Cemetery Drive XXXV.

30. prosince 2010 v 23:23 | Klaudiqa |  Cemetery Drive
Ďalší diel dopísaný a pribudla nám dokonca nová postava!!! (teší sa dúfajúc, že ju miška nezabije :D )

"Tak kto to potom je?" nervózne som hľadela smerom k pootvoreným dverám vedúcim na chodbu a v duchu preberala všetky možnosti. "Alebo čo?" dodala som nakoniec a mimovoľne cúvla dozadu, keď som si všimla, ako Gerard sťažka preglgol.
"Len mi nehovor že..."

"Zostaň tu." Prerušil ma a prísne na mňa pozrel. Naznačil ukazovákom aby som držala po celý čas zobák a v momente bol preč, nepohli sa dokonca ani dvere cez ktoré vyšiel na chodbu. Prikryla som si dlaňou ústa, aby som stlmila aj svoj dych a pritisla som sa o stenu, natŕčajúc uši, či voľačo nezačujem.

Dostávali sa ku mne dva nahnevané hlasy, ale nanešťastie boli tak tiché, že som nedokázala rozoznať, čo hovoria. Srdce mi bilo ako o závod a najradšej by som trochu podišla k dverám aby som počula viac, ale Gerard mi predsa rázne zakázal čo i len jediný pohyb. V tomto som mu dôverovala, veď čo ak to bol nejaký iný upír? Ak by som sa prezradila, asi by netrvalo dlho a bola by som mŕtva skôr, ako by som sa stihla čo i len nadýchnuť.


Odrazu však nastalo ticho a ja som nerozhodne postávala na mieste. Odišli? Hypnotizovala som očami dvere, no nikto sa medzi ne nepostavil. Ani Gerard a dokonca ani ten záhadný neznámy. Vystrela som pred seba pravú nohu a veľmi opatrne spravila prvý krok, s rukou stále položenou na tvári.
Potom druhý krok, rovnako opatrný ako ten pred ním. Nič nenasvedčovalo tomu, že by v dome niekto bol. Nikto okrem mňa, pochopiteľne. Mala som nutkanie zvolať Gerardovo meno. To, že sa nehlásil, ma nepredstaviteľne znepokojovalo. Prečo ma takto napína?

Nespokojne som vykrivila tvár, keď dvere pod mojou rukou ticho zavŕzgali a napäto som vyčkávala na nejaký zvuk ktorý by naznačoval, že ma niekto začul. Stále mi však do uší bilo len to neznesiteľné ticho. Pomedzi škáru som vystrčila hlavu na chodbu a dala som si sakramentský pozor, aby som sa dverí už viac nedotkla. V tomto tichu ma ich zvuk priam desil.
Ovanul ma chladný vzduch z haly a postrapatil mi vlasy, no okrem toho sa nič iné neudialo. Žiadne hrozivé objavenie za dverami miestnosti, ani mŕtvolne vyzerajúca postava naťahujúca ku mne svoje hnilobou páchnuce ruky. Na jednej strane mi odľahlo, no aj tak som stále netušila, čo sa stalo s Gerardom.

Hrdlo mi takmer vibrovalo od neustáleho nutkania zavolať jeho meno. Už len preto, aby som sa cítila istejšie? Hlúposť. Svoje tiché kroky skrz starú drevenú podlahu som nepočula ani ja sama a ubezpečovala som sa, že je to dobré znamenie. Dvere v hale boli trochu pootvorené a dnu cez ne prenikal chladný vzduch tmavého súmraku. Odtrhla som zrak od mosadznej kľučky a rozhliadla sa na druhú stranu, smerom k schodisku, ktoré som práve obchádzala.
Nedokázala som potlačiť výkrik, keď som sa stretla s párom prenikavých očí, lačne sledujúcich každý môj pohyb. Inokedy by som si uľahčene vzdychla a mávla rukou, ale spravila by som to len vtedy, keby som tie oči spoznala. Neboli machovo zelené a už vôbec som sa v nich netopila ako v bezodnom oceáne.
Ich ľadová modrá farba ma chladila aj napriek tomu, že to nebolo fyzicky možné. Na celom tele mi nabehla husia koža a vôbec som nemohla odtrhnúť zrak inam.

"Nevravel si že máš podnájomníka." Prehovoril v tom zamatovo a zvedavo naklonil hlavu trochu nabok, presne ako to zvykol robiť aj Gerard, keď ho niečo pobavilo. Tento pohyb mi však ani trochu neprišiel príťažlivý a pobavený. Šiel z neho strach.

"Povedal som ti, aby si zostala vzadu." Až teraz som za chrbtom neznámeho návštevníka zbadala Gerarda. Vyzeral napäto a najmä nahnevane - na mňa samozrejme, lebo som ho neposlúchla. Ale ako som mala vedieť že...

"Nie je pekné takto sa rozprávať s hosťami, aj keď si vo svojom dome." Zareagoval pohotovo ten druhý a napoly unudene si napravil golier dlhého kabáta, ktorý mal na sebe. Z Gerardovho hrdla sa vydralo slabé zavrčanie, no nijako mu neoponoval. Znova som sa zahľadela na vysokého chlapíka pred sebou a trochu cúvla.

Bol vysoký, len o niečo vyšší ako Gerard a aj napriek tomu že u Gerarda som inú farbu oblečenia ako čiernu nikdy nepostrehla, tento chlap predo mnou vyzeral ako stelesnenie temnoty. Čierne vlasy mal starostlivo upravené a na temene hlavy ich pramene vyzerali ako zoskupenie plameňov, ktoré nehybne horeli čiernym plameňom. Dokonalá tvár bez jedinej vrásky mala súmerné črty, z ktorých najviac vystupovali jeho podmanivo modré oči, orámované tmavým make-upom. Bol až desivo krásny, nejako takto som si vždy predstavovala temného anjela. Presne ako Brad Pitt vo filme o Joeovi Blackovi. Krásna a nebezpečná smrť.
Na tvári mu pohrával pohŕdavý úškrn keď si všimol ako si premeriavam. Opieral sa o drevenú paličku, ktorá mala na konci železnú rukoväť v podobe hadej hlavy.

"Mala by si ísť." Gerard pristúpil bližšie a prerušil tak náš očný kontakt, z ktorého mi začínalo niečo rásť v žalúdku. Akoby sa mi v ňom tvorili kamene, ktoré ma chceli priklincovať na mieste. Končatiny som mala ťažké a malátne som počúvala Gerardove mrmlanie.

"Ale ja nechcem." Spomalene som pokrútila hlavou a z pootvorených úst mi vyšiel tichý vzdych.

"Prestaň s tým, ona je moja!" vykríkol odrazu pobúrene a postavil sa predo mňa. Ja som natiahla hlavu cez jeho svalnaté rameno, aby som nebodaj neprerušila kontakt s neznámym. Stále som sa bála, ale jednoducho som sa naňho musela dívať. Cítila som sa ako závislá, ktorej pred nosom krúžia s ďalšou dávkou drogy.
Ale anjel smrti bol práve ten, ktorý prerušil spojenie a ja som šokovane zažmurkala. Mala som pocit akoby ma niekto ovalil po hlave a zatackala som sa. Keby ma Gerard nechytil, možno by som spadla.

"A to nás ani nepredstavíš?" zamrkal nevinne, ako keby sa práve nič nestalo. Ticho som zjojkla, keď bol jeho stisk odrazu pevnejší ako bolo zdravé. Naštvane zafučal a potom preglgol.

"Misha, toto je Adam. Adam, Misha." Povedal až prehnane milo. "Spokojný? Myslím že by si mal ísť." Precedil cez zuby a kývol hlavou k pootvorenej bráne. Nemo som sledovala ich dialóg a modlila sa, aby nenastali žiadne problémy. Gerard bol veľmi zlý, to som už vedela, ale z Adama, ako ho nazval, mi behal mráz aj po tých častiach tela, o ktorých som pomaly ani nevedela že ich mám.

"Ak si myslíš, že toto je koniec, tak sa veľmi mýliš." Naokolo milo sa usmial a keď pozrel mojim smerom, len jemne kývol hlavou na pozdrav. Chytil do rúk pevnejšie svoju paličku a v momente po ňom zostala len rozmazaná šmuha v priestore medzi dverami a miestom kde predtým stál.

Ani som sa nenadýchla a bol preč. Akoby mi zo srdca spadol obrovský balvan. "Povedz že už sa nevráti." Zašepkala som ticho.

"Vráti." Sykol Gerard nahnevane a dvere sa hlasno zabuchli. "Raz určite." Zažmurkala som aby som zahnala slzy a zaborila tvár do jeho hrude.

dfgdj

To Be Continuited
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Red of Rose Red of Rose | Web | 30. prosince 2010 v 23:35 | Reagovat

Ok, tak poporiadku, ano? :D Vedela som, ze to bude Adam! Sak poznam ta, dieta moje :D Ale uprimne, na mna on nijako neposobi, takze dufam, ze s nim a so mnou nic nezamyslas, lebo asi by ma to potom nebavilo, nielenze by sa mi nepacilo, ze som s Gerardom :D To akoze len taka poznamka na okraj, ze Adama nechceme najme z tych dovodov, ze nas skutocne nepritahuje :D V kazdom pripade som sa najprv zastavila na vyraze "machovozelene oci", awwwwwwww! Dobre, to mala byt napinava situacia, ale ja som si nad tym musela uvelicene zavzdychat :D A navyse som padla do kolien pri tomto (normalne idem najst presnu vetu) : "Prestaň s tým, ona je moja!" AJDHSJDSKAJ *neidentifikovatelne zvuky* ano, ja som jeho :))))))))) bozinku, jasne, ze som jeho!!!!  a vzdy budem jeho!!! chcem byt jeho!!!! a zaborila som si tvar do jeho hrude, ach... no koniec, sak to uz jake uzasne, ze si len tak zaborim tvar do jeho hrude, do Gerardovej hrude? no sak to je maximalne uzasne! :D joj, Gerard je ten najuzasnejsi upir na svete, a mozno ma raz aj bude lubit (lebo sa neodvazujem povedat, ze uz ma lubi) a kriste boze, ked si predstavim, ze by vyslovil moje meno, dokonca dvakrat!! :D no amen tma, sak uz len z toho som hotova :D dcero, dakujem ti, sak taku radost si mi spravila, vytesujem sa z absolutnym blbosti, sak jak som ja mimo z neho strasne!! cuj, idem si este raz precitat iste useky (jj, som jeho, ah ah) a... este raz dakujem :)) :*

2 kisss kisss | Web | 31. prosince 2010 v 15:25 | Reagovat

Och! Dneska mě málem .... několikrát šlahlo :D Tvojí vinnou ;) Za prvné, když Gerard zmizel, neozýval se atd. Za druhou, když si popisovala Adama, o kterém mě ani nenapadlo, že to bude zrovna ON! Ikdyž mě to mělo napadnout, už podle toho popisu dokonalé tváře a hůlky v ruce - vždyť neměl ji na koncertech?? :D A za třetí, při slovech, že Miša je jeho - ano, to mě taky dostalo :D
Víc ti k tomu asi neřeknu :D Vyplítvala jsem všechny slova, a možny ... nedostatky :D :P :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama