cemetery drive XXXIII.

2. listopadu 2010 v 11:28 | Klaudiqa |  Cemetery Drive
Myslím že najvýstižnejší výraz by bol....DOČKALI STE SA!!! :D 

fhf
Nenapadlo ma nič rozumnejšie, ako sa mu s uľahčeným výdychom vrhnúť okolo krku. Ani si len nevedel predstaviť, ako rada som ho v tejto chvíli videla.

"No, zase to nepreháňajme, dobre?" Odtisol ma od seba slušne, no aj tak bolo vidno, že som ho príjemne zaskočila. Určite by to ale nikdy nepriznal, ani keby som sa mu vyhrážala, že mu tú kušu zlomím. Chcela som mu toho toľko povedať a spýtať sa kde sú ostatní, no moje radostné vytrženie netrvalo dlho. Bol to len zlomok sekundy, kým som si stihla uvedomiť, že sa vedľa nás objavil rozzúrený Gerard, trhajúc si drevený šíp zo zakrvavenej hrude.

"Jedno ti musím uznať," pozrel naštvane na Franka. "máš odvahy na rozdávanie, ale nauč sa lepšie mieriť. Minul si." Naklonil hlavu nabok a zahodil krvavú zbraň za svoj chrbát. Ťažký kov s dreveným hrotom žuchol do lístia a úplne sa pod ním stratil.
Videla som, ako Frank pomaly siaha po nejakú zbraň čo mal za opaskom, no Gerard to zbadal.

"Hlupák." Pokrútil hlavou a odrazu sa mu ocitol za chrbtom. Vytiahol mu spoza chrbta dýku, ktorú sa chystal použiť a bodol mu ju rovno do ľadvín. Frank vydesene vytreštil oči a v šoku pozrel dole na svoje brucho, odkiaľ mu vytŕčal drobný špic hrotu. Zmätene zamrkal a pozrel na mňa, akoby nemohol uveriť tomu, čo sa mu práve stalo.

Ja som len stála, neschopná pohybu a mala som slzy na kraji. Chcelo sa mi kričať, rozbehnúť sa k nemu a pomôcť mu, no vedela som, že by som to nestihla. A mala som pravdu.

"Zbohom." Zašepkal mu Gerard do ucha zlomyseľne a potom ho chytil z oboch strán okolo hlavy a trhol, zlomiac mu tak väz.

"Niee." Zrevala som v momente, ako sa Frank sklátil k zemi a bezvládne dopadol do lístia, podfarbeného jeho krvou. V ušiach mi rezonoval len Gerardov strašidelný smiech, až tuhla krv v žilách. Nadvihla som Frankovi hlavu. Z úst mu vytekal tenký pramienok krvi a hlava mu bezvládne kuckala v mojich dlaniach. Rozplakala som sa.

"Nieeee!!!!" V tom som sa s vreskom prebrala a nahlas vydychovala. Keď sa mi dych trochu ustálil, uvedomila som si, že to bol všetko len sen a stále ležím v posteli, v Gerardovom dome.

Musím priznať že mi trochu odľahlo, no na druhej strane som si uvedomila, že som stále tu a žiaden útek sa nekonal. Keď som si privykla na tmu, zbadala som v kúte niečo tmavé.

"Je tak ľahké dostať sa ti do hlavy." Ozval sa z kúta známy hlas.

"To si bol ty?" neveriacky som pokrútila hlavou a znechutene ju odvrátila od jeho siluety.

"Len som chcel vedieť čo sa ti práve sníva," vstal a podišiel k peľasti postele, dívajúc sa na mňa ustarostene. "len som ti trochu prifarbil ten koniec. Nie všetky príbehy sa totiž musia končiť šťastne, no nie?" nahol sa ku mne a rukou ma prinútil, aby som mu pozrela do oči.

"Ale poviem ti jedno, maličká. To na čo si myslela a čo si mi vykonala na začiatku, sa mi ani trochu nepáčilo. Ani na to nepomysli, veď vieš ako by to nakoniec všetko skončilo." Odtiahol ruku a obišiel rám na konci postele. Prisadol si a so sklopenou hlavou pozoroval tmavé obrazce na deke, ktorou som bola prikrytá.

"Nepopieram že by to bola lákavá predstava." Uvažovala som nahlas, na čo sa Gerard potichu zasmial. Ale nebolo to ako smiech z môjho sna. Tento smiech bol mäkký a tichý. Ešte stále ma neprestáva udivovať, ako dokáže prekvapovať, keď to najmenej čakám.

"Kedy sa to všetko vlastne zmenilo na sen? Veď to bolo všetko také skutočné." Spýtala som sa a nenápadne stiahla prikrývku zo svojich nôh, aby som pozrela, či ich nemám poranené z behu. Šľapy som však mala úplne neporušené a hladké.

"Zaspala si v kresle pred kozubom, tak som ťa preniesol sem. A neodolal som...nahliadnuť do tvojej hlavy." Zahryzol si do pery, ako
keby sa za to nebodaj hanbil.

"Je milé že si to aspoň priznáš." Dodala som sarkasticky a skrivila tvár do kyslého úsmevu. Znova som sa cela prikryla a nespokojne stisla pery.

"Ale začal sa pekne, to musím uznať." Pokračoval a ja som k nemu zdvihla zmätene hlavu. Čo má teraz akože na mysli?
"Netvár sa že nevieš o čom hovorím." Stíšil hlas a obrátil sa ku mne. Zacítila som jeho dych na mojom krku a zachvela som sa. Tak toto mal na mysli. Všetky zmysly som mala napnuté na prasknutie a zubami nechtami som sa bránila tomu, aby som cítila čosi iné, okrem odporu a znechutenia. Ale nanešťastie, jediné čo som zacítila, bola páľava, ktorá stúpala od slabín vyššie, až do hlavy a zatemňovala mi mozog. Presne ako vždy, to som celá ja.

"A čo ak sa mne tá časť príliš nepáčila?" hlesla som potichu a sťažka preglgla, snažiac sa zahnať vzrušenie do úzadia svojej chorej mysle.

"Tvoje telo ale hovorí niečo iné, ak sa nemýlim." Uškrnul sa a odhrnul mi prameň vlasov za ucho. "Zo mňa blázna nerob. Mám zmysly ostrejšie ako celá tvoja banda dohromady." Priložil mi ukazovák k ústam keď som chcela niečo namietnuť a pokračoval. " Počujem ako sa ti zrýchlil tep," prešiel mi bruškami prstov po krčnej artérií a pokračoval dole hruďou a zastal tesne nad mojou ľavou bradavkou. Zahryzla som si do jazyka.
"tvoja krv sa valí žilami ako čerstvý vodopád a zreničky máš veľké ako taniere." Zahľadel sa mi priamo do očí, tie jeho boli krásne zelené. Takéto ešte nikdy nemal, uvedomila som si. Bola to jeho skutočná farba očí, keď bol ešte človekom? Ak áno, tak v tom prípade mali nádhernú farbu. Možno mi tak chcel dať najavo, že to čím bol kedysi, ešte nie je úplne preč. Netuším, každopádne akoby som pomaly zabúdala že bytosť ktorá predo mnou sedí a uprene sa mi díva do očí, je už dávno mŕtva a rovnako má na svedomí stovky iných ľudských životov.

"Máš krásne oči." Neudržala som sa a musela som to zašepkať. Chcela som, aby to vedel, aj keď som nevedela prečo. Čo by to vlastne zmenilo?

Prudko sa posunul bližšie ku mne a ja som sa inštinktívne strhla. Cúvla som pred ním a nahodila vydesený výraz.

"Nechcem ti ublížiť. Nie dnes v noci" Priložil mi dlaň k lícu a znova som vzhliadla smerom k nemu. Jeho ruka už nebola studená, bola teplá ako ľudská! Otvorila som ústa a potom som ich zase zavrela, keď palcom po nich prešiel. Nechcel aby som sa ho na čokoľvek pýtala a ja som si uvedomila, že má vlastne pravdu. Nepotrebujem vedieť ako to robí.
Pomaly, tak aby som úplne vnímala jeho pohyb, sa ku mne priblížil a priložil mi svoje teraz horúce pery na tie moje. Takmer okamžite sa odtiahol, skontrolujúc moju reakciu. Tá však nebola takmer žiadna, len som tam sedela, s privretými očami a s napoly našpúlenými perami. Znova ma pobozkal, tentoraz dlhšie. Chytil ma za zátylok a potom mi vošiel prstami do ohnivých vlasov. Urobila som to isté, no zrazu som čiahla perami do prázdna. Otvorila som oči a videla pred sebou jeho tvár. Usmieval sa.

Letmo ma pobozkal na pery a potom na bradu, postupujúc nižšie ku krku. Zaklonila som hlavu a napoly napäto a napoly vzrušene čakala, čo sa stane. Chcela som mu veriť, že mi neublíži, ale ozýval sa vo mne aj pud sebazáchovy. Najprv som prekvapene vzdychla keď ma uhryzol do krku, no potom len uľahčene odfúkla. Neublížil mi, pohrýzol ma jemne, presne akoby to spravil človek. Žiadne potoky krvi, len príjemne zimomriavky na tele.

Hravo sa zasmial keď si všimol ako mi odľahlo. "Povedal som, že ti neublížim." Chytil ma za plecia a povalil na posteľ. Ľahol si na mňa a lakťami za zaprel vedľa mojej hlavy. Znova sa venoval mojim ústam, zatiaľ čo ja som sa odvážila vkĺznuť roztrasenými rukami pod jeho čiernu košeľu. Kožu mal úplne hladkú, akoby som prechádzala rukami po hodvábe. Na lícach ma šteklili jeho vlasy. Pritisla som stehná viac k jeho bokom a snažila sa potlačiť ston, keď začal jemne pohybovať panvou.

Bolo mi jedno že je mŕtvy už niekoľko storočí, tento chlap musel byť v posteli určite borec. Vyhrnul mi tričko a jazykom pri prechádzal okolo pupka. So zatajeným dychom som ho pozorovala ako zhypnotizovaná. Potom mi ho prevliekol cez hlavu a ostala som pred ním polonahá. Až teraz som si uvedomila, že na spanie nenosím predsa spodné prádlo.

Chcela som sa prikryť rukami, no rýchlosťou blesku mi pritlačil zápästia o posteľ. Sklonil sa a s pohľadom upreným do mojej tváre, zašiel jazykom aj tam, kde nemohol, keď som mala tričko na sebe. Znova pokračoval k môjmu krku a nechával mi na koži klzkú a mokrú stopu.

Vkĺzol mi ním do úst a pevne ma chytil za boky. Prevrátil sa na chrbát a ja s ním, tentoraz som bola navrchu ja. Aj sama pred sebou som musela priznať že som bola trochu nervózna. Chodila som s chalanmi, ale nikdy sme nezašli až takto ďaleko. Vždy som sa cítila málo pripravená, až sme sa nakoniec rozišli.
Tentoraz som však nechcela nič pokaziť. Ľahla som si vedľa neho na bok a premýšľala, či aj on prežíva každý dotyk tak intenzívne ako živá bytosť. Uvoľnila som mu kožený opasok a obratne vkĺzla rukou popod lem nohavíc. Takže predsa to len cíti, uvedomila som si pobavene. Pozorne som ho pri tom sledovala a zbadala som, ako zaklonil hlavu a tlmene zastonal. Spodná pera sa mu zatriasla a cez nohavice sa dotkol mojej ruky, ktorá bola pod látkou.

Pokračovala som v tom čo som robila a podľa odozvy, som v tom nebola až taká hrozná. Dokonca by som sa považovala za preborníka medzi začiatočníkmi. Sám si rozopol nohavice, aby som mala viac priestoru a druhou rukou ma objal okolo pliec. Stisk mal pevný, ale našťastie nie dosť, aby ma rozdrvil.
Po chvíli ma jemne chytil za zápästie a vytiahol mi ruku zo svojich nohavíc. S mojou pomocou si ich vyzliekol a odhalil tak predo mnou tmavé boxerky, ktoré perfektne priliehali na jeho super formované telo.
Prevalil ma na chrbát a bozkávajúc ma na slabinách, mi pomaly sťahoval posledný kúsok oblečenia, ktorý som mala na sebe. Nadvihla som panvu a v okamihu bola bledá látka, zakrývajúca intímne partie fuč. Aspoň v niečom sa nesprával ako človek. Ešte stále občas použil svoju rýchlosť. Práve preto som si ani len nevšimla, kam moje oblečenie letelo.
Sám si dal rovnako rýchlo dole zvyšok a znova bol pri mne. Cítila som na sebe jeho nahé telo a šla som z toho zošalieť. Mala som chuť kričať z plného hrdla, pretože som neverila že to môže byť realita. Rovnako ako som neverila, že raz budem spať s upírom.

Predtým ako do mňa vnikol, ma nežne pobozkal na ústa a pohladil po vlasoch. Pootvoril pri tom pery a vydral sa mu spoza nich hlasný ston, presne ako z tých mojich. Zakvačila som mu prsty do pokožky na chrbte, no silne som pochybovala, že to cítil. Na moment zastal a znova ma pobozkal. Dlho a vášnivo, popri tom sa začal znova pohybovať.
Vzdychala som mu do úst a dávala tak najavo svoju spokojnosť. Ak by som bola mačka, priadla by som od rozkoše.

"Už tak dlho som necítil teplo ženského tela." Zavzdychal mi do ucha a jeho teplý dych mi pohládzal pokožku. Ja som na rozdiel od neho ešte NIKDY necítila teplo akéhokoľvek tela, ale s tým som sa mu zveriť nehodlala. Len som mu chápavo priložila pery k priehlbine medzi krkom a ramenom a letmo ho tam pobozkala. Pevnejšie som ho objala nohami okolo drieku a rukami okolo ramien, keď sa mi pred očami zatmelo.

Prekvapene som otvorila oči, keď som zacítila páľavu, postupujúcu celým mojim vnútrom. Rozlievalo sa ako príjemné teplo a nútilo ma dýchať prudšie pohybovať sa ešte rýchlejšie. Pred očami som videla ohňostroj všetkých farieb a cítila Gerardovu vôňu, ako si ma úplne podmaňuje.

Posledný krát prudko prirazil a obaja sme hlasno vykríkli. Spotené vlasy sa mi lepili na čelo a bolo mi hrozne teplo.
Pritisla som sa ešte bližšie k jeho svalnatému telu, ktoré znova chladilo ako jesenný vánok, akoby ho teplo pomaly opúšťalo.

Zastavil sa pohľadom na mojich očiach a skúmavo si ich prezeral. Pobozkala som ho na konček orlieho nosa, ešte stále lapajúc po dychu. Nevedela som čo sa v takýchto chvíľach hovorí, tak som radšej mlčala. Nechcela som túto chvíľu pokaziť nejakou nemiestnou poznámkou.
Pomaly zo mňa vyšiel obkrútil si okolo pása prikrývku.

"Asi by som mal ísť." Zamrkal zmätene. Vyzeral akoby sa práve prebral z nejakého tranzu, uvedomiac si, čo vykonal. Vyčítavo na mňa pozrel, akoby som za to mohla ja. Akoby som ho sama zviedla.

"Nechoď." Natiahla som rýchlo ruku smerom k nemu a pokrútila hlavou. Váhavo prešľapoval na mieste pri mojej posteli a potom sa nado mňa znova nahol. "Zostaň so mnou. Noc sa ešte predsa neskončila." Pozrela som smerom k oknu, kde stále na oblohe plával mesiac a potom som ho pohľadom znova ubezpečila, že moje rozhodnutie stále platí.
Prikývol a položil sa vedľa mňa. Natiahol ruku, aby som sa mohla uvelebiť na jeho hrudi a potom ma pevne
a ochranne objal okolo pliec. Privrela som oči a vôbec mi nevadilo, že už necítil teplo sálajúce z jeho pokožky.

Tuho som sa k nemu privinula a zaspala.

To Be Continuited... <3
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Miška Miška | 2. listopadu 2010 v 12:28 | Reagovat

Ja neviem, čo mám povedať. Proste neviem. Mám chuť kričať a radovať sa, ale normálnu reakciu zo mňa asi nedostaneš :D Tak ti poviem stručne, kým mám ešte nejaké zvyšky zdravého rozumu, že ešte nikto moje poprvé neopísal tak krásne a úžasne :D DORAZILO ma to, ten koniec... awwwwww, ešte aj nezainteresovanej kamarátke som sa začala rozplývať do konverzácie :D naozaj :D za toto ti strašne ďakujem, a bože, dúfam, že sa to bude ešte mnohokrát opakovať :D tak, to asi všetko, idem sa na oplátku asi ja pustiť do tej tvojej story, už dlho z nej nič nepribudlo :D ešte raz ďakujem :*

2 ^^ ^^ | 2. listopadu 2010 v 17:21 | Reagovat

Už som chcela pindať, že to dlho trvalo ale vlastne môžem byť rada, že to vôbec pridávaš, takže som ticho :D ..ako najprv som úplne dúfala,že Gerard bude v poriadku a bola som aj rada, že žije ale keď zabil Franka už som taká rada nebola :D Ale našťastie to celé bol len sen :D No a to čo nasledovalo.. tak na to nemám slov :D Asi iba toľko, že to bolo super :D som zvedavá, čo sa stane potom :D Hádam ani jednému neprepne a nebudú sa zase chcieť pozabíjať :D Sa do seba zamilujú a budú žiť šťastne až do..smrti ak by Gee Mišu nepremenil :D Ale to asi chcem moc že..:D

3 kisss kisss | Web | 17. listopadu 2010 v 16:04 | Reagovat

Jsi zlá! Nejen, že jsem se dočkala pokračování, ale ty si mě rovnou zabila! Dokonalost tohoto dílu je nechutná! :/ Jsi zlá, zlá a zlá ... Ale chci po tobě pokračování! :D :D :D Děkuji převelice za tenhle díl, kterej člověka vážně potěší!
Btw. ještě jsem ti chtěla vynadat z toho, co si mi provedla .... Vážně se mi nelíbí, že píšeš, píšeš a píšeš a pak najednou je to jen POUHÝ sen! Vážně, tohle se nedělá! :D V echvíli kdy jsem to zjistila, tak jsem myslela, že na tebe naběhnu a něco ti udělám. Pak že udělám něco sobě a pak jsem celá rozrušená četla dál s dobrým pocitem toho, že to byl JEN sen! :D To bylo doufám naposledy! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama