Cemetery Drive XXXIV.

19. prosince 2010 v 0:07 | Klaudiqa |  Cemetery Drive

Najprv som chcela znova príbeh naviesť tým smerom že to bol len sen len aby som kisss naštvala, ale to sa predsa nerobí a to by som bola až príliš zlá. Už len kvôli tomu že pokračovanie píšem až teraz, sa cítim zle. A myslím že v prípade uskutočnenia svojho pôvodného plánu, by ma zabila aj Miška, takže to rozhodne riskovať nechcem a nebudem. Ale čo jednoznačne riskovať chcem, je to, aby ste tento diel pekne prečítali a hodili komentáre :)

hghj


Outside the rain's fallin' down

There's not a drop that hits me

Prebralo ma tiché bubnovanie dažďa o okenné tabule. Zababušená do perín som len nemo pozorovala kvapky stekajúce dole sklom a ťažké mraky, pomaly sa prevaľujúce na tmavej oblohe.
Trvalo mi pár minút kým som si uvedomila kde vlastne som a že som v izbe sama. Pre istotu som rukou prešla po prázdnom mieste vedľa mňa, aby som sa o tom uistila aj iným zmyslom ako zrakom. Bolo to tak, Gerard vedľa mňa neležal a plachta vedľa bola rovnako chladná a ponurá ako počasie zúriace tam vonku, za oknami.

Scream at the sky but no sound

Is leavin' my lips

Veď je predsa deň, povedala som sama sebe v duchu, aby som tak svoje vnútro informovala o dôvode jeho neprítomnosti. Prevrátila som sa na brucho a oprela sa lakťami o matrac, pretrúc si unavené oči. V noci som toho veľa nenaspala. Potmehúdsky som sa usmiala a zakopala vo vzduchu pokrčenými nohami. Prikrývka zo mňa tak skĺzla a odhalila kúsok mojej nahoty.
Včerajšok bol krásny a neopakovateľný. Dievčaká si vraj svoje poprvé pamätajú až do smrti, no toto by som si pamätala aj keby som predtým robila šľapku, také to bolo skvelé. Ešte teraz by sa mi triasli kolená keby sa mi vôbec chcelo vstať z postele.

It's like I can't even feel

After the way you touched me

Kedy asi Gerard odišiel? Predstavovala som si, ako ticho vykĺzol spod prikrývky a predtým ako vyšiel na chodbu, chvíľu pozoroval ako spím. Nebola som si istá, či sú moje predstavy vôbec reálne. Rovnako sa mohol rovno zmeniť na netopiera a vyletieť oknom, alebo sa jednoducho vypariť preč. Zívla som a prinútila svoje lenivé telo k nejakému pohybu. Skĺzla som nohami z postele a naboso sa rozbehla naprieč izbou, zbierajúc zo zeme svoje oblečenie. Chytro som na seba natiahla to najnevyhnutnejšie a vyšla na chodbu. Dom bol celkom "nezvyčajne" tichý a opustený. Jediným zvukom ktorý ma sprevádzal cestou na prízemie, boli vŕzgajúce parkety. Pohládzala som pohľadom okolité steny a hľadala niečo, čo som si včera nestihla poprezerať, pripadala som si ako námesačná.

I'm not asleep but I'm not awake

After the way you loved me

V hale som podozrievavo pozrela smerom k bráne. Ak je teraz deň a Gerard tu nie je, mohla by som pokojne utiecť. Ale že by to bolo AŽ tak jednoduché? To sa mi akosi nezdalo, no prekvapivo som nemala nutkanie podísť bližšie k dverám a zistiť to.

Len som nesúhlasne zavrtela hlavou a cúvala k obývačke. Nie, teraz nemám v úmysle odtiaľto ujsť. Nie po tom, čo sa stalo včera. Možno to bolo hlúpe, ale chcela som tu počkať, kým sa Gerard "preberie":

said I just wander around

With my eyes wide shut because of you

Celý deň som sa túlala po dome a prezerala si staré obrazy, akoby som to nikdy predtým nerobila. Niektoré som už poznala, no niektoré som si nikdy predtým nevšimla. Tento dom bol obrovský a občas som mala pocit, že ak zahnem do ďalšej chodby, už nemusím nájsť cestu späť. Zmätene som pobiehala okolo ako Alenka v ríši divov a s očami dokorán, objavovala skryté zákutia svojho dočasného domova.

K večeru som však unavene klesla na pohovku v jednej z izieb a na chvíľu privrela oči, no po pár minútach som vyčerpane zaspala. Prebrala som sa až o čosi neskôr, keď bola všade tma. Chvíľu trvalo kým si moje oči privykli na tmu a rozoznávali tmavé obrysy nábytku, aby som sa mohla bezpečne dostať z izby.

"Gerard?" zvolala som s nádejou, keď som zastala pri hlavnom schodisku vedúcom do haly. Nahla som sa ponad zábradlie a vzhliadla dole, či niekde nezazriem jeho tmavé vlasy a hadie oči. Zbehla som dole schodmi keď sa nikto na moje volanie neozval a zamierila do obývačky, kde som včera zaspala pri kozube. Nenašla som ho však ani tu. Na moje volanie tiež neodpovedal.

Vonku už ale predsa nesvieti slnko. Pozrela som von a sklamane sklopila hlavu.
Čo ak ma už nechce vidieť?
And all the places we used to know

They're always there to haunt me

I walk around and I feel so lost and lonely

You're everything that I want

But you don't want me

Nie, to je blbosť, zavrhla som túto možnosť a zamierila do kuchyne. V žalúdku som mala veľkú prázdnu dieru, lebo som celý deň nedala absolútne nič do úst.

"Dobrú chuť." Ozvalo sa od dverí, keď som si vkladala do úst už asi šiesty plátok šunky, stojac pri starej kuchynskej linke. Prestala som lačne prežúvať a vzhliadla. Už som aj prestala dúfať, že sa dnes objaví.

"Vďaka." Preglgla som a odložila nahryznutý kúsok späť do šušťavého papiera, k zvyšku. "Ty nie si hladný?" vzápätí som zahanbene pokrčila nosom a tuho privrela oči.

"Nie, vďaka." Pokrútil hlavou a nadvihol jeden kútik úst. Som hlúpa, hlúpa, hlúpa!
Nevedela som, čo ďalšie by som mu mala povedať. Bola som tak povediac v rozpakoch a nastala chvíľa trápneho ticha, ktoré však nemienil prelomiť ani on. Očividne. Len ma nemo prepaľoval pohľadom a mňa z toho prešiel aj hlad.
Jeho skúmavý kukuč by bol dobrým námetom pre úspešnú diétu, pomyslela som si, dúfajúc že na moje myšlienky nejakým spôsobom nepríde.

"To tu budeme takto trápne stáť ešte dlho?" zasyčala som nespokojne. Ani som to nedopovedala, stál pri mne a pritlačil ma k doske. Prudko som vydýchla.

"Myslel som, že ma nebudeš chcieť vidieť. Nemal som včera tak pochybyť." Sklopil zrak k zemi a ľútostivo vzdychol.

"Ty si sa asi musel zblázniť." Stiahla som obočie.

"Asi hej." Pripustil a pokrčil nerozhodne ramenami. Pozrel mi do očí. Už neboli tak krásne zelené, no aj tak ma neskutočne priťahovali. Mala by som byť zo seba zhrozená ako neskutočne som zišla zo svojej cesty a zabudla na poslanie, ktoré mi vraj bolo predurčené. A kvôli čomu vlastne?

Pre pár hadích očí a ostré črty nadpozemsky krásnej tváre, ktorej telo ma privádzalo do vytrženia. Videla som pred sebou všetkých svojich priateľov, ktorí s odporom sledovali môj sladký románik s upírom.

"Presne kvôli tomuto..." hlesol a znova odvrátil zrak. Zmätene som zažmurkala keď sa odtiahol a prešiel k oknu. "Áno, prečítal som si to." Ušetril ma otázky.

Nadýchla som sa na strohú odpoveď že to je predsa moja vec, keď sme obaja v hale začuli hluk. Obaja sme sa obrátili k dverám.

"Čakáš návštevu?"
Záporne pokrútil hlavou a tváril sa rovnako napäto ako ja, čo ma značne znepokojilo.

To Be Continuited
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Red of Rose Red of Rose | Web | 19. prosince 2010 v 13:14 | Reagovat

vies, akurat tento tyzden dakedy som myslela na to, ze ako by asi zaposobilo na moj psychicky stav, keby si napisala dalsiu cast (lebo staci mi momentalne vidiet Geeho fotku a som schopna rozplakat sa od radosti :D) aaaaa kuknime sa co to tu mame :D tak ti rovno poviem, ze ta uvodna fotka ma maximalne zabila, aj ked som ju videla uz neviem kolkokrat :D a ked som si potom spomenula, co sa dialo v minulej casti, tak som sa nemohla prestat usmievat ako sprosta, jezisi :D uplne som sa vzila v tejto casti do toho, az som sa bala ze naozaj ma nechce vidiet (a aj tak som sa stale sprosto usmievala) a potom ked prisiel a boze aaaaaaah chcem ho u nas v kuchyni aby mi zazelal dobru chut sakra :D a pritlacil ma k doske, ooooh :D a ON MI CITA MYSLIENKY, to bude sex!!!! O:-) uplne dokonaly, ja uz to vidim, snad nam ho doprajes :D inak v ziadnom pripade nechcem, aby tam bol Bert alebo ten tupec Frank alebo ktokolvek, kto by nam mohol prerusit toto "poznavanie sa" a tak... lebo mam pocit, ze uz sa ho tak nebojim a aj ked si on mysli, ze pochybil, tak som si ista, ze by som mu vedela nejako dat najavo, ze ja si to nemyslim :D prosim si pokracovanie a dufam, ze bude podla mojich predstav :D v kazdom pripade ma toto pokracko prekvapilo a velmi ti zan dakujem, uzasne :**

2 kisss kisss | Web | 19. prosince 2010 v 15:24 | Reagovat

Jsem ráda, že si mě toho ušetřila, ikdyž si nad tím přemýšlela :P Vážně mě to potěšilo, stejně tak i text od AL! :) A myslím, že dotyčná osoba, která klepe bude někdo z Gerardových " známích ", pochybuju, že to bude někdo od Miši :P
A jsem docela překvapená, že jsem se ještě dožila pokračování, ikdyž osobně mám co říkat :P (A) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama