Cemetery Drive XXXVI.

2. ledna 2011 v 18:17 |  Cemetery Drive
bgdf
Od návštevy toho hrozivého Gerardovho "známeho" neubehlo ešte tak veľa času aby sa naň zabudlo, no zase ani tak málo a preto som samu seba prekvapila keď som si uvedomila, že sa pri myšlienke naňho, nepríjemne chvejem. Aj keď som privrela oči, stále som videla tú neznesiteľnú modrú farbu jeho dúhoviek. Nedarilo sa mi striasť toho obrazu a po dome som teraz chodila ostražito, akoby som bola vojak na nepriateľskom území a za každým rohom na mňa číhal nepriateľ.

"Ja viem, mala som ostať v kuchyni." Zamumlala som ubolene, keď som si všimla Gerardov namosúrený výraz. Áno, odhalila som ho aj napriek tomu, ako sa ho snažil predo mnou skryť.

"Nič som predsa nepovedal." Roztvoril naširoko oči a prekvapene na mňa pozrel. Ospravedlňujúco som vykrivila pery do nesmelého úsmevu a podotkla, že sa stačí pozrieť do jeho tváre a hneď viem, že by ma najradšej pokarhal za moju ľahkomyseľnosť. Chápavo prikývol a potom sa zahľadel von z okna.
Ja som tam nevidela nič iné len tmu, no bola som presvedčená, že jeho oči vidia viac, ako by videl bežný smrteľník.

V tom sa z ničoho nič rozhovoril. Nepoložila som mu ani jedinú otázku, preto ma tak prekvapil jeho zvučný hlas.

"To bol člen rady najvyšších." Urobil medzi vetami krátku prestávku a ja som si zatiaľ stihla uvedomiť, že hovorí o votrelcovi, ktorého som mala tú česť spoznať. Nanešťastie, samozrejme.

"Prišiel sa presvedčiť na vlastné oči, ako postupujem v pláne. Už v tomto dome pár krát bol, no objaví sa tu len raz za pár rokov, preto ma jeho prítomnosť tak prekvapila. Mal som to čakať." Nahnevaný sám na seba sklonil hlavu a prudko zažmurkal, akoby chcel odohnať dotieravé slzy. Ale upíri predsa neplačú, alebo áno?
Trochu som myšlienkami odbehla od toho čo mi povedal, no keď som si to v hlave spätne prehrala, zastavila som sa konkrétne pri jednom slove, ktoré vypustil z úst.

"V pláne?" nechápavo som pokrútila hlavou. Respektíve som odmietala chápať významu toho slova, pretože neveštilo nič dobré. Nič, čo by vrhalo svetlo na Gerardovu hlavu. Nemo prikývol a zahanbene na mňa znovu pozrel.

"Bol som poverený radou aby...aby..."


"...si ma zabil. To už viem." Dokončila som zaňho tvrdo a trhane pokývala hlavou. Ja som o tom predsa vedela od začiatku, hneď ako sme sa po prvý krát stretli, no až teraz keď sme to obaja vyriekli nahlas, sa ma to skutočne dotklo.
Tento tvor predo mnou, teda Gerard bol predsa stvorený na to aby ma zabil. To je jeho poslanie a tým že sa to nečakane oddialilo sa na tom predsa nič nezmení. Nechcene ma zabolela predstava že my dvaja sme predurčení na to, aby sme zabili jeden druhého. Buď on, alebo ja. Takto to máme obaja vpísané v osude a bolo by príliš trúfalé zahrávať sa s ním, v snahe všetko zmeniť.

"Bol na mňa naštvaný že toľko otáľam, ale vysvetlil som mu to."

"Ako? Veď ste predsa..."

"Vieme komunikovať aj myšlienkami. Nechcel to rozoberať pred tebou. Povedal som mu, že tvoj pobyt v mojom dome je len súčasťou môjho plánu." Rozprával mi trpezlivo stav situácie a akosi pozabudol na to, že na rozdiel od neho som živá bytosť, ktorá nedokáže svoje pocity vypnúť ako on. Nemám čarovný gombík po ktorého stlačení za zmením na bezcitnú bábku, ktorá len predstiera že prežíva. Preto ma jeho slová zaboleli, aj keď ich možno nemyslel tak ako ich vyslovil.

"A je?" preglgla som. "Je súčasťou tvojho plánu? Pohráš sa so mnou a mojimi citmi a potom ma surovo zabiješ ako si to tak starostlivo plánuješ?" slová ktoré mi vychádzali z hrdla boli možno až pridrsné, ale potrebovala som zo seba dostať tú čierňavu čo ma začala zaplavovať z vnútra. Rýchlo som zamrkala očami, aby som sa zbavila dotieravých sĺz.
Do čerta zasa sa začínam správať ako hysterka. Chcela by som mať občas trochu chladnej neprístupnosti ako moja kamoška Cloe. Až teraz keď som si na ňu odrazu spomenula, som si uvedomila, ako veľmi mi chýba. Dúfam len, že je v poriadku, rovnako ako ostatní moji priatelia.
Chytila by som ju za ruku a aj bez slov by určite vedela že sa trápim, na čo by sa len chápavo usmiala a pohladkala ma dlaňou po chrbte. Jej obraz sa ale rozplynul a predo mnou sedel znova len Gerard. Stisla som prísne pery a skrz rozmazaný pohľad som sledovala, ako bojuje sám so sebou.

"Do čerta," hlesol ticho a potom vyskočil z miesta. Obišiel gauč na ktorom predtým sedel a nahol sa ponad operadlo smerom ku mne. "malo sa to predsa skončiť úplne inak. Mala si byť už mŕtva! Nebyť toho, že som taký slaboch." Vykríkol a rozhadzoval rukami.
Stuhnuto som sedela na svojom mieste a počúvala všetko, čo vravel. Zatajila som dych a bála sa nadýchnuť, aby ma nezaplavila vlna vzlykov.

"Prepáč, takto som to nemyslel." Chytil sa za hlavu a prehrabol si čierne vlasy, keď som mĺkvo vstala a náhlivým krokom odchádzala k dverám.

"Ale myslel." Hlesla som ticho, no vedela som, že ma určite počul. Zamrkala som a dole lícom sa mi spustila prvá slza. Zdvihla som zrak a odrazu som zastala, keď sa predo mnou objavila jeho silueta. V mihu som pozrela inam, len nie naňho. Odvrátila som hlavu ešte viac, keď sa chcel prstami dotknúť mojej brady.

"To ja som ťa mala zabiť pri prvej príležitosti." Dostala som zo seba skrz stisnuté zuby a trhane sa nadýchla. Prešla mnou obrovská vlna nervozity z toho, ako bude na túto informáciu reagovať. Konečne som mu pozrela do očí a zbadala v nich blčať rubínový plameň. Navonok však ostával pokojný, zjavne nechcel zbytočne stratiť nervy.

"Mala si." Zaškrípal zubami a všimla som si, ako sa mu očné zuby pomaly predlžujú. Srdce sa mi rozbúchalo ešte prudšie ako doteraz a horúčkovito som začala premýšľať, čo spravím ak sa ma pokúsi napadnúť. Nenápadne som pokukovala po drevenom nábytku neďaleko nás. Asi by som si skôr zlomila ruku, ako by som z neho dokázala spraviť ostrý kus dreva.

"Nechaj ma odísť." Vyhlásila som pevne a zaťala ruky do pästí. Vystrel predo mňa ruku keď som sa pokúsila popri ňom prejsť. Myklo mnou keď sa to stalo a ruky stále skrútené do pästí som teraz mala pripravené na prípadnú obranu.

"Nie." Odpovedal drsne a násilím ma znova posunul pred seba. Na tvári mu už badateľne blčala zlosť a z pootvorených úst som započula slabé zavrčanie.
Napriahla som sa a tak silno ako som len vládala, som ho päsťou udrela do tváre. Hlava sa mu prudko obrátila doprava a potom si šokovane prstami prešiel po sánke. Pochybovala som že čokoľvek cítil, iba čo som ho viac dožrala.

Skrivil tvár a strčil do mňa. Zatackala som sa a nebyť komody za mnou, padla by som na zadok. Takto som len prudko narazila chrbtom o hranu masívneho dreva. Stisla som zuby aby som nevydala ani tiché zjojknutie a pritískajúc sa k nábytku, som zodvihla hlavu.

Tentoraz by mi nepomohli ani slzy. Cudzinec predo mnou, nemal nič spoločné s Gerardom akého som poznala. Znova to bol ten bezcitný tvor ktorý ma na cintoríne vystrašil svojim smrtiacim objatím. Ani som sa neodvážila vysloviť jeho meno, nedávala som veľké šance tomu, že by naň nejakým spôsobom zareagoval.
Nahnutý v predklone s rukami od tela a tvárou diabla sa vôbec neponášal na človeka. Hrdelne vrčal a so špicákmi ostrejšími ako britva, bol pripravený skočiť. Pevnejšie som sa rukami zaprela o komodu, keď som prstami zavadila o niečo hladké a studené. Len po pamäti som si spomínala, že naposledy som na vrchu videla položený mosadzný svietnik.
Pravdepodobne som do rúk teda uchopila ten a prudko som ho šmarila po Gerardovi, mieriac na hlavu, keď sa rozbehol mojim smerom. Jeho smer sa vychýlil mierne doprava, zatiaľ čo ja som sťažka vydychovala, posilnená adrenalínom. Zahryzla som si do pery a napriahla som sa ešte raz, keď ma jeho ruka bleskovo zastavila. Zintenzívnil stisk a svietnik mi vypadol z rúk.

Šklbol mnou akoby som bola len nejaká handrová bábka a odhodil ma preč. Znova som narazila, tentoraz o pohovku a skotúľala som sa cez operadlo dole. Dopadla som mäkko na matrace potiahnuté kožou a tvrdohlavo ignorovala vystreľujúcu bolesť do chrbta. Prevrátila som sa naň aby som sa narovnala a ruky mi prudko klesli hlbšie do gauča. Gerard bol nado mnou a stískal mi zápästia tak prudko, až som v dlaniach pocítila jemné mravčenie.

"Pusť ma." Prudko som vydychovala a snažila sa vymaniť z váhy jeho tela. Víťazoslávne sa usmial a odhalil tak zuby. Chcela som kopať aspoň nohami, ale nešlo to. Akoby som bola definitívne priklincovaná k pohovke, jeho oči už nevyzerali tak desivo, no stále som v nich videla planúť oheň.

Pokrútil hlavou a potom trochu uvoľnil zovretie, stále ma držiac sa ruky. "Ty špinavý bastard!" zvreskla som znechutene a zodvihla aspoň hlavu.

"Nadávaj mi koľko chceš, to ti však nepomôže." Uvoľnil stisk na jednej z mojich rúk a prešiel mi palcom po spodnej pere.

"Odporný netvor." Zašepkala som, hľadiac mu do očí, zatiaľ čo dlaňou prechádzal dole mojou prudko nadvihujúcou sa hruďou.
"Bezcitný ignorant." Vzdychla som napoly nahnevane a on sa usmial, ešte viac sa na mňa natisnúc.

"Pokračuj, až kým sa ti neminú všetky slovné spojenia." Nahol sa nad moju tvár a zašiel očami k mojim pootvoreným perám. Vystrčil jazyk a jeho špičkou mi vkĺzol do úst, hladkajúc mi ním peru. Zachvela som sa a nehybne som ležala, jeho oči na ktoré som stále musela hľadieť , boli aj naďalej červené.

"Neurobím rovnakú chybu." Povedala som mu s námahou a cítila som, ako sa vo mne hromadí neskutočná zlosť. Na seba že som taká slaboška aby som nedokázala odmietnuť jedného idiotského upíra a na neho za to, že sa so mnou pohrávala ako so svojou korisťou. V podstate som ňou aj bola.

Prekvapene na mňa pozrel, keď som sa z celej sily zaprela do jeho hrude, aby som ho od seba odtlačila. V zapätí zreval a rýchlo sa odo mňa odtiahol. Na hrudi mu svietil spálený odtlačok mojej dlane. Nevedela som kam mám pozrieť skôr, či na tú hrozivo vyzerajúci spáleninu, alebo do jeho šokovanej tváre.

Vyjavene som pozrela na svoju ruku a potom späť na neho. Hľadel na mňa akoby zazrel ducha a potom sa mu rana začala pomaly zaceľovať. Kúsky ovísajúcej kože priliehali znova na svoje miesto a kúsky spáleného mäsa, znovu naberali pôvodnú zružovelú farbu.

"Za toto by som ťa mal zabiť." Konečne našiel hlas a odkašľal si. "Ale na to som príliš slabý, potrebujem sa nakŕmiť." Dopovedal a oči mi nanovo vzbĺkli. Schmatol ma do náručia a hlasno som zvreskla keď som na mieste medzi plecom a krkom pocítila v koži jeho ostré zuby. Snažila som sa ho od seba znova odstrčiť, rovnakým spôsobom ako predtým, ale nefungovalo to. Už nie.

Objal ma oboma rukami okolo drieku a pritiahol sa ku mne bližšie. Čakala som neznesiteľnú bolesť a páľavu, ale akosi neprichádzala. Namiesto toho som slastne privrela oči a zavzdychala, zakloniac hlavu viac dozadu, aby mal lepší prístup k tepne.
Obaja sme klesli späť na gauč a keď sa odo mňa po chvíli odo mňa odtiahol, oblizol mi jazykom ranu a potom sa vrhol nenásytne na moje ústa. Zacítila som kovovú pachuť krvi a zakrútila sa mi hlava, keď som zacítila, ako mi jeho ruky trhajú tričko na dve polovice. Má v úmysle totálne mi doničiť všetky kusy oblečenia?
Netrvalo dlho a obaja sme boli nahí, tisnúc sa k sebe na malom kuse nábytku. Zoslabnutá zo straty krvi som privrela oči a užívala si jeho dotyky, keď sa vo mne prudko pohyboval.

Prudko som dýchala a cítila som sa v jeho náručí hrozne slabá. Nemám potuchy či to nejakým spôsobom vycítil ale nečakane som zhíkla, keď si nechtom preťal krk na jednej strane a pritiahol k rane moje ústa.

"Pi."

Neschopná racionálne uvažovať, som spravila presne to čo mi povedal a v rovnakom momente mi telom prešla nesmierna vlna slasti. Či už z krvi, alebo to mal na svedomí on.

Odtiahol ma od seba a obaja sme vyčerpane klesli na chladný kožený povrch, lepiaci sa na pokožku.

To be continuited...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Red of Rose Red of Rose | Web | 2. ledna 2011 v 18:46 | Reagovat

:OOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO to to to to to to.... nemyslis vazne! najprv som ti chcela vynadat, ze preco chcem, aby ma pustil a preco na neho idem so svietnikom, lebo sak jaky bol ku mne uprimny, ked mi povedal, kto to bol a ze co mu povedal (v myslienkach), sak... nemusel to robit, ne? mohol si to nechat pre seba, ale radsej mi to povedal, a to sa mi strasne pacilo... boze, a jak ma to boli, ze zabit jeden druheho, ze bud ja alebo on :( to zase oplacem, ak nahodou prideme k tomu bodu, co dufam ze neprideme, lebo sa mi paci, ako to teraz napreduje :D bozeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee, sak ja som sa napila jeho krvi! omg, to je tak... tak... vzrusujuce, a ze sa vo mne prudko pohyboval, omg, myslim, ze som nadrzana :D:D:D dobre, vobec som necakala, ze sa toto v tejto casti odohra, je to uplne.maximalne.uzasne.genialne. bodka. idem si to precitat este raz (a potom este raz a este) lebo sak to jak si mohla tak genialne napisat? ako wtf, este furt mam na tvari nechapavy vyraz! :D jezis, to je jake uzasne! este furt nechapem :D:D ach ach ach ach... genialne, dcero, dakujem ti :* asi ti za odmenu aj ja pojdem v najblizsej dobre napisat pokracko :D

2 kisss kisss | Web | 2. ledna 2011 v 20:50 | Reagovat

Sakra, když si to tak vezmu - oni mají takovou ... menší italskou domácnost. Nejprve boj, potom rozkoš .... Damn it, stejně jsem zvědavá, jak tohle skončí. Nepříjemně si nám naznačila - či spíše si nám to vpápila do obličeje - že jeden z nich musí zemřít .... buď Gerard nebo Miša ....Jsem zvědavá, jak chytře to vyřešíš! :P ;)

3 Red of Rose Red of Rose | Web | 2. ledna 2011 v 21:15 | Reagovat

Ok, dufam, ze on zabije mna, bo ja jeho zabit nemozem :((((

4 BLASTA Exploder BLASTA Exploder | E-mail | Web | 19. ledna 2011 v 21:56 | Reagovat

Ahoj ^^"
Nechci dělat reklamu ale máme takový Frerard blog..
Prosím, koukni se na něj ^^
http://my-scandalous-romance.blog.cz/
Jazz Revolver vzkazuje: KOMENTUJTE VY SVINE.

PS: Jsem ráda že ještě píšeš, když s tím Senii, Jannica i Chemical Writer sekly :)
Lafka Frerard Way :)

5 alenka15987788 alenka15987788 | Web | 19. února 2011 v 21:18 | Reagovat

Čauky, je to tu fajne.

6 hry-online-zdarma-superhry hry-online-zdarma-superhry | Web | 16. června 2011 v 21:40 | Reagovat

Chceš vyhrát Minibike, R/C model Ferrari, originální hru COD:Black Ops nebo MP4 přehrávač ? Koukni se na http://raketka.cz/soutez-c.-1 a zůčastni se letní soutěže raketka.cz

7 miniature brides dresses miniature brides dresses | E-mail | Web | 11. ledna 2013 v 6:28 | Reagovat

schizoid dazzle insensible normal lengthen here there tommorow yesterday use profanity me
http://www.isdress.org

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama