Únor 2011

Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t 30

23. února 2011 v 0:18 Love me...In the ways that you can´t, in the ways that you won´t
fdgfds
GERARD:
Kým zazvonil zvonček pre dverách, stihol som vyfajčiť takmer celú škatuľku cigariet. Už zopár krát som sa snažil tohto zlozvyku zbaviť, no zatiaľ celkom neúspešne. Vždy sa našiel nejaký pádny dôvod, prečo si znova zapáliť. Či to boli stresy v práci, alebo nedostatok sexu. No dobre, pri tej druhej výhovorke možno preháňam. Nikdy som sa na nedostatok sexu nemohol sťažovať. Ak neprišiel ku mne sám, našiel som si ho.

Rýchlo som sa naklonil k popolníku na stole a zahasil nedopalok, rýchlo mávajúc druhou rukou vo vzduchu, aby som rozohnal dym. Cestou k dverám som ešte otvoril jedno z vysokých francúzskych okien, aby sa môj návštevník nebodaj nezadusil.

Za dverami stálo presne to, čo som očakával a potreboval. Spoza čiernej štice vlasov, na mňa vyzývavo hľadel pár nádherných mandľových očí.
"Tak som tu." Rozhodil rukami a nadvihol pravý kútik úst, keď si všimol môj uznanlivý pokyn hlavou, prezerajúc si ho do detailov ešte raz.

"To vidím." Uškrnul som sa kývol rukou, aby vošiel dnu. Sebavedomo prekročil prah môjho "skromného" bytu a rozhliadol sa okolo. Zjavne som taktiež spĺňal jeho očakávania.

"Kde máš spálňu?" obrátil sa ku mne po pár minútach prezerania si môjho zariadenia. Švihol som hlavou doprava a nasmeroval ho tak priamo k posteli.

"Dáš si niečo?" zdvorilo som ukázal prstom na kuchynský pult a potom na sklenú vitrínu, kde som mal všetok alkohol.

"Nie, vďaka. Priniesol som si svoje." Zasmial sa ticho a vytiahol z vnútorného vrecka koženej bundy malé vrecko.

"To máš od svojho súkromného lekárnika?" roztiahol som pery do chlapčenského úsmevu a v duchu premýšľal, kde som nechal svoje papieriky, určené presne na takúto príležitosť.

"Také niečo." Potriasol hlavou a vyzliekajúc si pomaly bundu, hodil vrecúško s trávou, mojim smerom. Obratne som ho zachytil medzi prsty a lačne sledoval svaly, ktoré mu vykúkali z popod dokonale opálenej pokožky. Mne sa nikdy takto opáliť nepodarilo. Bol som bledý, takmer ako stena, čo však väčšine ostatných mužov pripadalo neskutočne sexy. Tým lepšie pre mňa.

Cestou k posteli, ktorá sa črtala za mliečnym sklom, si vyzliekol aj priliehavé tielko. Naprázdno som preglgol a bol som šťastný, že mám po ruke fľašku s niečím tvrdým. Tvrdšie ako môj vták, to v tejto chvíli však nebolo. S chuťou som sa napil a utrel si opakom ruky vlhké ústa, našľapujúc za svojim sexy návštevníkom.

FRANK:

"Čo tu robíš?" stiahol som obočie do nepriateľskej grimasy a gánil na svojho bývalého spolužiaka. Na moment, keď som ho tam zbadal, ako sa vyškiera spoza predného skla svojho auta, nikdy nezabudnem. Stál na sedadle a spoza odkrytej strechy nalešteného Cadilaca na nás nenávistne zazeral. Roztriasli sa mi kolená a srdce sa mi prudko rozbúchalo, ale snažil som sa to skryť, všetkými možnými spôsobmi.

"Ja sa idem zabávať, ale čo tu obsmŕdaš ty? Nemal by si byť v nejakom farebnom, glitríkovom bare obklopený rovnakými teplošmi ako si ty?" posmešne si nás s Quinnom premeral a preskočil dvere auta, skončiac rovnými nohami na chodníku pred nami. Jeho kamoši sa na jeho lacných vtipoch zjavne výborne zabávali a škriekali ako čerstvo vyliahnuté vrany.

"Tiež som sa prišiel zabaviť." Odvetil som mu smelo a pozrel mu priamo do očí.

"Hej, to vidím." Uchechtol sa, no jeho oči ma stále prebodávali. "Nechceš spoločnosť? Alebo ti stačí tvoj teplý kamoš?" natočil hlavu doľava a pozorne sa na Quinna zahľadel. V tom mu obočie vyletelo nebezpečne hore. "Hej, ty! Nie si náhodou Quinn Allman? Z našej školy?" zažmurkal, akoby nemohol uveriť svojim očiam.

"Teba do toho nič!" skríkol po ňom Quinn. Prekvapene a zároveň varovne som k nemu vysielal pohľady aby s tým prestal, ale buď si ich nevšimol, alebo ma ignoroval. Matt nebol typ človeka, s ktorým by sa človek rád hádal, alebo sa mu pokúšal odporovať a Quinn bol presne jeden z tých, ktorý o tom vedeli najviac. Preto som nechápal jeho reakciu. Inokedy by sa len hanblivo stiahol a cúvol, no teraz, posilnený alkoholom, som ho takmer nespoznával. Ruky mal zaťaté do pästí a z inokedy pekných očí, mu teraz sršala číra zlosť.
Dokonca som sa ani len neodvážil dotknúť sa ho a pokúsiť sa ho odtiaľto odviezť preč. To by som za iných okolností zase urobil ja, no stál som tam ako soľný stĺp a pozeral raz na jedného a potom zas na druhého.

"Na tvojom mieste by som si príliš nevyskakoval." Prižmúril Matt oči a sípavo sa nadýchol. Nebezpečne sa k nám približoval a ja som podvedome začal cúvať tak, aby som ostal čo najmenej nápadný.
"Svojich vtákov si strkajte kam len chcete, ale nie na verejnosti, kde znechucujete NORMÁLNYM ľuďom pekný večer."
Pokračoval a na dôvažok nabral do pľúc vzduch a opľul zem pri Quinnových nohách. Vzápätí sa slizko usmial a cmukol jeho smerom perami, akoby mu posielal bozk.

Quinna to naštvalo, na krku mu navrela žila, videl som to. "Jediný kto je tu zasraný buzerant, si ty!" skríkol a napriahol sa, vraziac Sandersovi päsťou do zubov. Toto som teda vôbec nečakal a v očiach som mi musela objaviť taká hrôza, ako ešte nikdy. Nestihol som ho od neho odtrhnúť a tak sa strhla bitka, do ktorej sa pridali aj decká z jeho bandy. Ibaže my sme boli iba dvaja a ich bolo asi šesť. V tom zmätku som totiž zabudol aj svoje meno a nieto ešte rátať ľudí stojacich okolo mňa.

Rozbehol som sa teda bližšie a snažil sa Quinna dostať do bezpečnej vzdialeností, zatiaľ čo Matt kľačal na zemi a vypľúval krvavé sliny, nadávajúc ako pohonič. "Ste mŕtvi." Zasyčal a pomaly sa s pomocou svojich kumpánov, dvíhal zo zeme. "Nechajte to tak!" zvreskol, keď sa pár chalanov chcelo na nás vrhnúť a zabrániť nám tak v zbabelom úteku. "Dorazím ich sám." Dokončil a pozrel našim smerom. Peru mal na jednej strane natrhnutú a dole bradou sa mu rinula krv.

Vystrašene som Quinnovi zastonal do ucha a z posledných síl ho donútil bežať tak rýchlo, ako sa len dalo.

GEE:

Svet sa točil a farebný výr okolo mňa, len dotváral skvelé pocity, ktoré sa mi liali žilami a prechádzali až do končekov prstov. Prudko som prirážal a zdrapil Alexa, tak sa mi predstavil, za rameno. Nahlas zastonal od rozkoše, možno aj od bolesti, keď som mu nechty zaryl do živého mäsa, a zaklonil hlavu.

Netuším či to bolo trávou, ale cítil som sa skvele. S pootvorenými ústami som posledný krát prirazil a s hlasným výkrikom sa urobil. Z Alexových úst sa vydralo len niečo ako tiché zaskučanie, ale to mi bolo v tom momente jedno.

Posadil som sa na kraj postele a potiahol si z jointa, ktorý som stále držal v ruke. Alex sa medzitým bez slova načiahol po svoje oblečenie vedľa mojich nôh a začal sa obliekať. Mlčky som ho pozoroval a snažil sa rozlúštiť jeho nečitateľný výraz. Tváril sa úplne obyčajne, akoby sa obliekal ráno do práce. To bol ten sex pre neho taký zlý, alebo čo?

Ja som si ho každopádne užil a pátrať po príčine jeho mlčanlivosti, sa mi popravde vôbec nechcelo. Mal som veľmi dobrú náladu a bol som nabudený, ako už dávno nie. Určite za to môže tá tráva. Odhodil som zvyšok do koša a začal sa obliekať tiež. Mám chuť niekam vyraziť a kompletne sa tým doraziť.

"Chceš odviezť?" vzal som si zo skrine čistú košeľu a napravil si v zrkadle golier.

"Nie, vďaka. Nebývam ďaleko, zvládnem to aj peši." Uistil ma a s tichým ahoj, za sebou zabuchol dvere. Chvíľu som na ne nechápavo hľadel a potom som len mykol ramenami a pokračoval v rýchlej príprave. Nezabudol som ani na deodorant a trochou vosku medzi prstami, som si prehrabol vlasy. Spokojne som žmurkol na svoj odraz a vybral sa k dverám, berúc si bundu.

MIKEY:
Ráno som sa prebral s čudným pocitom a po chvíli mi to došlo. Áno, ja som ten hajzel, ktorý podviedol Berta s poslíčkom. Dúfal som, že to bol len jeden zo zlých snov ktoré som občas mával, ale bohužiaľ, opak bol pravdou.

Preto mi bolo ešte horšie keď som sa obrátil a na vankúši vedľa seba, som zbadal položenú bielu ružu. Stisol som silno pery, aby mi spomedzi nich nevyšlo slabé zjojknutie. Bert je teraz už určite na jednom zo svojich stretnutí o ktorých mi rozprával, takže aj tak by to nikto nepočul.

Načiahol som sa a pomaly privoňal ku krehkým lupeňom. Spomedzi spleti zelených stoniek vypadla malá kartička a ticho zašuchotala, keď skĺzla dole vankúšom. Vzal som ju do rúk a poobracal zo všetkých strán. Nebolo na nej nič iné, len dve slová: Milujem ťa.
"Tiež ťa milujem." Prehovoril som s a oči sa mi nevdojak naplnili slzami. Toto musím dať do poriadku, aj keby to bolo to posledné, čo urobím. Radšej o tom Bertovi poviem sám, akoby mu to mal vyzvoniť niekto iný.

Prudko som vstal a rozbehol sa do kúpeľne.

FRANK:

Myslím že som vykríkol, keď ma Matt zdrapil za tričko a stiahol na zem. Quinnova ruka mi vykĺzla z dlane a pocítil som náhly nával bolesti, keď som temenom hlavy narazil o studený betón. Na pár sekúnd sa mi zatmelo pred očami a nemal som ani poňatia o tom, čo sa deje okolo.

"Tak teraz buď hrdina!" počul som z diaľky nepríjemný hlas, ale nedokázal som reagovať. Počul som dunenie v hlave a cítil pálčivú bolesť vzadu na hlave. O tom že by som dokázal otvoriť oči, sa mi mohlo len snívať.

"Nechajte ho!" skríkol Quinn a ja som pochopil prečo v jeho hlase rezonovalo toľko hystérie. Vzápätí som sa skrútil do klbka, keď odniekiaľ priletel kopanec a zasiahol ma priamo do boku. Stisol som zuby a prikryl si rukami hlavu.
Tentoraz som sa prudko vystrel, lebo ďalšia dobre mierená rana, zasiahla ľadviny.

Teraz som už nevnímal kto čo kričí, zmes hluku a hlasných nadávok, sa mi miešali do jedného zhluku. V sluchách mi hučala krv a zasiahnuté miesta ma mučili bodavou bolesťou, kedykoľvek som sa pohol.

"Už máš dosť, há?" prišlo mi zle z vlhkého dychu, ktorý mi preletel nad ľavým uchom. Chcel som vykríknuť aby prestali, chcel som sa odplaziť preč, niekam do kríkov, ale nedokázal som ani len zodvihnúť hlavu. Netušil som, či je tu stále môj kamarát, alebo už stihol ujsť. Možno leží na zemi podobne ako ja. V bezvedomí, ak nie horšie. S Mattom Sandersom sa nehodno zahrávať.

Schytal som ešte zopár kopancov a rán, premýšľajúc ako je možné, že tu nie je nikto kto by mi prišiel na pomoc. Klub bol predsa preplnený ľuďmi a ležím takmer priamo pre jeho vchodom a odrazu nablízku nie je nikto, kto by zastavil túto bandu.

Vypľul som z úst krv a nechal ju voľne stekať dole bradou. Veď čo na tom záleží?

"Hej!"

"Hej!!!"

Krik však nevychádzal z mojich úst. Takže Quinn ma tu predsa len nenechal samého. V duchu som mu bol za túto obetu neskutočne vďačný a na malý moment som aj zabudol na bolesť, pulzujúcu celým mojim telom. Okolo mňa sa odrazu rozhostilo ticho, ako keď utne. Viečka mi klipkali a s námahou som sa snažil ostať pri vedomí. Ohluchol som, alebo to vážne už všetko skončilo? Bolo mi zle.

Okolo mňa to odrazu znova ožilo, akoby niekto spustil zvuk. Zvuky mi duto narážali do spánkov a hrozne to bolelo. Naplo ma a prudko som sa obrátil na brucho, vyvrátiac všetko von. Potom si už len pamätám tupý úder a odrazu ma zaliala tma.

To be Continuited...<3