Cemetery Drive XXXXIII.

18. října 2011 v 21:37 |  Cemetery Drive
Všetci sa spolu presunuli do najväčšej miestnosti v dome a tým, ktorí neboli úplne v obraze Bert povedal, že chcú skúsiť malý experiment a naznačil im, aby si posadali do kruhu, tesne jeden vedľa druhého. Netvárili na nijak zvláštne či zarazene, len v tichosti spravili to, o čo ich vodca žiadal, bez zbytočných otázok a začudovaných pohľadov. Všetkých zožierala len číra zvedavosť. V ich svete im už totiž takmer nič nepripadalo nenormálne. Veď pre boha, žili v dobe plnej upírov a ktovie akých bytostí ešte. Našťastie ich však ešte nestretli, alebo o nich nemali ani potuchy.

Keď sa šuchot nôh, vŕzganie podlahy a tiché mrmlanie v miestnosti utíšilo, pretlačila sa Cloe pomedzi sediacich ľudí priamo do prostriedku kruhu, nesúc v rukách hrubú bielu sviečku a kus papiera, na ktorom zopár z nich zazrelo akýsi tmavý znak. Bol im čímsi povedomý, no nevedeli si spomenúť, kde ho zazreli.
Cloe postavila sviečku na nízky železný podstavec pripravený uprostred a sama si sadla do tureckého sedu, loviac vo vreckách po zapaľovači, alebo aspoň zápalkách.
Bert sa pridal medzi svojich priateľov a posadil sa vedľa Quinna a Lindsay, ktorí ho s úsmevom podporili. So stisnutými perami hľadel na nehybnú Cloinu postavu. Asi by mal aj ostatných oboznámiť s ich plánom. Všimol si ich zmätené pohľady a aj keď nikto nepreriekol ani pol slova, vedel, že práve na to čakajú.

"Vymysleli sme plán. Možno sa vám bude zdať bláznivý a možno ani nebude fungovať, ale treba zvážiť každú možnosť." Očami prechádzal po každom členovi jeho skupiny a popritom im rozpovedal všetko pekne od začiatku. Teda pár detailov vynechal, ale pochyboval, že by skupina rada počula o Mishiných problémoch v prítomnosti toho tmavého indivídua.
Cítil na sebe Frankov uhrančivý pohľad, no neodvážil sa opätovať ho. Frank to vedel. Vedel všetko, no aj napriek jeho zádrapčivej povahe mlčal a počúval všetko, o čom im Bert vravel.

Keď dokončil rozprávanie, niektorí naňho pozerali začudovane, no iní zase s porozumením a odhodlaním, spraviť pre neho všetko čo bude potrebné. Boli predsa jeden tím a na začiatku sa všetci zaviazali že budú držať spolu, nech sa deje čo sa deje. Toto bola práve tá situácia, ktorá ich mala všetkých opäť spojiť dovedna.

"Ste teda so mnou?" spýtal sa Bert s nádejou v hlase ešte pred tým, ako sa pokúsia o nemožné.

Miestnosťou sa ozvalo jednohlasné áno. Naschvál pozrel na Franka a dokonca aj jeho ústa vyslovili to jediné slovíčko, aj keď pomaly a takmer nečujne. Spokojne sa usmial a pokynul Cloe, ktorá čakala na jeho dovolenie začať.

"Pochytajte sa za ruky." Prikázala im a ostatní spravili o čo ich požiadala. Chalani sa medzi sebou trochu zmätene premerali keď sa mali chytiť za ruky, ale rozkaz je rozkaz.

Cloe šťukla drobným priesvitným zapaľovačom a priložila ho k bledému knôtu, ktorý sa zaraz žiarivo rozhorel. Plameň vysokej sviečky sa odrážal od stien a tancoval celou miestnosťou, vytvárajúc tiene na tvárach ostatných deciek.
Sklonila hlavu a pozrela na znak nakreslený na zafúľanom papieri. Privrela oči a v duchu si želala, aby to vyšlo. Priala si to viac, ako čokoľvek iné a vedela, že Bert je na tom úplne rovnako ako ona. Priateľka jej chýbala a každým dňom jej neprítomnosti, akoby po kúskoch odumierala jej duša.

Vedela že by mala niečo povedať, preto si potichu odkašľala a prvé čo jej napadlo, bola improvizácia. Prečítala už také množstvo rôznych kníh, že hádam bude vedieť, čo pri takejto príležitosti povedať.

"Zišli sme sa tu, aby sme sa spojili s našou priateľkou a tou, ktorú nám predurčil sám osud..." začala a samej jej tie slová prišli trochu čudné, no našťastie sa tomu nikto nesmial, ba ani neuškŕňal a to jej dodalo odvahy.

"Pomocou znamenia, ktoré som nakreslila na hárok papiera, by som mala byť schopná spojiť sa s ňou." Teda aspoň dúfam. Pomyslela si. Zhlboka sa nadýchla a tuho privrela oči, priložiac dolný okraj papiera k plameňu.

Počula ako papier zaškvrčal a predstavila si, ako sa začal skrúcať a ustupovať pred horúcim plameňom. Kúsky popola pri tom opadávali a lietali okolo, ako tmavé netopiere. Sústredila sa len na to, aby sa s Mishou spojila a nič iné ju nezaujímalo. Znova sa jej v mysli vynorila kresba tetovania.

"Duchovia noci, strážcovia vyvolených, vzývam vás!" papier bol už podľa všetkého do polovice zhorený a lenivý plameň ho pohlcoval ďalej. Cítila na prstoch mierne teplo. Nikto okolo nej ani nemukol.

"Spojte ma s Mishou, nech je kdekoľvek, nájdite ju a odovzdajte jej môj odkaz!" na končekoch prstov ju začal oheň nepríjemne páliť, no papier nepustila ani vtedy. Ešte nedostala svoju odpoveď. Zvraštila nespokojne tvár, no nepodľahla bolesti. Nič sa však nedialo, nič z toho čo očakávala že by sa diať mohlo, alebo malo.
Kruh okolo nej bol mĺkvy a všetci so zatajeným dychom sledovali plamene tancujúce po zvyškoch hárku papiera, nebezpečne sa približujúce k jej ruke.

"Prosím, kde je Misha?!" skríkla Cloe zúfalo. Bolesť v ruke už bola takmer na nevydržanie a ju pomaly opúšťala nádej. V tom jej do hlavy udrela silná bolesť. Podvedome vykríkla a voľnou rukou sa prudko chytila za spánok. Cítila sa, akoby jej niekto žeravým kutáčom značkoval mozog a celé vnútro hlavy. Pustila zvyšky papiera z ruky a pomedzi prsty sa jej vysypali kúsky popola. Zaklonila sa prudko dozadu a padla na dlážku, zvierajúc päste od ukrutnej bolesti, ktorá jej zvierala hlavu vo zveráku.

"Nenarušujte kruh." Skríkol Bert chytro, keď si všimol, ako sa Quinn pokúsil vymaniť si ruky zo zovretia svojich priateľov a pomôcť kričiacej Cloe. Meravo pozrel na Berta, ktorý s napätím sledoval to isté, ako všetci ostatní okolo neho.

Cloe ale okrem svojho výkriku počula aj jeden, ktorý však nepatril jej. Ozýval sa v jej hlave a znel rovnako bolestivo, ako sa ona cítila. Akoby spolu s tou osobu zdieľali rovnaký stupeň bolesti. Nevedela prečo, no odrazu vedela že druhý hlas patrí Mishi.

"Misha počuješ ma? Daj mi nejaké znamenie ak áno!" zaťala zuby a aj napriek pulzujúcej bolesti prehovorila k svojej kamarátke o ktorej ani netušila, či ju vôbec počuje. Priamu odpoveď nedostala, no ďalšia vlna bolesti jej priniesla len ďalší výkrik.

Spolu s bolesťou však Cloe premkla aj vlna radosti z toho, že svoju priateľku počuje a že sa to vôbec podarilo.

"Misha, len mi povedz kde si, prídeme po teba!" znova s vypätím síl prehovorila a snažila sa, aby jej bolo rozumieť. Nemôžem, strašne to bolí!!! Ozvalo sa jej v mysli znova.

"Misha, musíš sa sústrediť!" vykríkla ešte hlasnejšie. "Kde si?! SI v poriadku?!"
Nemôžem dýchať, mám pocit akoby som sa topila!
"Zostaň so mnou!" skríkla Cloe, keď cítila, ako sa jej začína vytrácať a jej hlas postupne slabne.

Atmosféra v miestnosti by sa dala krájať a nikto ani nepípol. Ako prvý sa spamätal Quinn, keď telom Cloe prestal pulzovať kŕč a bezvládne kleslo na podlahu. Napnutý chrbát povolil a v hlave jej dunelo po tej ochromujúcej bolesti, ktorú zažila.
Mladý chlapec prerušil kruh a kľakol si k nej. Oči mala privreté a sťažka dýchala, no našťastie sa zdalo, že inak je v úplnom poriadku a pri vedomí. Aj ostatní nasledovali Quinnov príklad a pomaly sa zvedavo nahýnali k nej.

"Cloe." Oslovil ju nežne a dotkol sa oboma rukami jej ramien. Viečka sa jej pomaly dvihli a neprítomne pozeral najprv naňho a potom na ostatných ľudí okolo nej. Oblizla si vyschnuté pery a s úľavou vydýchla. Bolesť bola konečne preč.

"Máme pred sebou dlhú cestu..." Usmiala sa víťazoslávne a dovolila, aby jej ostatní pomohli na nohy. Pohľad sa jej stretol s Bertovým a obaja vedeli, že túto bitku vyhrali.

To Be Continued...<3
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Red of Rose Red of Rose | 20. října 2011 v 7:49 | Reagovat

NEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEE sdfjkshdkjfh takyto cliffhanger, to mi nemozes urobit, neeeeeeee! Kriste pane ma este zmysel sa pozastavovat nad tym ze nechcem aby ma kurva hladali lebo chcem zit nemsrtelne v temnote s Gerardom? :D a akoze takto ma natahovat, ved Gerard tam este stale stoji medzi oknami a dufa, ze mu pomozem aby ho nezabilo slnko, a ty toto tuto takto, sak ja potrebujem vediet, ze ako to dopadne :D
a inak akoze, ni som nedychala, jak som sa bala, ze jej poviem, kde som, a uz som si tak vydychla od ulavy ze och dobre nic som neprezradila, a teraz toto?! :D ty mi proste nechces dopriat, aby sme sa s Gerardom konecne dali poriadne dohromady, co? :D
ale inak ach keby si vedela, ako ma potesilo, ze si mi napisala pokracko :) uplne spatny tyzden mam teraz a toto bolo ako skvetlo na konci tunela, tak som ti skutocne nekonecne vdacna, lebo je to uzasne a uzasne pises a vsetko, naozaj ma to potesilo a dostalo do euforickeho stavu :D dakujem ti :*
(jeeeej az teraz som si vsimla ze to pismo na obrazku je obratene naopak :D)
ach, chcem dalsi diel! a dufam, ze bude coskoro, lebo POTREBUJEM vediet, co sa dalej stane :D boze, milujem to :D :*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama