Cemetery Drive XXXXII.

8. června 2011 v 0:45 |  Cemetery Drive
Pre Mišku <3

"To proste nemôže byť pravda." Cloe stále zízala na pevný obal hrubej knihy a neprestávala krútiť hlavou. Vlasy jej zanovito skĺzli spoza ramien a na moment zakryli rozhorčenú tvár.

"Asi si do toho vkladala príliš veľké nádeje." Bert sa ju snažil svojimi slovami upokojiť, no ani on sám nemohol uveriť tomu, že mali tak obrovskú nádej a všetka ich námaha vyšla nazmar. Úplne chápal ako sa Mishina kamarátka musí asi cítiť. Chcel natiahnuť ruku a pohladiť ju po chrbte, ale bola pre neho príliš ďaleko. Nielen fyzicky, ale aj v jej tvári ktorú videl len z profilu badal, ako zvádza vnútorný boj. Vytušil, že by jej mal asi nechať chvíľku, aby všetko vstrebala a upokojila sa.

"Jasné že som do toho vkladala nádeje. Pre boha...veď..." zarazil sa, keď v polovici vety stíchla a prudko zažmurkala. Po líci jej stiekla slza, až niekam dole k brade. Rýchlym pohybom dlane si ju zotrela, aby zakryla svoju chvíľkovú slabosť. "Som v poriadku." Vyhŕkla rozhorčene ešte skôr, ako stihol akokoľvek okomentovať. Ten však len stále mlčal a pozoroval ju. Snažila sa tváriť, ako keby ju to vôbec nevzalo, ale neveril jej. Ak by tu teraz nebol s ňou, zosypala by sa, videl to na nej.
Preto sa bez slov len mlčky pritiahol k nej a ovinul ruku okolo jej rozochvených ramien. Položil bradu na temeno jej hlavy a takto mlčky obaja sedeli, každý vo svojich úvahách a predsa si uvedomujúc blízkosť toho druhého a pocit, že na to nie sú sami, nech je situácia akokoľvek bezvýchodisková.

Ani jeden z nich si v tomto momente nevšimol Aliciu, ktorá práve vyšla zo zadných dverí a mierila rovno k nim.

"Niečo sa stalo?" spýtala sa, keď ich tam takto zbadala sedieť. Cloe k nej obrátila tvár a Alicia zbadala jej červené oči. Pri Bertovom milom a priateľskom geste, už viac nedokázala potláčať slzy.
Bert nerozhodne pozrel smerom ku knihe ležiacej pri jej nohách a premýšľal, či jej to má povedať, alebo nie. Pre dobro všetkých, sa rozhodol pre prvú možnosť.
Zatiaľ čo jej rozprával o ich objave a následnom sklamaní, Cloe sa od neho odtiahla a vzala knihu do rúk.

"Mala by som ju ísť vrátiť, kým na to niekto príde." Smrkla a pritisla si ju na hruď, objímajúc ju oboma rukami.

"Ešte počkaj, niečo vám chcem povedať, vy usmrkanci." Žmurkla na oboch a zatvárila si dôležito. Zatiaľ čo ste sa hrali na Sherlocka, tiež som trochu pátrala a ten znak na Mishinej ruke som objavila.
Cloe sa musela veľmi snažiť aby jej ťažký kváder nevypadol z rúk a od náhlej radosti, jej na moment zovrelo vnútro.

"Kde si to našla?" vyskočil Bert na rovné nohy a nedočkavo čakal na objasnenie tej záhady.

"Na internete!" plesla sa Alicia prosto do čela a zatvárila sa, akoby nechápali koľko je dva krát dva. Ako to že im to nenapadlo skôr?
"Poďte, laptop mám v skrinke." Usmiala sa a všetci traja sa ponáhľali dnu.

.....

Všetci traja sa zhŕkli na chodbe okolo Aliciinej skrinky a hľadeli dnu, na malý otvorený laptop. Alicia naťukala prístupový kód a obrazovka sa rozsvietila na modro. Cloe s Bertom takmer ani nedýchali, ako trpezlivo čakali na Aliciin objav. V oboch znova začalo rásť aspoň malé zrnko nádeje.

"Tak, tu je to." Konečne na obrazovke našla ten správny priečinok a pred očami sa im otvoril súbor s článkom, ktorý dnes stiahla z internetu. Ruky sa jej trochu chveli, bola na seba hrdá že na to prišla sama, i keď úplnou náhodou. Ale s tým sa im zveriť nemienila.
Zahľadeli sa na obrázok vedľa písaného textu, na ktorom bol znak totožný s tým, ktorý sa Mishi objavil na predlaktí. Obaja rýchlo behali očami po článku povedľa a dozvedeli sa len niečo o tom, že je to nejaký starý symbol, používaný na rôznych obradoch ako spojenie medzi členmi akéhosi spoločenstva vyvolených.

"Vôbec tomu článku nechápem. Ako to súvisí s nájdením Mishe?" mrmlal si Bert popod nos, ignorujúc ruch okolo nich. Hodina práve skončila a okolo sa z tried začali trúsiť žiaci. Vôbec ich netrápilo, že oni svoje hodiny vynechali.

"Nevieš čítať?" vyštekla pobúrene Alicia a ukázala prstom na jeden riadok textu. "Spoločenstvo vyvolených - tam patrí aj Misha, ona je vyvolená, to znamená že ich je alebo bolo viac. Čiže ak som to ja správne pochopila, prostredníctvom toho jej tetovania alebo čo to je, by sme s ňou mali vedieť komunikovať, prípadne zistiť jej polohu." Vysvetľovala a gúľala pritom očami nad ich nechápavosťou.

Cloe vycivene zjojkla a takmer jej zabehlo. Nikdy neuvažovala nad tým, že Mishine tetovanie by malo mať aj nejaký hlbší význam okrem toho, že jej pekne znepríjemňovalo život.
"Ale vieme ako to funguje?" obrátila hlavu k zohnutej Alicii.

"To sa v už v článku nepíše." Zahryzla si ospravedlňujúco do spodnej pery a pozrela na nich.

"Tak to je pekne v keli." Odfrkol Bert podráždene a ešte raz očami rýchlo prebehol celý článok, či niekto z nich náhodou niečo neprehliadol. Nenašiel však nič zvláštne, čo by vysvetľovalo ako to všetko funguje.

"Budeme na to musieť prísť." Dupla Cloe nohou a vzala chytro laptop do oboch dlaní. Obaja od nej prekvapene odstúpili, keď sa svižných krokom vybrala smerom ku knižnici. Pozreli na seba a myknúc ramenami, ju poslušne nasledovali.

V knižnici si sadli za nízky stolík pri okne a čakali, čo chce Cloe vlastne robiť.

.....

"Samé nepotrebné informácie." Zavrčala Alicia nervózne, keď už prehliadali asi tretí článok, ktorý bol presne o tom istom ako ten prvý. Základné informácie a fakty, ale žiadne riešenie ich problému, čo s tým. Všetci traja bezradne tápali očami po webovej stránke ktorú mali pred sebou otvorenú a hľadali akýkoľvek záchytný bod, od ktorého by sa mohli odraziť.

"Vytlačím aspoň ten obrázok." Zamrmlala Cloe a stlačila na monitore tlačidlo vytlačiť. Pripojila sa k tlačiarni a počkala, kým ťažká mašina vytlačila ešte teplý hárok papiera.
Po asi ešte pol hodinovom pátraní, to nakoniec unavene vzdali a pobrali sa do hlavného stanu ich skupiny. Cloe v ruke stále žmolila kúsok papiera so vzorom a podchvíľou naň pozrela, premýšľajúc, ako by sa dal použiť. Veď na to predsa musí existovať nejaký jednoduchý a rozumný spôsob! Prečítala tak veľa mysterióznych kníh a článkov a nedokáže prísť na jednu prostú vec!

Aký odporný znak. Pomyslela si, keď pozrela už asi po stý krát na mierne pokrčený hárok a zamračene si ho primerala k predlaktiu. Sedel tam ako uliaty. To nemohli vymyslieť niečo krajšie, čo by sa lepšie hodilo ako tetovanie? Človek by musel byť totálny blázon aby si dal takéto haky-baky na kožu.

"Čo to robíš?" naklonil sa ponad jej plece Bert a hľadel na to, čo práve robí.

"Nič, len som premýšľala nad tým, ako odpudzujúco vyzerá tento znak na mojej ruke." Mykla ramenom a znova pozrela z Bertovej tváre, na svoju bielu ruku. "Misha povedala, že ju niekedy nepríjemne pálilo a svrbelo. Odporné." Vyprskla a ohodila papier na stôl, akoby to bol nebezpečný vírus.

"To je ono..."

"Čo?" obrátila sa k nemu nechápavo.

"Oheň." Nadvihol obočie a nadával si za to, že ho niečo také nenapadlo skôr. "Ak chceme aby Misha spojenie medzi našim symbolom a tým čo je na jej predlaktí cítila, musíme to urobiť takým spôsobom, ako sa to muselo robiť kedysi. A prečo teda nie ohňom? Veď práve oheň bol vždy súčasťou rôznych zariekavaní a rituálov." Bert rozprával rýchlo, aby mu žiadna z myšlienok ktoré ho napadli, náhodou neušla. Cloe sa s každým jeho slovom čoraz viac rozjasňovala tvár.

"Ale ako? To mám ten papier len podpáliť alebo čo?" chytila ho znova do rúk a prevracala zo strany na stranu.

"Nie, spravíme to ako taký rituál, všetci. Poď." Chytil ju za ruku a ťahal na poschodie, kričiac medzitým na ostatných.

.....

"Misha!" zakričal som skrz izbu smerom k posteli, no nikto mi neodpovedal. Naprázdno som preglgol a pritisol si nohy bližšie k sebe. Od slnečných lúčov ma delil necelý meter a pol, no pre mňa to bolo ako pár milimetrov. Ako takmer nesmrteľný tvor som začal čas vnímať trochu inak ako ľudia. Pre nich je hodina celá večnosť, no pre mňa je to ako len zlomok sekundy.
Preto som sa desil každého momentu, keď bolo svetlo čo i len o centimeter bližšie ku mne. Prerývane som dýchal a hrdlo som mal vyschnuté, že sa cezeň len ledva predral vzduch. Nedýchal som, no aj tak som mal pocit, akoby som sa mal každú chvíľu zadusiť.
Upieral som k posteli zúfalý pohľad a dúfal, že sa to čo najskôr skončí. Že sa odtiaľto dostanem v celku a bez väčšej ujmy na zdraví.
Spozornel som, keď som postrehol akýsi pohyb. Mierne pohla rukou, no predsa.
"MIsha!" zvolal som znova a pridŕžajúc sa steny, som vstal. Sledoval som jej viečka, ktoré sa mierne trepotali a takmer som prerazil stenu z mnou, keď prvý krát vykríkla.
Prehla sa v chrbte akoby mala nesmierne bolesti a z hrdla jej vychádzal neznesiteľný zvuk, podobný divej zveri. Ruky sa jej zovreli do pästí a žila na krku jej navrela takmer na prasknutie.
Na chvíľu stíchla a potom sa to zopakovalo zase. "Nemôžem, strašne to bolí!!!" zvreskla zmučene a prevrátila sa na bok, lapajúc po vzduchu.
A ja som tam len stál, neschopný čokoľvek urobiť, len som sledoval čo sa to deje pred mojimi očami a nič z toho som nechápal.
Po pár minútach nezrozumiteľného mrmlania sa znova skrútila v kŕči a potom sa jej telo uvoľnilo, ruky jej bezvládne padli na matrac a ona doširoka otvorila oči. Z pootvorených úst jej vychádzalo splašené dychčanie a hruď sa jej prudko dvíhala. Hore a potom zasa nadol.
"Misha?" znova a posledný krát som ju oslovil. Prudko ku mne obrátila hlavu a nadvihla sa na lakťoch. Vypleštila oči.
"Čo sa stalo?" dezorientovane na mňa hľadela, akoby ma ani nespoznávala. "Kde som to?"
"U mňa v dome, pamätáš? Som Gerard." Vysvetľoval som jej trpezlivo. Najtrpezlivejšie ako som vedel, vzhľadom na situáciu. Stále na mňa nechápavo hľadela, sediac na takmer zničenej posteli.
To Be Continuited...<3
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Red of Rose Red of Rose | 15. června 2011 v 15:59 | Reagovat

Och uz si to idem precitat, nesiel mi net doteraz a teraz hned taketo prekvapko :D Az mi tak srdce stislo pri tom venovani, neviem preco, strasne osobne a pekne mi to prislo :)
Idem na to. :D

2 Red of Rose Red of Rose | 15. června 2011 v 16:09 | Reagovat

WTF. WTF. WTF. Okay, zo vsetkeho najprv, neznasam Aliciu. Akoze milujem ju a tak ale co si to preboha dovoluje miesat sa mi do rodiaceho sa vztahu omg? :D:D Mam tu otvorene okno a chudaci susedia ma urcite poculi jak tu knucim "Nie, nechajte ma pri nom" :D lebo som az tak psychicky narusena, ze ano, naozaj reagujem na story nahlas a rozpravam sa s monitorom :D
a Bert. no omg. to uz akoze urobili ten ritual ci jak to mam chapat? jak vidim, dobre to posral :D jak ze si nepamatam Gerarda oh jezisi kriste? sak to je dalsich milion komplikacii navyse a jak sa s tym mam ja uboha dusa tuna vyrovnat? :D si na taketo soky furt vyberas dobu ked mam kramy a potom neviem co mam robit sama so sebou :D sak furt len chcem byt s nim a pritom mi to stale chce nieco prekazit a ktovie ci mi tam on chudacik neumrie a preboha co sa vlastne akoze stalo?! :D
som uplne vyvedena z miery ak si si nevsimla doteraz :D a stavam sa majstrom dlhych komentarov, ak si si nahodou nevsimla ani to! :D v kazdom pripade, chcem rychlo dalsie pokracko, lebo v takomto to bode to nemozes nechat len tak, este sa mi o tom zase bude snivat a potom sa zobudim a budem sklamana ze aha, sak vlastne Gerard neni upir a nemiluje ma a tak... :D toto mi ty robis, a to si hovoris milujuce dieta! :D
v skutocnosti som ale dobre nadrzana z toho ze si napisala dalsie pokracko, no co ti poviem :D vies ze som vdacna za kazde slovo tejto story, ktore pre mna napises :* milujem ta a velmi ti dakujem <3

3 mona mona | 30. července 2011 v 12:12 | Reagovat

takze nakoniec ju asi vyslobodia co..ach.. najviac by sa mi pacilo, keby ostala s gerardom :D

4 mona mona | 3. srpna 2011 v 21:50 | Reagovat

awh pridaj nieco please please pleasee :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama