Cemetery Drive XXXXI.

15. května 2011 v 23:55 |  Cemetery Drive
Mám len taký pocit, alebo tento blog už zapadá prachom? :D



S myšlienkou na Berta a svojich priateľov sa mi viečka pomaly privierali k sebe a bolo čoraz ťažšie udržať sa v bdelom stave. Do nosa mi udieral silný pach krvi a prichádzalo mi z toho dosť nevoľno. Sťažka a plytko som dychčala, pomaly sa odsúvajúc nohami od kaluže krvi, ktorá mi už stihla zmáčať spodný lem dlhej košele.

Obe ruky mi neznesiteľne brneli a zdalo sa mi, akoby som v nich pomaly strácala cit. To bude tou stratou krvi, pomyslela som si. Gerard nebude nadšený ak sem príde a nájde ten neporiadok a ešte k tomu mňa, sediac tu na zemi v červenej mláke. Vlastne, toto by ho s jeho zvrátenou povahou potešiť mohlo.
Hlava mi kuckala zo strany na stranu. Už som ani plakať nevládala a od úplného vyčerpania som len sem tam ticho štikútala.

Po chvíli som sa pristihla pri tom, ako sa nemotorne snažím doplaziť k posteli. Chcelo sa mi veľmi spať a dlážka nebola práve najpohodlnejšia. Zachytila som sa menej zranenou rukou o vyrezávanú nohu postele, keď som zhíkla. Do predlaktia mi vystrelila neznesiteľná bolesť, až som sa skrútila na dlážke do klbka a prudko si druhou rukou zvierala bolestivé miesto. Oči sa mi rozšírili od neskrývaného údivu, keď som si všimla, ako moje otrasné tetovanie postupne začína meniť farbu z čiernej na rúbinovo-červenú a späť.

V inej situácií by som bola od prekvapenia a nadšenia celá bez seba, ale v tejto situácií, keď to tak strašne bolelo, som sa nezmohla na nič iné, než tiché skučanie. Kľakla som si a kolenačky postupovala k posteli. Stále som dúfala, že keď sa mi podarí ľahnúť si, bude mi lepšie, alebo aspoň zaspím skôr ako umriem na vykrvácanie, alebo od bolesti. Snažila som sa odraziť nohami od dlážky keď som prišla asi do polovice, no moje telo ma bohužiaľ zradilo, keď som to nečakala. Zatmelo sa mi pred očami a obklopila ma tma. Posledná vec ktorú som si stihla uvedomiť bola, že skĺzavam bezvládne späť na dlážku.

.....

Vrátil som sa domov našťastie včas, ešte slnko ani nestihlo vyjsť spoza obzoru. Privrel som za sebou ťažké dvere, ktoré sa s tlmeným žuchnutím zabuchli a v hale bolo znova šero. Uľahčene som si vydýchol a spokojne si oblizol pery. Miloval som ten pocit, keď som sa práve nakŕmil a nič mi nechýbalo.
Rozhliadol som sa po prázdnej hale a premýšľal, kde je asi Misha. Spí ešte? Prechádzal som okolo schodov a zanovito zavrhoval myšlienku, že by som za ňou teraz šiel, keď ma moje zmysly upozornili na čosi podstatné. Čosi tu nehralo. Zastal som a započúval sa do zvukov domu.
Zreničky sa mi aj napriek uhasenému smädu rozšírili a chrup ma začal neznesiteľne bolieť, keď som zacítili pach čerstvej krvi. A že jej nebolo málo, som cítil až sem. Presne v tom istom momente som sa bezhlavo rozbehol hore schodmi a postupne naberal na rýchlosti. Asi do dvoch sekúnd som zastal pred dverami odkiaľ tá lahodná vôňa sálala a prudko som rozrazil dvere do miestnosti.
Celá izba vyzerala v hroznom stave. Akoby sa sem niekto vlámal a niečo podstatné hľadal. Nábytok bol poničený, po dlážke sa váľali ufúľané franforce látky a pri stene boli porozhadzované črepy, doslova plávajúce v kaluži krvi.
Otvoril som zmučene ústa, keď sa mi očné zuby predĺžili do plnej dĺžky a oči mi stmavli od potláčanej túžby vrhnúť sa na tú pripravenú hostinu. Ovládal som sa zo všetkých síl a snažil som sa sústrediť na oveľa podstatnejšiu vec. Kto to do čerta a urobil a kde je Misha? Toto bola predsa jej izba. Nemohla odísť, cítim tu jej prítomnosť, všimol by som si keby odtiaľto ušla.
Do frasa! Slnko už pomaly vychádza, mal by som odtiaľto vypadnúť. Aj napriek tomu som však vošiel do izby a rozhliadal sa okolo. Keď som prešiel k náprotivnej stene a obrátil sa tam odkiaľ sálala tá najlepšia vôňa krvi, zostal som stáť ako obarený. Ležala tam. Skrčená vedľa postele, ako embryo.
V mihu som kľačal pri nej a zisťoval, čo s ňou je. Obrátil som ju opatrne na chrbát a s úľavou zistil, že žije. Dýchala veľmi plytko, no predsa.
"Misha!" opatrne som ju potľapkal po líci. Aj na ňom mala krvavé šmuhy a ruky mala samú ranu. Musel som si zahryznúť do pery a prestať si všímať tú lahodnú vôňu vznášajúcu sa okolo mňa. Nedávno si sa predsa kŕmil ty idiot! Karhal som sa v duchu a vzal som ju na ruky, položiac ju na posteľ tak jemne, ako to len šlo. Popritom som stále volal jej meno a opatrne do nej štuchal.
Nanešťastie okrem takmer nebadaného dvíhania jej hrude, nejavila žiadne známky života a vôbec nereagovala na nič z toho čo som hovoril, alebo robil.
Vyzliekol som si koženú bundu a rovnako aj košeľu, ktorú som prudko natrhal na dlhé pásy. Obratne som jej ich obmotal okolo zranených zápästí a predlaktia. Nemal som v dome nič podobné lekárničke, nikdy predtým som to nepotreboval a teraz som si uvedomil, že to bola asi chyba.
Ak by ma teraz videl Adam, asi by ma v momente prepichol dreveným kolom. Celé storočia vtĺkal upírom do hlavy, že ak sa toto dievča objaví, musí zomrieť. A čo robím ja? Snažím sa zachrániť jej život. Asi som postupom času začal prichádzať o rozum.
Bol som zabratý do práce, že som si ani nevšimol, že slnko je vyššie, ako by mi bolo milé. Všimol som si to, až keď som na nahom chrbte pocítil pálčivú bolesť. Prvé ranné lúče sa dotkli mojej kože a prenikli až do mäsa. Zreval som od bolesti a pustil kusy látky z rúk. Vrhol som sa k stene, presne na miesto medzi dvoma oknami, kde bol ešte tieň. Zaskučal som ako ranený pes, keď som sa prudko prirazil k chladnej stene. Tento proces netrval viac ako zopár sekúnd a bol som rád, že som vyviazol takto. Videl som už prípady, keď upíri už len pri letmom strete so slnkom vzbĺkli ako fakľa.
Vôbec to nie je taký pomalý proces, ako sa o tom už popísalo v stovke kníh. Ak je pre vás raz niečo smrteľné, účinkuje to takmer okamžite, nečaká to na vhodnú príležitosť aby vás to mohlo dostať. Prudko som vydychoval a pritláčal sa k stene ešte prudšie. Lúče boli čoraz silnejšie a intenzívnejšie, bolo mi jasné, že ak nechcem zhorieť na uhoľ, nesmiem sa pohnúť. Teraz som síce v bezpečí, ale čím vyššie bude tá ohnivá guľa stúpať, tým ďalej sa bude svetlo pohybovať. A pôjde priamo na mňa.
Sťažka som preglgol a ľutoval som, že som nezamieril rovno do svojej izby bez okien. Pozrel som smerom k posteli, ktorá sa teraz kúpala v oranžovo-ružovej farbe a osvetľovala telo ležiace na nej. Misha bola stále v bezvedomí a ja som vôbec nechápal prečo a vôbec som jej teraz nemohol nijak pomôcť. Nedokázal som sa pohnúť z miesta. Pud sebazáchovy bol silnejší a určite by som nestihol nič podniknúť. Bol by som mŕtvy skôr, ako by som sa jej vôbec dotkol.
To budem aj tak. Povzdychol som si a kriticky pozrel smerom k obloku. Ak sa to dievča čo najskôr nepreberie, bude toto môj posledný pohľad na slnečné lúče. Už teraz mi bolo neznesiteľné teplo a to som bol napoly vyzlečený. Oprel som si teda hlavu o stenu a dúfal, že bude Misha rýchlejšia ako smrť.
.....
"Toto vôbec nemá význam, veď sa žiadny zo znakov ani zďaleka nepodobá tomu Mishinmu." Krútil hlavou Bert a sledoval obrázky v knihe. Cloe náhlivo obracala strany a sústreďovala svoju pozornosť, na TEN správny obrázok, ktorý sa však zatiaľ neobjavil a to už bola takmer na konci hrubého zväzku.

"Ale on tu musí niekde byť." Protestovala tvrdohlavo a stále vytrvalo obracala strany. Rovnako ako Bert už pomaly strácala nádej ale ani za svet nebola ochotná dať to najavo. Chce Mishu späť! A odpoveď na jej otázky vyhrabe aj spod zeme, len aby sa k nej konečne dostala, na to môže Bert vziať jed!

Bert sa len oprel o kmeň stromu a pretieral si prstami unavené oči. Začínali ho bolieť od toľkého mihania sa stránok a prezerania rôznych obrazcov. Len sledoval Cloine snaženie vypátrať nevypátrateľné.

Mierne sa mykol, keď sa posledná strana s obalom knihy zaklapla. Cloe sa k nemu sklamane obrátila a tvárila sa presne tak, ako sa sám cítil. Beznádejne.

To be Continuited...<3
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Red of Rose Red of Rose | Web | 16. května 2011 v 19:36 | Reagovat

ndsfkjnakjsdnfkjnNDSJBFkjnfd omg what masbdfnsafkjsadfIUHEFND dobre, ja mam inak akurat svoje dni, takze prve dva odstavce ma nesmierne rozcitili (a zase ma rozculila myslienka na Berta, zacnem ho neznasat este kvoli tomuto :D) a to, ako sa Gerard obetoval aby mi pomohol a to s tou koselou joj <3333333 DOJIMAVE! nic to, ze som si skoro rozhryzla kabel od sluchatiek aby som neknucala nahlas (mama tu pozera telku :D) stalo to za to! paneboze len dufam ze sa preberiem, lebo toto je taka sanca na zblizenie jak uz nikdy nikdy nemusi byt, sak... jooooj boze uz sa vidim ako ho zachranim, uplne ho vidim jak tam vydesene stoji pri stene a uz si mysli ze ide zomriet a ja ho potom zachranim a on nebude chapat co sa mi stalo a ja mu poviem a budem mat breakdown a on ma utesi (a ja si uvedomim ze ten breakdown mam preto lebo si nechcem pripustit ako ho velmi lubim a snad aj on si uvedomi ako velmi ma lubi joj!) a potom bude vsetko strasne romanticke a nie tak vasnive ako pri tom krasnom sexe och... toto robia s zenou kramy, nevsimaj si ma radsej :D no, koniec ma nateraz viac nez uspokojil! som rada, ze na nic neprisli, v Gerardovej vile je mi viac nez dobre :D lol ta zmienka o Adamovi ma pobavila! je to uzasne napisane, co ti poviem, furt sa mi zda ze je to prilis kratke :D DAKUJEM ti za pokracko, tentoraz som s tvojim pokrocila az tak, ze som otvorila word a dopisala dalsie dve vety! milujem ta za to ze mi pises upirsku poviedku s Gerardom, fakt milujem, joj :*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama