať, ale zastavila ma jeho reakcia. Pomaly zohol hlavu a priložil mi k stále krvácajúcej rane, ruku. Krv sa mu otlačila na prsty a pomaly mu stiekla po palci k zápästiu.

Tak pi! Povzbudzovala som ho v duchu. Akoby ma bol počul, vystrčil jazyk a prešiel mi ním od okraja rany, až k výstrihu. Pozorovala som to so zatajeným dychom a nemohla som sa ubrániť pocitu vzrušenia, pri pohľade naň.

Zodvihol hlavu a na perách mu svietila moja krv, ktorá mala rovnakú farbu ako jeho oči. Žiarili v prítmí ako dva rubíny. Nahol sa bližšie a znova ma pobozkal. Pri tom ma chytil za driek a pritiahol bližšie k sebe. Z hrdla sa mi vydral tichý ston keď som panvou narazila o...tak počkať!

Prekvapene som zažmurkala, je to vôbec možné? Veď je predsa upír, to znamená, mŕtvy!!! Ibaže teraz sa zdá až priveľmi živý. Nedala som najavo svoj šok z tohto objavu a oblapila ho rukami okolo krku. Rana ma už tak veľmi nebolela, alebo som si na tú bolesť už zvykla.

Veľmi rýchlo som pochopila, keď sa trochu ohol a chytil ma zozadu za stehná. Zaprela som sa rukami o jeho zátylok a ovinula nohy okolo jeho pása. Držal ma pevne, no zároveň opatrne, aby ma nerozpučil.

Stále som si v duchu nesmela prestať opakovať, načo to všetko vlastne robím a že to pre mňa nemá byť zábava, ani potešenie.
Robím to z nutnosti, robím to z nutnosti! Opakovala som si stále dookola, keď mi na tele naskočila husia koža. Gerard ma držal zozadu za zátylok aby som nespadla a jeho jazyk mi krúžil na krku pod uchom. Prechádzal ním stále nižšie, až sa dostal ku krvavému fľaku, ktorý zdobil moju hruď. Zaštípalo ma to, ale odvážne som zaťala zuby, kým to neprešlo. Zaklonila som hlavu, aby sa mu ľahšie pilo.

Keby ma teraz videl Bert, nikdy by mi to neodpustil. Nepochopil by, že to nerobím pre svoje potešenie, považoval by ma za obyčajnú, lacnú šľapku. Tak som sa práve teraz aj cítila.

Pri spomienke naň, sa mi v očiach objavili slzy. Prudko som zamrkala viečkami aby som ich od seba odohnala, a snažila som sa myslieť na niečo iné, čo by aspoň na moment odpútalo moju myseľ od čiernych myšlienok, čo sa mi preháňali hlavou.

Zrazu som precitla pri tom, že ma Gerard nesie hore schodmi, do mojej izby. Behom sekundy sme sa dostali k posteli a on zabuchol nohou dvere. Neznášala som tú jeho rýchlosť.

Nadvihol mi tričko a rukou mi prechádzal po bruchu a chvejúcej sa hrudi. Vlastne som sa celá chvela, len som nevedela či od strachu, alebo narastajúceho vzrušenia. Pritiahla som ho k sebe a prudko ho pobozkala. Chytila som golier jeho plášťa a snažila sa ho stiahnuť dole. Podarilo sa mi to len do polovice chrbta, kým si ho nestiahol sám a nehodil ho k nohám postele.

Na moment sa odo mňa odtiahol a nesústredene zamrkal.

"Deje sa niečo?" spýtala som sa nežne a hladila ho rukou po líci. Potriasol hlavou a pokrútil ňou, na znak zápornej odpovede. Znova si ma lačne pritiahol k sebe a zaboril mi pritom prsty do kože na chrbte. Bolestne som zastonala a zdrapila ho za vlasy. Obaja sme dychčali ako po maratóne, no on sa tváril trochu čudne. Akoby bol unavený, možno sa mi to len zdalo.
Predtým krvavé stopy na hrudi mi zmizli, Gerard ich dočista zmyl dole. Cítila som len jeho chladnú ruku, ako blúdi hore dole mojim telom a musela som uznať, že to ani trochu nebol nepríjemný pocit.

Podoprela som sa lakťami keď Gerard zrazu zadýchane zvraštil obočie a sťažka preglgol, snažiac sa lapiť neexistujúci dych.

"Ty malá potvora!" zavrčal naštvane a snažil sa ma chytiť pod krkom, no rýchlo som sa mu vyšmykla a zviezla som sa vedľa postele. Zachytila som a okrajov plachty visiacej dole a nadvihla sa. Upír ležal skrútený v prostriedku postele a chrčal. Zmeravene som pozorovala ako mu z pootvorených úst vychádzajú zvláštne zvuky a uisťovala sa, že som spravila správnu vec.

Predtým ako prišiel Gerard za mnou do obývačky, som si totiž do mlieka nadrvila kúsky paliny pravej, ktorú som našla v nepoužívanej kuchyni. Našťastie bola biológia jedna z hodín na ktorých som ako tak stačila vnímať profesora. Nebola som si istá či budú mať omamné účinky aj na iné bytosti, ale aspoň som to skúsila. Dokonca som mala pocit, akoby ho každý pohyb nesmierne bolel. Prišlo mi zvláštne, že to naňho zaúčinkovalo i po takom malom množstve čo sa mi dostalo do krvného obehu. Len nech ti ho nezačne byť ľúto!!! Karhal ma hlas, tam niekde vo vnútri.
Vedela som že ho to nezabije, len ho to na nejaký čas odrovná a spomalí, preto som nečakala už ani minútu a kolenačky som sa pohla k dverám. Pomohla som si vstať a ozlomkrky sa rozbehla dole chodbou. Mala som na sebe len krvavé tričko a nohavice, no bolo mi to jedno, chcela som byť odtiaľto čo najďalej a nájsť Berta s ostatnými. Dúfam že to ešte stále nevzdali a hľadajú ma.

Podarilo sa mi odchýliť veľké vchodové dvere aspoň na takú vzdialenosť, aby som nimi prešla a rozbehla som sa do tmavej noci, nevedno kam...

To Be Continuited