Leden 2011

Frerard is alive

31. ledna 2011 v 21:57
Dôkaz toho, že Frerard je proste nesmrteľný a len tak niečo ho nezničí. 
Prajem príjemne pozeranie a následne pekné sny úchyláci :D 





A to najlepšie na koniec, kde to sa to vlastne chlapci ani nesnažia nejak poprieť :D 



Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t 29

26. ledna 2011 v 20:15 Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t
fdgfds
GERARD:
Keď som nad tým trochu zapremýšľal, vlastne som si uvedomil, že je mi úplne fuk čo si Frank myslí. Včerajšok bol skvelý, to nepopieram, ale nepotrebujem sa zahadzovať s nejakým usopleným deckom len preto, že mi vie poskytnúť skvelý sex.

Pri zvuku ťuknutia kanvice, som mierne nadskočil a zalial si kávu. Frankovu šálku som tam nechal stáť len tak. Ak bude mať záujem, dokončí si ju aj sám. Ja sa do zadku nikomu pchať nebudem. Teda, aspoň nie takýmto spôsobom.

FRANK:

Na moment som zastal a vzhliadol poza plece smerom k miestnosti, ktorú som pred pár sekundami opustil. Nešiel za mnou, presne ako som čakal. Neznamenal som preň nič a práve preto nemienim robiť to, čo odo mňa očakáva.

Samozrejme že sa mi páči byť v jeho blízkosti, mám rad ako sa ma dotýka, ale to všetko predsa robí takmer s každým. Strasie ma pri predstave, že ruky, ktorými ma včera hladil, si už siahli na tak veľa iných nahých tiel. Gerard je žiadaný, neodolateľný a vášnivý...inými slovami kurva, ktorá sex k životu potrebuje ako soľ a využíva na to každú vhodnú obeť.

Predtým ako by som si to mohol rozmyslieť, som radšej pokračoval k svojmu stolu s nedokončenou prácou. Dokonca aj chuť na kávu ma silou mocou prešla.

Vysilene som sa zvalil do kresla a zapol monitor. Nenápadne som zodvihol zrak, keď sa Gerard okolo môjho stola vracal späť do kancelárie. V ruke držal šálku s pariacou sa kávou a mne nevenoval ani jediný pohľad. Ukázal mi chrbát a potom za sebou prudko zatresol dvere, až sa pár kolegov zmätene obzrelo. Pokrútil som hlavou a znova sa venoval svojej práci. Preto tu vlastne som, neplatia ma za paktovanie so šéfom.

Asi o pol siedmej som si uvedomil, že na monitor už takmer nevidím ako ma bolia oči. Celú dobu som sa snažil nevnímať ruch a vravu okolo a sústreďoval som sa len na svoju prácu a na to, aby som odtiaľto čo najskôr vypadol. Unavene som pozrel na hodiny v rohu blikajúcej obrazovky a s úľavou som si uvedomil, že o pol hodinu mám padla.

Zálohoval som si všetky vytvorené grafické návrhy do svojho priečinka a zopár hotových som mailom odoslal svojmu nadriadenému, ktorý je istotne stále zavretý vo svojej kancelárií. Nevšimol som si, že by odtiaľ vyšiel, kým som tu sedel.

Ponaťahoval som sa a bolestivo zavzdychal, keď mi kĺby na rukách začali pukať.

"Predpokladám, že už máš toho na dnes dosť, však?" obrátil som hlavu k susednému stolu. Spoza deliacej priečky na mňa hľadela Gerardova sekretárka Lucy a empaticky sa usmievala. Bez rozmýšľania som prikývol a odhlásil sa z mailu.

"Myslím že už to tu môžeš zabaliť." Zašepkala, kým som si pretieral oči. Nakukla do chodby a potom sa znova posadila. "Gerard tak skoro z kancelárie asi nevyjde. Dnes bol nejaký podráždený, neviem čo ho tak vytočilo." Dumala zamyslene. Mal som chuť povedať jej dôvod, ale to by som sa nevyhol zbytočným otázkam, tak som mlčal.

"Vďaka." Obdaroval som ju úsmevom a vzal si z operadla sako. Vypol som počítač a ponáhľal som sa preč. Okolo Gerardových dverí som takmer prebehol a zastal pri výťahu. Keď mi vo vrecku začal zvoniť mobil, vystrašene som stisol pery a rýchlo sa prstami snažil nahmatať malú, vibrujúcu krabičku. Chvíľami som však pokukoval po privretých dverách Gerardovej kancelárie. Nechcel som sa s ním stretnúť a určite by si neodpustil poznámky o tom, prečo opúšťam pracovisko skôr.
Bolo mi jasné že by mi to vyhodil na oči.

Rýchlo som palcom nahmatal tlačítko PRIJAŤ a pritisol som si telefón k uchu. "Čo je?" zasyčal som potichu.

Na moment nastalo na druhej strane rozpačité ticho. Akoby volajúci premýšľal, či vzhľadom na môj tón, nebude lepšie vôbec sa neozvať a radšej zložiť slúchadlo. Po chvíli som však začul Quinnov hlas.

"Ak vyrušujem, tak môžem zavolať neskôr." Povedal opatrne a potom sa odmlčal.

"Nie, to je v poriadku, ja len...nechcem aby ma počul šéf." Ešte stále som stíšene rozprával do slúchadla a v duchu sa pýtal, kde v pekle je ten výťah.

"Aha, no len som sa chcel spýtať, či dnes večer nechceš niekam vyraziť. Vieš, keď mám tie narodeniny..." Kurva, kurva, kurva! Veď ja som na to totálne zabudol. Treskol som si spodkom dlane do čela, aby to nebolo v telefóne počuť a vystrúhal som čudnú grimasu.

"Jasné že o tom viem. Chcel som ti zavolať hneď ako sa odtiaľto vymocem."
Zasmial som sa naoko uvoľnene, no cítil som sa ako totálny pako. Ukončil som hovor a s vyvalenými očami hľadel na náprotivnú stenu. Kde teraz pre boha zoženiem darček? Nemohol som však rozmýšľať dlho.

Keď som začul ako sa dvere na Gerardovej kancelárií otvárajú, prudko som so sebou švihol a pritlačil sa chrbtom o najbližšiu stenu, kde ma nemohol vidieť.
Dvere výťahu sa ale ako na potvoru v rovnakom momente otvorili. Teraz sem určite príde a nájde ma, ako sa vystrašene opieram o stenu, ako najväčší sráč pod slnkom.

Jeho kroky sa však vzďaľovali a tak som rýchlo využil šancu a do výťahu nastúpil.

GERARD:

Vošiel som na poloprázdne pracovisko a nahlas zazíval. Lucy ešte sedela za stolom a robila poriadok.

"Pán Iero už dokončil svoju prácu, tak som ho poslala domov." Oznámila mi to skôr, ako som sa na to stihol opýtať. Zablúdil som pohľadom k jeho prázdnemu miestu a vzorne upratanému stolu.

"Je mi to fuk. Ak spravil čo mal, nech ide domov hoci aj pred obedom." Pokrčil som ramenami a ďalej tomu nevenoval pozornosť. "Neprišlo mi niečo nové?" spýtal som sa nesústredene a sledoval hodiny na stene. Šli neznesiteľne pomaly.

"Nie, zatiaľ nie. Aj vy by ste už mal ísť domov. Vyzeráte vyčerpane." Oprela sa lakťami o stôl a skúmavo si ma premerala.

"Veď aj som." Vzdychol som a ďakoval Bohu, že mám tak skvelú sekretárku. "Ty už choď tiež domov." Kývol som jej na pozdrav a v tichosti sa vytratil. Po ceste som si vzal z kancelárie svoje veci a odcupital smer východ.

Zviezol som sa výťahom až dole ku garážam a dovliekol sa k svojmu autu. Stálo tu už len zopár aut a matné svetlo nepríjemne blikalo. Šťastie že nie som epileptik, inak by som sa z toho otravného mihotania dávno váľal v kŕčoch po studenej zemi.

Nasadol som sa uľahčene sa oprel o mäkké sedadlo. Bol som unavený takmer až na smrť, no aj tak som mal nesmiernu chuť na jednu rýchlovku. Škoda že je Iero taká padavka, mohli sme si obaja užiť pekný večer. Takto si budem musieť nájsť niekoho iného. Do klubu sa mi však liezť nechcelo, tak som sa rozhodol že z pohodlia svojho bytu obvolám všetky vhodné kontakty a snáď budem mať šťastie.

Opatrne som vycúval a potom prudko šliapol na plyn. Pneumatiky podo mnou hlasno zaprotestovali, no auto sa napriek tomu aj tak pohlo želaným smerom. Hore na ceste som si zapol bezpečnostný pás a hodil na sedadlo spolujazdca svoj mobil. Už sa stmievalo a ja som nerád chodil po tme domov.

FRANKIE:

"Prekvapenie!" zvolal som veselo, keď mi Quinn u nich doma otvoril dvere. Držal som pred sebou veľkého plyšového medveďa a šťastne ním mával vo vzduchu. "Niekto tu má dnes narodeniny!" spustil som piskľavým hláskom a kýval medvedíkovou labkou smerom ku Quinnovi.

"Prestaň s tým!" rozosmial sa a zhrabol svoj darček k sebe do náručia. "Je krásny, vďaka." Pritúlil si ho a milo sa na mňa pozrel. Na poslednú chvíľu som stihol otvorené hračkárstvo a predavačku som podplatil desiatimi dolármi naviac, aby ma nechala vybrať niečo pre kamaráta. Nervózne krútila hlavou, no nakoniec sa nechala obmäkčiť.

Teraz som stál tu a tešil som sa spolu s Quinnom, ktorému v očiach vzplanuli detské ohníčky. Čo na tom že ten darček je trochu teplý, som predsa gay, nie?

"Poď dnu." Pozval ma a o krok ustúpil, aby som mohol popri ňom a jeho novom mohutnom kamarátovi prejsť.

"Tak to nie. V žiadnom prípade nebudeme sedieť na zadku."
Vybafol som a vytiahol ho von aj s plyšovou hračkou.

"Počkaj, aspoň si ho odložím dnu." Zaprotestoval a chytro maca hodil cez prah dnu a ja som vzápätí zabuchol dvere.

"Tak kam to bude, oslávenec?" vystrúhal som nepodarenú poklonu a zazubil sa naňho.

"Niekam kde je zábava." Rozhodil rukami a potom ma jednou objal okolo pliec. "Vraj Sanders dnes usporadúva súkromnú párty uňho doma."

"Tak tam ani náhodou nejdem." Vyvliekol som sa z jeho priateľského objatia.

"Pokoj, ani ťa tam nechcem vodiť. Bola to len taká pripomienka a navyše, ani nie sme pozvaní." Snažil sa ma uchlácholiť a ja som sa trochu upokojil. Sandersa som neznášal zo všetkých ľudí na tejto planéte najviac. Dokonca aj Gerarda som mal radšej ako jeho.

Akoby to bolo len včera čo ma kvôli nemu vyhodili zo školy a tým, mi ten hajzel zničil život. Teoreticky. Nebyť jeho, možno nemám tak skvelú prácu.

"Tak ideme?" prebral ma Quinn z úvah. Prikývol som a znova nahodil jemný úsmev.

-----

Nakoniec sme obaja skončili na nejakej čudnej diskotéke. Hudba ktorú hrali bola naozaj zvláštna, ale pravdupovediac, bolo nám to srdečne jedno. Zabaviť sme sa dokázali aj tak. Hádzali sme do seba jedného panáka za druhým a tancovali ako o život.

Vôbec som si nevšímal ľudí naokolo a možno preto ma potom Quinn, keď sme vyšli von na čerstvý vzduch upozornil, že po mne pokukovala nejedna kočka z klubu. Mykol som ramenami a zapálil si cigaretu.

"Vieš, tomu sa hovorí irónia braček. Letí po tebe kopa sexi dievčat a ty, ty si proste teplý." Mávol Quinn rukou a na dôvažok toho, sa rozosmial. Zatackal sa, no našťastie sa zachytil plota. Rozchichotal sa ešte viac a ja s ním.

"A vieš čo je ešte väčšia irónia? Že chalani ktorých by som najradšej pretiahol, sú proste hetero." Zamumlal som opito a v predklone vyprskol do smiechu.

"Život je teda pekná sračka." Vzdychol Quinn nahlas, keď sme sa trocha upokojili a posadil sa na nízky múrik pod železným plotom. Oprel sa hlavou o jeho konštrukciu a zahľadel sa hore na nebo.

"Uhm." Pritakal som a zosunul som sa vedľa neho.

"Takže ti pôjdeme niekoho nájsť!" vyprskol a tľapol ma po stehne.

"Au!" vzpriamil som sa a vzhliadol hore. Stál už na nohách, aj keď trochu opatrne a vystieral ku mne ruku.

"Dobrý večer pane, dovoľte, aby som bol dnes večer vaším sprievodcom." Odkašľal si a snažil sa tváriť vážne. Vyzeral však nanajvýš komicky.

"Ty si idiot." Počastoval som ho častou nadávkou z mojej slovnej zásoby a dovolil mu, aby mi pomohol na nohy. Obaja sme chvíľu balansovali, no potom sa už zdalo všetko v poriadku.

"Aké to vlastne je?" zamrkal Quinn a snažil sa zaostriť na moju tvár.

"Čo ako?"

"Bozkávať muža." Odpovedal, akoby som bol úplný hlupák.

"No, rovnaké ako keby si ty bozkával babu. Mne osobne to nepríde, nijak čudné." Zamyslel som sa a ani som si neuvedomil, že rozmýšľam nahlas.
Prekvapene som pootvoril ústa, keď som ho mal zrazu pred sebou, ani nie dvadsať centimetrov ďaleko.

"Myslíš, že by si mi to mohol predviesť?" stíšil hlas a pozrel na mňa. Sťažka som preglgol a poobzeral sa okolo. Nikde nebolo nikoho, všetci akoby sa odrazu rozhodli pobrať dnu.

"Myslíš že je to dobrý nápad? Je mi to trápne." Zažmurkal som a pozrel mimo neho. Nechcel som sa naňho pozerať, na tvári mal očakávanie a neskrývanú zvedavosť zmiešanú s túžbou po niečom zakázanom. Akoby som mohol pobozkať svojho najlepšieho kamaráta?
Nenapadlo by mi to, aj keby bol rovnako orientovaný ako ja.

"Necíť sa trápne, veď si to pravdepodobne ani jeden z nás nebude pamätať." Usmial sa povzbudzujúco.


"Tak prečo to odo mňa chceš, keď si na to ani len nebudeš vedieť spomenúť?" zasmial som sa silene a nenápadne sa od neho snažil odtiahnuť. Quinn bol príťažlivý, až veľmi, ale nikdy som sa naňho nedíval ako na objekt svojej túžby.

"Frankieee..." zatiahol roztomilo a ja som prevrátil očami.

"Si otravnejší ako tŕň v zadku, vieš o tom?" neubránil som sa úsmevu, keď som videl jeho výraz strateného šteniatka. Súhlasne prikývol a uškrnul sa.

Nadýchol som sa a preglgol, kým som k nemu pristúpil bližšie a po prvý krát v živote sa dotkol jeho pier. Len opatrne som ich priložil bližšie, aby si nemyslel že ho chcem zožrať za živa. Na moje počudovanie sa neodtiahol a trochu pootvoril pery a prinútil ma tak urobiť to isté. Cítil som z neho čistý alkohol a zo mňa pravdepodobne ťahalo to isté.
Keď mi do úst vkĺzol jazykom, takmer som sa zadusil nahromadenými slinami v ústnej dutine. Taktne som to zahral do outu a po pár sekundách sa pomaly odtiahol.

Oblizol som si jazykom pery a nervózne naňho hľadel.

"Nie je to až také zlé. Keď som zavrel oči, nevidel som v tom rozdiel." Odpovedal po pravde s úsmevom.

"Tak vidíš." Pípol som súhlasne a modlil sa k Bohu, aby odo mňa nechcel ešte viac. Musel by som ho odmietnuť ráznejšie ako by mi bolo milé a to som počas jeho narodeninového večera nerád robil.

Začul som za sebou zvuk auta a veselé hlasy. Asi sa aj niekto ďalší rozhodol osláviť svoje narodeniny, pomyslel som si.

"Ááále, naše buzny obecné. Nazdar!" zamrazilo ma, keď som za chrbtom začul ten známy, chrapľavý a nepríjemný hlas.

Obrátil som sa a hľadel do tváre rovno Mattovi Sandersovi.

To be Continuited...

Good Charlotte - Vienna

23. ledna 2011 v 20:17 [ Moje Kecy
Tak a je to tu! :D Ešte stále sa prihlúplo usmievam, ale tak ani sa nedivím. Po takmer desiatich rokoch prehrávania si CD-čiek a spievania si pesničiek, sa mi konečne splnil jeden z mojich životných snov. Kapela s ktorou som už od mala začínala svoju rockovú púť ma v piatok, 21.1.2011 v hale Gasometer vo Viedni, totálne dostala. Preto som sa rozhodla, že pre tých ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu nemohli dostaviť, napíšem takú stručnú recenziu a hodím aj pár fotiek.  :) 
Približne tri hodiny pred vypuknutím celého toho šialenstva, sa mi konečne podarilo nájsť správny vchod a zoznámiť sa s pár milými ľuďmi, ktorí tam už hodnú chvíľu netrpezlivo v mrazoch prešľapovali. 
Našťastie nám pri rozhovoroch čas ubiehal rýchlejšie a čím viac sa blížila siedma hodina, tým viac ľudí pribúdalo. Okolo siedmej sbs konečne dokončila úpravu zábran pred vchodom aby nenastala tlačenica (ktorá aj tak nastala, samozrejme) a začalo sa vpúšťať dnu. 
Hneď ako som prešla kontrolou, utekala som do haly a chytila si super miesto niekde vpredu. Pri začutí známeho jazyka, som zbystrila pozornosť a zistila, že pri mne stoja tri ďalšie Slovenky. 
O ôsmej na pódium vybehla predkapela Framing Hanley, na čele s veľmi sympatickým spevákom, ktorému pri každom prudšom pohybe spod tesných nohavíc vykúkali zelené boxerky. Už vtedy som vedela že aj predkapela bude stáť za to :D. 
Odohrali zopár pesničiek a navnadili nás na to, čo malo prísť asi o ďalšiu pol hodinu. Popri pracovníkoch ktorí ladili nástroje, sme si aspoň pospevovali pesničky, ktoré púšťali z reproduktorov a netrpezlivo vyčkávali na našich chlapcov. 
Odrazu nastala tma a všade naokolo som registrovala hystericky kričiacich ľudí, tak som rýchlo poslepiačky nahmatala fotoaparát, aby som nič nezmeškala. 
Na úvod to odpálili introm z Young and the Hopeless a v rovnakom duchu starších songov pokračovali aj ďalej. Nasledovali The Anthem, Girls and Boys a the Click. Až potom sa rozhodli zahrať aj niečo nové, zo svojho posledného albumu a v hale to totálne vrelo. Všetci nadšene spievali spolu s Joelom a Benjim a kývali rukami vo vzduchu ako o život. Dokopy odohrali asi 21 pesničiek zo všetkých svojich albumov a medzi poslednými, ako prídavok zazneli hity ako Moving on, Last Night a pecka na záver Lifestyles of The Rich and the Famous.
Potom sa s veľkými slovami vďaky rozlúčili so svojimi fanúšikmi, hodili do davu zopár brnkátiek, paličiek a odbehli do back stage.
Aj napriek tomu že som ich videla a že stáli asi tri metre odo mňa, som nemohla uveriť, že to bolo naozaj. Fakt som v niektorých momentoch mala slzy dojatia v očiach a hrdlo som si po takmer dvoch hodinách čo hrali, necítila a hlas mi preskakoval ako pubertiakovi. Ale jednoznačne to za tie peniaze stálo a zopakovala by som si to ešte raz.
Dúfam že aj vám sa bude niečo podobné stávať často a zažijete veľa super koncertov a akcii :)

Klaudiqa <3

Na záver zopár fotiek. (nemala som svoj veľký foťák, pretože tie sbs brala preč, tak som fotila malým a fotky sú trošku nekvalitné. Ale to nevadí, nie? :) )

bgdf
Sympatický spevák z Framing Hanley 
bgdf
adam
bgdf
adam
Dokonca vidno kúsok z jeho boxeriek :D 
bgdf
Aparatúra velkých pánov :D 
bgdf
dfgd
Tie slnečné brýle som tak trochu nepochopila, ale tak pestovať image treba :D 
dfgdj
dfgd
dfgdj
dfgdj
adam
dfgd
dfgdj
dfgdj
dfgdj
dfgd
dfgdj
 A na záver naše šťastné (v preklade nadržané :D ) fejsy :D 

Cemetery Drive XXXVII.

20. ledna 2011 v 21:08 Cemetery Drive
Jeeeej konečne ďalšia časť :D dokopala som sa k nej, aby som nezabudla svoj nápad a rýchlo som ho preto napísala (alebo resp. naznačila) a aj preto, lebo tento víkend zase nebudem mať čas dostať sa k písaniu, čo ma často dosť mrzí, lebo ma to baví. Ale tak dôvod na to mám :) Idem si užiť ďalší skvelý (dúfam) koncert! Tentoraz Good Charlotte, tak držte palce aby som sa vrátila v zdraví domov, aby som to mohla dopísať do želaného konca :D Bye Bye :)) 

"Stanem sa kvôli tomuto upírkou?" sústredene som stiahla obočie k sebe, ako som si prechádzala bruškami prstov po dvoch vystúpených rankách na krku. Boli maximálne citlivé na dotyk a tak som len nesmelo hladkala ich okraje.

"Nie, to je trochu zložitejší proces." Pokrútil hlavou a ďalej sa mi hral s vlasmi. Natáčal si ich na ukazovák a fascinovane sledoval, ako znova a znova kĺzavo padajú dole.

Vydýchla som si. Stiahla som ruku z krku a nahmatala tričko. Jediný pohľad stačil na to, aby som zistila, že z neho zostali len franforce.

"Prinesiem ti iné." Prehodil lenivo Gerard keď si všimol môj výraz a ďalej sa venoval zabáraniu dlane do červených prameňov, ktoré som mala cudne rozhodené na vankúši.

"Nemusel si ma uhryznúť." Vytkla som mu vyčítavo a odstrčila mu ruku od svojej hlavy, aby som sa mohla posadiť. Prudko som sa zodvihla, až sa mi zakrútila hlava. Privrela som oči a v duchu preklínala muža, ležiaceho za mojim chrbtom. Bola som spokojná, že sa nemusím kvôli tomu zmeniť na zúrivú beštiu, ale aj tak mi to nijako nedodávalo nadšenie. Celá ľavá krku ma nepríjemne pálila a bolesť vystreľovala aj vyššie, do hlavy.

Gerard si bez slova sadol vedľa mňa. Obrátila som hlavu k nemu, no sústredila som sa len na jeho tvár. Snažila som sa nepozerať na jeho svaly, hladkú pokožku a jeho bohato obdarené spodné partie tela.
Už nie raz som ho videla nahého, no aj tak som sa cítila, akoby som sa pozerala na niečo zakázané.
Zdvihol k ústam svoje predlaktie a než som si to stihla dať v hlave dokopy, vysunuli sa mu očné zuby a prudko sa uhryzol. Myklo mnou keď mu z rán vytryskla krv. Pasovala som sa s myšlienkou, že by som sa najradšej obrátila chrbtom, pretože to bolo nadmieru nechutné. Ešte že som z diaľky nevidela ako si vychutnával mňa.

"Čo do...?" chcela som sa spýtať čo to vlastne robí, bolo to odporné. Namočil ukazovák do krvi ktorá mu stekala po bielej koži a potom mi ním prešiel po boľavom krku. Pocítila som jemné chladné mravčenie a odrazu bola všetka bolesť preč. Prekvapene som si siahla prstami na to miesto a uvedomila som si, že stopy po uhryznutí zmizli.

"Prepáč." Mykol kútikom úst a potom sa mu rana na ruke znova zacelila. Rovnako ako tá, z ktorej som pred chvíľou pila. Na predlaktí mu na pamiatku zostala len čerstvá krv. Brr, na koži mi naskočila husia koža a Gerard si hlúpo myslel, že je to od zimy. Načiahol sa po hodvábnej vyšívanej deke a prehodil mi ju cez plecia. Nechcela som mu nič vysvetľovať, tak som ju len s vďačným úsmevom prijala a pritiahla si ju bližšie k telu. Obmotala som ju okolo seba ako uterák a vstala. Prisahala by som, že Gerard stál na nohách takmer skôr ako ja.

"Kam ideš?" spýtal sa ostražito a očí mi zabehli k jeho rukám, ktoré sa náznakom začínali zatínať do pästí. Srdce sa mi o čosi prudšie rozbúchalo.

"Do kúpeľne." Zatvárila som sa nechápavo, aj keď som presne vedela že zbystril, aby som sa znova nepokúsila ujsť. Vážne som teraz nemala v pláne odísť, ale toto sa mi ani trochu nepáčilo. Nebudem mu tu predsa robiť bufetový stôl a štetku, vždy keď si zamanie. Nemienila som čakať na akúkoľvek odpoveď, proste som sa zobrala a bez slova okolo neho prešla, akoby sme si to práve pred chvíľou vášnivo nerozdali na gauči.

Naboso som ťapkala po starých drevených parketách v hale a zúrivo si hrýzla do spodnej pery. Možno som sa cítila trochu zahanbene. Znova som podľahla ako malé dieťa lízanke. Ale čo mám pre boha robiť keď tá "lízanka" je taká lákavá a dobrá? Vybehla som po schodoch a poľahky našla na jednej z dlhých chodieb kúpeľnú. Skontrolovala som, že za mnou nik nejde a zamkla som dvere, spolu s uľahčujúcim výdychom, čo sa mi vydral z hrdla.
Zhodila som zo seba deku. S tichým žuchnutím dopadla na dlážku a ticho som čakala, kým sa z pozlátených kohútikov liala horúca voda. Poobzerala som sa po malej miestnosti a hľadala očami niečo, čo by sa podobalo na šampón, alebo aspoň obyčajné mydlo. Chcieť k tomu ešte penu do kúpeľa, by bolo asi príliš.

Nenašla som však vôbec nič, tak som sa s ďalším povzdychom ponorila do teplej vody bez bubliniek, ktoré som mala tak rada. Slastne som sa usmiala, keď som sa obalená do vodného kúpeľa pohodlne rozložila vo vani.
.................................................................................

Frank sa s nečitateľným výrazom vrátil späť do domu a posadil sa oproti Bertovi. Stará stolička pod jeho váhou nahlas zaprotestovala a predná nožička sa trochu vychýlila dopredu, no nevenoval tomu akúkoľvek pozornosť. Zvykol si, že tu nič nefungovalo tak ako malo a veci boli zničené, súce na smetisko.

Bert zvedavo a s očakávaním v očiach zodvihol hlavu, ktorú si podopieral rukou a zahľadel sa na svojho rázneho priateľa. Nemusel ani len otvoriť ústa a Frank hneď vedel že čaká na čokoľvek čo mu povie. Nerád chodil za svojim vodcom so zlými správami, ale radšej mu to povie hneď, akoby mal čo i len chvíľu dlhšie otáľať.
Chystal si v hlave tie správne slová a tak na začiatok záporne pokrútil hlavou, aby ho upovedomil, nech si nerobí márne nádeje.

Bertova tvár skamenela a Frank by prisahal, že na pár sekúnd aj prestal dýchať. "Prehľadal som s chalanmi východnú stranu lesa, aj čistinu pri potoku ale bezúspešne." Zvesil ramená a roztiahol nohy, aby sa mohol rukami zaprieť do sedadla.
Čeľusť sa mu stiahla a na tvári sa mu usadil ešte ustarostenejší výraz ako mal predtým.

"Budeme hľadať ďalej." Odpovedal pevne a pokýval rozhodne hlavou. "Nemohla sa len tak prepadnúť pod zem." Stisol pery a behal očami po podlahe, akoby tam niečo hľadal. Možno odpovede, ktoré sa tak bažil dozvedieť.

"Čo ak s ním šla dobrovoľne?" poznamenal Frank aj túto možnosť. Mykol ramenom a predstavil si, ako Misha vkladá ruku do dlane toho upíra a spolu sa strácajú v tme. Netvrdil priamo že by bola zradkyňa, ale každopádne to bola jedna z možných alternatív.

"To nehovor ani zo žartu." Zavrčal výhražne Bert a napoly zahmlený zrak zabodol nahnevane do Franka.

Frank veľmi dobre vedel že udrel na citlivé miesto. Misha preň znamenala viac ako bol pred ostatnými ochotný priznať. Naoko zahanbene sklopil pred Bertom zrak, no v duchu si myslel svoje. Nikdy jej totiž neveril a zatiaľ ani nenastála žiadna prevratná situácia, aby sa to zmenilo. A ak sa ukáže že mal nakoniec pravdu, Berta to istotne položí, tým si bol istý.

To be Continuited...



Cemetery Drive XXXVI.

2. ledna 2011 v 18:17 Cemetery Drive
bgdf
Od návštevy toho hrozivého Gerardovho "známeho" neubehlo ešte tak veľa času aby sa naň zabudlo, no zase ani tak málo a preto som samu seba prekvapila keď som si uvedomila, že sa pri myšlienke naňho, nepríjemne chvejem. Aj keď som privrela oči, stále som videla tú neznesiteľnú modrú farbu jeho dúhoviek. Nedarilo sa mi striasť toho obrazu a po dome som teraz chodila ostražito, akoby som bola vojak na nepriateľskom území a za každým rohom na mňa číhal nepriateľ.

"Ja viem, mala som ostať v kuchyni." Zamumlala som ubolene, keď som si všimla Gerardov namosúrený výraz. Áno, odhalila som ho aj napriek tomu, ako sa ho snažil predo mnou skryť.

"Nič som predsa nepovedal." Roztvoril naširoko oči a prekvapene na mňa pozrel. Ospravedlňujúco som vykrivila pery do nesmelého úsmevu a podotkla, že sa stačí pozrieť do jeho tváre a hneď viem, že by ma najradšej pokarhal za moju ľahkomyseľnosť. Chápavo prikývol a potom sa zahľadel von z okna.
Ja som tam nevidela nič iné len tmu, no bola som presvedčená, že jeho oči vidia viac, ako by videl bežný smrteľník.

V tom sa z ničoho nič rozhovoril. Nepoložila som mu ani jedinú otázku, preto ma tak prekvapil jeho zvučný hlas.

"To bol člen rady najvyšších." Urobil medzi vetami krátku prestávku a ja som si zatiaľ stihla uvedomiť, že hovorí o votrelcovi, ktorého som mala tú česť spoznať. Nanešťastie, samozrejme.

"Prišiel sa presvedčiť na vlastné oči, ako postupujem v pláne. Už v tomto dome pár krát bol, no objaví sa tu len raz za pár rokov, preto ma jeho prítomnosť tak prekvapila. Mal som to čakať." Nahnevaný sám na seba sklonil hlavu a prudko zažmurkal, akoby chcel odohnať dotieravé slzy. Ale upíri predsa neplačú, alebo áno?
Trochu som myšlienkami odbehla od toho čo mi povedal, no keď som si to v hlave spätne prehrala, zastavila som sa konkrétne pri jednom slove, ktoré vypustil z úst.

"V pláne?" nechápavo som pokrútila hlavou. Respektíve som odmietala chápať významu toho slova, pretože neveštilo nič dobré. Nič, čo by vrhalo svetlo na Gerardovu hlavu. Nemo prikývol a zahanbene na mňa znovu pozrel.

"Bol som poverený radou aby...aby..."


"...si ma zabil. To už viem." Dokončila som zaňho tvrdo a trhane pokývala hlavou. Ja som o tom predsa vedela od začiatku, hneď ako sme sa po prvý krát stretli, no až teraz keď sme to obaja vyriekli nahlas, sa ma to skutočne dotklo.
Tento tvor predo mnou, teda Gerard bol predsa stvorený na to aby ma zabil. To je jeho poslanie a tým že sa to nečakane oddialilo sa na tom predsa nič nezmení. Nechcene ma zabolela predstava že my dvaja sme predurčení na to, aby sme zabili jeden druhého. Buď on, alebo ja. Takto to máme obaja vpísané v osude a bolo by príliš trúfalé zahrávať sa s ním, v snahe všetko zmeniť.

"Bol na mňa naštvaný že toľko otáľam, ale vysvetlil som mu to."

"Ako? Veď ste predsa..."

"Vieme komunikovať aj myšlienkami. Nechcel to rozoberať pred tebou. Povedal som mu, že tvoj pobyt v mojom dome je len súčasťou môjho plánu." Rozprával mi trpezlivo stav situácie a akosi pozabudol na to, že na rozdiel od neho som živá bytosť, ktorá nedokáže svoje pocity vypnúť ako on. Nemám čarovný gombík po ktorého stlačení za zmením na bezcitnú bábku, ktorá len predstiera že prežíva. Preto ma jeho slová zaboleli, aj keď ich možno nemyslel tak ako ich vyslovil.

"A je?" preglgla som. "Je súčasťou tvojho plánu? Pohráš sa so mnou a mojimi citmi a potom ma surovo zabiješ ako si to tak starostlivo plánuješ?" slová ktoré mi vychádzali z hrdla boli možno až pridrsné, ale potrebovala som zo seba dostať tú čierňavu čo ma začala zaplavovať z vnútra. Rýchlo som zamrkala očami, aby som sa zbavila dotieravých sĺz.
Do čerta zasa sa začínam správať ako hysterka. Chcela by som mať občas trochu chladnej neprístupnosti ako moja kamoška Cloe. Až teraz keď som si na ňu odrazu spomenula, som si uvedomila, ako veľmi mi chýba. Dúfam len, že je v poriadku, rovnako ako ostatní moji priatelia.
Chytila by som ju za ruku a aj bez slov by určite vedela že sa trápim, na čo by sa len chápavo usmiala a pohladkala ma dlaňou po chrbte. Jej obraz sa ale rozplynul a predo mnou sedel znova len Gerard. Stisla som prísne pery a skrz rozmazaný pohľad som sledovala, ako bojuje sám so sebou.

"Do čerta," hlesol ticho a potom vyskočil z miesta. Obišiel gauč na ktorom predtým sedel a nahol sa ponad operadlo smerom ku mne. "malo sa to predsa skončiť úplne inak. Mala si byť už mŕtva! Nebyť toho, že som taký slaboch." Vykríkol a rozhadzoval rukami.
Stuhnuto som sedela na svojom mieste a počúvala všetko, čo vravel. Zatajila som dych a bála sa nadýchnuť, aby ma nezaplavila vlna vzlykov.

"Prepáč, takto som to nemyslel." Chytil sa za hlavu a prehrabol si čierne vlasy, keď som mĺkvo vstala a náhlivým krokom odchádzala k dverám.

"Ale myslel." Hlesla som ticho, no vedela som, že ma určite počul. Zamrkala som a dole lícom sa mi spustila prvá slza. Zdvihla som zrak a odrazu som zastala, keď sa predo mnou objavila jeho silueta. V mihu som pozrela inam, len nie naňho. Odvrátila som hlavu ešte viac, keď sa chcel prstami dotknúť mojej brady.

"To ja som ťa mala zabiť pri prvej príležitosti." Dostala som zo seba skrz stisnuté zuby a trhane sa nadýchla. Prešla mnou obrovská vlna nervozity z toho, ako bude na túto informáciu reagovať. Konečne som mu pozrela do očí a zbadala v nich blčať rubínový plameň. Navonok však ostával pokojný, zjavne nechcel zbytočne stratiť nervy.

"Mala si." Zaškrípal zubami a všimla som si, ako sa mu očné zuby pomaly predlžujú. Srdce sa mi rozbúchalo ešte prudšie ako doteraz a horúčkovito som začala premýšľať, čo spravím ak sa ma pokúsi napadnúť. Nenápadne som pokukovala po drevenom nábytku neďaleko nás. Asi by som si skôr zlomila ruku, ako by som z neho dokázala spraviť ostrý kus dreva.

"Nechaj ma odísť." Vyhlásila som pevne a zaťala ruky do pästí. Vystrel predo mňa ruku keď som sa pokúsila popri ňom prejsť. Myklo mnou keď sa to stalo a ruky stále skrútené do pästí som teraz mala pripravené na prípadnú obranu.

"Nie." Odpovedal drsne a násilím ma znova posunul pred seba. Na tvári mu už badateľne blčala zlosť a z pootvorených úst som započula slabé zavrčanie.
Napriahla som sa a tak silno ako som len vládala, som ho päsťou udrela do tváre. Hlava sa mu prudko obrátila doprava a potom si šokovane prstami prešiel po sánke. Pochybovala som že čokoľvek cítil, iba čo som ho viac dožrala.

Skrivil tvár a strčil do mňa. Zatackala som sa a nebyť komody za mnou, padla by som na zadok. Takto som len prudko narazila chrbtom o hranu masívneho dreva. Stisla som zuby aby som nevydala ani tiché zjojknutie a pritískajúc sa k nábytku, som zodvihla hlavu.

Tentoraz by mi nepomohli ani slzy. Cudzinec predo mnou, nemal nič spoločné s Gerardom akého som poznala. Znova to bol ten bezcitný tvor ktorý ma na cintoríne vystrašil svojim smrtiacim objatím. Ani som sa neodvážila vysloviť jeho meno, nedávala som veľké šance tomu, že by naň nejakým spôsobom zareagoval.
Nahnutý v predklone s rukami od tela a tvárou diabla sa vôbec neponášal na človeka. Hrdelne vrčal a so špicákmi ostrejšími ako britva, bol pripravený skočiť. Pevnejšie som sa rukami zaprela o komodu, keď som prstami zavadila o niečo hladké a studené. Len po pamäti som si spomínala, že naposledy som na vrchu videla položený mosadzný svietnik.
Pravdepodobne som do rúk teda uchopila ten a prudko som ho šmarila po Gerardovi, mieriac na hlavu, keď sa rozbehol mojim smerom. Jeho smer sa vychýlil mierne doprava, zatiaľ čo ja som sťažka vydychovala, posilnená adrenalínom. Zahryzla som si do pery a napriahla som sa ešte raz, keď ma jeho ruka bleskovo zastavila. Zintenzívnil stisk a svietnik mi vypadol z rúk.

Šklbol mnou akoby som bola len nejaká handrová bábka a odhodil ma preč. Znova som narazila, tentoraz o pohovku a skotúľala som sa cez operadlo dole. Dopadla som mäkko na matrace potiahnuté kožou a tvrdohlavo ignorovala vystreľujúcu bolesť do chrbta. Prevrátila som sa naň aby som sa narovnala a ruky mi prudko klesli hlbšie do gauča. Gerard bol nado mnou a stískal mi zápästia tak prudko, až som v dlaniach pocítila jemné mravčenie.

"Pusť ma." Prudko som vydychovala a snažila sa vymaniť z váhy jeho tela. Víťazoslávne sa usmial a odhalil tak zuby. Chcela som kopať aspoň nohami, ale nešlo to. Akoby som bola definitívne priklincovaná k pohovke, jeho oči už nevyzerali tak desivo, no stále som v nich videla planúť oheň.

Pokrútil hlavou a potom trochu uvoľnil zovretie, stále ma držiac sa ruky. "Ty špinavý bastard!" zvreskla som znechutene a zodvihla aspoň hlavu.

"Nadávaj mi koľko chceš, to ti však nepomôže." Uvoľnil stisk na jednej z mojich rúk a prešiel mi palcom po spodnej pere.

"Odporný netvor." Zašepkala som, hľadiac mu do očí, zatiaľ čo dlaňou prechádzal dole mojou prudko nadvihujúcou sa hruďou.
"Bezcitný ignorant." Vzdychla som napoly nahnevane a on sa usmial, ešte viac sa na mňa natisnúc.

"Pokračuj, až kým sa ti neminú všetky slovné spojenia." Nahol sa nad moju tvár a zašiel očami k mojim pootvoreným perám. Vystrčil jazyk a jeho špičkou mi vkĺzol do úst, hladkajúc mi ním peru. Zachvela som sa a nehybne som ležala, jeho oči na ktoré som stále musela hľadieť , boli aj naďalej červené.

"Neurobím rovnakú chybu." Povedala som mu s námahou a cítila som, ako sa vo mne hromadí neskutočná zlosť. Na seba že som taká slaboška aby som nedokázala odmietnuť jedného idiotského upíra a na neho za to, že sa so mnou pohrávala ako so svojou korisťou. V podstate som ňou aj bola.

Prekvapene na mňa pozrel, keď som sa z celej sily zaprela do jeho hrude, aby som ho od seba odtlačila. V zapätí zreval a rýchlo sa odo mňa odtiahol. Na hrudi mu svietil spálený odtlačok mojej dlane. Nevedela som kam mám pozrieť skôr, či na tú hrozivo vyzerajúci spáleninu, alebo do jeho šokovanej tváre.

Vyjavene som pozrela na svoju ruku a potom späť na neho. Hľadel na mňa akoby zazrel ducha a potom sa mu rana začala pomaly zaceľovať. Kúsky ovísajúcej kože priliehali znova na svoje miesto a kúsky spáleného mäsa, znovu naberali pôvodnú zružovelú farbu.

"Za toto by som ťa mal zabiť." Konečne našiel hlas a odkašľal si. "Ale na to som príliš slabý, potrebujem sa nakŕmiť." Dopovedal a oči mi nanovo vzbĺkli. Schmatol ma do náručia a hlasno som zvreskla keď som na mieste medzi plecom a krkom pocítila v koži jeho ostré zuby. Snažila som sa ho od seba znova odstrčiť, rovnakým spôsobom ako predtým, ale nefungovalo to. Už nie.

Objal ma oboma rukami okolo drieku a pritiahol sa ku mne bližšie. Čakala som neznesiteľnú bolesť a páľavu, ale akosi neprichádzala. Namiesto toho som slastne privrela oči a zavzdychala, zakloniac hlavu viac dozadu, aby mal lepší prístup k tepne.
Obaja sme klesli späť na gauč a keď sa odo mňa po chvíli odo mňa odtiahol, oblizol mi jazykom ranu a potom sa vrhol nenásytne na moje ústa. Zacítila som kovovú pachuť krvi a zakrútila sa mi hlava, keď som zacítila, ako mi jeho ruky trhajú tričko na dve polovice. Má v úmysle totálne mi doničiť všetky kusy oblečenia?
Netrvalo dlho a obaja sme boli nahí, tisnúc sa k sebe na malom kuse nábytku. Zoslabnutá zo straty krvi som privrela oči a užívala si jeho dotyky, keď sa vo mne prudko pohyboval.

Prudko som dýchala a cítila som sa v jeho náručí hrozne slabá. Nemám potuchy či to nejakým spôsobom vycítil ale nečakane som zhíkla, keď si nechtom preťal krk na jednej strane a pritiahol k rane moje ústa.

"Pi."

Neschopná racionálne uvažovať, som spravila presne to čo mi povedal a v rovnakom momente mi telom prešla nesmierna vlna slasti. Či už z krvi, alebo to mal na svedomí on.

Odtiahol ma od seba a obaja sme vyčerpane klesli na chladný kožený povrch, lepiaci sa na pokožku.

To be continuited...