Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t 29

26. ledna 2011 v 20:15 |  Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t
fdgfds
GERARD:
Keď som nad tým trochu zapremýšľal, vlastne som si uvedomil, že je mi úplne fuk čo si Frank myslí. Včerajšok bol skvelý, to nepopieram, ale nepotrebujem sa zahadzovať s nejakým usopleným deckom len preto, že mi vie poskytnúť skvelý sex.

Pri zvuku ťuknutia kanvice, som mierne nadskočil a zalial si kávu. Frankovu šálku som tam nechal stáť len tak. Ak bude mať záujem, dokončí si ju aj sám. Ja sa do zadku nikomu pchať nebudem. Teda, aspoň nie takýmto spôsobom.

FRANK:

Na moment som zastal a vzhliadol poza plece smerom k miestnosti, ktorú som pred pár sekundami opustil. Nešiel za mnou, presne ako som čakal. Neznamenal som preň nič a práve preto nemienim robiť to, čo odo mňa očakáva.

Samozrejme že sa mi páči byť v jeho blízkosti, mám rad ako sa ma dotýka, ale to všetko predsa robí takmer s každým. Strasie ma pri predstave, že ruky, ktorými ma včera hladil, si už siahli na tak veľa iných nahých tiel. Gerard je žiadaný, neodolateľný a vášnivý...inými slovami kurva, ktorá sex k životu potrebuje ako soľ a využíva na to každú vhodnú obeť.

Predtým ako by som si to mohol rozmyslieť, som radšej pokračoval k svojmu stolu s nedokončenou prácou. Dokonca aj chuť na kávu ma silou mocou prešla.

Vysilene som sa zvalil do kresla a zapol monitor. Nenápadne som zodvihol zrak, keď sa Gerard okolo môjho stola vracal späť do kancelárie. V ruke držal šálku s pariacou sa kávou a mne nevenoval ani jediný pohľad. Ukázal mi chrbát a potom za sebou prudko zatresol dvere, až sa pár kolegov zmätene obzrelo. Pokrútil som hlavou a znova sa venoval svojej práci. Preto tu vlastne som, neplatia ma za paktovanie so šéfom.

Asi o pol siedmej som si uvedomil, že na monitor už takmer nevidím ako ma bolia oči. Celú dobu som sa snažil nevnímať ruch a vravu okolo a sústreďoval som sa len na svoju prácu a na to, aby som odtiaľto čo najskôr vypadol. Unavene som pozrel na hodiny v rohu blikajúcej obrazovky a s úľavou som si uvedomil, že o pol hodinu mám padla.

Zálohoval som si všetky vytvorené grafické návrhy do svojho priečinka a zopár hotových som mailom odoslal svojmu nadriadenému, ktorý je istotne stále zavretý vo svojej kancelárií. Nevšimol som si, že by odtiaľ vyšiel, kým som tu sedel.

Ponaťahoval som sa a bolestivo zavzdychal, keď mi kĺby na rukách začali pukať.

"Predpokladám, že už máš toho na dnes dosť, však?" obrátil som hlavu k susednému stolu. Spoza deliacej priečky na mňa hľadela Gerardova sekretárka Lucy a empaticky sa usmievala. Bez rozmýšľania som prikývol a odhlásil sa z mailu.

"Myslím že už to tu môžeš zabaliť." Zašepkala, kým som si pretieral oči. Nakukla do chodby a potom sa znova posadila. "Gerard tak skoro z kancelárie asi nevyjde. Dnes bol nejaký podráždený, neviem čo ho tak vytočilo." Dumala zamyslene. Mal som chuť povedať jej dôvod, ale to by som sa nevyhol zbytočným otázkam, tak som mlčal.

"Vďaka." Obdaroval som ju úsmevom a vzal si z operadla sako. Vypol som počítač a ponáhľal som sa preč. Okolo Gerardových dverí som takmer prebehol a zastal pri výťahu. Keď mi vo vrecku začal zvoniť mobil, vystrašene som stisol pery a rýchlo sa prstami snažil nahmatať malú, vibrujúcu krabičku. Chvíľami som však pokukoval po privretých dverách Gerardovej kancelárie. Nechcel som sa s ním stretnúť a určite by si neodpustil poznámky o tom, prečo opúšťam pracovisko skôr.
Bolo mi jasné že by mi to vyhodil na oči.

Rýchlo som palcom nahmatal tlačítko PRIJAŤ a pritisol som si telefón k uchu. "Čo je?" zasyčal som potichu.

Na moment nastalo na druhej strane rozpačité ticho. Akoby volajúci premýšľal, či vzhľadom na môj tón, nebude lepšie vôbec sa neozvať a radšej zložiť slúchadlo. Po chvíli som však začul Quinnov hlas.

"Ak vyrušujem, tak môžem zavolať neskôr." Povedal opatrne a potom sa odmlčal.

"Nie, to je v poriadku, ja len...nechcem aby ma počul šéf." Ešte stále som stíšene rozprával do slúchadla a v duchu sa pýtal, kde v pekle je ten výťah.

"Aha, no len som sa chcel spýtať, či dnes večer nechceš niekam vyraziť. Vieš, keď mám tie narodeniny..." Kurva, kurva, kurva! Veď ja som na to totálne zabudol. Treskol som si spodkom dlane do čela, aby to nebolo v telefóne počuť a vystrúhal som čudnú grimasu.

"Jasné že o tom viem. Chcel som ti zavolať hneď ako sa odtiaľto vymocem."
Zasmial som sa naoko uvoľnene, no cítil som sa ako totálny pako. Ukončil som hovor a s vyvalenými očami hľadel na náprotivnú stenu. Kde teraz pre boha zoženiem darček? Nemohol som však rozmýšľať dlho.

Keď som začul ako sa dvere na Gerardovej kancelárií otvárajú, prudko som so sebou švihol a pritlačil sa chrbtom o najbližšiu stenu, kde ma nemohol vidieť.
Dvere výťahu sa ale ako na potvoru v rovnakom momente otvorili. Teraz sem určite príde a nájde ma, ako sa vystrašene opieram o stenu, ako najväčší sráč pod slnkom.

Jeho kroky sa však vzďaľovali a tak som rýchlo využil šancu a do výťahu nastúpil.

GERARD:

Vošiel som na poloprázdne pracovisko a nahlas zazíval. Lucy ešte sedela za stolom a robila poriadok.

"Pán Iero už dokončil svoju prácu, tak som ho poslala domov." Oznámila mi to skôr, ako som sa na to stihol opýtať. Zablúdil som pohľadom k jeho prázdnemu miestu a vzorne upratanému stolu.

"Je mi to fuk. Ak spravil čo mal, nech ide domov hoci aj pred obedom." Pokrčil som ramenami a ďalej tomu nevenoval pozornosť. "Neprišlo mi niečo nové?" spýtal som sa nesústredene a sledoval hodiny na stene. Šli neznesiteľne pomaly.

"Nie, zatiaľ nie. Aj vy by ste už mal ísť domov. Vyzeráte vyčerpane." Oprela sa lakťami o stôl a skúmavo si ma premerala.

"Veď aj som." Vzdychol som a ďakoval Bohu, že mám tak skvelú sekretárku. "Ty už choď tiež domov." Kývol som jej na pozdrav a v tichosti sa vytratil. Po ceste som si vzal z kancelárie svoje veci a odcupital smer východ.

Zviezol som sa výťahom až dole ku garážam a dovliekol sa k svojmu autu. Stálo tu už len zopár aut a matné svetlo nepríjemne blikalo. Šťastie že nie som epileptik, inak by som sa z toho otravného mihotania dávno váľal v kŕčoch po studenej zemi.

Nasadol som sa uľahčene sa oprel o mäkké sedadlo. Bol som unavený takmer až na smrť, no aj tak som mal nesmiernu chuť na jednu rýchlovku. Škoda že je Iero taká padavka, mohli sme si obaja užiť pekný večer. Takto si budem musieť nájsť niekoho iného. Do klubu sa mi však liezť nechcelo, tak som sa rozhodol že z pohodlia svojho bytu obvolám všetky vhodné kontakty a snáď budem mať šťastie.

Opatrne som vycúval a potom prudko šliapol na plyn. Pneumatiky podo mnou hlasno zaprotestovali, no auto sa napriek tomu aj tak pohlo želaným smerom. Hore na ceste som si zapol bezpečnostný pás a hodil na sedadlo spolujazdca svoj mobil. Už sa stmievalo a ja som nerád chodil po tme domov.

FRANKIE:

"Prekvapenie!" zvolal som veselo, keď mi Quinn u nich doma otvoril dvere. Držal som pred sebou veľkého plyšového medveďa a šťastne ním mával vo vzduchu. "Niekto tu má dnes narodeniny!" spustil som piskľavým hláskom a kýval medvedíkovou labkou smerom ku Quinnovi.

"Prestaň s tým!" rozosmial sa a zhrabol svoj darček k sebe do náručia. "Je krásny, vďaka." Pritúlil si ho a milo sa na mňa pozrel. Na poslednú chvíľu som stihol otvorené hračkárstvo a predavačku som podplatil desiatimi dolármi naviac, aby ma nechala vybrať niečo pre kamaráta. Nervózne krútila hlavou, no nakoniec sa nechala obmäkčiť.

Teraz som stál tu a tešil som sa spolu s Quinnom, ktorému v očiach vzplanuli detské ohníčky. Čo na tom že ten darček je trochu teplý, som predsa gay, nie?

"Poď dnu." Pozval ma a o krok ustúpil, aby som mohol popri ňom a jeho novom mohutnom kamarátovi prejsť.

"Tak to nie. V žiadnom prípade nebudeme sedieť na zadku."
Vybafol som a vytiahol ho von aj s plyšovou hračkou.

"Počkaj, aspoň si ho odložím dnu." Zaprotestoval a chytro maca hodil cez prah dnu a ja som vzápätí zabuchol dvere.

"Tak kam to bude, oslávenec?" vystrúhal som nepodarenú poklonu a zazubil sa naňho.

"Niekam kde je zábava." Rozhodil rukami a potom ma jednou objal okolo pliec. "Vraj Sanders dnes usporadúva súkromnú párty uňho doma."

"Tak tam ani náhodou nejdem." Vyvliekol som sa z jeho priateľského objatia.

"Pokoj, ani ťa tam nechcem vodiť. Bola to len taká pripomienka a navyše, ani nie sme pozvaní." Snažil sa ma uchlácholiť a ja som sa trochu upokojil. Sandersa som neznášal zo všetkých ľudí na tejto planéte najviac. Dokonca aj Gerarda som mal radšej ako jeho.

Akoby to bolo len včera čo ma kvôli nemu vyhodili zo školy a tým, mi ten hajzel zničil život. Teoreticky. Nebyť jeho, možno nemám tak skvelú prácu.

"Tak ideme?" prebral ma Quinn z úvah. Prikývol som a znova nahodil jemný úsmev.

-----

Nakoniec sme obaja skončili na nejakej čudnej diskotéke. Hudba ktorú hrali bola naozaj zvláštna, ale pravdupovediac, bolo nám to srdečne jedno. Zabaviť sme sa dokázali aj tak. Hádzali sme do seba jedného panáka za druhým a tancovali ako o život.

Vôbec som si nevšímal ľudí naokolo a možno preto ma potom Quinn, keď sme vyšli von na čerstvý vzduch upozornil, že po mne pokukovala nejedna kočka z klubu. Mykol som ramenami a zapálil si cigaretu.

"Vieš, tomu sa hovorí irónia braček. Letí po tebe kopa sexi dievčat a ty, ty si proste teplý." Mávol Quinn rukou a na dôvažok toho, sa rozosmial. Zatackal sa, no našťastie sa zachytil plota. Rozchichotal sa ešte viac a ja s ním.

"A vieš čo je ešte väčšia irónia? Že chalani ktorých by som najradšej pretiahol, sú proste hetero." Zamumlal som opito a v predklone vyprskol do smiechu.

"Život je teda pekná sračka." Vzdychol Quinn nahlas, keď sme sa trocha upokojili a posadil sa na nízky múrik pod železným plotom. Oprel sa hlavou o jeho konštrukciu a zahľadel sa hore na nebo.

"Uhm." Pritakal som a zosunul som sa vedľa neho.

"Takže ti pôjdeme niekoho nájsť!" vyprskol a tľapol ma po stehne.

"Au!" vzpriamil som sa a vzhliadol hore. Stál už na nohách, aj keď trochu opatrne a vystieral ku mne ruku.

"Dobrý večer pane, dovoľte, aby som bol dnes večer vaším sprievodcom." Odkašľal si a snažil sa tváriť vážne. Vyzeral však nanajvýš komicky.

"Ty si idiot." Počastoval som ho častou nadávkou z mojej slovnej zásoby a dovolil mu, aby mi pomohol na nohy. Obaja sme chvíľu balansovali, no potom sa už zdalo všetko v poriadku.

"Aké to vlastne je?" zamrkal Quinn a snažil sa zaostriť na moju tvár.

"Čo ako?"

"Bozkávať muža." Odpovedal, akoby som bol úplný hlupák.

"No, rovnaké ako keby si ty bozkával babu. Mne osobne to nepríde, nijak čudné." Zamyslel som sa a ani som si neuvedomil, že rozmýšľam nahlas.
Prekvapene som pootvoril ústa, keď som ho mal zrazu pred sebou, ani nie dvadsať centimetrov ďaleko.

"Myslíš, že by si mi to mohol predviesť?" stíšil hlas a pozrel na mňa. Sťažka som preglgol a poobzeral sa okolo. Nikde nebolo nikoho, všetci akoby sa odrazu rozhodli pobrať dnu.

"Myslíš že je to dobrý nápad? Je mi to trápne." Zažmurkal som a pozrel mimo neho. Nechcel som sa naňho pozerať, na tvári mal očakávanie a neskrývanú zvedavosť zmiešanú s túžbou po niečom zakázanom. Akoby som mohol pobozkať svojho najlepšieho kamaráta?
Nenapadlo by mi to, aj keby bol rovnako orientovaný ako ja.

"Necíť sa trápne, veď si to pravdepodobne ani jeden z nás nebude pamätať." Usmial sa povzbudzujúco.


"Tak prečo to odo mňa chceš, keď si na to ani len nebudeš vedieť spomenúť?" zasmial som sa silene a nenápadne sa od neho snažil odtiahnuť. Quinn bol príťažlivý, až veľmi, ale nikdy som sa naňho nedíval ako na objekt svojej túžby.

"Frankieee..." zatiahol roztomilo a ja som prevrátil očami.

"Si otravnejší ako tŕň v zadku, vieš o tom?" neubránil som sa úsmevu, keď som videl jeho výraz strateného šteniatka. Súhlasne prikývol a uškrnul sa.

Nadýchol som sa a preglgol, kým som k nemu pristúpil bližšie a po prvý krát v živote sa dotkol jeho pier. Len opatrne som ich priložil bližšie, aby si nemyslel že ho chcem zožrať za živa. Na moje počudovanie sa neodtiahol a trochu pootvoril pery a prinútil ma tak urobiť to isté. Cítil som z neho čistý alkohol a zo mňa pravdepodobne ťahalo to isté.
Keď mi do úst vkĺzol jazykom, takmer som sa zadusil nahromadenými slinami v ústnej dutine. Taktne som to zahral do outu a po pár sekundách sa pomaly odtiahol.

Oblizol som si jazykom pery a nervózne naňho hľadel.

"Nie je to až také zlé. Keď som zavrel oči, nevidel som v tom rozdiel." Odpovedal po pravde s úsmevom.

"Tak vidíš." Pípol som súhlasne a modlil sa k Bohu, aby odo mňa nechcel ešte viac. Musel by som ho odmietnuť ráznejšie ako by mi bolo milé a to som počas jeho narodeninového večera nerád robil.

Začul som za sebou zvuk auta a veselé hlasy. Asi sa aj niekto ďalší rozhodol osláviť svoje narodeniny, pomyslel som si.

"Ááále, naše buzny obecné. Nazdar!" zamrazilo ma, keď som za chrbtom začul ten známy, chrapľavý a nepríjemný hlas.

Obrátil som sa a hľadel do tváre rovno Mattovi Sandersovi.

To be Continuited...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktorú Fiction máte najradšej?

Waycest
Frerard
Frikey

Komentáře

1 kisss kisss | Web | 26. ledna 2011 v 21:37 | Reagovat

Tohle jsem tu dloooooooooooouho neviděla (A) Bude nějaká rvačka s tím Sandersem? Nezdá se mi, že by byl Frankie nebo Quinn ve stavu, kdy by se zvládli o sebe postarat, takže doufám v to, že se tam objeví Gerard (?). Kéž by!
Btw. zase ten Gerard v dessu! Mmmmmmhh! ♥

2 Naty Naty | 5. února 2011 v 19:45 | Reagovat

jooo, trvalo to tak dlouho, tak doufám, že pokračování bude v nejbližší době

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama